Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/840/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312206012
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312206012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N. XXXX, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti odporkyni: V. W.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária VARMUS s.r.o.,
Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, JUDr. Jozef Varmus, PhD., advokát, o zaplatenie 30.000,- €
s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/86/2012-118
zo dňa 25.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým je odporkyňa
povinná zaplatiť navrhovateľovi 30.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30.000,- eur od
4.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým je odporkyňa povinná
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 3.821,91 eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia 2.015,41
eur a zaplatených súdnych poplatkov 1.806,50 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.

XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 30.000,-
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30.000,- eur od 4.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 3.821,91 eur,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 2.015,41 eur a zaplatených súdnych poplatkov 1.806,50 eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Zistil nasledovné skutočnosti:
- z kúpnej zmluvy (čl. 40) , že odporkyňa ako kupujúca kúpila od predávajúceho fi. ALFASYSTEM s.r.o.,
Rázusova 7, Brezno, IČO: 36650 200 kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2009 osobné motorové vozidlu
BMW X6 Xdrive 30D, VIN: WBAFG61030LT72662, evidenčné číslo BR: 824 BI za kúpnu cenu 51.000,-
eur;

- z kúpnej zmluvy (č.l. 6), že odporkyňa ako predávajúca predala dňa 12.1.2010 navrhovateľovi ako
kupujúcemu automobil značky BMW X6 Xdrive 30D, rok výroby 24.1.2009, VIN: VBAFG61030LT72662
za dohodnutú kúpnu cenu 35.000,-eur;Spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia a.s., podala dňa 26.4.2011 žalobu voči A. B. o určenie
vlastníckeho práva k vyššie uvedenému motorovému vozidlu. Dňa 21.10.2010 bolo KR PZ Žilina, ÚJaKP
PZ Žilina motorové vozidlo, ktorého držiteľom bol A. B. zaistené, nakoľko uvedené vozidlo bolo v čase

od 29.10.2009 približne o 21.30 hod. do 30.10.2009 približne o 5.30 hod. neznámym páchateľom na
parkovisku v Šali odcudzené.
- z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 13C/18/2011-79 zo dňa 1.3.2012 (č.l. 7 až 13), ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2012, že spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia a.s., Plynárenská 7/
A, Bratislava, IČO: 35 730 978 je výlučným vlastníkom motorového vozidla značka BMW X6 30D Xdrive,

VIN: VB1FG61030LT72662 s výrobným číslom podvozku 0032756WXO;
Medzi účastníkmi bolo sporné, či :
1) pohľadávka navrhovateľa je premlčaná
2) odporkyňa bola vlastníčkou motorového vozidla a nadobudla vlastnícke právo k vozidlu na základe
dobromyselnosti
3) medzi účastníkmi ide o synalagmatický záväzkový právny vzťah

Pokiaľ ide o námietky :
1) premlčania :
Podľa § 100 ods. 1, 2 prvá veta OZ
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonávalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčaniesúd prihliadne lennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožnopremlčané

právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 OZ
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Navrhovateľ na základe rozsudku 13C 18/2011 - 79 zo dňa 1.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 26.5.2012 sa dňa 26.5.2012 jednoznačne dozvedel, že nie je vlastníkom motorového vozidla, ktoré
je predmetom tohto konania a teda sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Dňa 7.6.2012 podal na súde návrh voči odporkyni o zaplatenie čiastky 30.000,- eur, t.j. v
zákonnej dvojročnej subjektívnej lehote. Kúpnu cenu odporkyni vyplatil dňa 12.1.2010 , t.z., že právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia voči odporkyni uplatnil v zákonnej trojročnej objektívnej
lehote a právo navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nie je premlčané.
2) odporkyňa bola vlastníčkou motorového vozidla a nadobudla vlastnícke právo k vozidlu na základe

dobromyselnosti:
- Podľa článku 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
- Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
- Podľa § 132 ods.1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
- Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

- Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútne neplatný právny úkon je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak právny úkon odporuje
svojím obsahom a účelom zákonu nejde o rozpor iba s občianskym zákonníkom, ale aj všetkými
právnymi predpismi povestnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. Vysporiadajúci sa so starorímskou

zásadou NEMO PLUS IURIS AT ALIUM TRANSFERRE POTEST, QUAM IPSE HABET (Každý
môže na druhého preniesť iba toľko práva koľko má). Táto zásada nemá prednosť pred ochranou
dobromyseľnosti v tom prípade, ak právny dôvod nadobudnutia vlastníctva prevodcu (predávajúceho)
totiž odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba (v čase nadobudnutia
vlastníckehoprávatedanešloojehonadobudnutieodnevlastníka,alenaopakodvlastníka)-(uznesenie

