Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010407
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7219010407.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu,

prísediacich JUDr. Zuzany Hudákovej a JUDr. Ildikó Kučerovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
24.9.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného C. R., nar. XX.X.XXXX v F. spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 404/2018 zo dňa 18.3.2019 pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so
zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe,

ž e

dňa 17. septembra 2018 o 23.50 hod. v Košiciach na ulici B. G. H.. XX, v obytnom dome v izbe na X.
poschodí, po vstupe poškodenej R. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., ul. P. XXXX/X do predmetnej
izby, vchodové dvere do izby uzamkol na západku a povedal poškodenej, že peňažný výdavok z
donášky, ktorý mu nedoniesla si bude musieť odpracovať, následne jej prikázal, aby sa vyzliekla a ľahla

si na posteľ, čo R. Y. z dôvodu obavy o svoj život a zdravie urobila, kde následne jej pohlavným údom
čiastočne vnikol do pošvy, pričom mu poškodená opakovane povedala, že nech prestane, že jej je zle
a potom ju ešte na posteli otočil na brucho a následne jej pohlavným údom čiastočne vnikol aj napriek
jej nesúhlasu do análneho otvoru, pričom jej týmto svojím konaním podľa lekárskej správy nespôsobil
žiadne zranenia

- keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 19.3.2019 obžalobu sp. zn.: 3Pv/404/2018

Okresnému súdu Košice II na obvineného C. R. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného
zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný
dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej R. Y.,
navrhovaných svedkov, znalcov, listinných dôkazov a správ, na podklade ktorých rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku.
Na úvod je potrebné zdôrazniť, že ku spáchaniu inkriminovaného činu malo dôjsť v dome, v ktorom

bývalo okolo 10 podnájomníkov. Ich izby boli oddelené iba drevotrieskovými priečkami. Okolnosti, ktoré
mali inkriminovanému činu predchádzať obžalovaný aj poškodená popisovali v podstate zhodne.
Obžalovaný C. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Trval na tom, že R. Y. neznásilnil.
Dňa 17.9.2018 navštívil izbu, v ktorej sa v tom čase zdržiavala poškodená so svojou tetou (E. M.) ababkou. E. M. ho požiadala, aby im vyhľadal číslo na donáškovú službu. Keď prišiel do ich izby, ponúkli
ho štamperlíkom pálenky. Objednali si pizzu cez donáškovú službu a pre neho cigarety a fľašu pálenky.
Poškodenej R. Y. dal peniaze, aby vyplatila pálenku a cigarety ako aj ich pizzu.

Odišiel na svoju izbu, kde po chvíli prišla aj R. Y.. Doniesla fľašu, ktorú objednal, avšak tá už bola
otvorená. Keď sa R. Y. spýtal, kde je výdavok, odpovedala mu, že peniaze si zobrala teta (E. M.). Na
jeho rozhorčenie, že mu nevrátili peniaze, si poškodená R. Y. vyzliekla tričko, sadla mu do lona a začala
ho bozkávať. Pritom ho ohmatávala za pohlavný úd, ktorý sa mu ale nestoporil. Preto súhlasila, aby ju
uspokojil orálne. Ľahol si, ona mu sadla na tvár s tým, že jej urobil orálny sex. Popri tom si naňho cvrkla,

na čo jej povedal, aby zliezla dole a išiel si umyť tvár. Predtým sa ho pýtala, či chce aj jej kamarátku,
na čo jej odpovedal, aby mu do telefónu uložila jej číslo. Potom poškodená otvorila dvere a odišla okolo
23.45 hod. Asi 5 alebo 10 minút po tom prišla do izby B. Y., ktorej na otázku čo urobil, odpovedal v tom
význame, že čo sa stará. Predpokladal, že R. Y. jej povedala, že medzi nimi došlo k orálnemu styku,
avšak nie to, že ju znásilnil. Obžalovaný zaspal a zobudil sa až na príchod polície.
Obžalovaný zdôraznil, že dvere neboli zamknuté, keby poškodená chcela, mohla by odísť. Kľúč na

