Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011581
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117011581.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.01.2020, v trestnej
veci obžalovaného G. J. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/60/2017 zo dňa 02.05.2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a mi e t a .

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPrešovrozsudkomsp.zn.41T/60/2017zodňa02.05.2019podľa§285písm.c)Tr.poriadku
oslobodil obžalovaného G. J., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., A.. I.. S.. T. XX, spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 175/15/7707, ktorá na neho bola podaná dňa
01.08.2017 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe,

že:

- presne nezisteného dňa v mesiaci máj roku 2014 vo E. Š. - T., C. XXXX/XX, ponúkol na predaj C.. D.
V. za cenu 13.000,- eur motorové vozidlo značky Chevrolet Captiva, hnedej svetlej metalízy, EVČ: T.-
XXXHN,VINč.:T.,ktorémujehovlastníkG.T.,nar.XX.XX.XXXX,zverildodočasnéhoužívaniasprávom
jeho predaja tretej osobe, vozidlo v deň ponuky kupujúcej ponechal na skúšku a prevzal od nej finančnú

hotovosť vo výške 2.600,- eur, ako zálohu z kúpnej ceny vozidla, pričom následne dňa 27.06.2014 vo E.
Š. od kupujúcej prevzal finančnú hotovosť vo výške 10.400,- eur ako doplatok kúpnej ceny, takto získané
finančné prostriedky však neodovzdal vlastníkovi vozidla G. T. a použil ich na nezistený účel, čím G. T.
spôsobil škodu vo výške 13.000,- eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok okresný
prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že podľa jeho
názoru z výpovedí svedkov G. J.Í. a C. D., svedkýň D. V. S. S. V. je zrejmé, že obžalovaný od svedkyne
D. V. prevzal sumu 2.600,- eur ako zálohu za odpredaj vozidla a následne aj doplatok 10.400,- eur,
pričom ich výpovede korešpondujú aj s listinným dôkazom, čestným prehlásením poškodeného G. T.S.

o prevzatí sumy 13.000,- eur a podľa názoru okresného prokurátora aj prepis vozidla bol vykonaný v
súlade so zákonom. Na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.poriadku, a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pri
rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský
súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku súd prvého stupňa v odôvodnení stručne
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a stručne, s
poukázaním najmä na podľa jeho názoru, podstatnú skutočnosť, pre ktorú neuveril výpovediam časti
svedkov uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Popri skutočnosti, na ktorú okresný súd poukazoval ako na dôvod, pre ktorý svedkom V.M., V., D. S. J.

neuveril, odvolací súd zistil aj viacero ďalších dôvodov, pre ktoré nemožno považovať výpovede vyššie
uvedených svedkov za natoľko hodnoverné, aby postačovali na uznanie viny obžalovaného. Javí sa
byť potrebným konkrétnejšie sa vysporiadať s dôkazmi, ktoré prokurátor považoval za dostatočné na
uznanie viny obžalovaného, ktorý, ako to vyplýva z predloženého spisu, už dňa 24.07.2014, teda ešte
predtým, ako dňa 30.07.2014 bola v policajnej evidencii vozidiel ako vlastníčka motorového vozidla

značky Chevrolet Captiva, hnedej svetlej metalízy, EVČ: T.-XXXHN, VIN č.: T. /ďalej len auto, resp.
predmetné auto/ zaevidovaná namiesto poškodeného G. T. svedkyňa V., podal trestné oznámenie pre
podozrenie zo sprenevery svedkom J. ohľadne nakladania s predmetným autom.

Odvolací súd zistil skutočnosti, ktoré obhajobu obžalovaného skôr potvrdzujú a nenasvedčujú prípadnej

snahe obžalovaného spáchať trestný čin na úkor poškodeného, s ktorým sa dohodol, že v rámci užívania
predmetného auta toto auto predá a získané peniaze mu odovzdá, pričom mali dojednané, že z tejto
služby pre poškodeného bude mať určitú odmenu. Takémuto zmluvnému vzťahu niet čo vytknúť, pričom
z výpovede obžalovaného, z výpovede poškodeného G. T. a svedkyne B. V., O. Y., Ľ. J. možno uzavrieť,
že obžalovaný mal snahu takúto zmluvu dodržať a nenakladať s predmetným autom v neprospech

poškodeného.

Obžalovaný poprel, že by jednal so svedkyňou V. o predaji predmetného auta a dodal, že jednal len
so svedkom J., od ktorého sa dozvedel, že predmetné auto bude v súčinnosti so svedkom D. kupovať
svedkyňa V. tak, že táto získa na kúpu peniaze z leasingu a že na takýto postup svedkyňa potrebuje

pre leasingovú spoločnosť splnomocnenie a potvrdenie o úhrade kúpnej ceny za auto.

