Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200827
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2618200827.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr.

Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, 905 30 Senica, dieťa rodičov - matka: K. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX L., zastúpená JUDr. Editou Lehockou, advokátkou so sídlom Štúrova
1267, 908 41 Šaštín - Stráže, otec: N. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T. o návrhu
matky na zvýšenie výživného na maloletú L. a na medzičasom plnoletú L. F., narodenú XX.XX.XXXX,
zastúpenú JUDr. Editou Lehockou, advokátkou so sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šaštín - Stráže, o

odvolaní matky a L. F. proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7P/18/2018-90 zo dňa 12. júna 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. pokiaľ sa týka výživného
za obdobie od 05.04.2018 do 31.08.2019.

II. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie za obdobie od 01.09.2019 tak, že zvyšuje
vyživovaciu povinnosť otca na L. F., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 140 eur mesačne na sumu 210 eur

mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k jej rukám, a na maloletú L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy
110 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Týmto rozhodnutím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 10P/7/2015-145, zo dňa
24.09.2015 v časti výživného otca na L. a L. F..

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 na L. vo výške 200 eur
a na L. vo výške 100 eur je otec povinný splácať v splátkach po 30 eur na L. a 15 eur na maloletú L.,

spolu s bežným výživným.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.
k. 10P/7/2015-145 zo dňa 24.09.2015 v časti výživného otca na v tom čase maloletú L. F. a maloletú
L. F. tak, že vyživovaciu povinnosť otca na L. F. zvýšil zo sumy 140 eur mesačne na sumu 170 eur
mesačne a na maloletú L. F. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou

od 05.04.2018. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke nedoplatok na zročnom výživnom za čas od
05.04.2018 do 31.05.2018 v sume 55 eur na L. F. a v sume 55 eur na maloletú L. F. do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov konania nárok.1.1. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že o vyživovacej povinnosti otca
voči deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24.09.2015 č. k. 10P/7/2015 - 145, ktorým súd

schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec detí zaviazal platiť zvýšené výživné na v tom čase maloletú L.
v sume 140 eur mesačne a na maloletú L. v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od 18.03.2015. Matka
bola v tom čase samostatne zárobkovo činnou osobou s čistým príjmom zo živnosti vo výške 6.900 eur
za rok 2014. Iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec bol zamestnaný v spoločnosti M. - G., s.r.o. F. a
dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 422,90 eura a priemerné mesačné diéty vo výške

1.212,13 eura. Otec mal vyživovacie povinnosti aj k maloletej W. I., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému E.
I., nar. XX.XX.XXXX, s matkou ktorých - U. N., nar. XX.XX.XXXX, žije v partnerskom vzťahu v spoločnej
domácnosti. U. N. bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku.

1.2. Súd prvej inštancie ďalej pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že matka je zamestnaná v
spoločnosti C.C.S., s.r.o., Prešov s čistou mzdou vo výške 705,99 eura mesačne. Vyživovaciu povinnosť

mala len k v tom čase maloletej L. a maloletej L., na ktoré poberá prídavky. L. bola žiačkou bilingválneho
gymnázia v F., na ktorom študovala v anglickom jazyku, absolvovala kurz v Anglicku, za ktorý jej matka
zaplatila 1.138 eur. Ďalšie výdavky matky na L. predstavovali mesačne sumu cca 406 eur (učebnice,
ZRPŠ, školské výlety, lyžiarsky výcvik, tanečný kurz pre stredné školy - „venček“, strava v škole, karta
ISIC, električenka, kredit na telefón, strava mimo školu, ošatenie, hygienické potreby, okuliare, poistenie

a šetrenie na vysokoškolské štúdium, bezlaktózová strava). Maloletej L. bol diagnostikovaný syndróm
ADD, stráca pozornosť, rýchlo sa unaví, je pre ňu výhodnejšie navštevovať Spojenú školu pre deti so
zdravotnýmznevýhodnenímvF.,kdemáindividuálnyprístupatempovzdelávaniajepomalšie.Mesačné
náklady na maloletú L. matka uviedla vo výške cca 252 eur (ZRPŠ, škola v prírode, školský časopis,
triedny fond, zošity, pracovný zošit, ostatné školské pomôcky, strava v škole, školský klub, hygienické

potreby, strava mimo školu, ošatenie, kredit na telefón, okuliare, poistenie a šetrenie). Obidve deti matka
vozídoF.doškoly,čímmázvýšenénákladynanaftuvsume250eurmesačneazaprenájomnebytového
priestoru platí 114,87 eura mesačne. Matka býva s deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou
v dvojgeneračnom dome, s nákladmi na domácnosť a bývanie vo výške cca 624 eur (záloha na plyn,
záloha na elektrinu, stočné, vodné, odpady a miestne dane, strava). Matka jej prispieva na spoločnú

domácnosť sumou 250 eur z dôchodku vo výške 450 eur.