zámku dverí sa z vnútornej strany vytiahnuť nedá a stále ostáva v zámke. Izby v dome sú rozdelené iba
priečkami z drevotriesky. Na podlaží kde mal izbu, býva ešte 5 ľudí, takže v tom čase sa tam nachádzali
minimálne štyri ďalšie osoby.
Obžalovaný poprel, aby sa sexuálneho správania voči poškodenej dopustil násilím alebo jeho hrozbou.
Na svoju obhajobu uviedol, že na takéto správanie poškodená pristúpila dobrovoľne. Svoj nesúhlas mu

žiadnym spôsobom nedala najavo, ani sa nebránila. Keby sa nejakého násilia voči poškodenej dopustil,
ľudia, ktorí bývajú na tom istom podlaží by to museli počuť. Poškodená mala možnosť kedykoľvek odísť.
Poškodená R. Y. okolnosti predchádzajúce sexuálnemu správaniu obžalovaného popísala rovnako ako
obžalovaný. Na dátum predmetnej udalosti si už nespomínala. Pamätala si, že bola raz navštíviť svoju
babku - Y. Y., ktorá býva v Myslave. Na babkinej izbe bola vtedy aj jej teta E. M., C. - obžalovaný, ktorí

pili alkohol. Na žiadosť E. M. telefonicky z donáškovej služby objednala pizzu a aj ďalší alkohol. Keď
prišla donášková služba, obžalovaný jej dal 50 Eur, aby vyplatila nákup. Výdavok si však zobrala E. M..
Ona zobrala pizzu a vodku, ktorú odniesla ku C. (obžalovanému) na izbu. Mala oblečené pyžamové
nohavice a tričko. Už si presne nepamätala, ako C. začal rozprávať niečo o sexe. Napokon jej navrhol
pohlavný styk, s ktorým súhlasila. Pri tom jej prišlo zle, preto obžalovaného požiadala, aby prestal a

odišla na izbu, kde spala jej babka. Obžalovaný jej v odchode z izby nebránil. Babka však bola opitá a
nevedela ju zobudiť. Preto išla za B. Y., ktorej povedala, čo sa stalo. Podrobnosti jej však nerozprávala.
B. Y. povedala, že nie je normálne čo C. robí, že každého obťažuje a zavolala políciu. Asi za 15-20 minút
prišli policajti, s ktorými išla na OO PZ sídlisko KVP.
Na otázku, čo rozumie pod pojmom “znásilnenie“, poškodená odpovedala v tom význame, že „ ... keď

za účelom pohlavného styku alebo podobného správania si to muž od ženy vynúti, alebo ju udrie alebo
podobne ...“. Poprela, aby sa k nej obžalovaný správal násilne. Potvrdila, že ju k pohlavnému styku
obžalovaný nenútil. V priebehu pohlavného styku sa rozhodla, že v tom nechce pokračovať. Povedala
obžalovanému, že už to nechce a že je jej veľmi zle. On to najprv ešte chcel, potom už nie. Pustil ju
a ona odišla.

Na otázky obžaloby smerujúce k overeniu možnosti poškodenej účinne sa brániť pred predpokladaným
násilným správaním obžalovaného poškodená odpovedala, že sa nebála sama ísť do izby k
obžalovanému s pizzou a alkoholom. Mala možnosť volať o pomoc, pretože zvuk z jednej izby je
počuť aj v ostatných izbách. V tom čase bývalo v dome asi 10 ľudí. Pohlavnému styku sa aktívne
fyzicky nebránila, obžalovaného rukami neodtláčala. Nevedela si vysvetliť, prečo to nerobila, keďže je

