Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313227923
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2313227923.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: K-KARÁT, s.r.o.,
IČO 36 529 362, so sídlom Nábrežná 44, Nové Zámky, právne zastúpený: 1. Mgr. Štefan Slováčik,
advokát, so sídlom Mostná 46, Nitra, 2. Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Bernolákova 1652,
Topoľčany, proti žalovanému: P. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, Q., právne zastúpený:

JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o určenie neplatnosti právnych
úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 15C/357/2013-427 zo dňa
17.4.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalovaného na prerušenie
konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že konanie sa prerušuje do právoplatného
skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 193/2019.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 164, § 165 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že na tamojšom súde prebieha medzi stranami
sporu konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov. Dňa 3.4.2019 bol zo strany právneho zástupcu
žalovaného doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu, že žalovaný podal na Ústavný súd SR
sťažnosť fyzickej osoby podľa čl. 127 Ústavy SR proti Krajskému súdu v Trnave, kvôli vydaniu uznesenia
č. k. 23Co/274/207-335 zo dňa 30.7.2018, ktoré bolo vydané v rámci tohto konania a kvôli konaniu, ktoré
vydaniu predmetného uznesenia predchádzalo, pričom vec je na Ústavnom súde SR vedená pod sp.

zn. Rvp 193/2019. V podanom návrhu žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
na Ústavnom súde SR prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu (otázka ústavnosti, či neústavnosti uznesenia Krajského súdu v Trnave). Uznesenie
Krajského súdu v Trnave môže byť Ústavným súdom SR zrušené, čím by odpadol dôvod na to, aby
sa na uznesenie Krajského súdu v Trnave prihliadalo v tomto konaní a aj by nastala iná procesná
situácia v predmetnej veci vedenej na tamojšom súde, keďže v prípade zrušenia uznesenia Krajského

súdu v Trnave by zanikli aj účinky zrušenia rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. l5C/357/2013-303
zo dňa 24.1.2017, ktorým bola žaloba zamietnutá a opätovne by sa rozhodovalo o odvolaní žalobcu
proti rozsudku. K podanému návrhu na prerušenie konania bola pripojená ako listinný dôkaz podaná
sťažnosť, v rámci ktorej súd prvej inštancie zistil, že dôvodmi podanej sťažnosti bolo porušenie práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces a porušenie práva na právnu istotu, e-mailová komunikácia
právneho zástupcu žalovaného s Ústavným súdom SR zo dňa 2.4.2019, ktorá preukazovala pridelenie

spisovej značky, pod akou je sťažnosť na súde vedená, ako aj informáciu, že ku dňu 2.4.2019 vec nebola
zatiaľ predbežne prerokovaná, pričom termín predbežného prerokovania veci vytýčený ešte nebol.4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na podanie ústavnej sťažnosti žalovaným,
je prerušenie konania na mieste. Výsledkom konania na Ústavnom súde SR môže byť zrušenie

uznesenia Krajského súdu v Trnave, ktoré zrušenie by malo vplyv na procesnú situáciu, ktorá by
zrušením uznesenia Krajského súdu v Trnave nastala, nakoľko by došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým
bol zrušený rozsudok vydaný tamojším súdom vo veci samej a opätovne by sa muselo rozhodovať o
odvolaní, na základe ktorého uznesenie Krajského súdu v Trnave bolo vydané. Súd prvej inštancie teda
dané konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. a), b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že ustanovenie § 164 Civilného
sporového poriadku umožňuje súdu prerušiť konanie najmä vtedy, ak predmet iných konaní, resp. ich
výsledok môže relevantne ovplyvniť výsledok prerušeného konania. Súd prvej inštancie však na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že v danom prípade prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Konanie vedené na Ústavnom
súde SR pod sp. zn. Rvp 193/2019 takýmto konaním nemôže byť. Žalovaný totiž podal ústavnú sťažnosť
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/274/207-335 zo dňa 30.7.2018, ktorým odvolací
súd rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 15C/357/2013-303 zo dňa 24.1.2017 zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ústavná sťažnosť žalovaného je tak zjavne neprípustná podľa