ÚS SR sp.zn. 1US/50/2010-11). Ak predávajúci, vystupujúci v právnom vzťahu s kupujúcim, nadobudol
vlastnícke právo na základe absolútne neplatného právneho úkonu nikdy sa nestal jej vlastníkom.
Preto nemohol previesť viac práv ako sám mal. Absolútne neplatným právnym úkonom môže byť predaj
veci nevlastníkom. To znamená, že prvotný absolútne neplatný právny úkon zakladá ďalšiu neplatnosťprávnych úkonov z neho vyplývajúcich. Ak odporkyňa nadobudla vlastnícke právo od nevlastníka,
nemohla ani sama vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudnúť a teda ani nemohla platnou
kúpnou zmluvou vlastnícke právo k motorovému vozidlu na navrhovateľa previesť a právny úkon

uzatvorený medzi navrhovateľom a odporkyňou je neplatný. Pokiaľ kupujúci nadobudne vlastníctvo k
veci od predávajúceho, ktorý v čase prevodu nebol jej vlastníkom z textu Ústavy SR vyplýva, že majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ak vznikne situácia, že predávajúci
ako nevlastník veci ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho jedná sa o neplatný právny úkon.
V čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má. Zákon

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov vychádza zo zásady, že zmluvou
možno nadobudnúť vlastnícke právo zásadne len od vlastníka. Súčasná právna úprava iba výnimočne
pripúšťa nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Oprávnenie previesť svoje vlastníctvo na
iného je totiž imanentnou súčasťou vlastníckeho práva a prináleží výlučne vlastníkovi veci. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ zmluvou prevedie vec na iného ten, kto ju nevlastní, je takýto úkor pre rozpor so
zákonom neplatný podľa § 39 Obč. zák. Tento právny úkony je neplatný absolútne, pričom absolútna

neplatnosť pôsobí priamo zo zákona a to od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu určujúceho
súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Zo zásady NEMO PLUS IURIS existujú výnimky,
kedy môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej veci aj napriek tomu, že prevodca
nebol jej vlastníkom, resp. nemal právo vec previesť. Ide o prípady nadobudnutie vlastníctva od
nepravého dediča alebo od záložného veriteľa, resp. jeho vydržaním. Uzatvorenie scudzovacej zmluvy

s nevlastníkom však môže byť základom pre nadobudnutie vlastníckeho práva jeho vydržaním za
predpokladu, že v držiteľovi ako nadobúdateľovi vyvoláva objektívne presvedčenie, že mu predmet jeho
držbysozreteľomnavšetkyokolnostiobjektívnepatrí.Vykonanýmdokazovanímatokúpnouzmluvouzo
dňa 23.12.2009 bolo preukázané, že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k osobnému motorovému
vozidlu BMW X6 Xdrive 30D, VIN: WBAFG61030LT72662, evidenčné číslo BR: 824 BI. Z rozsudku OS

Čadca č.k. 13C 18/2011 zo dňa 1.3.2012 a z kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2009 mal súd preukázané,
že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu od nevlastníka. Napriek tomu, že
odporkyňa nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému vozidlu preukázala titulom jeho kúpy, súd
skúmal, či odporkyňa nenaplnila podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto vozidlu titulom
jeho kúpy od tzv. nepravého dediča alebo od záložného veriteľa, resp. jeho vydržaním. Ani jeden zo

spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu od nevlastníka odporkyňa
súdu nepreukázala. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci vydržaním musia byť splnené
súčasne tri podmienky a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyselnosť držiteľa a nepretržitosť držby .
Odporkyňasúdukudňujehorozhodovanianepreukázala podmienkynadobudnutiavlastníckehoprávak
spornému motorovému vozidlu titulom jeho vydržania. Minimálne nebola naplnená podmienka uplynutia

vydržacej doby nevyhnutnej k nadobudnutiu vlastníckeho práva jeho vydržaním ( tri roky nepretržite) .
3) medzi účastníkmi ide o synalagmatický záväzkový právny vzťah:
- Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

- Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V prejednávanej veci je nepochybné, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila
tým, že od neho prijala kúpnu cenu podľa absolútne neplatnej zmluvy (§ 39 a § 451 ods.2 Obč. zák.).
Nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy je nárokom podmieneným zo

zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za kúpnu cenu, to je ktorého vrátenia
sa kupujúci domáha (stanovisko NS ČSR č.j. Cpj 34/74 publikované v zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk NS ČSFR, NS ČSR a NS SSR č. 5 ročník 1975, strana 145, 146). Ak žaluje navrhovateľ
o vrátenie veci z neplatnej kúpnej zmluvy, súd žalobe vyhovie tak, že vo výroku rozsudku vyjadrí
vzájomný (synalagmatický) záväzok oboch účastníkov neplatnej zmluvy v rámci plnenia z obidvoch strán

- v posudzovanej veci by teda súd uložil žalovanému vrátiť žalobcovi prijaté peňažné plnenie oproti
povinnosti žalobcu vrátiť žalovanej motorové vozidlo kúpené na základe neplatnej kúpnej zmluvy. V
prípade nemožnosti vydania takéhoto rozhodnutia vzhľadom k tomu, že odcudzená vec bola kupujúcim
vrátená orgánom polície za účelom vydania jej vlastníkovi je nutné vychádzať zo stanoviska NS ČSR
zo dňa 29.9.1987 č.j. Cpj 41/87 publikovaného v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ročník 1988,

strana 21. Podľa tohto stanoviska platí, že účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec,
splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa ustanovenia § 457 ods.1 Obč. zák. tiež
vtedy, ak vydá vec poškodenému. Robí tak totiž za toho, kto vec poškodenému odcudzil a predal.
Plní preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, i keďtento subjekt mu nie je známy. Ten, kto vec odcudzil, by už nemohol úspešne požadovať vrátenie
plnenia z neplatnej zmluvy. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že navrhovateľ ako kupujúci si
svoju povinnosť účastníka neplatnej zmluvy vrátiť druhému účastníkovi plnenie prevzaté na základe tejto

zmluvy splnil tak, že motorové vozidlo vydal prostredníctvom príslušného orgánu jeho vlastníkovi.
Z toho dôvodu sa súd nemohol stotožniť s názorom právneho zástupcu odporkyne, že je potrebné, aby
navrhovateľ z titulu synalagmatického záväzku vydal odporkyni motorové vozidlo, ak sa voči nej domáha
zaplatenia alebo vrátenia kúpnej ceny za motorové vozidlo, pretože navrhovateľ si svoju povinnosť splnil
tým, že motorové vozidlo vydal orgánom činným v trestnom konaní, ktorí následne toto vozidlo vydali

vlastníkovi motorového vozidla, pretože nebolo preukázané, že odporkyňa je vlastníčkou uvedeného
motorového vozidla.
Navrhovateľkou ďalšie navrhované dôkazy a to výsluch svedka L. W. (manžela odporkyne) , ktorý by
mal podľa vyjadrenia odporkyne v konaní dosvedčiť, že predtým, ako odpredali navrhovateľovi motorové
vozidlo mu predložili test orginality a ktorý by mal taktiež potvrdiť, že vyplatil navrhovateľovi sumu 5.000,-
eur súd nevykonal, nakoľko tieto skutočnosti navrhovateľ nespochybnil.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a
odporkyňou je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ) nakoľko odporkyňa ako nevlastník
nemohla na navrhovateľa previesť viac práv ako sama mala a na strane odporkyne došlo k
bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ . Preto ju súd zaviazal, aby navrhovateľovi
bezdôvodné obohatenie vydala ( § 451 ods. 1 OZ) a zaviazal ju k zaplateniu sumy 30.000,- eur

navrhovateľovi.
Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil aj zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 30.000.- € od 4.12.2010
do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu , má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (ďalej
len nariadenie).

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil úroky z omeškania odo dňa 6.6.2012 t.j. odo dňa ako podal na súd
žalobu. Súdu však nepreukázal, že pred podaním žaloby vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 30.000,-
eur vrátane príslušenstva, preto mu súd priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 4.12.2012 -

t.j. odo dňa ako bol odporkyni doručený návrh navrhovateľa vrátane platobného rozkazu.
K prvému dňu omeškania - t.j. ku dňu 4.12.2012 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
bola 1 % + 8 % bodov = 9 % k úhrade ktorého úroku z omeškania aj súd odporkyňu zaviazal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v tomto
konaní úspech čo sa týka istiny v celom rozsahu a neúspech len v nepatrnej časti (úrokov z omeškania)

priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Trovy konania pozostávajú zo zaplatených súdnych
poplatkov vo výške 1.086,50 eur a z trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Právny zástupca si uplatnil odmenu celkom
za 4 úkony právnej pomoci a to za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 6.6.2012, za podanie návrhu
na začatie konania dňa 6.6.2012, za nahliadnutie do súdneho spisu na Okresnom súde v Čadci dňa