homosexuálneorientovaná,žejelesba.Predtýmvypilaasitripohárikyvodky,čímpoškodenáodôvodnila
svoje správanie k obžalovanému. Cítila sa uvoľnene.
V prípravnom konaní poškodená vypovedala, že jej obžalovaný po príchode na izbu navrhol, aby
odpracovala zbytok peňazí, ktoré mu mala odovzdať po vyplatení donášky, pritom jej povedal, aby sa
vyzliekla a zamkol izbu. Poškodená R. Y. rozpory vysvetliť nevedela. Tvrdila, že sporné udalosti sa

stali tak, ako vypovedala na hlavnom pojednávaní. Zdôraznila, že s návrhom obžalovaného ohľadom
pohlavného styku súhlasila. Potvrdila však, že jej obžalovaný povedal, aby o tom nikomu nerozprávala.
Na rozdiel od hlavného pojednávania poškodená v prípravnom konaní uviedla, že z obžalovaného
„ ...mala strach, keď robil cirkusy a bil Rada ....“ hoci na hlavnom pojednávaní vypovedala, že strach
z neho nemala. Rozpory v tejto časti poškodená vysvetlila tvrdením, že keď sa obžalovaný správal

agresívne, veľmi ju hnevalo, keď mal slovné výhrady voči jej babke. Obžalovaného sa bála, keď kričí.
Zdôraznila, že toho večera strach z obžalovaného vôbec nemala, pretože zároveň mala vypité.
Poškodená vypovedala aj o následkoch predmetného činu. Na gynekologické vyšetrenie išla v
doprovode polície prvýkrát v živote. Absolvovala ho s dobrým výsledkom, panenskú blanu narušenúnemala. Neboli zistené ani stopy násilia na pohlavných orgánoch. Tiež uviedla, že bola liečená na
psychiatrii kvôli sebapoškodzovaniu a predávkovaniu liekmi. Toho času sa po psychickej stránke cíti
dobre. Pacuje v spoločnosti H. G., zarába mesačne okolo 600,- Eur a hľadá si vlastný podnájom.

Svedkyňa B. Y. obžalovaného pozná, keďže bývali v tom istom dome. Poškodenú pozná ako kamarátku
jej 9 ročnej dcéry. Priamou svedkyňou predmetného skutku nebola. Potvrdila, že toho dňa sa u babky
poškodenej pilo, lebo to bolo počuť.
V noci pozerala televízor, keď ku nej prišla R. Y. a oznámila jej, že ju C. znásilnil. Povedala, že hore
vyniesla pizzu a vodku, pričom jej teta - E. M. odišla taxíkom aj s peniazmi, ktoré mala obžalovanému

vrátiť. Obžalovaný navrhol, že si to musí odpracovať, zamkol dvere, ale ona sa mu nejako vyšmykla.
Ohľadom znásilnenia jej nič viac nepovedala a to ani neskôr. Keďže poškodená plakala, B. Y. vybehla
do izby obžalovaného a opýtala sa ho, čo urobil. Odpovedal jej, aby to nechala tak. Vrátila sa do svojej
izby a R. Y. sa ešte raz opýtala, či bola znásilnená, či má volať políciu. Políciu zavolala, keďže ju o to
poškodená požiadala. Polícia prišla do 10 minút.
Po zatknutí obžalovaného neskôr zistila, že R. Y. mala kľúč aj od izby obžalovaného, do ktorej sa

nasťahovala so svojím otcom a spala na tej istej posteli, kde ju mal obžalovaný znásilniť. O tom vedeli
všetci nájomníci domu a čudovali sa, že poškodená býva v tej izbe, v ktorej mala byť znásilnená a necíti
voči tomu odpor. Keď to neskôr povedala vyšetrovateľke, tá na ňu kričala, že jej to mala povedať skôr.
Na položené otázky svedkyňa B. Y. odpovedala, že pred príchodom poškodenej nebolo z izby
obžalovaného počuť krik, vyhrážky ani prejavy sexuálneho styku. Potvrdila, že bolo ticho, nič nepočula,