§ 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2) zákona 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko žalovaný nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu
priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Takáto sťažnosť bola podaná predčasne
a popiera princíp subsidiarity konania pred Ústavným súdom SR. Právomoc Ústavného súdu SR je
subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov. Ak Ústavný súd SR pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným)
súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť. Ochrana ústavnosti totiž nie je a ani podľa povahy veci nemôže
byťvýlučneúlohouÚstavnéhosúduSR,aleúlohouvšetkýchorgánovverejnejmocivrámciimzverených
kompetencií. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci Ústavného súdu

SR. Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy tak môže vzhľadom na princíp subsidiárnej právomoci
Ústavného súdu SR zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorý
vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých sťažovateľovi dostupných právnych prostriedkov nápravy, ktoré
mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom stupni. Z uvedeného vyplýva, že princíp subsidiarity zakotvený
v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR znamená porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, pričom mu počas prerušenia konania bude fakticky znemožnené účinne uplatňovať svoje
práva strany konania. V zmysle základných princípov civilného sporového konania musí byť ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá a účinná tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty. Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd prvej inštancie pristúpil k fakultatívnemu prerušeniu konania
napriek tomu, že mu musia byť známe špecifické okolnosti daného prípadu a napriek tomu, že odvolací
súd jednoznačne konštatoval a logicky zdôvodnil, prečo má žalobca naliehavý právny záujem na podaní
žaloby o určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov. Súd prvej inštancie konanie prerušil z
fakultatívnych dôvodov, t. j. z dôvodov, ktoré nie sú pre samotné konanie nevyhnutné, tieto dôvody

posúdil striktne formalisticky, pričom nevykonal žiadne iné vhodné opatrenia. Prerušenie konania je
v rozpore so zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv žalobcu. Žalobca navrhuje, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ žalobca

poukazuje na to, že podľa § 164 Civilného sporového poriadku súd je povinný najskôr (pred prerušením
konania) urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, tak žalobca neuvádza, aké
iné vhodné opatrenia mal súd k dispozícii, pričom zastáva názor, že súd ani nemal a nemá iné vhodné
prostriedky, ktoré by mohol využiť namiesto uznesenia o prerušení konania za danej situácie podania
sťažnosti žalovaným na Ústavný súd SR. Žalovaný samozrejme zastáva názor, že jeho sťažnosť podaná

na Ústavný súd SR je prípustnú a sú splnené podmienky na jej prejednanie Ústavným súdom SR. V
prípade žalovaného to bol krajský súd, ktorý porušil práva žalovaného v odvolacom konaní. Žalovaný sa
obrátil na generálneho prokurátora, prostredníctvom ktorého mal v zámere dosiahnuť podanie dovolania
generálneho prokurátora na Najvyšší súci SR a až potom sa obrátil na Ústavný súd SR. V prípadežalovaného musí nastúpiť ochrana zo strany Ústavného súdu SR, keďže jeho práva boli porušené
krajským súdom, cez generálneho prokurátora sa nepodarilo presadiť vec žalovaného na Najvyšší
súd SR, a preto prichádza na rad Ústavný súd SR, aby zasiahol tam, kde všeobecné súdy zlyhali

v ohrane ústavnosti. Námietky žalobcu nie sú spôsobilé dosiahnuť zmenu, či zrušenie uznesenia o
prerušení konania, keďže sú zamerané na rozbor podmienok prípustnosti sťažnosti Ústavným súdom
SR, o čom rozhodne výhrade Ústavný súd SR. Všeobecné súdy nemajú kompetenciu, ani právomoc,
preskúmavať podmienky prípustnosti sťažnosti podanej na Ústavný súd SR, preto sú tiež námietky
žalovaného v rámci odvolania irelevantné. Náprava porušených práv žalovaného je možná iba vtedy,