1.3. Otec maloletých v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol zamestnancom firmy F. J., J. XX,
XXXXX O. s príjmom podľa pracovnej zmluvy zo dňa 16.04.2018 vo výške 2.250 eur brutto, pracoval
ako šofér kamiónu s čistým mesačným príjmom vo výške 1.530 eur, pretože platí odvody a daň vo výške

720 eur. Otec detí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v spoločnej domácnosti s U. N. v jej rodinnom
dome. Otec má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej W. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletému E. I., nar.
XX.XX.XXXX. Náklady na bývanie otec uviedol v sume 110 eur mesačne, spláca hypotéku vo výške
163 eur mesačne, pričom dlžníkom je U. N. (je dlhodobo nezamestnaná), na oblečenie a obuv mesačne
vynaloží 100 eur, na hygienické potreby 50 eur, lieky a vitamíny ho mesačne stoja 20 eur, spláca úver z

pôžičky v sume 12.000 eur v splátkach po 211,53 eura mesačne. Pôžičku si otec zobral na zakúpenie
motorového vozidla potrebného k dochádzaniu za prácou do Nemecka, odkiaľ si vyzdvihne kamión a
odtiaľ ide na pracovnú cestu. Domov dochádza raz za mesiac a cesta ho stojí 300 eur za pohonné
hmoty. Platí si poistku pre výkon povolania v sume 22 eur, úrazové poistenie 42 eur mesačne, za mobil
platí 100 eur mesačne a zákonnú poistku za vozidlo platí 111 eur ročne, čo mesačne predstavuje čiastku

9,25 eura.

1.4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na
zvýšenie výživného vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane detí aj na strane rodičov.
Súd zobral do úvahy skutočnosť, že v čase ostatnej úpravy výšky výživného mala v tom čase maloletá

L. 15 rokov a L. 7 rokov, obidve boli žiačkami ZŠ, v čase rozhodovania súdom prvej inštancie išlo v
prípade L. o stredoškoláčku na bilingválnom gymnáziu vo veku 17 rokov a 10 mesiacov a maloletá L.
je síce stále žiačkou základnej školy, ale chodí na L. na Y. ulici v F. a je vo veku 10 rokov a 2 mesiace.
Z uvedeného súd vyvodil, že postup maloletých do nových škôl so sebou nepochybne prinieslo nárast
finančných nákladov, ktoré matka musí vynakladať na ich aktuálne potreby. Otec platí na obe deti stále

rovnaké bežné výživné určené v roku 2015, inak sa o tieto deti žiadnym intenzívnejším spôsobom
nezaujíma, nekontaktuje ich. Je nevyhnutné, aby sa na zvýšených nákladoch podieľal aj otec detí, súd
však nemohol zvýšiť výživné otcovi podľa návrhu matky na sumu 320 eur mesačne na (v tom čase)
maloletú L. a na sumu 220 eur mesačne na maloletú L., pretože z preukázaného čistého príjmu otca vovýške cca 1.530 eur mesačne takéto výživné určiť nemožno, keď otec navyše má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, a to k maloletej W. I. a maloletému E. I.. Tento príjem otca nespochybnila ani matka detí,
netvrdila, že by mal mať otec príjem podstatne vyšší, ba naopak, sama uviedla vo svojej výpovedi na

pojednávaní, že podľa jej vedomosti príjem otca predstavuje čiastku 1.600 až 1.700 eur, výšku príjmu
otca súd preto vyhodnotil ako nie spornú medzi účastníkmi. Zvýšil výživné otcovi o 30 eur mesačne
na každé z maloletých detí, takéto výživné zodpovedá ich opodstatneným potrebám. Ak matka síce
z nižšieho príjmu 705,99 eura, avšak nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, prispeje sumou 100
eur mesačne na každé dieťa, spolu s rodinnými prídavkami vo výške 23,68 eura mesačne, budú mať

maloleté deti k dispozícii len pre vlastnú potrebu L. sumu 293,68 eura mesačne (170 eur od otca, 100
eur od matky, 23,68 eura prídavky), a maloletá L. sumu 263,65 eura mesačne (140 eura od otca, 100
eur od matky, 23,68 eura prídavky), ktorá suma zodpovedá ich veku a potrebám. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť len takto zvýšené výživné vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti a najmä na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Súd prvej
inštancie uviedol, že v čase ostatného rozhodovania o výživnom v roku 2015 matka mala čistý príjem

zo živnosti vo výške 6.900 eur za rok 2014, čo mesačne predstavovalo sumu 575 eur. V súčasnosti
sa jej príjem zvýšil na sumu 705,99 eura. Iné vyživovacie povinnosti nemala a nemá. Otec ako vodič
dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 422,90 eura a priemerné mesačné diéty vo výške
1.212,13 eura, pribudli mu dve vyživovacie povinnosti. Terajší príjem otca v rovnakej pracovnej pozícii sa
podstatne nezmenil a predstavuje sumu 1.530 eur, súd mal však preukázané, že tento príjem dosahuje

pri vynaložení značného úsilia, keď prácu nastupuje v Nemecku a domov dochádza jedenkrát za mesiac,
pričom musí vynaložiť okrem fyzickej námahy tiež finančné náklady na pohonné hmoty vo výške cca
300 eur.

1.5. Za čas od 05.04.2018 do 31.05.2018 otcovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú L.

aL.vsume55eurnakaždédieťaanedoplatokjeotecpovinnýmatkezaplatiťdo30dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku. Určenú lehotu súd považuje za primeranú s poukazom na výšku nedoplatku.