pritom sa jedná o dom, v ktorom počuť všetko. Na tele poškodenej si stopy po násilí nevšimla a
poškodená sa jej ani nesťažovala, aby obžalovaný nejaké násilie voči nej použil.
Ani svedkyňa Z. Y. nebola priamym svedkom prejedávanej udalosti. V inkriminovanom čase spala vo
svojej izbe, ktorá susedí priamo s izbou obžalovaného. Asi o dva dni neskôr sa od B. Y. dozvedela, že
R. Y. mal obžalovaný obťažovať. Po tom, čo doniesla pizzu na jeho izbu, mal ju zvaliť na posteľ a mal

ju udrieť. Pohlavný styk mal mať s ňou najprv spredu, potom zozadu, bránil jej, aby ušla z izby. Neskôr
sa od R. Y. dozvedela, že jej obžalovaný navrhol sex preto, lebo mu nedala výdavok, ktorý zaplatila za
donáškovú službu. V dome sú izby oddelené iba papundeklovými stenami a všetko je počuť. Ak by tam
bol nejaký krik, určite by to počula. Ani nevedela, že tohto večera tam boli policajti.
Svedkyňa E. M. popisovala udalosti, ktoré sa udiali do jej odchodu v podstate zhodne ako obžalovaný

a poškodená. Potvrdila, že počas návštevy svojej matky - Y. Y. popíjali alkohol, ktorý doniesla a chceli
si objednať pizzu. Preto išla k C. R. a požiadala ho o telefónne číslo donáškovej služby. C. R. pozvali
na maminu izbu, avšak nevie, či aj on pil alkohol. Keď prišla donášková služba, v tom istom čase prišiel
aj jej taxík. C. R. zobral pizzu, ona nasadla do taxíka a odišla domov. Ráno jej mama telefonovala, že
po jej odchode zaspala, avšak R. išla na izbu k C. R., ktorý ju stiahol a že tam bola polícia. Od R. sa

neskôr dozvedela, že po jej odchode išla pizzu odniesť na izbu C. R., že ju stiahol do izby a pokúsil sa
ju znásilniť. Z toho bola najprv v šoku, ale keď sa spamätala, tak ho odkopla. Následne utekala k babke,
ale babku už nevedela zobudiť. Utekala k B. Y., ktorej povedala, čo sa stalo. B. Y. následne zavolala
policajtov.Kosobeobžalovanéhouviedla,žesnímnemážiadnuzlúskúsenosťaničzlénemôženaneho
povedať. K poškodenej R. Y. sa vyjadrila v tom význame, že mala ťažké detstvo, je psychicky narušená,

liečila sa aj na psychiatrii. Je opačne sexuálne orientovaná, má priateľku. Niekedy robí hlúposti, poreže
sa, je dosť výbušná.
Svedkyňa F. E. sa o prejednávaných udalostiach dozvedela z SMS správy od obžalovaného, ktorej
spočiatku nerozumela. Po čase ju kontaktovala cez internet B. Y., ktorá jej oznámila, že R. Y. býva so
svojím otcom v izbe obžalovaného, pričom vyjadrovala svoj údiv nad tým, že spí v posteli, kde malo

dôjsť k jej znásilneniu, že si to zrejme vymyslela. Neskôr od nej zistila, čo jej povedala R. Y., že sa
ju obžalovaný pokúsil znásilniť, keď mu išla zaniesť pizzu. B. Y. jej vysvetlila, že zavolala políciu, lebo
poškodená prišla ku nej s plačom.
Taktiež potvrdila, že obžalovanému poslala list, v ktorom opísala svoju elektronickú komunikáciu so B.
Y. prostredníctvom aplikácie Messenger.

