Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Spálová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/258/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311219205
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2311219205.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. E. XXX, 2. B.
N., nar. X.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení spoločnosťou: F. & partners, s.r.o., so sídlom
Šaľa, P. Pázmaňa 915/9, proti žalovanému: C. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. E. XXX, zastúpenému
advokátom: JUDr. Vojtech Kubal, so sídlom Bratislava, Kolárska 4, v konaní o zaplatenie 16.500,- Eur
s príslušenstvom, o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 19.8.2011 č.k. 8C/252/2011-111, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami: rodinným
domom súp. č. XXX na parc. č. XXX, pozemkom parc. č. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 záhrady, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady
zapísanými na LV č. XXX vedeným na Správe katastra I. pre okres I., obec N. E. a katastrálne územie N.
E. tak, že žalovanému zakázal nehnuteľnosti najmä previesť na tretiu osobu odplatným či bezodplatným
dvojstranným právnym úkonom, založiť ich, zriadiť na nich právo v prospech tretej osoby, vykonať
jednostranný dispozičný právny úkon s nehnuteľnosťami, či zničiť ich až do právoplatného ukončenia
konania vo veci samej. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm.
e) O.s.p. vecne odôvodnil v podstate tým, že z obsahu spisového materiálu a z dôkazov predložených
žalobcami jednoznačne vyplýva opodstatnenosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z toho
dôvodu, že možný výkon rozhodnutia vo veci samej v prípade úspechu žalobcov by bol ohrozený
vzhľadom na to, že žalovaný je bez práce a nemajetný, čím by sa žalobcovia v prípade úspechu nemohli
domôcť svojich peňazí.
Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolaniežalovaný,ktorýmsadomáhal,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušil,pričomsizároveň
uplatnil i vyčíslenú náhradu trov konania. Argumentoval tým, že na vydanie napadnutého predbežného
opatrenianieježiadnymateriálnyaniprocesnýdôvod,naviacnávrhniejeriadnezdôvodnenýadoložený
dôkazmi, len odkazom na súdne spisy. Namietal, že zo spisu je zrejmé, že on sa nestal vlastníkom
nehnuteľnosti rozhodnutím súdu, ale dedením a vlastníctvo k nehnuteľnosti nikdy nestratil, ako i to,
že žalobcovia sa s ním nechceli vážne mimosúdne dohodnúť na reálnom vyrovnaní. Zdôraznil, že
návrh žalobcov neuznáva čo do právneho základu ani výšky. Namietal, že žalobcovia nehnuteľnosť
nezhodnotili, naopak časť z nej zbúrali a to čo mu odovzdali po 10-ročnom užívaní bolo značne
zdevastované. Hoci sa zavinením žalobcov cíti poškodený, jednaniu o vzájomnom vyrovnaní sa nebráni.
Musí však byť komplexné. Poukázal na to, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno vo forme
záložného práva banky za dlh žalobcov, čím ho poškodzujú. Z procesnej stránky namietal, že uznesenie
nemá oporu v zákone, pretože žalobcovia nepreukázali ničím zhodnotenie nehnuteľnosti, právny základ
aj výška prípadného bezdôvodného obohatenia je absolútne sporná, v dôsledku toho sa nedá dôvodne
predpokladať, že predajom nehnuteľností bude zmarený účel súdneho rozhodnutia a napokon to, žesúd tým, že vydal predbežné opatrenie, zasiahol do je jeho vlastníckych práv a obmedzuje ho nad
rámec primeranosti. Záverom zdôraznil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je riadne a
presvedčivo zdôvodnený a najmä nie je doložený žiadnymi dôkazmi, ktoré by svedčili o nároku.
Žalobcovia odvolací návrh nepodali. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu
trov konania. Poukázali na to, že dôvodnosť predbežného opatrenia vyplýva priamo zo samotného
konania žalovaného, keď začal predmetné nehnuteľnosti ponúkať na predaj, o čom žalobcovia
doložili do spisu dôkazy v podobe inzerátu na internetovej realitnej stránke. Dôvodnosť nariadenia
predbežného opatrenia je podporená aj doloženými zisteniami z exekučného konania, z ktorých vyplýva,
že žalovaný nie je zamestnaný, vlastní iba zlomkový spoluvlastnícky podiel na poľnohospodárskej
pôde v zanedbateľnej hodnote. V dôsledku toho zrealizovaním predaja predmetných nehnuteľností
tretej osobe by došlo k znemožneniu vymoženia žalovanej pohľadávky žalobcov. Žalobcovia teda
svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia doložili relevantnými dôkazmi. O tom, že nákladmi
žalovaných došlo k zhodnoteniu predmetných nehnuteľností svedčia k žalobe pripojené znalecké
posudky z roku 2003 a 2008, z ktorých vyplýva, že pôvodná všeobecná hodnota nehnuteľností sa
zvýšila zo sumy X.XXX,XX Eur až na sumu XX.XXX,XX Eur, pričom skutočnosť, že nehnuteľnosti
sú zrekonštruované uvádza aj sám žalovaný v podanom inzeráte. Keďže žalobcovia predmetné
nehnuteľnosti preukázateľne zhodnotili, zároveň došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov
ich zákonného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu finančného zhodnotenia
nehnuteľností,ktorévrátiližalovanému.SumauplatňovanávžalobeXX.XXX,-Eurpredstavujepritomiba
predbežné určenie zhodnotenia nehnuteľnosti iba vo finančnej hodnote použitého materiálu. Ustálenie
presnej výšky a rozsahu obohatenia sa žalovaného bude predmetom dokazovania znalcom. K námietke
odvolateľa, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom žalobcov uviedli, že predmetné záložné
právo zaniklo súčasne s judikátnym určením neplatnosti kúpnej zmluvy a hoci nie je k dnešnému
dňu z katastra nehnuteľností vymazané, nepredstavuje prekážku, ktorá by žalovanému bránila v
prípadnom predaji nehnuteľností tretím osobám. Záverom žalobcovia uviedli, že s vydaným predbežným
opatrením sa v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že bolo vydané v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p.
