Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/167/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010173
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719010173.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovanej Z. K. za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a iné Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa
23. januára 2020, o odvolaní obžalovanej Z. K. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp.
zn. 0T/30/2019 zo dňa 16. 08. 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej Z. K. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 0T/30/2019 zo dňa 16.08.2019 bola obž. Z. K.
uznaná vinnou z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom
na ust. § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. f/ Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr.zák., ktorého sa dopustila tým, že

dňa 24.03.2019 v čase okolo 11.30 hod. na I. ulici v meste O., v jednoizbovom byte bytového domu s
popisným číslom XX a na verejnosti prístupnom pred bytovým domom na ulici I. č. XX, fyzicky napadla
svojho druha, F. O. Z. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že keď Z. I. ležal na posteli v miestnosti spálne, prišla k
nemu a chcela mu kolenom zatlačiť na S., kde má Z. I. I. z S., čomu Z. I. svojím zdvihnutým kolenom
zabránil, následne ho udrela jedenkrát otvorenou dlaňou do oblasti líca a opakovane sa mu vyhrážala
slovami, že ak nevypadne z jej bytu, tak že ho zabije, následne Z. I. z obavy o svoj život a zdravie odišiel

z bytu von, pred bytový dom, kde si sadol na chodník, kde Z. K. prišla za ním a domáhala sa, aby išiel
naspäť do bytu, čo poškodený odmietol, na čo ho Z. K. dvakrát otvorenou dlaňou udrela do obidvoch líc
a vulgárne mu pri tom nadávala, pričom z vyhrážok nadobudol Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.,
I. XXX/XX, dôvodnú obavu o svoj život, že tieto vyhrážky naplní.
Za to bola odsúdená podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák., § 37 písm. h/, m/
Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 46 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov

s tým, že prvostupňový súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. obžalovanú pre výkon tohto trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní odôvodnil tým,
že hoci obžalovaná poprela spáchanie skutku a obhajovala sa tým, že poškodenému sa nevyhrážala
a nijako ho ani nenapadla, doznala, že sa vzájomne hádali. Zo žalovanej trestnej činnosti je však
usvedčovaná výpoveďami najmä svedka - poškodeného Z. I., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil,

že obžalovaná mu a to opakovane dala facky a to aj pred bytovým domom, že po ňom hodila predtým
popolník, ktorým ho netrafila, ale sa rozbil a aj na hlavnom pojednávaní tento svedok - poškodený
uvádzal, že obžalovaná sa mu síce nijakým spôsobom nevyhrážala, nenadávala mu, avšak ho len
vyhadzovala z bytu, kde tejto časti výpovede poškodeného súd neuveril. Túto časť výpovede vyhodnotil
súd ako účelovú v snahe napomôcť obžalovanej, nakoľko spolu žijú, obžalovaná sa o neho stará ako
o chorú osobu. Prvostupňový súd i na hlavnom pojednávaní vzhľadom na rozpor s výpoveďou tohto

svedka, prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kedy svedok - poškodený Z. I. vypovedal na druhý
deň po skutku a kedy podrobne popísal útok obžalovanej na jeho osobu a to nielen v byte, ale aj predbytovým domom s tým, že stále kričal o pomoc, aby ho už nebila. V tejto súvislosti akcentuje súd, že to
bol práve poškodený, ktorý podal trestné oznámenie, v ktorom zhodne uviedol tieto skutočnosti, ktoré
usvedčujúztrestnejčinnostiobžalovanú.Pritrestnomoznámeníakoajprivýpovedivprípravnomkonaní

poškodený uviedol v súvislosti s útokom na jeho osobu, že obžalovaná sa mu pokúšala pritlačiť vývod,
opakovane ho fackala v byte aj pred domom, vulgárne mu nadávala, vyhrážala sa mu zabitím a preto
podal bezprostredne po skutku oznámenie s tým, že v tomto čase mal strach o svoj život a zdravie
a preto odišiel z bytu von. K zmene výpovede na hlavnom pojednávaní tejto časti skutku preto súd
neuveril. Ďalej prvostupňový súd poukazuje na výpovede ďalších vypočutých svedkov a to svedka Z.