Poškodený G. T. uviedol, že jednal len s obžalovaným. Z jeho výpovede vyplynulo, že bol obžalovaným
informovaný o priebehu plnenia zmluvy, lebo potvrdil, že v máji 2014 obžalovanému odovzdal svoje
auto na odpredaj s tým, že ho môže používať a odovzdal mu aj všetky doklady od auta. Obžalovaný

mu telefonoval, že má nejakého kupca, meno si poškodený nespomínal, len dodal, že kupcom mala
byť žena a predajnou cenou suma od 10.000,- eur do 11.000,- eur. Potom za ním prišiel obžalovaný
so splnomocnením, aby mohlo byť to auto predané, znova mu povedal, že auto bude predané nejakej
žene, no na jej meno si poškodený nepamätal, pričom podpísal splnomocnenie a písomne podpísal
potvrdenie, že prevzal kúpnu cenu za to auto, hoci v skutočnosti fyzicky tieto peniaze neprevzal. Od

obžalovaného sa dozvedel, že kupujúca potrebuje tieto doklady pre lízingovú spoločnosť, aby od takej
spoločnosti dostala peniaze na kúpu predmetného auta. Neskôr mu obžalovaný oznámil, že auto nemá
a že ho má tá žena, no ani vtedy si poškodený jej meno nezapamätal. Obžalovaný mu povedal, že za
to auto žiadne peniaze nedostal, a tak ho poškodený vyzval, aby podal trestné oznámenie.

Podľa evidenčnej karty predmetného auta bol najprv ako vlastník od 10.06.2014 evidovaný poškodený
G. T., no od 30.07.2014 bola takto v evidencii dopravnej polície evidovaná už svedkyňa D. V.. Svedok
O. Y. potvrdil, že predmetné auto užíval do apríla 2014 a po ňom ho užíval obžalovaný, vlastníkom auta
bol pritom stále jeho bratranec G. T., pričom obžalovaný sa ponúkol, že ho predá a neskôr vravel, že toto
auto odhlásil na svedkyňu V., lebo nastal problém s predajom auta. Svedok zároveň potvrdil aj to, že

ho kontaktoval svedok J., že auto bolo predané V., pričom mu J. vravel, že obhliadku vybaví. Svedkyňa
B. V. potvrdila, že auto na ňu odhlásil obžalovaný, lebo sa bál, že oň príde, lebo J. sa snažil odhlásiť
auto na svedkyňu V..Svedok Ľ. J. potvrdil obhajobu obžalovaného, že predmetné auto tento neodovzdal vo E. Š., ako tvrdil
svedok J. a svedkovia V., V. S. D., ale už koncom apríla 2014 v C., lebo sa takého odovzdania s
obžalovaným zúčastnil, pričom boli prítomné aj dve jemu neznáme ženy a obžalovaný vravel, že C. D.

vybavuje na toto auto leasing. To je v podstate v súlade s výpoveďou obžalovaného, ktorý sa obhajoval
aj tým, že predmetné auto v C. L. A.. I. za prítomnosti svojho brata fyzicky odovzdal J., ktorého dôverne
poznal.

Pritom svedkovi J. /ani inej osobe/ obžalovaný neodovzdal žiadne zo základných dokladov od auta,

teda Technický preukaz ani Osvedčenie o evidencii časť. I, čo podľa odvolacieho súdu nasvedčuje
tomu, že takto sa chránil pred zneužitím dôvery a zároveň chcel predísť prípadnému nakladaniu s
odovzdaným autom, ktoré by viedlo k takému odhláseniu poškodeného G. T. z príslušnej evidencie
majiteľov motorových vozidiel, ktoré by nebolo v súlade so skutočnou vôľou poškodeného, s ktorým mal
vyššie uvedenú dohodu.

Ani odvolací súd neuveril usvedčujúcej povahe výpovedí svedkov V.M., V., D. S. J..