ak sa zruší uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/274/2017-335 zo dňa 30.7.2018 a odvolacie
konanie sa zopakuje za podmienok dodržania práv žalovaného. Zároveň porušenie práv žalovaného
v odvolacom konaní sp. zn. 23Co/274/2017 na Krajskom súde v Trnave činí aj celý následný proces
protiústavným. Uznesenie o prerušení konania je procesným inštitútom, ktorý Civilný sporový poriadok
výslovne predpokladá. Aplikovaním inštitútov podľa Civilného sporového poriadku nemôže dohádzať k
porušovaniu práv žalobcu, pričom právo žalobcu by mohlo byť porušené, ak by súd vôbec nekonal. Súd

prvej inštancie nesprávne posúdil procesnú situáciu, čo aj riadne odôvodnil. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. n) Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného

sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že

odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o prerušení konania do právoplatného

skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 193/2019.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je požiadavka žalobcu na určenie,
že zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2011, zo dňa 23.12.2011, zo dňa 7.5.2012 uzatvorené medzi stranami
sporu sú neplatné a požiadavka na určenie, že vyhlásenia žalovaného ako dlžníka - povinnej osoby o

súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou notárskych zápisníc zo dňa 16.6.2011, zo dňa 15.5.2012, zo dňa
7.5.2012, spísaných v notárskych zápisniciach u JUDr. Marty Botkovej, notárky so sídlom Nové Zámky,
Björnsonova 2 sú neplatné. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu boli uzatvorené
tri zmluvy o pôžičke, a to dňa 25.3.2011, dňa 23.12.2011 a dňa 7.5.2012, na základe ktorých mal
žalovaný požičať žalobcovi 232.400 eur, 332.000 eur a 265.500 eur v hotovosti (spolu 829.900 eur).

Dňa 16.6.2011, dňa 14.5.2012 a dňa 15.5.2012 boli na notárskom úrade pred notárkou JUDr. Martou
Botkovou spísané notárske zápisnice (v žalobe presne špecifikované), v ktorých došlo k vyhláseniu
žalobcu ako dlžníka - povinnej osoby o uznaní záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou
notárskejzápisnicevzmysle41ods.2Exekučnéhoporiadku.Žalobcasa dovolávalneplatnostivšetkých
vyššie uvedených právnych úkonov z dôvodu, že žiadna z pôžičiek nebola reálna, žalovaný nikdy žiadne

peňažné prostriedky žalobcovi neodovzdal, pretože ako fyzická osoba nedisponoval žiadnym majetkom
väčšej hodnoty a jednotlivé sumy peňazí v hotovosti reálne nemal k dispozícii, nebol zamestnaný,
nemal žiaden príjem ani majetok. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv zneužil zhoršený zdravotný stav
a psychické problémy konateľky žalobcu, pričom konal premyslene a na škodu žalobcu. Žalobca vdotknutom období nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k.
15C/357/2013-303 zo dňa 24.1.2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania,
keď dospel k záveru, že v prejednávanom prípade došlo v dôsledku uznania záväzku žalobcom k

vzniku prezumpcie existencie záväzku v čase uznania a žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti,
ktorými by vyvrátil predpoklad o pravdivosti obsahu notárskych zápisníc obsahujúcich uznávací prejav
a ani svoje tvrdenia, že jeho štatutárna zástupkyňa nemala vedomosť o notárskych zápisniciach z
dôvodu, že v čase ich spísania bola pod vplyvom liekov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v
dôsledku podania odvolania žalobcu uznesením č. k. 23Co/274/2017-335 zo dňa 30.7.2018 napadnutý

rozsudok súdu prvej zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v
záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi
zahŕňajúcimi vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie
rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku s
tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie podľa návrhu sporových strán, po
doplnení dokazovania vyhodnotiť dôkazy a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v súlade s § 220

ods. 2 Civilného sporového poriadku riadne odôvodniť. Podaním zo dňa 2.4.2019 žalovaný navrhol,
aby súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným
súdom SR pod sp. zn. Rvp 193/2019 dôvodiac, že na Ústavnom súde SR prebieha proti Krajskému súdu
v Trnave konanie o ústavnej sťažnosti žalovaného kvôli vydaniu uznesenia č. k. 23Co/274/2017-335
zo dňa 30.7.2018 a v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie (otázka

ústavnosti, či neústavnosti tohto uznesenia Krajského súdu v Trnave).

11. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

12. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Pre rozhodnutie súdu môže mať často
významotázka,ktorápatrídoprávomociinéhoorgánu.Vistýchprípadochtaksúdmusíkonanieprerušiť,
v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie

vady konania. Procesná teória hovorí o obligatórnom a fakultatívnom prerušení konania.

13. Ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku rieši dôvod fakultatívneho prerušenia konania v
prípade prejudiciality predmetu konania. Pojem „prejudicialita“ znamená determináciu určitej právnej
otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je priamo závislý výrok o spore, pričom túto

prejudiciálnu otázku si môže v istých prípadoch posúdiť konajúci orgán sám. Klasická prejudicialita
znamená rešpektovanie rozhodnutia iného orgánu o predbežnej otázke, ktorým je súd viazaný. Iné
otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané
príslušný orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Fakultatívne prerušenie konania znamená také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je však povinný najskôr urobiť iné

vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Rozhodujúcim hľadiskom tu je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia konania

vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 193/2019, v ktorom konaní sa žalovaný
ako sťažovateľ proti Krajskému súdu v Trnave ako porušovateľovi domáha vydania rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktorým by Ústavný súd SR vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
23Co/274/2017-335 zo dňa 30.7.2018 boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 Listiny základných práv a

slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a zrušil v celom rozsahu uznesenie Krajského
súdu v Trnave č. k. 23Co/274/2017-335 zo dňa 30.7.2018 a vrátil vec Krajskému súdu v Trnave na ďalšie
konanie. Právny záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na prerušenie konania, keďže výsledok
konania o ústavnej sťažnosti môže mať vplyv na procesnú situáciu, nie je správny. Predmetom tohto
konania je neplatnosť právnych úkonov, konkrétne zmlúv o pôžičke a v nadväznosti na ne vyhlásení

povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou notárskych zápisníc, v rámci ktorého konania
si súd prvej inštancie musí vyriešiť otázku, či sú dané dôvody neplatnosti zmlúv o pôžičke uvádzané
žalobcom. Konanie o ústavnej sťažnosti žalovaného proti Krajskému súdu v Trnave nemôže mať vplyv
na posúdenie tejto zásadnej otázky, keďže otázka platnosti právnych úkonov v prejdenávanej vecije otázka občianskoprávneho konania posudzujúca sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a v
konaní o ústavnej sťažnosti bude Ústavný súd SR posudzovať, či vydaním uznesenia Krajského súdu
v Trnave č. k. 23Co/274/2017-335 zo dňa 30.7.2018 boli porušené práva žalovaného garantované mu

Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listinou základných práv a
slobôd. V posudzovanom prípade je totiž konajúci súd oprávnený všetky relevantné skutočnosti týkajúce
sa namietanej neplatnosti právnych úkonov posúdiť sám a z týchto následne aj vyvodiť právny záver
bez rozhodnutia v iniciovanom konaní o ústavnej sťažnosti. Návrh na prerušenie konania preto nemôže
byť procesným prostriedkom ako odďaľovať záväznosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí

nadriadeného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie nemal dôvod na prerušenie
konania v zmysle ustanovenia § 164 Civilného sporového poriadku, čím bol naplnený odvolací dôvod
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v danom prípade
priorizoval právo žalobcu na také súdne konanie, ktoré prebehne čo najrýchlejšie, hospodárne a bez
zbytočných prieťahov (Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, Čl. 17 Civilného sporového poriadku).

15. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky pre takéto prerušenie.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže predmetným uznesením sa

konanie nekončí.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).