V prejednávanej veci bola vypočutá aj znalkyňa z odboru psychológie J.. U. F., ktorá bola prítomná
aj pri výsluchu poškodenej v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že poškodená
na hlavnom pojednávaní na kladené otázky odpovedala primerane a adresne. V súvislosti s jej
aktuálnymi diagnózami popisovanými v znaleckom posudku znalkyňa za dôležité považovala zdôrazniť,
že momentálna psychická situácia poškodenej je stabilizovaná. Poškodená je pokojná a vyrovnaná, s

dobrou racionálnou kontrolou a reálnym racionálnym vnímaním seba.
Ohľadom osobnosti poškodenej znalkyňa uviedla, že jej intelekt je v hornom pásme priemeru.
Poškodená má emocionálne nestabilnú osobnostnú poruchu s výraznými a dlhotrvajúcimi výkyvmi v
oblasti prežívania emócií a správania. V čase vyšetrenia u nej bola zistená porucha pohlavnej identity.Jej správanie mohlo byť ovplyvnené požitým alkoholom v kombinácii s účinkami psycholeptických liekov,
kedy sa cíti smelá a uvoľnená, nemá pocity strachu. V čase inkriminovanej udalosti chcela poškodená
skúsiť vzťah s osobou opačného pohlavia. Pre ňu to bola nová skutočnosť, ktorá u nej vyvolala negatívne

pocity, o ktorých následne vypovedala. S touto skutočnosťou sa nemala možnosť podeliť so svojou
indisponovanou babkou, preto využila možnosť zveriť sa svojej „priateľke“. B. Y. situáciu poškodenej
vyhodnotila zrejme ináč, v dôsledku čoho došlo k trestnému stíhaniu.
K zistenému dokonanému pokusu poškodenej o samovraždu znalkyňa zdôraznila, že nemá súvislosť
s prejednávanou udalosťou, ale s jej priateľkou, ktorá jej v čase vyšetrenia oznámila, že sa s ňou

rozchádza. Poškodená mala na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci podstatne lepší prehľad o
prežitých udalostiach, než tomu bolo v čase jej vyšetrenia bezprostredne po začatí trestného stíhania.
Toto konštatovanie znalkyňa oprela o skutočnosti, ktoré osobne zistila pri jej výsluchoch a ktoré mohla
následne aj adekvátne vyhodnotiť.
Prežitá situácia spôsobila poškodenej traumu, ktorá bola spôsobená dôsledkom experimentálneho
sexuálneho správania z jej strany. V čase psychologického vyšetrenia poškodenej nebolo možné určiť

dôvod, pre ktorý sa nachádzala v určitom psychickom stave postraumatických stresových rezíduí. Bolo
možné len popísať prejavy tohto stavu.
Ani v čase vyšetrenia poškodenej po začatí trestného stíhania ani na hlavnom pojednávaní znalkyňa
nezistila zvýšené skóre lži vo výpovedi poškodenej, sklony klamať, vymýšľať a konfabulovať. Výpoveď
poškodenej na hlavnom pojednávaní znalkyňa vyhodnotila ako maximálne objektívnu v porovnaní s jej

predchádzajúcou výpoveďou, ktorú uskutočnila v čase emocionálneho chaosu. K určitým odlišnostiam
došlo vzhľadom k jej stále aktuálnej diagnóze a tou je emocionálne nestabilná osobnostnú porucha.
Naotázkuprokurátorkyčiupoškodenejzistenéprejavystrachu,obáv,úzkosti,nespavosti majúsúvislosť
s prejednávaným skutkom a osobou obžalovaného znalkyňa uviedla, že uvedené prejavy majú podklad
v jej základnej psychiatrickej diagnóze a zdôraznila, že nemajú súvislosť s prejednávaným prípadom či

s osobou obžalovaného.
Vo vzťahu k obžalovanému C. R. k zmene záverov znaleckého posudku nedošlo. Osobnosť
obžalovaného znalkyňa vyhodnotila ako extrovertnú, dominantnú s vysokým zmyslom pre spravodlivosť.
Jeho intelekt je v strednom pásme priemeru, pamäťové schopnosti narušené nie sú. Lži skóre
bolo zistené ako vysoké, čo je dôsledkom jeho procesného postavenia a potreby obžalovaného v