Svedkyňa S. V. vypovedala rozporne a rozpor vo svojej výpovedi hodnoverne nevysvetlila. Pokiaľ totiž
na hlavnom pojednávaní uvádzala, že na požiadanie svedkyne V. jej do E. Š. doniesla okolo 8.000,- eur
a bola prítomná pri odovzdávaní peňazí spolu so svedkami D., J., V. a osobou, ktorej boli odovzdané

tie peniaze za auto a že túto pôžičku svedkyni V. odovzdala v obálke v reštaurácii, ktorá sa nachádza
v nákupnom stredisku vo E.T. Š., kde je zastávka MHD a že svedkyňa V. potom ešte do tej obálky
doložila nejaké peniaze a odovzdala ich obžalovanému, tak v prípravnom konaní uvádzala, že síce
obálku odovzdala svedkyni V., no nevedela uviesť ako svedkyňa V. s obálkou naložila, či ju odovzdávala
hneď a komu alebo či peniaze prepočítavala. Okrem toho výpoveď svedkyne V. nie je hodnovernou aj z

toho dôvodu, že pokiaľ tvrdila, že bola prítomná pri takom odovzdaní peňazí práve obžalovanému, tak to
znamená, že obžalovaného musela svojimi zmyslami vnímať. Pri rekognícii však vlastne vylúčila, že by
osobou, ktorej vtedy mali byť odovzdané peniaze za predmetné auto, bol práve obžalovaný, čím vlastne
potvrdila obhajobu obžalovaného, že tento pri takom odovzdaní nebol prítomný, a zároveň zásadne
spochybnila aj usvedčujúce výpovede svedkov J., D. S. V., lebo podľa zápisnice o rekognícii osoby

spolu s fotodokumentáciou, pri ktorej mala úlohu opoznať na fotografii osobu, ktorej svedkyňa V. mala
dňa 27.06.2014 odovzdať finančné prostriedky v meste E. Š. predstavujúce doplatok do kúpnej ceny
toho auta, označila na 80 % celkom inú osobu, odlišnú od fotografie obžalovaného a pri následnom
opoznávaní s ďalšieho fotoalbumu, znova s istotou na 80 % určila ďalšieho, odlišného figuranta, pričom
opakovane, a to ani čiastočne, za takú osobu neoznačila obžalovaného.

Aj vo výpovedi svedkyne D. V. boli rozpory, ktoré zásadne spochybnili hodnovernosť jej usvedčujúcej
výpovede. Táto svedkyňa potvrdzovala, že po zaplatení zálohy v sume 2.600,- eur kúpnu cenu chceli
financovať cez lízingovú spoločnosť Quatro, no dodala, že financovanie cez Quatro neprešlo kvôli
tomu, že podľa certifikátu Cardekert nebol zhodný rok výroby a o tom, že jej Quatro zamietlo žiadosť o

leasing sa dozvedela od tejto spoločnosti týždeň, resp. dva týždne od dátumu, kedy došlo k fyzickému
odovzdaniu kúpnej ceny za auto vo E. Š.. Túto informáciu potvrdila ako pravdivú aj na hlavnom
pojednávaní. Zároveň však uviedla, že svedok J. jej povedal, že auto možno vyplatiť v hotovosti, ak si
ona požičia, a tak si požičala peniaze a keď sa potom rozhodla, že to auto kúpi priamo hotovosťou, došlo
k stretnutiu vo E. Š., kde za toto auto boli vyplatené peniaze v hotovosti.

Okrem toho uvádzala, že následne išli na dovolenku do Talianska, a po ceste na čerpacej stanici v
Košiciach sa im prihovoril nejaký pán, ktorý jej tvrdil, že to auto nie je vo vlastníctve obžalovaného. To by
ale znamenalo, že pri údajnom zaplatení peňazí za auto nevedela, že obžalovaný nie je majiteľom auta
a že sa to dozvedela až takým spôsobom od neznámej osoby po zaplatení kúpnej ceny, čo sa ale priamo

prieči skutočnosti, že ešte predtým, ako mala za auto odovzdať peniaze, bolo vystavené dňa 23.06.2014
pre ňu splnomocnenie od poškodeného ako majiteľa a potvrdenie zo dňa 26.06.2014, že peniaze už
poškodený ako majiteľ auta prevzal. V týchto dokladoch nebol ako majiteľ auta uvádzaný obžalovaný
G. J., ale poškodený G. T.. Sama pritom uvádzala, že po odovzdaní peňazí si zobrala tak uvedené
splnomocnenie pre potreby prepisu auta, ako aj vystavené potvrdenie o prevzatí peňazí. Svedkyňa teda

potvrdila, že už mala listiny, na ktorých boli uvedené meno poškodeného ako majiteľa auta a teda vedela,
že obžalovaný nie je majiteľom auta. Dodala pritom, že sama žiadala svedka Semančíka, aby potvrdenie
peňazí potvrdil majiteľ, ktorý je zapísaný v evidencii.Jej výpoveď, že Technický preukaz, resp. Osvedčenie o evidencii časť. I mala k dispozícii, keď užívali
toto vozidlo pred odovzdaním peňazí obžalovanému a že ich od nej potom obžalovaný pod zámienkou,
že ich potrebuje zobral, vyznieva nehodnoverne, pretože je nelogické, aby obžalovanému odovzdala