S. a svedkyne S. Q., ktoré výpovede v plnom rozsahu potvrdzujú výpoveď poškodeného z prípravného
konania. Svedok Z. S. síce nevidel, ako obžalovaná fackala poškodeného, ale počul ho z bytu, ako aj
z dvora kričať o pomoc, kde počul tiež krik samotnej obžalovanej a videl poškodeného vonku sedieť na
zemiopretéhoostenuaobžalovanáokolonehopobehovalaakričalaakonepríčetná.Podľanázorusúdu
poškodený nemal dôvod kričať o pomoc pokiaľ by sa obžalovaná nesprávala tak, ako jej to je kladené
za vinu. Aj svedkyňa S. Q. svojou výpoveďou usvedčuje obžalovanú, kde uviedla, ako videla, že pred

domom obžalovaná poškodeného triasla za plecia, tlačila ho ku stene a počula tiež, že sa mu vyhrážala
zabitím a to opakovane, pričom poškodený kričal o pomoc, kde o pomoc počula kričať poškodeného
aj z bytu a to opakovane. Ďalej súd vo vzťahu k obžalovanej konštatuje, že i z ďalších vykonaných
dôkazov vyplýva, že obžalovaná sa opakovane dopúšťa protiprávnej činnosti, aj násilnej trestnej činnosti
a to najmä pod vplyvom alkoholických nápojov. Poukazuje pritom na odpis z RT a výpis z evidencie

priestupkov. Nejedná sa preto o ojedinelé konanie obžalovanej a preto súd dospel k záveru, že okrem
prečinu nebezpečného vyhrážania sa obžalovaná dopustila aj prečinu výtržníctva s tým, že obžalovaná
sa takého konania dopustila na chránenej osobe s tým, že u poškodeného vzbudila dôvodnú obavu o
jeho život a zdravie a taktiež že sa na mieste verejnosti prístupnom dopustila výtržnosti tým, že napadla
iného.

Vo vzťahu k úvahám prvostupňového súdu o druhu a výmere trestu prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatuje, že obžalovaná bola doposiaľ v minulosti 4-krát súdom trestaná, najmä za
násilnú trestnú činnosť, pričom v dvoch prípadoch sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená. Osobitne
prvostupňový súd poukazuje na odsúdenie obžalovanej prvostupňovým súdom za zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr.zák. a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr.zák., ktoré tresty boli

uložené obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/133/2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 3To/124/2014 zo dňa 03.12.2014, kedy obžalovanej bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Ďalej súd akcentuje skutočnosť, že
naposledy bola obžalovaná odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 0T/83/2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť 17.07.2018, za prečin nebezpečného vyhrážania, kedy tohto trestného

činu sa dopustila voči svedkyni S. Q., kde jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiacov, ktorý trest vykonala v ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Ďalej poukazuje súd
tiež na skutočnosť, že obžalovaná sa v r. 2018 dopustila viacerých priestupkov, najmä voči verejnému
poriadku, pohoršeniu, za čo jej bola uložená pokuta. S poukazom potom na hore uvedené dôvody
samosudca v prípade obžalovanej konštatuje, že nezistil u obžalovanej žiadnu poľahčujúcu okolnosť ,

avšak obžalovanej priťažovalo, že už bola v minulosti za trestný čin odsúdená (§ 37 písm. m/ Tr.zák.) a
v tomto konaní sa dopustila viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr.zák.) Pri prevahe priťažujúcich
okolností potom ukladal súd obžalovanej trest vo zvýšenej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, kde obžalovanej mohol uložiť trest vo výmere od 16 mesiacov do 3 rokov, pričom obžalovanej
napokon uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, t. j. na spodnej hranici zákonom stanovenej

zvýšenej trestnej sadzby. Napokon súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že v súvislosti s
hodnotením osoby obžalovanej, ktorá si z predchádzajúcich odsúdení a z výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody nezobrala ponaučenie, dopúšťala sa recidívy a opakovane páchala najmä násilnú
trestnú činnosť, dospel k záveru, že na jej prevýchovu a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej
prevencie je potrebné pôsobiť represívne, pretože predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdenú

prevýchovný vplyv. Z tohto dôvodu obžalovanej ukladal trest ako trest nepodmienečný, pričom pre výkon
trestu odňatia slobody zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaná vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin. O náhrade škody prvostupňový súd nerozhodoval, nakoľko
poškodený si náhradu škody neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podala odvolanie
obžalovaná, ktoré neskôr doplnila jednak svojimi viacerými písomnými podaniami, ako i dôvodmi
odvolania podanými prostredníctvom svojej obhajkyne.Obhajca obžalovanej v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že podáva odvolanie tak do viny, ako
aj do trestu. Zdôrazňuje, že obžalovaná sa žalovanej trestnej činnosti nedopustila a že skutky zo
dňa 24.3.2019, ktorých sa mala dopustiť v čase okolo 11.30 h na I. ulici, O., nie sú trestným činom.

