Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Csp/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227141
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117227141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci žalobcu:

Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zast.:
Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanej: P. W., N.. XX. XX. XXXX, C. A.: C. XX, XXX XX M., toho času bytom: C. N. XX, XXX XX
R., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2 620,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 2620,63 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške
190,97 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy istiny 2620,63 Eur od 01. 08.
2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v
rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 08. 2017 domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške
2620,63 Eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 190,97 Eur, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo

sumy 2620,63 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia, a úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
2620,63 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj trovy konania.

2. Uznesením č.k. 15Csp/166/2017 - 37 zo dňa 19. 10. 2017 súd vyzval žalovanú podľa § 167 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), aby sa v lehote 15 dní
od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k pripojenej žalobe. Ak uplatnený nárok neuznáva,
nech uvedie vo svojom písomnom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny, na

ktoré sa odvoláva a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (§ 153 ods. 2 a § 167 ods. 3 CSP). Žaloba spolu s prílohami
bola žalovanej doručená dňa 23. 10. 2017 proti podpisu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní
bola procesne pasívna.

3. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti
a vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu, zmluvou o úvere ,,dobrá

pôžička“ zo dňa 25. 03. 2014, obchodnými podmienkami pre úver, všeobecnými obchodnými
podmienkami, výzvami na úhradu dlžnej sumy, aktuálnym stavom úveru, doručenkami, podacími
hárkami. Následne zistil tento skutkový stav veci:4. Žalovaná uzavrela so žalobcom dňa 25. 03. 2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
sumu vo výške 3100 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť s úrokom 11,90 % ročne v 96 mesačných
splátkach po 51 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 10. 04. 2014 a dátumom splatnosti poslednej

splátky dňa 10. 03. 2022. Zmluva obsahuje priemernú RPMN na trhu v sadzbe 18,87 % ročne,
RPMN ,,poštovky“ v sadzbe 12,57 %, ako aj celkovú čiastku úveru vo výške 4738,55 Eur, ktorú je
spotrebiteľ povinný uhradiť. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre úver, ktoré sa žalovaná
zaviazala plniť v bode 3.1 zmluvy o úvere. Podľa výpisu z účtu a upovedomenia žalobcu (č. l. 23 - 24
v spise, č.l. 50a spisu) žalovaná neuhradila platby splatné v mesiacoch 06/2014, 08/2014, 09/2014,

10/2014, 11/2014. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy splátok listom zo dňa 11. 11. 2014
a listom zo dňa 27. 11. 2014 (označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy) vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru k uvedenému dňu 27. 11. 2014. Tento dátum predčasnej splatnosti úveru spresnil žalobca aj v
odpovedi na výzvu súdu (č.l. 50a v spise). Oznámenie o zosplatnení úveru si žalovaná podľa priloženej
doručenky prevzala dňa 01. 12. 2014 ( č.l. 17 v spise).

5. Z právneho hľadiska ide medzi stranami o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom
v postavení veriteľa (predmetu jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) žalovanej ako
spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
Zároveň vo vzájomnej súvislosti po právnom posúdení, súd aplikoval v danom konaní § 52 a násl.

Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 517 OZ a § 497 a násl.
Obchodného zákonníka (ďalej len ,,OBZ“). S ohľadom na prieskum zmluvy, ktorú súd skúmal z hľadiska
jej spotrebiteľského charakteru má za to, že predmetná zmluva obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia všetky náležitosti predpokladané zákonom. Zo
zisteného skutkového stavu vyplýva, že celá pohľadávka žalobcu sa stala predčasne splatnou dňom

27.11.2014, keďže veriteľ k tomuto dňu tento úver zosplatnil. Súd konštatuje, že pri vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru boli dodržané všetky podmienky uvedené v § 565 OZ, ako aj sprísnené podmienky
pre spotrebiteľské zmluvy stanovené v § 53 ods. 9 OZ, keďže možnosť predčasného zosplatnenia
bola dohodnutá v rámci obchodných podmienok pre úver (článok 6.9). Žalobca upozornil žalovanú na
možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný v lehote nie kratšej ako 15 dní (listom zo dňa 10. 11.