takú vysokú sumu peňazí bez toho, aby nepožadovala základné dokumenty od vozidla, dokumenty,
ktoré sú, pri riadnom chode vecí pri zaevidovaní zmeny vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu
na polícii potrebné. Je málo pravdepodobné, že by si z obdobia, kedy ich mala mať, neobstarala
aspoň kópiu dokladov. Tieto doklady zostali vo faktickej dispozícii obžalovaného. Tiež skutočnosť, že
v písomnom čestnom prehlásení o údajnej strate týchto dokladov, ktoré predložila dopravnej polícii

uvádzala nepravdu, lebo z jej výpovede vyplynulo, že vedela, že tieto doklady sa nachádzajú v moci
obžalovaného, potom jasne potvrdzuje klamlivú povahu jej svedectva, keď neváhala nepravdu uvádzať
aj počas ohliadky auta na polícii. Nehodnovernosť jej výpovede potvrdil vypočutý svedok K. I., príslušník
KR PZ, KDI Košice, ktorý uvádzal, že keď osobne vykonával ohliadku vozidla, ktorého prihlasovanie
zmeny majiteľa robila svedkyňa V., táto bola pri ohliadke auta aj osobne prítomná. Oproti tomu svedkyňa
V.uvádzala,žeprítomnápritejtoohliadkenebola.Uvedenýdopravnýpolicajtuviedolajto,žepriohliadke

svedok J.T. nebol, kým svedok J. tvrdil, že prítomný spolu so svedkyňou V. pri prihlasovaní predmetného
auta na príslušnom dopravnom inšpektoráte bol.

Aj predložená kúpna zmluva o predaji auta je nedostatočným dôkazom na uznanie viny obžalovaného.
Jednak nie je datovaná a jednak neobsahuje podpis poškodeného resp. obžalovaného, u ktorého bolo

zo strany poškodeného vystavené splnomocnenie na všetky úkony týkajúce sa predaja auta.

Aj výpoveď svedka C. D., vtedy druha svedkyne V., nie je hodnoverná. Na hlavnom pojednávaní svedok
uvádzal, že k úhrade celej kúpnej ceny došlo posledný deň školského roku v júni 2014 vo E. Š., kde
zvyšok kúpnej ceny vo výške 10.400,- eur svedkyňa V. odovzdala v hotovosti obžalovaného za účasti

V., ktorá jej požičala časť peňazí na túto kúpu a svedka J. a že pritom osobne videl, ako obžalovaný
v hotovosti v obálke prevzal od svedkyne V. a že následne obžalovaný odovzdal svedkyni V. doklad
o prevzatí hotovosti a doklady potrebné na prepis motorového vozidla, tak zároveň ako vtedajší druh
svedkyne V. nevedel uviesť, kedy vlastne V. odovzdala svedkyni V. peniaze na kúpu auta. Pritom
dodal, že obžalovaný svedkyni V. neodovzdal doklady od vozidla, t. j.Technický preukaz a Osvedčenie

o evidencii časť I.

Svedok G. J. na hlavnom pojednávaní menil svoju výpoveď. Najprv uvádzal, že auto, ktoré na predaj
ponúkal obžalovaný, išli odovzdať svedkyni V. do obce T., kde svedkyňa V. uhradila zálohu asi 2.600,-
eur a obžalovaný s touto zálohou predložil aj nejaké doklady podpísané T.. Po odovzdaní zálohy neskôr

vyšlo najavo, že sú nejaké problémy so zapísaným rokom výroby a že dohodnutá cena sa musí meniť
smerom nadol a tak sa stretol s obžalovaným za účasti svedkov V., V. S. D. v jednom podniku vo E.Ľ.
Š., kde bol osobne svedkom, ako svedkyňa V. odovzdala v hotovosti peniaze obžalovanému v sume asi
10.400,- eur. Potom ale svoju výpoveď podstatne zmenil tým, že s obžalovaným nepriviezol uvedené
auto svedkyni V. a len predpokladá, že to bol obžalovaný sám. Dodal, že záloha mala byť odovzdaná

niekedy v letných mesiacoch v roku 2014. Tiež už tvrdil, že spolu so svedkyňou V. bol na prepise toho
vozidla na príslušnom inšpektoráte. Pritom svedkyňa V. tvrdila, že ona pri ohliadke auta dopravným
policajtom nebola. Dôveryhodnosti usvedčujúcej výpovede svedka J. neprispelo, keď pri následnej
konfrontácii znova uvádzal, že bol svedkom toho, ako obžalovaný pri prvom stretnutí odovzdával vozidlo
svedkyni V. a pri druhom stretnutí, kedy svedkyňa V. odovzdala peniaze obžalovanému.