Poukazuje na výpoveď svedka - poškodeného Z. I. na hlavnom pojednávaní, kedy tento uviedol, že
obžalovaná mu skoro vždy zachraňovala život, že je pravda, že ho len vyhadzovala z bytu, že mu
nenadávala, že sa mu nevyhrážala. Zdôrazňuje, že v byte okrem ich dvoch nebola žiadne iná osoba,
ktorá by ju usvedčila zo skutku, ktorý by vykazoval znaky prečinu nebezpečného vyhrážania. Uznala
síce, že obžalovaná v kritický deň požívala alkoholické nápoje, kedy je obžalovaná mimoriadne citlivá

na narážky iných osôb a v danom prípade bola citlivá i na narážky jej druha, kedy v kritickom čase
došlo medzi nimi k výmene názorov, ktoré vyústilo do partnerskej hádky, síce hlasitej, avšak neškodnej.
Zdôrazňuje pritom, že poškodený z konania obžalovanej nemal strach, veď ju poznal po dlhoročnom
súžití a z bytu odišiel potom sám ako ju rozhneval a vyprovokoval k hádke. Rozhodne popiera, že by
obžalovaná poškodeného vyháňala, resp. že by druh mal z jej konania strach a že poškodený vyšiel
pred panelák len preto, lebo chcel, aby sa ukľudnila. Poukazuje tiež na výpovede svedka Z. S., ktorý

uviedol, že z požívania alkoholických nápojov je obžalovaná ukričaná, avšak nemôže povedať, že by
niekoho napádala. Tento svedok tiež uviedol, že nevidel, že by Z. I. udrela a ani nepočul, že by sa mu
vyhrážala.Vprípravnomkonaníuviedoltiež,žesimyslí,žecelémuvchodulenstrpčujeobžalovanáživot.
V rovnakom zmysle vypovedala aj svedkyňa S. Q. na hlavnom pojednávaní. Títo svedkovia sa obaja na
ňu hnevajú a sú voči obžalovanej zaujatí a naviac im ide o ich záujmy ako o to, ako sa obžalovaná a

Z. I. vzájomne k sebe správajú. Osobitne pritom zdôrazňuje, že obžalovaná s S. Q. majú už viacročné
susedské nezhody, nakoľko jej rodina na úkor jej druha čerpala elektrickú energiu. Obžalovaná doznala
len to, že bola pred domom a posielala poškodeného Z. I. do bytu, pretože v marci sedieť na chodníku nie
je dobré a potom, keď ochorie, má s ním len starosti. Robila to síce hlučnejším spôsobom, ale v prospech
poškodeného. Rozhodne popiera, že by týmto konaním došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej

podstatyprečinuvýtržníctva,nakoľkoaniZ.S.,aniS.Q.nevideli,žebysamaZ.I.udrela.Akbolizostrany
obžalovanej použité nejaké silné slová, tieto neboli postavené na reálnych základoch a neboli tieto slová
spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu o život Z. I.. Vyslovuje záverom písomných dôvodov odvolania názor,
že konanie preto nemožno hodnotiť ako prečin nebezpečného vyhrážania a to pre absenciu naplnenia
objektívnej stránky predmetného trestného činu, kde absentuje taktiež i subjektívna stránka prečinu s

tým, že konanie obžalovanej nenapĺňa ani všetky formálne znaky prečinu výtržníctva. Z týchto dôvodov
sapretocítibyťnevinnáapoukazujenazásaduindubioproreo.Podanímodvolaniasadomáhazrušenia
rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu s tým, aby bola obžalovaná oslobodená spod obžaloby.
I samotná obžalovaná vo svojich viacerých písomných podaniach, ktoré doručila krajskému súdu, ako
i orgánom prokuratúry, ktoré svojím charakterom možno považovať za dôvody odvolania, v podstate