prejednávanom prípade sa aj brániť. Snaží sa prejavovať v sociálne lepšom svetle. Pokiaľ ide o výpadky
pamäte, tieto sú odôvodnené požitím alkoholu v čase skutku. Pod vplyvom alkoholu má obžalovaný
tendenciu presadzovať svoje názory vo zvýšenej miere, čím môže u iných vyvolávať pocity strachu.
Priame prejavy agresivity obžalovaného voči poškodenej v čase inkriminovaného skutku zistené neboli.
Závery znaleckých posudkov z odboru kriminalistickej biológie a daktyloskopie pre rozhodnutie súdu

nemali podstatný význam, hoci ich predmetom bolo skúmanie stôp zaistených pri obhliadke miesta
činu. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, kde došlo k
prejednávanému činu. Charakter miesta činu však súdu podrobnejšie ozrejmili vypočutí svedkovia. Zo
zápisnice o prehliadke tela poškodenej ani so súvisiacej fotodokumentácie nevyplýva, že by na tele
poškodenej boli zistené čerstvé stopy po násilí. Tomu zodpovedajú aj zadovážené lekárske správy o

jej vyšetrení. V neprospech obžalovaného nesvedčí ani lekárska správa o gynekologickom vyšetrení
poškodenej, podľa ktorého mala poškodená panenskú blanu neporušenú a známky po súloži neboli
zistené. Obsah listu predloženého obžalovaným ozrejmila vo svojej výpovedi jeho pisateľka F. E..
Obsahoval informáciu, že si to R. Y. vymyslela, že v izbe obžalovaného býva so svojím otcom a že to
urobila kvôli peniazom, ktorú F. E. mala od B. Y..

Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov prokurátorka v záverečnej reči navrhla, aby súd uznal
obžalovaného vinným zo spáchania zločinov znásilnenia a sexuálneho násilia. Poukázala na výpoveď
poškodenej z prípravného konania a na závery znaleckého posudku z odboru psychológie, v ktorom bola
vyhodnotená výpoveď poškodenej ako hodnoverná vzhľadom na nízke skóre lži, pričom u obžalovaného
bola jeho výpoveď hodnotená negatívne v tom význame, že má vysoké skóre lži. S poukazom na to,

že sa jedná o viacčinný súbeh zločinov uvedených v obžalobe navrhla, aby bol obžalovanému uložený
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného navrhol, aby bol obž. C. R. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Zdôraznil, že obžalovaný

jednoznačne popiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Priznáva, že mal sexuálny vzťah
s poškodenou, ktorému sa však poškodená nebránila. Svoje sexuálne uspokojenie si nevynucoval
násilím ani hrozbou násilia, pričom poukázal na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní,
ktorá potvrdila, že od začiatku súhlasila so sexuálnym stykom, pričom tento si obžalovaný žiadnymspôsobom nevynucoval násilím alebo hrozbou násilia. Počas neho sa poškodená rozhodla sa v ňom
nepokračovať, čo obžalovaný rešpektoval. Vypočutá znalkyňa vyhodnotila jej výpoveď na hlavnom
pojednávaní ako maximálne objektívnu v porovnaní s jej predchádzajúcou výpoveďou, ktorú vykonala

v čase emocionálneho chaosu. Lekárske správy o následnom vyšetrení poškodenej vylúčili použitie
fyzického násilia voči poškodenej. Ostatní obžalobou navrhnutí svedkovia neboli priamymi svedkami
inkriminovanej udalosti a o skutku majú iba sprostredkované informácie. Preto nebolo jednoznačne a
nepochybne preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, čím nebolo preukázané ani
naplnenie pojmových znakov skutkových podstát trestných činov uvedených v obžalobe. Podobný návrh

v záverečnej reči mal aj obžalovaný, ktorý navrhol, aby bol oslobodený spod obžaloby.
Zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.
Zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym
praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť.