Ak dostupným vykonaným dokazovaním boli zistené zásadné pochybnosti o odovzdaní sumy 10.400,-
eur obžalovanému vo E. Š., sú také pochybnosti aj o údajnom predchádzajúcom odovzdaní zálohy
obžalovanému vo výške 2.600,- eur. Uvedené zásadné rozpory medzi týmito svedkami zásadne v
konečnom dôsledku spochybňujú skutočnosť, či by k stretnutiam za účelom nakladania s predmetným

autom, pri ktorých vôbec malo dôjsť k takému odovzdaniu peňazí obžalovanému, ako tvrdí obžaloba,
vôbec došlo.

Splnomocnením zo dňa 23.06.2014 poškodený T. uviedol, že svedkyňu V. od 23.06.2014 splnomocňuje
ku všetkým krokom súvisiacim s predajom, prepisom a prevzatím predmetného auta. Následne

poškodený podpísal čestné prehlásenie o prevzatí hotovosti zo dňa 26.06.2014, ktoré obsahovalo
osvedčený podpis poškodeného G. T. a údaj, že tento dňa 26.06.2014 prevzal od svedkyni V. sumu
13.000,- eur /2.600,- eur a 10.400,- eur/ na základe kúpnej zmluvy. Poškodený ani obžalovanýnepotvrdzovali, že by im bola kúpnopredajná zmluva č. XXXXXXXXX z neoznačeného dňa, že
poškodený predáva predmetné auto svedkyni V. za 13.000,- eur /2.600- eur a 10.400,- eur/ predložená.

ZozmluvyospotrebiteľskomúvereodQuatroCar-ConsumerFinanceHoldingzodňa07.06.2017vyplýva
predbežná dohoda na poskytnutie sumy 11.200,- eur v prospech svedkyni V. ohľadne predmetného
auta. Z odborného certifikátu zo dňa 30.06.2014 od firmy Cardetect zo dňa 30.06.2014 vyplýva, že auto
nebolo odcudzené a zistený rok jeho výroby bol 08/2006. Je tak zjavné, že 26.06.2014 svedkyňa V.
nemohla mať peniaze, ktoré sa snažila prioritne získať z leasingu od firmy Quatro, od ktorej sa mohla

dozvedieť nesúhlasné stanovisko najskôr 30.06.2014. Pritom jej bolo podľa správy tejto spoločnosti
adresované až 07.07.2014. Podľa správy ODI Prešov, je predmetné auto je vedené na vlastníka C..
D. V. s vydaním osvedčenia o evidencii od dňa 30.07.2014, pričom v ten istý deň ale tá istá osoba
uzavrela sprostredkovateľskú zmluvu s firmou Zauto, s.r.o. Kysucké Nové Mesto, podľa ktorej sa tento
sprostredkovateľ pre záujemcu /svedkyňu V./ zaviazal obstarať za odmenu uzavretie kúpnej zmluvy na
predmetné auto s treťou osobou za kúpnu cenu 8.960,- eur, čo v podstate dokladuje snahu svedkyne

V. hneď, ako sa stala evidovanou vlastníčkou predmetného auta, toto auto previesť na tretiu osobu, hoci
aj za menej peňazí, ako mala kúpiť.

Svedok D. výslovne uvádzal dátum, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí svedkyňou V. obžalovanému,
no je zjavné, že v ním uvádzaný deň nemohlo k takej udalosti dôjsť, lebo svedkyňa V. nemala k dispozícii

ani peniaze z leasingu, o ktorý žiadala ani z pôžičky, ktorú mala dostať od svedkyne V., keďže ju mala
dostať až po neúspechu s leasingom, a preto odvolací súd nemôže výpoveď svedka D. /s prihliadnutím
na vyššie uvedené ani výpovede svedkov V., V. S. J./ považovať za hodnoverné.

Nevyplynulo teda z vykonaného dokazovania, že by práve obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu

podanou obžalobou odvolateľ kládol za vinu, a preto odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa
správnym procesným postupom dospel k odôvodnenému a zákonnému výroku, ktorým obžalovaného
spod podanej obžaloby oslobodil.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu

okresného prokurátora vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.