1.6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, 2,
§ 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom

texte “Zákon o rodine“).

1.7. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (v ďalšom texte „C. m. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka v tom
čase maloletých oboch detí, k odvolaniu sa pripojila L., ktorá v priebehu odvolacieho konania dosiahla
plnoletosť.

2.1. Matka svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na skutočnosť, že podaným návrhom sa domáhala
zvýšenia výživného na maloleté deti: v čase podania návrhu na maloletú L. zo sumy 140 eur na sumu
320 eur mesačne a na L. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila
podstatnými zmenami na strane oboch maloletých detí, keď L. začala navštevovať bilingválne

gymnázium v F. a L. pre jej pretrvávajúce špeciálne pedagogické problémy začala navštevovať spojenú
školu pre deti so zdravotným znevýhodnením v F.. Obe deti majú zdravotné problémy. Matka uviedla,
že sa prispôsobila potrebám detí a zmenila zamestnanie, kde poberá čistú mzdu 705,99 eura.

2.2. Matka ďalej dôvodila tým, že súd prvej inštancie pri zisťovaní platových pomerov otca nevykonal

dokazovanie v celom rozsahu, pretože nežiadal od otca predloženie jeho mesačných príjmov za
posledných 12 kalendárnych mesiacov. Otec takéto potvrdenie súdu nepredložil. Jediný dôkaz o
mesačnom zárobku, ktorý otec predložil bola pracovná zmluva zo dňa 16.04.2018 v nemeckom jazyku.
Pracovná zmluva nebola súdu predložená spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka, súd
teda pri rozhodovaní nemal vedomosť o obsahu pracovnej zmluvy, nemohol ju v konaní preskúmať,

ani ju správne vyhodnotiť. Takýto nekompletne predložený dôkaz je nepreskúmateľný a nemôže byť
podkladom pre rozhodnutie súdu. Z dôvodu, že zmluva nebola úradne preložená do slovenského jazyka,
súd nemal ako zistiť tú skutočnosť, že otcovi sú do mesačnej mzdy zarátavané i paušály na stravu - diéty,
deklarované v § 4 pracovnej zmluvy, a to v sume 12 eur denne v dobe neprítomnosti v trvalom bydliskuzamestnanca 8-24 hodín a 24 eur denne v čase neprítomnosti v trvalom bydlisku zamestnanca dlhšej
ako 24 hodín. Z toho vyplýva, že ak vykonáva prácu v Nemecku 28 dní, je otec neprítomný v trvalom
bydlisku na Slovensku a výška diét môže činiť až čiastku 700 eur netto. Súd sa výškou mesačných diét,

ktoré zamestnávateľ zamestnancovi mesačne prispieva vôbec nezaoberal a pritom sa pravdepodobne
jedná o nie zanedbateľnú čiastku, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi k hrubej mzde vypláca. Súd
pri určovaní výšky výživného na maloleté deti nemal k dispozícii celkový mesačný príjem otca. Súd
sa uspokojil s vyjadrením právneho zástupcu otca o tom, že mesačný príjem otca je 1.530 eur netto
a odvody otca sú 720 eur mesačne. O týchto tvrdeniach však súd nemal predložený žiadny dôkaz.

Keďže je zamestnávateľom otca spoločnosť sídliaca v Nemecku súd nemal ako zistiť, či sú odvody
skutočne vo výške 720 eur mesačne. Otec je v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy zamestnaný od
16.04.2018, pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo dňa 12.06.2018, je teda zrejmé, že už v čase
pojednávania mal otec vyplatenú mzdu za mesiac máj 2018 a alikvótnu časť za mesiac apríl 2018. V
priebehu dokazovania súdu nebol predložený žiadny dôkaz o skutočnej výške mesačnej mzdy otca.
Matka naopak súdu predložila potvrdenie zamestnávateľa o výške mesačnej mzdy za ostatných 12

mesiacov.

2.3. K majetkovým pomerom otca matka uviedla, že otec síce nie je vlastníkom rodinného domu, v
ktorom s U. N.ije v spoločnej domácnosti, avšak tento rodinný dom bol v jeho výlučnom vlastníctve
ešte v roku 2015, kedy bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči maloletým L. a L..

Otec sa následne pravdepodobne zámerne zbavil svojho nehnuteľného majetku a vlastníctvo previedol
na jeho súčasnú partnerku. Predložené potvrdenie o tom, že U. N. je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie na úrade práce ešte neznamená, že nemá žiadny príjem, nakoľko súčasná právna
legislatíva umožňuje zamestnávanie i uchádzačov evidovaných v evidencii formou uzatvorenia dohody
o vykonaní práce. Na pojednávaní právna zástupkyňa otca uviedla, že otec okrem výdajov mesačne

spláca hypotéku v sume 163 eur, ktorej dlžníkom je U. N., v záverečnej reči však právna zástupkyňa
otca rozporovala tvrdenie matky o tom, že by otec platil mesačnú splátku hypotéky za tento rodinný dom
s tým, že rodinný dom sa nachádza vo výlučnom vlastníctve priateľky otca a aj ona uhrádza splátku
hypotéky. Tvrdenia právnej zástupkyne otca sa v priebehu konania od seba zásadne líšia a javia sa ako
nedôveryhodné, je teda na zamyslenie, či neboli súdu niektoré dôkazy nepredložené, nakoľko ak teda

p. N. spláca hypotéku za svoj dom a je vedená ako dlžník v úverovej zmluve, nemohla a nemôže byť
dlhodobo bez mesačného príjmu a nemohla by byť s ňou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere.

