Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200434
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1719200434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku, rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner, v právnej veci

oprávnenej: G. P., X.. XX.X.XXXX, V. L. E. XXX, štátny občan SR, proti povinnej: C. H., X.. XX.XX.XXXX,
hlásený pobyt bezdomovca mesto Nitra, štátny občan SR, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť povinnej k oprávnenej zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 250,-
eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2019, ktorú sumu výživného je povinná zasielať k rukám oprávnenej
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 1.3.2019 do 30.11.2019 vo výške 1 951,29 eur súd povoľuje povinnej
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty

výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,, až do úplného splnenia dlhu na zročnom
výživnom.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k.: XXC XX/XXXX-XX zo dňa 30.6.2006 v
časti o výživnom, na vtedy maloletú G. P..
Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na súd dňa 1.3.2019, sa oprávnená domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť, ktorá bola určená jej matke pred 14 rokmi rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. XP XX/
XX zo dňa 29.9.2005, ktorým bola zverená do osobnej starostlivosti otca, vo výške 1 000,- Sk /t.j. 33,19

eur/ mesačne, s poukazom na veľký časový odstup, podstatnú zmenu pomerov/, na sumu 250,- eur
mesačne od podania návrhu na súd. V čase určenia výživného mala iba 6 rokov, teraz študuje na vysokej
škole, najmä v súvislosti s čím má zvýšené náklady. Rodičia boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III. č.k.: XXC XX/XXXX-XX. Matku nevidela 10 rokov, hoci sa o kontakt s ňou pokúšala. Matka
jej ničím neprispieva a neplatí na ňu ani výživné. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej otec.
2. K návrhu oprávnená pripojila potvrdenie o návšteve školy, rozpis svojich mesačných nákladov,
označený rozsudok o výživnom.

3. Povinná sa k návrhu, doručenému dňom 17.8.2019 postupom podľa §116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku /ďalej len „C.s.p.“/ v spojení s §2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len „C.m.p.“/
napriek výzve súdu nevyjadrila, na pojednávanie, na ktoré bola predvolaná postupom podľa § 106 ods.
3 C.s.p. sa nedostavila, pojednávanie nežiadala odročiť z dôležitých dôvodov, preto súd v súlade s čl. 5
C.m.p. rozhodol podľa § 180 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. o konaní v jej neprítomnosti.
4. Na pojednávaní dňa 21.11.2019 súd vykonal vo veci dokazovanie v súlade s čl. 6 C.m.p. výsluchom
oprávnenej, svedka H. P. , oboznámením listinných dôkazov, ako aj rozsudkami Okresného súdu Trnava

sp. zn. XP XX/XXXX zo dňa 29.9.2005 a Okresného súdu Bratislava III. č.k.: XXC XX/XXXX-XX zo dňa
30.6.2006 a uznesením Okresného súdu Pezinok č.k.: XXP XX/XXXX-95 zo dňa 4.8.2011 a zistil tento
skutkový stav:5. Oprávnená pochádza z manželského vzťahu H. P. a povinnej C. H., K.. G. /matky/. Rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. XP XX/XXXX zo dňa 29.9.2005 bola v tom čase maloletá oprávnená
a jej brat mal. Adrián Horváth, nar. 4.7.1997 na čas do rozvodu zverení do osobnej starostlivosti otca,

matka /povinná v tomto konaní/ bola zaviazaná povinnosťou prispievať na mal. deti výživným vo výške
2 000,- Sk mesačne na mal. C. a 1 000,- Sk mesačne na mal. oprávnenú. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III. č.k.: XXC XX/XXXX-XX zo dňa 30.6.2006, právoplatným dňa 22.9.2006, bolo manželstvo
rodičov oprávnenej rozvedené, obe v tom čase maloleté deti /oprávnená a jej brat C./ boli na čas po
rozvode zverené otcovi a matke /povinnej v tomto konaní/ bolo určené výživné na mal. deti vo výške 2