12.4.2013 a za účasť na pojednávaní dňa 25.10.2013. Za tieto 4 úkony po 469,74 eur, teda 1.848,96 eur.
Tiež si uplatnil aj režijný paušál za dva úkony v roku 2012 x 7,63 eur vo výške 15,26 eur, za dva úkony v
roku 2013 7,81 eur x 2 = 15,62 eur, t.j. 1.909,84 eur. Náhradu cestovných výdavkov a to dňa 12.4.2013
a 25.10.2013 na ceste zo Žiliny do Čadce a späť po 62 km x základnú náhradu za 1 km - 12.4.2013
vo výške 0,183 eur za 1 km, spotreba litrov na 100 km - 4,7 l a cena za 1 l paliva 1,403 eur = 15,434

eur a dňa 25.10.2013 má ubehnutých 62 km, základnú náhradu za 1 km jazdy 0,183 eur, spotreba litrov
na 100 km - 4,7 € a cena za 1 l - 1,386 eur = 15,385 eur, spolu náhrada cestovného 30,82 eur. Tiež
si uplatnil aj náhradu za stratu času v dňoch 12.4.2013 a 25.10.2013 za dve začaté polhodiny x 13,01
eur, 26,02 eur + 26,02 eur = 52,04 eur, čiže odmena advokáta, výdavky a cestovné spolu 1.940,66 eur
+ DPH 388,13 eur, spolu so súdnymi poplatkami, DPH vo výške 4.191,24 eur.

Pri priznaní trov konania súd mal preukázané a to (č.l. 32), že za podanie návrhu zaplatil navrhovateľ
súdny poplatok 1.800,- eur a tiež zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov, podaní urobených
elektronickými prostriedkami vo výške 6,50 eur (č.l. 55), celkom 1.806,50 eur, k úhrade ktorých aj súd
odporkyňu ako neúspešného účastníka v tomto konaní zaviazal.Tiež priznal navrhovateľovi aj náhradu trov právneho zastúpenia a to celkom za štyri úkony právnej
pomoci podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb. zákonov o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhlášky) a to za úkon zo dňa

6.6.2012 - 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia , 2/ návrh na začatie konania a taktiež aj za 3/
účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 25.10.2013. Za tieto tri úkony za každý úkon s poukazom
na§ 10 ods.1 cit. vyhlášky určil tarifnú odmenu advokáta na sumu 469,74 eur. Túto sumu priznal podľa §
14 ods.1, písm.a), b), c) za tieto úkony a to za 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 6.6.2012,
2/ za podanie návrhu na začatie konania dňa 6.6.2012 a za účasť na pojednávaní dňa 25.10.2013 - t.j.

469,74 x 3 = 1.409,22 eur . Odmenu za nahliadnutie do súdneho spisu dňa 12.4.2013 súd právnemu
zástupcovi navrhovateľa priznal s poukazom na uznesenie NS SR č.k. 5 Sžo 253/2010 zo dňa 29.9.2011
podľa § 14 ods. 4 vyhlášky vo výške 156,58 eur . Celkom odmena 1.565,80 eur. Taktiež súd právnemu
zástupcovi s poukazom na ustanovenie § 16 ods.3 cit. vyhlášky priznal aj tzv. režijný paušál za tieto
štyri úkony a to za dva úkony v roku 2012 po 7,63 eur vo výške 15,23 eur a za dva úkony v roku 2013
x 7,81 eur v sume 15,62 eur, spolu režijný paušál 30,85 eur. Súd právnemu zástupcovi s poukazom

na ustanovenie § 17 priznal aj náhradu za stratu času a to za účasť na pojednávaní dňa 12.4.2013
za dve začaté polhodiny vo výške 26,02 eur. Náhradu za stratu času za nahliadnutie do spisu dňa
25.10.2013 za dve začaté polhodiny vo výške 26,02 eur = 52,04 eur. S poukazom na ustanovenie § 16
ods.4 vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi náhradu cestovných výdavkov a to dňa 12.4.2013 a
25.10.2013 na ceste zo Žiliny do Čadce a späť po 62 km x základnú náhradu za 1 km - 12.4.2013 vo