2.4. Matka zdôraznila, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného
dieťaťa nielen prispievať, ale ho riadne uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor. Chce pre deti zabezpečiť

maximálnu starostlivosť, pričom otec sa o deti žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje sa s deťmi,
neposiela im žiadne darčeky, deti z manželského zväzku pre neho akoby vôbec neexistovali a nemá o
ne žiadny opravdivý záujem. Všetka ťarcha starostlivosti, výživy a výchovy detí je na matke.

2.5.Mázato,žeprvoinštančnýsúdvykonanýmdokazovanímprišielknesprávnemuskutkovémuzáveru,

a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi
závermi súdu uvedenými v napadnutom rozsudku, rozsudok považuje za správny a spravodlivý a
zároveň aj za dostatočne odôvodnený. Stotožňuje sa so závermi, že zmena pomerov na strane

maloletých detí nastala, a to už len s prihliadnutím na uplynutie času, ktoré nastalo od ostatnej právnej
úpravy týkajúcej sa určenia výšky výživného z roku 2015, a teda uznáva, že je tu dôvod na zvýšenie
výživného. Nie však v takej výške akú žiadala matka.

3.1. Čo sa týka zmeny pomerov na jeho strane, majetkové pomery a schopnosti a možnosti sa u neho

výrazne nezmenili, jeho príjem je približne stále rovnaký. Zásadná zmena pomerov u otca ale nastala
iba najmä z dôvodu, že v porovnaní s časom kedy súd rozhodoval naposledy o určení výživného pre
maloleté deti, boli aj jeho ďalšie dve maloleté deti, W. I. a E. I. mladšie, a aj u nich, a to s prihliadnutím
na uplynutie času, došlo k nárastu nákladov na ich výživu. Zdôraznil, že má dokopy štyri vyživovacie
povinnosti, naproti čomu matka, tiež rodič povinný z výživy maloletých detí, má iba dve vyživovacie

povinnosti, a na túto skutočnosť bolo potrebné pri určení výživného na mal. deti v rámci predmetného
súdneho konania prihliadnuť, čo aj súd urobil.3.2. Podľa otca bolo v konaní preukázané, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu vo výške
1.530 eur. S názorom matky, že súd prvej inštancie nedostatočne vykonal dokazovanie ohľadom
ustálenia príjmu otca, sa nedá súhlasiť, pretože výška otcovho príjmu je zjavná a vyplýva z jeho

pracovnej zmluvy. Zároveň tak ako aj uviedol súd v rámci odôvodnenia rozsudku, matka ani na súdnom
pojednávaní nerozporovala výšku príjmu otca. Ak matka teraz v odvolaní tvrdí, že pracovná zmluva
nebola úradne preložená do slovenského jazyka, táto skutočnosť nespôsobuje neúplné vykonanie
dokazovania, vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné, vzhľadom na to, že z textu samotnej
pracovnej zmluvy vyplýva otcov príjem a ten v konaní nebol sporný. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu

prax súdov Slovenskej republiky v prípadoch týkajúcich sa určenia výšky výživného a uviedol, že pri
čistom mesačnom príjme vo výške 1.530 eur, pričom má dokopy štyri vyživovacie povinnosti, by na
každé zo svojich maloletých detí mal prispievať približne v rozmedzí 77 eur až 115 eur. Vzhľadom na
majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca a zároveň vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých
detí, je otec toho názoru, že už výživné na L. v sume vo výške 170 eur mesačne a na mal. L. v sume
vo výške 110 eur mesačne, na ktoré ho zaviazal súd je vysoko nad rámec jeho možností a schopností.

Vzhľadom na skutočné potreby L. a maloletej L. takéto výživné musí postačovať a podľa názoru otca
aj postačuje na ich výživu.

3.3. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, podľa otca bolo v konaní preukázané, že nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť a býva v rodinnom dome nachádzajúcom sa vo výlučnom vlastníctve U. N.. Nesúhlasí s

tým, že by sa mal zámerne zbaviť svojho majetku tým, že previedol nehnuteľnosť na U. N.. Zároveň
uviedol, že je pravdou, že prispieva svojej priateľke každý mesiac pomernou časťou na bývanie, avšak
popiera, že by platil za svoju priateľku mesačnú splátku hypotéky, ktorá je viazaná na kúpu predmetného
rodinného domu. Výslovne poprel tvrdenia matky o tom, že by o deti pochádzajúce z manželstva nemal
záujem, je pravdou, že je s nimi v obmedzenom osobnom kontakte, to však predovšetkým z dôvodu, že

pracuje v zahraničí a pokiaľ je doma v obci T., tá je vzdialená takmer 500 km od L., kde deti bývajú a
z tohto dôvodu nie je v jeho možnostiach byť s nimi tak často ako by si predstavoval. Najmä finančné
možnosti mu nedovoľujú pravidelne cestovať za deťmi, zároveň má otec ďalšie dve maloleté deti, W. a
E. a nie je dosť dobre možné, aby otec trávil so všetkými štyrmi deťmi rovnaký čas.