na základe dostatočne preukázaných skutočností odôvodňujúcich jeho vydanie pre účel poskytnutia
ochrany ohrozeného práva žalobcov.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Žalobcovia sa podaným návrhom po začatí predmetného konania vo veci samej domáhali nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami
v rozsahu ako súd tomuto návrhu vyhovel preskúmavaným uznesením. Návrh odôvodnili v podstate
tým, že v danom konaní sa domáhajú od žalovaného zaplatenia bezdôvodného obohatenia z
titulu zhodnotenia žalobcami nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému. Dôvodili tým, že s
poukazom na právoplatné rozhodnutia súdov dňa 15.6.2011 protokolárne odovzdali nehnuteľnosti,
ktoré dovtedy užívali a zrekonštruovali, žalovanému, pričom sa s ním snažili dohodnúť o vyporiadaní
vzájomných nárokov, ktoré ale žalovaný odmietol uznať a uhradiť. Žalovaný následne začal s predajom
nehnuteľností, pričom poukázali na internetový inzerát. Žalobcovia pritom tvrdili, že predajom týchto
nehnuteľností by došlo k ukráteniu ich ako veriteľov a k nevymožiteľnosti ich žalovanej pohľadávky,
nakoľko predmetné nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok, ktorý má žalovaný vo vlastníctve a tak aj
jediný hodnotnejší zdroj uspokojenia ich pohľadávky. Poukázali pritom na vyjadrenie súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Horvátha v exekučnej veci EXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že žalovaný je nezamestnaný
a okrem predmetných nehnuteľností vlastní iba zlomkový spoluvlastnícky podiel na poľnohospodárskej
pôde bez väčšej hodnoty. Preto z dôvodu nemožnosti iného spôsobu výkonu súdneho rozhodnutia bol
súdny exekútor nútený vykonať exekúciu zriadením záložného práva na nehnuteľnosti.Vzmysle§74ods.1O.s.p.predzačatímkonaniamôžesúdnariadiťpredbežnéopatrenieakje potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov ..., súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie ...
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh, ktorý musí obsahovať
náležitosti podľa ods. 2 tohto ustanovenia.
V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj
bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 9 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal a podľa písm. e) tohto ustanovenia, aby nenakladal s
určitými vecami alebo právami.
Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote
návrh na začatie konania (písm. a) ), sa návrhu vo veci samej nevyhovelo (písm. b) ), sa návrhu vo
veci samej vyhovelo a uplynulo 30 od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci (písm. c) ), a uplynul určený
čas po ktorý malo trvať (písm. d) ). Predbežné opatrenie súd zruší ak pominú dôvody pre ktoré bolo
nariadené (ods. 2 cit. ust.).
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.
Žalobcovia podaným návrhom sledujú odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť
ohrozený.
Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že ako výlučný vlastník nehnuteľností rodinný dom súp. č. XXX na parc.
č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere XXXmX záhrady, parc. č. XXX/X o výmere XXXmX, záhrady a parc. č.
XXX o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria je zapísaný žalovaný. Na nehnuteľnosti bolo v roku
2003 zriadené záložné právo v prospech VÚB a.s. pod v.z.XXX/XXXX a na základe príkazu exekútora
JUDr. Horvátha č. EX XXX/XX zriadené exekučné záložné právo pre vymoženie pohľadávky žalobcov.