výške 0,183 eur za 1 km, spotreba litrov na 100 km - 4,7 l a cena za 1 l paliva 1,403 eur = 15,434 eur
a dňa 25.10.2013 má ubehnutých 62 km, základnú náhradu za 1 km jazdy 0,183 eur, spotreba litrov na
100 km - 4,7 eur a cena za 1 l - 1,386 eur = 15,385 eur, spolu náhrada cestovného 30,82 eur. Nakoľko
právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods.3 vyhlášky zvýšila
sa mu odmena a náhrady (1.679,51 eur) podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, t.j. o sumu

335,90 eur . Celkom bola priznaná právnemu zástupcovi na odmene, výdavkoch, cestovnom, strate
času a DPH suma 2015,4 eur. Na súdnych poplatkoch bola priznaná suma 1.806,50 eur, trovy konania
celkom 3.821,91 eur, k úhrade ktorých trov aj súd odporkyňu zaviazal.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť tak, že návrh zamietne a navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť odporkyni trovy
konania vo výške 2.292,52 eur na účet Advokátskej kancelárie Varmus, s.r.o., so sídlom Palárikova 83,
022 01 Čadca, č.ú.: XXXXXXXXXX./XXXX. V prípade, že odvolací súd bude mať za to, že vo veci je
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, navrhla, aby odvolací súd uznesením napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že tvrdila,

že počas konania namietala, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná a ona vlastnícke právo k vozidlu
nadobudladobromyseľneaprikúpevozidlakonalasovšetkouopatrnosťou,ktorúmožnoodnejdôvodne
požadovať. Okrem toho medzi účastníkmi ide o synalagmatický právny vzťah a návrh navrhovateľa
nezodpovedá tejto požiadavke ust. § 457 OZ. Prvostupňový súd na daný právny vzťah medzi účastníkmi
konania nesprávne aplikoval stanovisko uvedené Najvyšším súdom ČSR Cpj 41/87. Poukázala na ust.

§ 457 a § 560 OZ. Súd prvého stupňa zaujal právny názor, na základe ktorého rozhodol nesprávne,
pretože výrok jeho rozhodnutia neobsahuje synalagmatické záväzky medzi účastníkmi konania. Taktiež
nesprávne rozhodol v časti výroku o náhrade trov konania. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedla, že pri kúpe motorového vozidla konala opatrne a v dôvere,
že predávajúci je vlastníkom motorového vozidla, ktoré od neho kúpila. Na jej strane sú dané sociálne

dôvody, aby súd navrhovateľovi aj v prípade jeho úspechu náhradu trov konania nepriznal.

K odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu odvolanie odporkyne
zamietnuť ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal

odporkyňu k náhrade trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje s
rozsudkom okresného súdu v predmetnej veci a zdôraznil, že odporkyňa vo svojom odvolaní neuvádza
žiadne nové skutočností alebo tvrdenia, ktoré by odôvodňovali údajné nesprávne právne posúdenie
veci zo strany prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o tvrdenie, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol o
náhrade trov konania, tak poukázal na majetkové pomery odporkyne, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým uložil odporkynipovinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000,- eur
od 4.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil v súlade s ust. § 219 ods.
1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým je odporkyňa

povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 3.821,91 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
2.015,41 eur a zaplatených súdnych poplatkov 1.806,50 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.
XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho,čouviedlavrámciodvolaciehokonaniaodporkyňa,konštatuje,žeprvostupňovýsúdvdostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na

odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Pokiaľ ide o námietky odporkyne uvádzané v podanom odvolaní v časti predmetu konania, tak odvolací
súd uvedené námietky považuje za nedôvodné s poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho
súdu.

Spoukazomnazáveryodvolaciehosúduodvolacísúdneuznalopodstatnenosťargumentáciiodvolateľa,

naktorýchzaložilsvojeodvolaciedôvody,apretonapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavčastiprvého
výroku potvrdil ako vecne správny.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania, odvolací súd v tejto
časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že mal za to, že súdom

prvého stupňa mala byť preskúmaná aj možnosť aplikácie ust. § 150 O.s.p. s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho
konania, pričom zváži aplikáciu ust. § 142 a nasl. O.s.p. s možnosťou použitia aplikácie ust. § 150 ods.

1 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.