3. 4. Podľa otca od poslednej úpravy nedošlo k takej výraznej zmene pomerov, a to či už na jeho strane
ako rodiča povinného z výživy, či na strane maloletých detí, ktorá by odôvodňovala takéto výživné.
Napokon dodal, že výživné na deti spolu v sume vo výške 540 eur, by bolo pre otca doslova likvidačné.
a to popri jeho príjme a popri skutočnosti, že je jeho povinnosťou vyživovať dokopy štyri maloleté deti.

3.5. Otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4.Matkavreplikekvyjadreniuotcauviedla,žesavcelomrozsahupridržiavasvojichodvolacíchdôvodov,
pričom má za to, že otec mal v rámci dokazovania predložiť súdu úradný preklad pracovnej zmluvy,
nakoľko z nemeckého textu pracovnej zmluvy vyplýva príjem otca v sume 2.250 eur. V žiadnej časti

pracovnejzmluvyniejeuvedené,žebymalotecpríjem1.530eurtakakototvrdí.Zároveňmatkauviedla,
žeakovodičkamiónumáotecnároknaďalšiepríplatky,ktorémupravdepodobnezamestnávateľvypláca
a s ktorými sa súd prvej inštancie v rámci dokazovania nezaoberal a nevzal ich pri stanovení výšky
výživného do úvahy.

4.1. Matka navrhla odvolaciemu súdu aby doplnil dokazovanie o predloženie úradne preloženej
pracovnej zmluvy otca do slovenského jazyka, originálov a úradne preložených výplatných pások otca
za obdobie od apríla 2018 doteraz, teda za obdobie kedy začal otec vykonávať prácu pre nemeckého
zamestnávateľa, originálov potvrdení o vyplatení mesačných diét zamestnávateľom otcovi spolu s
úradným prekladom a predloženie listinných dôkazov, úradne preložených do slovenského jazyka z

ktorých vyplývala výška mesačných odvodov a daní otca v sume 720 eur. Tieto dôkazy na súde prvej
inštancievykonanéneboli,pričomtietolistinnédôkazyvýznamnoumierouprispejúkzisteniuskutočného
čistého mesačného príjmu otca. Zopakovala, že v priebehu konania dostatočným spôsobom preukázala
oprávnenosť podania návrhu na zvýšenie výživného, zmenu pomerov na strane oboch detí, a preto
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie.

5.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.6. L. F., ktorá v priebehu odvolacieho konania dosiahla plnoletosť sa pripojila k odvolaniu matky voči
napadnutému rozsudku, pričom sa v celom rozsahu stotožnila s vyjadreniami, argumentmi a návrhmi
na vykonanie dokazovania, ktorý vo svojom odvolaní ako i vo svojej replike zo dňa 18.02.2019 uviedla

jej matka. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že otec jej tak raz za 3 mesiace zatelefonuje, ale iným
spôsobom okrem platenia výživného sa o ňu nezaujíma. Od septembra 2019 do júna 2021 nastupuje na
dvojročné maturitné štúdium na britskej strednej škole. Na školné za jeden školský rok v sume 9.462,48
eura otec neprispel žiadnou čiastkou. L. si školné v sume 5.410,78 eura uhradila z poistenia, ktoré
poistenie jej ako maloletej založila a uhrádzala matka. Zvyšok školného a letenky jej uhradila matka a

prispela aj sestra matky. Na základe vyššie uvedeného navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie.

7. Otec sa k vyjadreniu L. F. písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 2 C.m.p. a § 34 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok,

v ďalšom texte „C. s. p.“) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka v tom čase
maloletých detí, k odvolaniu sa pripojila aj L. F., ktorá počas odvolacieho konania nadobudla plnoletosť
(§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), postupom podľa § 385 ods. 1, v spojení s § 383 C. s.
p. keď vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania (§68 C. m. p.) nariadil vo veci pojednávanie, a

po doplnení dokazovania výsluchom rodičov a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne potvrdiť a čiastočne zmeniť. Odvolací
súd pritom nebol viazaný rozsahom odvolania v časti týkajúcej sa maloletej L., pretože ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 65 C. m. p.), odvolacími dôvodmi nebol viazaný ani v časti týkajúcej
sa maloletej L. F. ani v časti týkajúcej sa L. F. (§ 66 C. m. p.).

9. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh matky na zvýšenie výživného na vtedy
maloletú L. zo sumy 140 eur na sumu 320 eur mesačne a na maloletú L. zo sumy 110 eur na sumu 220
eur mesačne. Súd tomuto návrhu vyhovel čiastočne, keď zistil, že pomery na strane maloletých detí a
ich rodičov sa zmenili do tej miery, že je dôvodné zvýšiť výživné s účinnosťou od 05.04.2018 (doručený

návrh matky na zvýšenie výživného). Za odôvodnené potrebám detí a schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom otca považoval platenie výživného otcom v sume 170 eur na vtedy maloletú L. a
140 eur na maloletú L.. Nedoplatok na zročnom výživnom v sume 55 eur na každé dieťa je otec povinný
matke zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie najmä
vo výroku, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, keď matka vo svojom odvolaní argumentovala
najmä tým, že zárobok otca je vyšší ako uvádzal v priebehu konania.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel záveru, že je potrebné doplniť dokazovanie o zistenie zárobku otca, nariadil preto pojednávanie,
na ktorom vypočul oboch rodičov a oboznámil sa s pracovnou zmluvou otca zo dňa 12.10.2018,
mzdovými listami za január až september 2019 a prehľadom bankových transakcií v Slovenskej
sporiteľni od 01.01.2018 do 08.11.2019.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.16. Podľa § 121 C. m. p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery (ods. 1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).