000,- Sk mesačne na mal. C. a 1 000,- Sk mesačne na mal. oprávnenú. V čase rozhodovania súdu mala
oprávnená 6 rokov, bola žiačka 1. ročníka základnej školy v obci Cífer, v mieste vtedajšieho bydliska
u starých rodičov, otec bol samostatne hospodáriaci roľník s priemerným ročným príjmom 41 691,-
Sk /výnosy 291 798,- Sk, náklady 250 107,- Sk ročne/, matka, bývajúca na ubytovni v Trnave, bola
zamestnaná v pekárni na smeny a dosahovala priemerný mesačný zárobok 9 697,- Sk netto.
6. Od akademického roku 2018/2019 doposiaľ je oprávnená študentkou Trnavskej univerzity, fakulty

zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave, študijný program verejné zdravotníctvo, dennou formou, na
ktorú nastúpila po ukončení strednej zdravotnej školy. T. č. je v 2. ročníku.
7. V konaní oprávnená vypovedala, že z miesta bydliska v E. do školy dochádza denne vlakom /ako
študentka zadarmo/, občas autom, ktoré jej otec požičia. S otcom, ktorému bola zverená, naďalej býva u
babky a dedka v ich rodinnom dome. Pred rokom sa otec odsťahoval, na výživu jej prispieva sumou 250,-

eur mesačne a na náklady na bývanie, stravu a starostlivosť o domácnosť za ňu u starých rodičov sumou
200,- eur mesačne, ktoré posiela jej babke. Od ostatnej úpravy výživného jej náklady primerane vzrástli
na bežné výdavky /strava, ošatenie, obuv, kozmetiku, hygienické potreby/ ako aj výdavky, spojené so
štúdiom /strava v škole 23,- eur mesačne, poplatky za povinné exkurzie v rámci praxe 1 x týždenne 20,-
eur/. Je zdravá. Otec ukončil podnikateľskú činnosť a zamestnal sa, oženil sa v júli 2019, vyživovacia

povinnosť mu nepribudla. Matka je podľa jej informácií bezdomovcom, vydala sa, má ďalšie 2 deti R.
C. X. /bližšie údaje nepozná/, nenavštevuje ju, nezaujíma sa o ňu, ničím jej neprispieva, preto je nútená
si na úkor svojho voľna privyrábať brigádnicky ako čašníčka.. Matku nevidela 10 rokov a už sa s ňou
ani stretávať nechce. Brat C. je už plnoletý, 3 roky už pracuje, býva sám. Tento rok jej bol doručený
exekučný príkaz na vymáhanie výživného od matky a nejaké výživné jej exekútor aj poslal.

8. Podľa prílohy návrhu oprávnená vyčíslila svoje náklady sumou 850,- eur, z toho najmä náklady na
školu 220,- eur ročne, pomôcky do školy 120,- eur mesačne, obedy v škole 25,90 eur mesačne, kredit,
doprava 90,- eur mesačne, zvyšok bežné potreby /strava doma, ošatenie, drogéria a kozmetika, lieky
a poplatky u lekára, zubára/
9. Podľa predloženého exekučného príkazu zo dňa 11.10.2019, vydaného exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým je vedené exekučné konanie v exekučnej veci oprávnených C. C. G. P. a povinnej /povinnej
v tomto konaní/, vedenej pod sp. zn. U. XXXXX/XX na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eur
mesačne od 1.6.2010 /výživné/ a príslušenstva 2 887,87 eur zameškaného výživného na oprávnenú v
tomto konaní a 4 780,08 eur zameškaného výživného na C. na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. XP XX/XX zo dňa 29.9.2005, právoplatného dňa 14.10.2005 a

vykonateľného dňa 16.10.2005.
10. Svedok H. P., otec oprávnenej, vypovedal, že živnosť ukončil niekedy v roku 2011 - 2012, aktuálne
je zamestnaný ako vodič nákladného vozidla, za október zarobil 707,69 eur netto. Je pravdou, že matke
za oprávnenú prispieva sumou 200,- eur mesačne na domácnosť a bývanie za dcéru a dcére dáva 250,-
eur k jej rukám mesačne. Od matky sa odsťahoval v januári tohto roku a založil si vlastnú domácnosť

s manželkou. Oženil som sa tento rok, vyživovacie povinnosti mi nepribudli, odpadla mu vyživovacia
povinnosť na syna C., ktorý je zamestnaný asi dva roky. Jeho bývala manželka na dcéru ani vtedy na
maloletého syna Adriána neprispievala, odsťahovala sa od nich rok predtým ako ich rozviedli a za celú
dobu na deti vôbec neprispievala, preto mu na čas do rozvodu boli zverené obe deti a jej určené výživné
a potom aj v konaní o rozvod manželstva. Od dcéry vie, že jej beží exekúcia súdnym exekútorom na

splnenie tejto vyživovacej povinnosti, lebo na deti nič neplatila.
11. Podľa registra Sociálnej poisťovne a výplatných pások svedka je svedok zamestnancom spoločnosti
H. V. R., s.r.o. od septembra 2019 v riadnom pracovnom pomere za dohodnutú mzdu 920,- eur brutto
mesačne, predtým v období 10/2018 - 10/2018 bol zamestnancom spoločnosti C. s.r.o. kde dosahoval
priemerný vymeriavací základ 1 065,- eur mesačne