opakuje, že sa dlhodobo starala o poškodeného, že to nebol poškodený, ktorý oznámil cez telefón
trestnú činnosť, že sa žiadnych trestných činov nedopustila, pričom prikladá viaceré lekárske správy
týkajúce sa zdravotného stavu poškodeného. Rovnako tak predložila i lekárske správy týkajúce sa jej
zdravotného stavu, naposledy zo 16.09.2019. Rovnako tak v týchto písomných podaniach poukazuje na
zaujatosť svedkov, ktorí vypovedali v jej neprospech a prikladá tiež čestné vyhlásenie poškodeného Z. I.

z 05.09.2019, ktoré vykonal na Mestskom úrade v O., z ktorého vyplýva, že jeho družka Z. K. sa o neho
dlhé roky starala, že on sám nekontaktoval príslušníkov polície, ale títo ho odviezli na OO PZ Detva,
preto k žiadnemu skutku v trestnej veci nedošlo, lebo odpovedal len to, čo príslušníci chceli počuť.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol,
ktoré skutočnosti v danej veci vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z

odôvodnenia rozhodnutie je tak isto zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval preukázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny ako i trestu.
Prvostupňový súd veľmi podrobne rozviedol, prečo v danej veci neuveril zmenenej výpovedi
poškodeného na hlavnom pojednávaní, ale uveril výpovedi poškodeného a jeho trestnému oznámeniu

z prípravného konania. I krajský súd je toho názoru, že tieto výpovede z prípravného konania sú
konzistentné s výpoveďami ďalších vypočutých svedkov, ako sú i v súlade s ďalšími vykonanými
dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Samotný poškodený jednak pri trestnom
oznámení, ako i pri ďalšej výpovedi veľmi podrobne rozviedol, ako mu samotná obžalovaná ubližovalapriamo v byte, ako ho vyháňala z bytu pod hrozbou zabitia, ako mu obžalovaná dávala facky, ako
do neho hodila popolník, ako sám kričal o pomoc, aby ho obžalovaná nebila, najmä ako mu kolenom
zatlačila na S. (č.l. 1 - 5 tr. spisu a č.l. 17 - 20 trestného spisu). Tieto výpovede poškodeného z

prípravného konania v plnom rozsahu korešpondujú s výpoveďami svedkov Z. S. a S. Q.. Rovnako tak
bola potvrdená v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní skutočnosť, že obžalovaná bola v
kritickom čase pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva z dychovej skúšky. Z odpisu z RT a taktiež z evidencie
priestupkov je zrejmé, že obžalovaná pod vplyvom alkoholu opakovane porušovala zákon, kde všetky
tieto skutočnosti vo svojom súhrne v plnom rozsahu preukazujú dôvodnosť a pravdivosť prvotných

výpovedí samotného poškodeného a nie zmenenú výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní.
Z uvedeného dôvodu preto krajský súd v súlade so závermi sudcu, ktoré sú uvedené v písomných
dôvodoch odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatuje, že závery samosudcu sú v plnom rozsahu v
súlade s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a preto krajský súd sa s týmito závermi
ohľadne viny v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
I závery prvostupňového súdu ohľadne uloženého trestu sú správne. Súd správne ustálil pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a preto bolo namieste obžalovanej ukladať trest odňatia slobody
vo zvýšenej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, kde prvostupňový súd nepochybil ani pri
zaradení obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Obžalovaná už mala v minulosti skúsenosti s tým, že pod vplyvom alkoholu sa dopúšťala
protiprávnych konaní a viaceré protiprávne konania tak, ako to vyplýva z RT, už mali veľmi nebezpečný

charakter. Rovnako tak je zrejmé, že v minulosti uložené tresty, dokonca aj nepodmienečné, sa minuli
v prípade obžalovanej svojim výchovným účinkom, obžalovaná sa aj naďalej dopúšťala pod vplyvom
alkoholu násilností vo svojom okolí. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa i krajský súd
v danom prípade stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že je namieste obžalovanej uložiť trest
nepodmienečný a obžalovanú zaradiť na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.
S poukazom potom na hore uvedené dôvody považoval potom senát Krajského súdu v Banskej Bystrici
odvolanie obžalovanej za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.