18.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

19. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustálenú súdnu prax korešpondujúcu s platnou právnou
úpravou, podľa ktorej pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre maloleté
dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania

o novú úpravu výživného alebo kedy bolo vydané uznesenie o začatí takého konania, prípadne, ku
ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale len to, kedy došlo
ku zmene pomerov (Rozhodnutie R 54/1969). Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného
rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba
zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je primerané. Inak by totiž

išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (R 27/1974). Pri rozhodovaní o
zmene výšky výživného sa za rozhodný pokladá pre skúmanie zmeny pomerov stav v čase vyhlásenia
(vydania) rozhodnutia o úprave výživného (Zo Stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14. apríla 2010 vo veciach starostlivosti o maloleté deti v
súvislosti s rozhodovaním o rozvode manželstva). Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov.
Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene
pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť
do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z citovaných ustanovení § 62 Zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí, ako aj na zárobkové

možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

20. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že o vyživovacej povinnosti povinného
otca k oprávneným deťom - L. a L. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24.09.2015 č. k.
10P/7/2015-145.VčasetohtorozhodnutiabolavtomčasemaloletáL.bolažiačkou9.ročníkazákladnej

školy v Y. a maloletá L.iačkou 1. ročníka základnej školy v Y.. Matka bola samostatne zárobkovo činnou
osobou s čistým príjmom zo živnosti vo výške 6.900 eur (priemerne mesačne 575 eur) za rok 2014. Iné
vyživovacie povinnosti nemala. Otec bol zamestnaný v spoločnosti M., s.r.o. F. s priemerným mesačným
čistým príjmom vo výške 422,90 eura a priemernými mesačnými diétami vo výške 1.212,13 eura (teda
spolu 1.635,03 eura). V tom čase mal otec vyživovacie povinnosti aj k maloletej W. I., nar. XX.XX.XXXX

a k maloletému E. I., nar. XX.XX.XXXX. Otec žil s matkou mladších detí v partnerskom vzťahu v
spoločnej domácnosti. Po takto zistenom skutočnom stave súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa
otec detí zaviazal platiť výživné na v tom čase maloletú L. v sume 140 eur mesačne a na maloletú L.
v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od 18.03.2015. Súd prvej inštancie na základe návrhu matky
na zvýšenie výživného zo dňa 05.04.2018 skúmal, či od uvedeného rozhodnutia prišlo k takej výraznej

zmene pomerov na strane rodičov i detí, že je dôvodné zvýšiť výživné. Z obsahu spisu vyplynulo, že
medzi účastníkmi nebolo sporné, že k zmene pomerov došlo, bolo potrebné zistiť aká výrazná je táto
zmena, a teda v akej miere sa má prejaviť vo výške výživného. Súd prvej inštancie zistil, že matka v čase
jeho rozhodovania pracovala v spoločnosti Z., s.r.o., T. s čistou mzdou vo výške 705,99 eura mesačne.
Vyživovaciu povinnosť mala len k v tom čase maloletej L. a maloletej L., na ktoré poberá prídavky. L.

bola žiačkou bilingválneho gymnázia v F., na ktorom študovala v anglickom jazyku, absolvovala kurz
v Anglicku, za ktorý jej matka zaplatila 1.138 eur. Ďalšie výdavky matky na L. predstavovali mesačne
sumu cca 406 eur (učebnice, ZRPŠ, školské výlety, lyžiarsky výcvik, tanečný kurz pre stredné školy
- „venček“, strava v škole, karta ISIC, električenka, kredit na telefón, strava mimo školu, ošatenie,hygienické potreby, okuliare, poistenie so sporením na vysokoškolské štúdium, bezlaktózová strava).
Maloletej L. bol diagnostikovaný syndróm ADD, stráca pozornosť, rýchlo sa unaví, je pre ňu výhodnejšie
navštevovať L. v F., kde má individuálny prístup a tempo vzdelávania je pomalšie. Mesačné náklady

na maloletú L. matka uviedla vo výške cca 252 eur (ZRPŠ, škola v prírode, školský časopis, triedny
fond, zošity, pracovný zošit, ostatné školské pomôcky, strava v škole, školský klub, hygienické potreby,
strava mimo školu, ošatenie, kredit na telefón, okuliare, poistenie a šetrenie). Obidve deti matka vozila
do F. do školy, čím mala zvýšené náklady na naftu v sume 250 eur mesačne a za prenájom nebytového
priestoru platila 114,87 eura mesačne. Matka býva s deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou

v dvojgeneračnom dome, s nákladmi na domácnosť a bývanie vo výške cca 624 eur (záloha na plyn,
záloha na elektrinu, stočné, vodné, odpady a miestne dane, strava). Matka jej prispieva na spoločnú
domácnosť sumou 250 eur z dôchodku vo výške 450 eur.