12. Podľa registra Sociálnej poisťovne oprávnená vykonáva iba brigádnickú činnosť na základe dohôd
o brigádnickej činnosti študenta v spoločnosti X. s.r.o.13. Sociálna poisťovňa neeviduje žiadnu zárobkovú činnosť zo strany povinnej, resp. platiteľov
povinných dávok dôchodkového, nemocenského a úrazového poistenia povinnej alebo poistenia v
nezamestnanosti.

14. Na tunajšom súde bolo na návrh svedka /otca oprávnenej/ vedené konanie o zvýšenie výživného na
mal. deti P. /vtedy maloletú oprávnenú a maloletého C./ pod sp. zn. XXP XX/XXXX, z dôvodu podstatnej
zmeny pomerov - nástup mal. detí na povinnú školskú dochádzku. Konanie bolo z dôvodu späťvzatia
návrhu uznesením zo dňa 4.8.2011 zastavené. Povinná s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že je s ďalším
dieťaťom na materskej dovolenke a jej príjem /rodičovský príspevok/, ako aj osobné a majetkové pomery

na platenie zvýšeného výživného nie je dostačujúce. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že povinná je
opäť vydatá, dňa 26.1.2007 jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R. H. a dňa 23.2.2009 jej pribudla
vyživovacia povinnosť k mal. X. H..
15. Povinnej od ostatnej úpravy výživného na oprávnenú, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III. č.k.: XXC XX/XXXX-XX zo dňa 30.6.2006, ku dňu tohto rozhodnutia odpadla jedna vyživovacia
povinnosť na syna C. /plnoletý, zamestnaný/.

16. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len „C.m.p.“/ na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 156 C.m.p., účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
18. Podľa § 157 C.m.p., rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa

zmenia pomery.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zák. NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine /ďalej len „ZR“/ plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

23. Ako vyplýva z cit. zák. ustanovení, je povinnosťou oboch rodičov starať sa o výživu svojho
dieťaťa /svojich detí/ podľa svojich síl a pomeru svojich zárobkových možností. Výživné slúži nielen
na uspokojovanie jeho výživy v užšom slova zmysle, teda odôvodnených hmotných potrieb /strava,
obuv, šatstvo, bývanie/, ale aj ďalších potrieb, dôležitých pre úspešnú výchovu dieťaťa /vzdelávanie,
príprava na budúce povolanie, kultúrne a rekreačné potreby/. Ich miera je rôzna podľa okolností

konkrétneho prípadu a je odstupňovaná podľa veku dieťaťa /jeho fyzickej a duševnej vyspelosti/, jeho
zdravotného stavu, schopností, náklonností, spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie
v spoločnosti. Je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak
sú schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú
celkom bežné, ale sú prospešné pre jeho všestranný vývoj; ak sú schopnosti a možnosti obmedzené, sú

odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada úmernosti životnej úrovne
dieťaťa životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho
priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
27. Podľa § 63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
28. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 76 ods.1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
30. „Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám a starať sa o seba. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj

jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že
na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody,
ktoré k tomu viedli /R 27/1970/. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery
rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby
venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré

má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky
sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa
nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne /v snahe docieliť nižší rozsah
vyživovacej povinnosti/ doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné /faktické/ príjmy

povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov,
to znamená príjmov, ktoré povinný /potenciálne/ mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané
majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k

strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie /stratu/ príjmu povinného súd
prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne
bezzavineniapovinného“/zrozsudkuNajvyššiehosúduSR zodňa 20.2.2019,sp.zn.3Cdo236/2018/.
31. Na základe vykonaného dokazovania, pri procesnej pasivite povinnej a objektívnej nemožnosti
dôslednejšie preskúmať zmenu pomerov na jej strane, mal súd za preukázané, že návrh oprávnenej

