Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/223/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218099
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7114218099.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ A. Z. a 2/ G. Z. oboch trvale bytom v E. a
zastúpených JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom v Košiciach, Štúrova 19, proti žalovaným 1/ Z.
M. a 2/ R. M. obom trvale bytom v E. a zastúpeným JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom v Košiciach,
Wurmova 1131/4, o zaplatenie 1.627,90 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn. 19C/204/ 2014, o dovolaní žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra

2017 sp.zn. 5Co/180/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. decembra 2016 č.k.

19C/204/2014-144 rozhodol, I. že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ sumu spolu vo výške 1.408 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 9. augusta 2014 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných
ktorémukoľvek zo žalobcov povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia zaniká; II. že žalobu o
zaplatenie 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.408 € za obdobie od 11. júla 2014 do 8. augusta
2014 zamieta; III. že konanie v prevyšujúcej časti zastavuje; IV. že žalobcom priznáva nárok na náhradu

trov konania vo výške 72% a V. že štátu priznáva náhradu vynaložených výdavkov vo výške 70,86 € vo
vzťahu k žalobcom, ktorí sú povinní priznanú sumu zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného
súdu Košice I (vo výroku bližšie neoznačený) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto
rozsudku podali žalovaní odvolanie.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 10. októbra 2017 sp. zn. 5Co/180/2017

odvolanie žalovaných podľa § 386 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v
znení zákona č. 87/2017 Z.z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z.z., ďalej len „C.s.p.“) ako oneskorene
podané odmietol a žalobcom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že
rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovaným doručený 13. januára 2017, odvolacia lehota začala plynúť
14. januára 2017 a uplynula 28. januára 2017, ktorý deň pripadol na sobotu, preto posledným dňom
lehoty na podanie odvolania bol pondelok 30. januára 2017. Nakoľko žalovaní podali odvolanie osobne

na súde až 1. februára 2017, odvolanie bolo podané oneskorene.

3. Žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzovali z toho, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práv na spravodlivý
súdny proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Uviedli, že svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom došlo k

vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie ospravedlnili, ale súd uzavrel, že svoju neúčasť ospravedlnilineskoro. Navrhli, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ak súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 C.s.p.), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred
bodkočiarkou C.s.p.). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo
bol namieste taký postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) uvádza nasledovné :

5. Žalovaní vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Dovolatelia označili, že napádajú uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odmietol podané
odvolanie ako oneskorené, avšak v podanom dovolaní nespochybňujú skutočnosti a časové údaje, z
ktorých vychádzal odvolací súd pri prijímaní záveru o tom, že odvolanie nebolo podané v odvolacej
lehote. Svoje tvrdenia smerujú k tomu, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/
C.s.p.vdôsledkunesprávnehopostupusúduprvejinštancie,keďrozhodolvovecisamejvneprítomnosti

žalovaných, ktorí tvrdia, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili včas. Argumentácia dovolateľov
smeruje len k nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie (nie odvolacieho súdu). Podľa obsahu
dovolaniatedadovolaciedôvodysmerujúprotirozhodnutiusúduprvejinštancie,ktoréniejerozhodnutím
voči ktorému je dovolanie v zmysle § 420 C.s.p. prípustné.

7. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaujala už pred účinnosťou C.s.p. záver, podľa ktorého o
znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho konania ide tiež v prípade
postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo
konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup
neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, prípadne aj 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo

108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013 či 3
Cdo 98/2015).
8. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba obdobne za účinnosti C.s.p. dospieť k záveru, že
o procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. ide tiež v prípade procesného postupu
odvolacieho súdu, ktorý odmietne odvolanie, i keď pre taký procesný postup neboli dané zákonné

predpoklady. Dovolací súd preto skúmal, či procesný postup odvolacieho súdu nevykazuje znaky
predmetnej vady zmätočnosti.

9. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 C.s.p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho

dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho
v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo

pracovného času.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní prevzali rozsudok súdu prvej inštancie 13. januára 2017. Lehota
na podanie odvolania proti takémuto rozhodnutiu im preto začala plynúť nasledujúci deň (14. januára
2017). Koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol - ako to správne uzavrel i odvolací súd

- na sobotu 28. januára 2017, ktorý bol však dňom pracovného pokoja, preto sa posledným právnym
dňom lehoty stal najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 30. januára 2017. Žalovaní
podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie osobne na súde prvej inštancie 1. februára 2017
(č.l. 155 spisu), teda po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 362 ods. 1 C.s.p. Z uvedených dôvodovodvolací súd odvolanie žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie ako oneskorene podané podľa
§ 386 písm. a/ C.s.p. odmietol dôvodne.

12. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd odmietnutím odvolania
neznemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva a už vôbec nie v takej miere, že
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaní tak neopodstatnene uplatnili dovolací dôvod
v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. K námietkam dovolateľov voči postupu súdu prvej inštancie možno pritom
dodať len toľko, že týmito sa dovolací súd zaoberať nemohol, keďže primárnym predmetom dovolacieho

prieskumu a obraznou vstupnou bránou k dovolateľmi požadovanému prieskumu je rozhodnutie (a
postup) odvolacieho súdu, v ktorom ale žiadne nedostatky (tu i odhliadajúc od ich nevytýkania) zistené
neboli. Podľa § 447 písm. c/ C.s.p. preto muselo byť dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuté.

13. Rozhodnutie o trovách konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.
s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.