Z pripojených rozsudkov Okresného súdu Galanta zo dňa 10.5.2007 č.k. 8C/73/2002-85 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.3.2010 č.k. 24Co/221/2009-322, ktorý bol potvrdený
rozsudkom NS SR v dovolacom konaní vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti zakúpili žalobcovia kúpnou
zmluvou zo dňa 6.9.2003 od K. D., ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX
Správou katastra I.. Podľa rozhodnutí súdov sa ale v dôsledku absolútnej neplatnosti predchádzajúceho
právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a K. D. ako kupujúcim,
nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva na K. D. ako nadobúdateľa. V dôsledku toho nemohol
potom účinne ani on previesť sporné nehnuteľnosti na žalobcov a vlastníkom daných nehnuteľnostípreto bol a zostal (v tomto konaní) žalovaný. Žalobcovia tvrdia, že v medziobdobí približne 10 rokov,
kedy predmetné nehnuteľnosti užívali, do nehnuteľnosti investovali svoje finančné prostriedky, túto
zrekonštruovali a zhodnotili. V podanej žalobe sa potom domáhajú vydania tohto bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému z titulu zhodnotenia jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli zhodnotené žalobcovia doložili a tým aj pre potreby
predbežného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčili pripojenými znaleckými posudkami.
Zo znaleckého posudku č. 118/2003 vyhotoveného znalkyňou Ing. F. V. vyplýva, že v roku 2003
všeobecná hodnota nehnuteľností bola 269.150,- Sk, z toho rodinný dom súp. č. XXX - XXX.XXX,XX
Sk. Zo znaleckého posudku č. 097/2008 znalca Ing. D. R. vyplýva, že všeobecná hodnota daných
nehnuteľností v roku 2008 predstavovala sumu X.XXX.XXX,XX Sk, z toho rodinný dom X.XXX.XXX,XX
Sk. Z porovnania hodnôt týchto nehnuteľností nesporne vyplýva, že za uvedené medziobdobie došlo
k ich podstatnému zhodnoteniu, ktoré vzhľadom na jeho výšku nemôže byť spôsobené výlučne
vzrastom trhových cien nehnuteľností na trhu v Slovenskej republike. To, že nehnuteľnosti boli žalobcami
zhodnotené vyplýva napokon i zo samotného inzerátu podaného žalobcom na internetovej stránke
založeného v spise, z ktorého vyplýva, že interiér v prvom vchode domu je kompletne rekonštruovaný.
Vyššie uvedené listinné dôkazy predbežne postačujú pre záver, že žalobcovia predmetné nehnuteľnosti
vlastnícky patriace žalovanému zhodnotili bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho nie je očividne
vylúčený ich nárok uplatňovaný žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, s poukazom na ust. §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým bol zároveň naplnený prvý zo základných predpokladov pre
nariadenie predbežného opatrenia a to potreba osvedčenia žalobou uplatňovaného nároku.
Žalobcovia pripojenými listinnými dôkazmi a to oznámením exekútora JUDr. Jozefa Horvátha o stave
exekučného konania č. EX XXX/XX zo dňa 16.8.2011, ako i upovedomením o začatí danej exekúcie
zo dňa 20.10.2010, príkazom na zriadenie exekučného záložného práva na predmetné nehnuteľnosti
a pripojením inzerátu, zároveň dostatočným spôsobom osvedčili i naplnenie druhého predpokladu pre
nariadenie predbežného opatrenia súdom a to existenciu obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Z listín exekútora vo veci EX XXX/XX vyplýva, že žalovaný je aktuálne bez pracovného
pomeru a okrem sporných nehnuteľností vlastní iba spoluvlastnícke podiely na parc. č. XXXX vo výmere
X.XXX m2 orná pôda X/X a na parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 orná pôda 1/2 obe v obci a
kat. úz. N. E.. V dôsledku nedostatku iného majetku žalovaného exekútor zriadil na nehnuteľnostiach
žalovaného exekučné záložné právo. Predložením kópie inzerátu bolo zároveň osvedčené, že žalovaný
hodlá so spornými nehnuteľnosťami nakladať a tieto previesť odplatným prevodom na iné osoby za cenu
XX.XXX,- Eur, čím bolo tiež osvedčené, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
S poukazom na vyššie uvedené, keďže boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, pričom zároveň jeho nariadenie nevytvára nenávratný nenapraviteľný vzťah
v právnych vzťahoch účastníkov a ani ním nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, bolo
dôvodným, aby bolo návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené.
Odvolací súd je pritom toho názoru, že obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného chráneného
jednak v § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka i v čl. 20 Ústavy SR, ktoré patrí medzi základné
ľudské práva, v rozsahu vymedzenom preskúmavaným predbežným opatrením je nevyhnutným v
demokratickej spoločnosti, má základ v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, dbá na podstatu a
zmysel obmedzovaného základného práva a zároveň je nevyhnutným a primeraným opatrením na
dosiahnutie legitímneho cieľa, keďže sledovaný cieľ v danom prípade nie je možné dosiahnuť inak.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd po vyčerpaní odvolacích dôvodov,
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách tohto odvolacieho konania, včítane konania o nariadenie predbežného opatrenia bude v
zmysle § 145 O.s.p. rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.