na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinnej je zásadne a bezpochyby dôvodný, najmä s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že naposledy bolo povinnej určené výživné na oprávnenú pred 14 rokmi. Oprávnená
je plnoletým dieťaťom povinnej, neschopná sám sa živiť v dôsledku sústavnej prípravy na budúce
povolanie /študentka vysokej školy/, výživou plne odkázanou na oboch svojich rodičov. Pri tak dlhom
časovom odstupe od poslednej úpravy výživného je nepochybné, že na strane oprávnenej došlo

k tak zásadnej zmene pomerov v zmysle podstatného nárastu nákladov na bežné denné potreby,
bývanie, ale aj v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, ako je opísané vyššie, že učené výživné
v sume 250,- eur mesačne od podania návrhu na súd považoval za primerané veku /vyše 22 ročnej
mladej ženy/ a potrebám oprávnenej z hľadiska potrieb odevných, stravovacích, bytových, zdravotných,
kultúrnych, študijných a voľno časových aktivít, na ktorých sa musia podieľať obaja výživou k nej povinní

rodičia, podľa svojich schopností a možností, vychádzajúc, s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít /čl. 2 ods. 3 C.sm.p./, z princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné oprávnenej osobe. Takto určená výška vyživovacej povinnosti povinnej na oprávnenú / 250,-
eur mesačne/ podľa názoru súdu, za situácie že do výšky 450,- eur potreby oprávnenej plne /a aj
reálne/ pokrýva druhá výživou povinná osoba /otec/, je objektívne spôsobilá pokryť odôvodnené potreby

oprávnenej v primeranom rozsahu, s prihliadnutím na spôsob a obsah prípravy na budúce povolanie a
uspokojovanie zdravotných, kultúrnych a športových potrieb oprávnenej a s prihliadnutím na zásadu
úmernosti výživného schopnostiam a možnostiam výživou povinných oboch rodičov oprávnenej, odo
dňa podania návrhu na súd, v súlade s § 77 ods. 1 ZR. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti zo strany
povinnej v tomto konaní súd prihliadol na existenciu jej ďalších 2 vyživovacích povinností /k mal. R. C.

X./ a odpadnutie 1 vyživovacej povinnosti oboch výživou povinných rodičov /k synovi C.X./. V súvislosti
s mierou, akou by sa povinná mala podieľať na výživnom na oprávnenú, súd bral do úvahy, že obe jej
ďalšie deti /ktoré sa jej medzičasom narodili v novom manželstve/ ku dňu tohto rozhodnutia už nie sú
vo veku odkázanosti na jej celodennú starostlivosť /10 a 12 ročné deti/ a tiež, že v konaní vzhľadomna nesúčinnosť povinnej nezistil žiadne okolnosti, brániace jej v dosahovaní príjmu, postačujúcom na
pokrytie zákonnej vyživovacej povinnosti k oprávnenej v novourčenej výške /napr. znížené pracovné
schopnosti zo zdravotných dôvodov/. Tiež bolo potrebné vychádzať z toho, že novo pribudnuté povinnej

ďalšie 2 vyživovacie povinnosti nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti povinnej k oprávnenej.
32. Sumu zročného výživného vo výške 1 951,29 eur súd vypočítal za obdobie od 1.3.2019 /odo dňa
začatia súdneho konania/ do 30.11.2019 vrátane /ku dňu rozhodnutia súdu bolo splatné výživné za
mesiac november 2019/, takto: 9 mesiacov x /250, eur - 33,19 eur/, ktoré zročné výživné súd povolil
povinnej splácať mesačne vo výške po 50,- eur spolu s bežným výživným, ktorého splatnosť určil do

15. dňa v mesiaci vopred, až do úplného splatenia dlhu, pod sankciou hrozby straty výhody splátok, v
súlade s ustanovením § 232 ods. 4 C.s.p. s použ. § 2 ods. 1 C.m.p..
33. Zo sumy zročného výživného súd neodpočítal žiadne ďalšie úhrady, nakoľko povinná podľa
vyjadrenia oprávnenej a svedka oprávnenej ničím /ani súdom doposiaľ určeným výživným 33,19 eur
mesačne/ neprispieva. Z vyjadrení oprávnenej a svedka, ktorých pravdivosť a hodnovernosť potvrdzuje
predložený oprávnenou exekučný príkaz je nesporné, že povinná si svoju zákonnú vyživovaciu

povinnosť voči oprávnenej dlhodobo neplní /aktuálne sa vymáhalo ešte len výživné, určené oprávnenej
v poručenskom konaní/.
34. Podľa § 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.