Oba žalované trestné činy sú trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti a ich objektom v prejednávanom
prípade je záujem spoločnosti na ochrane práva ženy slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote.
Pre naplnenie skutkovej podstaty týchto trestných činov sa vyžaduje preukázanie násilia, alebo hrozby
násilím, alebo zneužitie bezbrannosti poškodenej. Pre uznanie viny za spáchanie zločinov znásilnenia
a sexuálneho násilia by súd musel disponovať jednoznačnými dôkazmi, ktoré by bolo možné logicky

odôvodniť a vysvetľovať v neprospech obžalovaného.
Výpoveď poškodenej R. Y. z prípravného konania nebolo možné považovať za rozhodujúcu. Jej
verzia priebehu skutkového deja stála proti verzii obžalovaného a obhajoba obžalovaného vykonanými
dôkazmi jednoznačne spochybnená nebola. Poškodená na hlavnom pojednávaní potvrdila, že vie čo
je podstatou znásilnenia, a sexuálneho zneužívania, že s návrhom obžalovaného na pohlavný styk

súhlasila a že z jej strany bolo sexuálne správanie dobrovoľné. Rozpory vo výpovediach síce nevedela
sama logicky vysvetliť, avšak podľa záverov znalkyne z odboru psychológie, tieto boli dôsledkom jej
psychiatrickej poruchy. Pohlavný styk s obžalovaným jej zrejme nebol príjemný, preto sa rozhodla v ňom
nepokračovať.Ajtotorozhodnutiepoškodenejobžalovanýrešpektoval.Nebolopreukázané,abyvykonal
súlož s poškodenou, alebo ju nútil k nejakým sexuálnym praktikám násilím, alebo jeho hrozbou. Ak by k

násiliu došlo, poškodená mala možnosť sa pred násilím účinne chrániť. Neurobila tak ani verbálne, ani
aktívnym fyzickým odporom. Jednotlivé izby neboli zvukovo izolované a dotknutí svedkovia potvrdili, že
nepočuli nič, čo by existencii násilia nasvedčovalo.
Posúdenie pravdivosti výpovede je úlohou súdu, jedná sa o otázku právnu, ktorej vyriešenie nie je v
pôsobnosti znalca.

Poškodená v prípravnom konaní popísala situáciu, ku ktorej došlo v čase, keď trpela poruchou sexuálnej
identity. So svojou homosexuálnou orientáciou v čase hlavného pojednávania už bola jednoznačne
stotožnená. So sexuálnym životom dovtedy nemala patričné skúsenosti a z psychologického pohľadu je
možné považovať pohlavný styk s obžalovaným (ako osobou opačného pohlavia) za jej experimentálne
sexuálne správanie. Táto skúsenosť ju traumatizovala a sama ju nevedela adekvátne vyhodnotiť.

Urobila to za ňu jej „kamarátka“, ktorá traumu poškodenej vyriešila privolaním policajnej hliadky.
Ani vypočutí svedkovia nepotvrdili, aby zo strany obžalovaného voči poškodenej došlo k násiliu, alebo
jeho hrozbe. O prejednávanom prípade mali iba sprostredkované informácie, ktoré následne šírili medzi
sebou.
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je

trestným činom.
Vzhľadom na vyššie popísané a následne vyhodnotené dôkazy súd má pochybnosti o tom, že pohlavný
styk, alebo iné sexuálne praktiky dosiahol obžalovaný násilím, ako to vyžadujú ustanovenie § 199
ods. 1 Trestného zákona a § 200 ods. 1 Trestného zákona. Preto bol súd povinný podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Je potrebné zdôrazniť, že k takémuto

rozhodnutiu dospel okresný súd v senáte pri dodržaní zásady bezprostrednosti a ústnosti trestného
konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.