2014 na č.l. 18 v spise) a žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako 3 mesiace (06/2014, 08/2014,
09/2014,10/2014,11/2014).Pretomážalobcaododňanasledujúcehopozosplatnenínároknapríslušný
zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý však
žiada až od 01. 08. 2017, ktorý mu súd priznal (od tohto neskoršieho dátumu zo sumy priznanej istiny).

6. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru. Zmluvné úroky
sú vždy splatné vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka. Teda zmluvné
úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. To
znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková
suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto

nemohol oprávnene požadovať od žalovanej ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru,
ale len do jej splatnosti. Preto súd priznal žalobcovi vyčíslené dlžné úroky z istiny vo výške 190,97 Eur.
Po dni vyhlásenia celého úveru za splatný dňa 27. 11. 2014 sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí.
Preto žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je
odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Teda

žalobcovi patria iba úroky z omeškania, keďže od splatnosti je dlžník naďalej v omeškaní (§ 369 ods. 1
Obchodného zákonníka). Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej časti žalobu čo do zaplatenia zmluvného
úroku vo výške 11,90 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2620,63 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia
zamietol (druhý výrok tohto rozsudku).

7. Vzhľadom na zistený skutkový stav okresný súd vyhovel žalobe žalobcu čo do zaplatenia sumy
nezaplatenej istiny vo výške 2620,63 Eur, čo do zaplatenia dlžných úrokov z istiny vo výške 190,97
Eur (11,90 % dohodnutý ročný úrok v zmysle zmluvy - žalovaná povinná tento splatiť v rámci anuitných
splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia). Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením
peňažného dlhu vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15 %

ročne zo sumy istiny 2620,63 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia (podľa § 369 Obchodného zákonníka).
Okamih omeškania sa viaže na deň nasledujúci po dni predčasného zosplatnenia pohľadávky žalobcu
voči žalovanej. Žalobca tento žiadal až od 01. 08. 2017, preto mu ho súd priznal až od tohto neskoršieho
dátumu zo sumy priznanej súdom.8.Inýstavjevšakpríznačnýprepredčasnéamimoriadnezosplatnenieúveru,kdeveriteľovivznikánárok
na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane padá
obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

Logicky tak navodzuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Povedané inak
v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Vládneho Nariadenia č. 87/95 Z. z.. Ak by sa
žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v

čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a Vládneho Nariadenia. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej
úpravy (subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.) /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.

9. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomfortný stav, kde spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti
a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu

nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny
obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a

môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú

sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné

nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ
robí absolútne neplatnou /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.

10. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentnýmurčujúcimpravidlom§517ods.2OZvspojenís§3a§3aVládnehoNariadeniač.87/95Z.z..
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a Nariadenia Vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy

(subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.) /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/. Zároveň okresný súd poukazuje
aj na ďalšie rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu.11. Preto súd v prevažnej časti žalobe žalobcu vyhovel a prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu nezaplatenej istiny vo výške 2620,63 Eur, dlžné úroky
z istiny vo výške 190,97 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy istiny 2620,63

Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Druhým výrokom rozsudku, s poukazom na uvádzané dôvody, súd rozhodol tak, že v prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol čo do uplatneného zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne z
nezaplatenej sumy istiny 2620,63 Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia (t.j. po zosplatnení istiny úveru,

nakoľko istina úveru sa po jeho zosplatnení ďalej neúročí).

13. V danom spore si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Súd
tretím výrokom tohto rozsudku vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady trov konania
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Vychádzal z pomeru jeho úspechu v tomto spore, keďže žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti
žaloby čo do príslušenstva k priznanej sumy, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

14. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov žalobcu vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.