21. Otec maloletých v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol zamestnancom firmy F. J., J. XX,
XXXXX O. s príjmom podľa pracovnej zmluvy zo dňa 16.04.2018 vo výške 2.250 eur brutto, pracoval

ako šofér kamiónu s čistým mesačným príjmom vo výške 1.530 eur (platil odvody vo výške 720 eur).
Otec detí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v spoločnej domácnosti s matkou mladších detí - U. N. v
jej rodinnom dome. Otec má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej W. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletému
E. I., nar. XX.XX.XXXX. Náklady na bývanie otec uviedol v sume 110 eur mesačne, spláca hypotéku vo
výške 163 eur mesačne, na oblečenie a obuv mesačne vynaloží 100 eur, na hygienické potreby 50 eur,

lieky a vitamíny ho mesačne stoja 20 eur, spláca úver z pôžičky v sume 12.000 eur v splátkach po 211,53
eura mesačne. Pôžičku si otec zobral na zakúpenie motorového vozidla potrebného k dochádzaniu za
prácou do Nemecka, odkiaľ si vyzdvihne kamión a odtiaľ ide na pracovnú cestu. Domov dochádza raz
za mesiac a cesta ho stojí 300 eur za pohonné hmoty. Platí si poistku pre výkon povolania v sume 22
eur, úrazové poistenie 42 eur mesačne, za mobil platí 100 eur mesačne a zákonnú poistku za vozidlo

platí 111 eur ročne, čo mesačne predstavuje čiastku 9,25 eura.

22. Z dokazovania doplneného na pojednávaní pred odvolacím súdom odvolací súd zistil, že otec
pracoval od 13.02.2018 do 16.04.2018 v spoločnosti Y., s.r.o. so sídlom v F., v tomto období dosahoval
priemernýčistýmesačnýpríjemzozamestnaniavsume1.497eur.Od16.04.2018pracovalvspoločnosti

F. J., so sídlom J. XX, XXXXX O. v Nemecku a za apríl a máj 2018 mu bola vyplatená priemerná čistá
mesačná mzda v sume 1.578 eur.

23. Odvolací súd s prihliadnutím k zisteným skutočnostiam dospel súhlasne so súdom prvej inštancie
k záveru, že od ostatnej úpravy došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane L. a L., ktorá (tiež

s ohľadom na zistené pomery u otca) odôvodňuje zvýšenie výživného. Odvolací súd sa stotožnil aj s
tými závermi súdu prvej inštancie, že prechod L. na bilingválne gymnázium do F. (od školského roku
2016/2017 a maloletej L. na L. na Y. ulici v F. so sebou priniesol zvýšené náklady, ktoré bolo potrebné
premietnuť do zvýšenia výživného u každého dieťaťa o 30 eur.

24. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na zvýšenie výživného vo väčšom
rozsahu - ako žiadala matka - neboli hmotnoprávne podmienky. Pomery či už vtedy maloletej L. alebo
maloletej L. sa v období od ostatného rozhodovania súdu v septembri 2015 ku dňu rozhodnutia súdu
prvej inštancie v júni 2018 nezmenili tak výrazne, aby odôvodňovali zvýšenie výživného zo sumy 140
eur na 320 eur na L. a zo sumy 110 eur na 220 eur na L.. Príjem otca fakticky zostal na tej istej úrovni

ako v čase predchádzajúceho zvýšenia výživného a príjem matky sa zvýšil. Otec má pritom vyživovaciu
povinnosť k dvom deťom narodeným zo vzťahu s U. N., ktoré tiež vyrástli a zvýšili sa tým náklady na
ich výživu a výchovu. Je potrebné pritom poukázať na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči deťom
majú obaja rodičia, teda aj matka, i keď sa prihliada na jej osobnú starostlivosť o deti.

25. K odvolacej námietke matky, podľa ktorej súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval skutočný čistý
mesačný príjem otca, odvolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom
prvej inštancie zo dňa 12. júna 2018 vyplýva, že matka v rámci svojho výsluchu uviedla, že podľa
jej vedomostí príjem otca predstavuje 1.600 -1.700 eur. Otec na pojednávaní prítomný nebol jeho
právna zástupkyňa sa k príjmu otca vyjadrila tak, že ako šofér kamiónu má zárobok v hrubom 2.250

eur mesačne, odvody a daň vo výške 720 eur, teda jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1.530 eur.
Matka uvedenú skutočnosť nepoprela, z jej vyjadrení nevyplynula spornosť tvrdeného príjmu otca.
Doplnenie dokazovania nenavrhla. Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 35 C. m. p. je súd povinný
zistiť skutočný stav veci, čl. 12 C. m. p. zaväzuje súd, aby konal hospodárne a bez zbytočného aneprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Súd prvej inštancie preto postupoval
správne ak v situácii, keď sa tvrdenie matky o príjme otca a vyjadrenie jeho právnej zástupkyne o tejto
skutočnosti významne nerozchádzali, aplikoval ustanovenie § 37 C. m. p. a osvojil si tieto skutkové

tvrdenia, pretože nemal pochybnosti o ich pravdivosti. Odvolací súd dodáva, že úmysel súdu, ktorý
sledovalčonajrýchlejšieprejednaniearozhodnutieveci(čl.12C.m.p.)jezrejmýztoho,ženauvedenom
pojednávaní bol vyhlásený rozsudok.

26. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p.

potvrdilrozsudokprvejinštancievčastitýkajúcejsavýživnéhozaobdobie od05.04.2018do31.08.2019.

27. Doplneným dokazovaním odvolací súd ďalej zistil, že otec pracoval v spoločnosti BTS GmbH, so
sídlom Gartenweg 18, 24647 Wasbek v Nemecku až do októbra 2018, pričom za odpracované obdobie
za apríl až september 2018 mu bola vyplatená priemerná mesačná mzda v sume 1.880 eur. Na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.10.2018 so spoločnosťou Eurogaume Lux Sa otec pracuje od

októbra 2018 v tejto spoločnosti a dosiahol podľa výplatných pások za obdobie január až september
2019 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.848 eur.

28. Odvolací súd ďalej zistil, že matke bol v marci 2019 ukončený pracovný pomer so spoločnosťou
C.C.S. s.r.o. Prešov z dôvodu nadbytočnosti, keď tento zamestnávateľ redukoval svoje podnikateľské

aktivity. Od apríla 2019 je matka zamestnaná v spoločnosti Profi express s.r.o. so sídlom v Bratislave,
kde dosiahla priemernú mzdu 430 eur.

29. V priebehu odvolacieho konania sa zmenili pomery na strane L. F., ktorá dňa 22.08.2018 dosiahla
plnoletosť,najmävšakodseptembra2019začalaštudovaťnadvojročnommaturitnomštúdiunastrednej

škole Highbury College v meste Portsmouth vo Veľkej Británii. Školné na jeden rok je vo výške 9.462,48
eur, ktoré v sume 5.410,78 eur uhradila z poistenia uzavretého matkou, zvyšok školného a letenky
uhradila matka a matkina sestra, otec neprispel žiadnou sumou.

30. S poukazom na ustanovenie § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil za

obdobie od 01. septembra 2019, pretože od tohto obdobia sa v prípade L. F. výrazne zmenili pomery,
keď začala študovať na strednej škole vo Veľkej Británii. Odvolací súd ustálil, že uvedené štúdium je
jej na prospech, študovala bilingválne gymnázium v anglickom jazyku, z obsahu spisu vyplynulo, že je
nadaná, má talent na jazyky, prehĺbenie jej vzdelania maturitným štúdiom na strednej škole vo Veľkej
Británii môže zlepšiť jej vyhliadky na kvalitné vysokoškolské štúdium a tým lepšie uplatnenie po ukončení

štúdia v praxi. Odvolací súd tak dospel k záveru, že túto zmenu je potrebné premietnuť do výživného
zvýšeného na sumu 210 eur aj s prihliadnutím na príjem otca a jeho pomery, ktoré umožňujú platenie
takéhoto výživného. K uvedenému odvolací súd dodáva, že zo Zákona o rodine však nemožno vyvodiť
povinnosť rodiča poskytovať okrem mesačného výživného ešte ďalší jednorazový príspevok na úhradu
nákladov, ktoré boli a sú spojené s týmto štúdiom, pretože na zmenu výživného je možné aplikovať len

ustanovenie § 78 Zákona o rodine ( R 5/1991).

31. Za zmenu pomerov na strane maloletej L. súd považoval tú skutočnosť, že od odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynul viac ako rok a pol, odvolací súd preto prihliadol na
skutočnosť, že maloletá L. v priebehu odvolacieho konania dosiahla pubertálny vek s nástupom ktorého

C. aj jej odôvodnené potreby, premietnuté do nákladov na výživu, pričom odvolací súd prihliadol aj na
vývoj životných nákladov, ktoré sú v zmysle valorizačnej klauzuly, zakotvenej v citovanom § 78 ods. 3
Zákona o rodine objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
V prípade maloletej L. odvolací súd dospel k záveru, že podobne ako konštatoval v prípade L., aj tu
pomery otca umožňujú zvýšenie výživného, ktoré odvolací súd priznal od 01. septembra 2019 zo sumy

110 eur na sumu 160 eur, teda oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie viac o 20 eur. Zvýšené výživné
práve od uvedeného dňa priznal odvolací súd z dôvodu, že s nástupom dieťaťa do školy vždy vzrastú
jeho odôvodnené potreby a s tým spojené náklady, v preskúmavanej veci je od septembra 2019 zrejmý
aj nárast príjmu otca (ako vyplynulo z predloženého prehľadu príjmu na bankovom účte).

32. Záverom odvolací súd konštatuje, že suma zvýšeného výživného je primeraná odôvodneným
potrebám maloletej L. i plnoletej L. ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.33. Tým, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020
vznikol nedoplatok na výživnom v sumách uvedených vo výroku rozhodnutia. Odvolací súd povolil tento
nedoplatok otcovi splácať spolu s bežným výživným.

34. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s ustanovením § 396 ods.
1 C.s.p.

35. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).