Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119011454
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119011454.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému K. T. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/111/2019 zo dňa 11. 11.
2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 13. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. T. a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 0T/111/2019 zo dňa 11. 11. 2019 uznal obžalovaného K. T.
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

v Košiciach po lesnej ceste v smere na Vyhliadkovú vežu Hradová dňa 30.09.2019 v čase okolo 19:15
h viedol osobné motorové vozidlo značky Peugeot 307 SW, evidenčné číslo KE 984 IO, pričom po
zastaveníavystúpenízvozidlanezabezpečilvozidloprotipohybu,ktorésanáslednezosunuloanarazilo
ľavou zadnou časťou do stromu, kde následne po príchode hliadky PZ bol vyzvaný na podrobenie
sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, pričom dychovou skúškou elektronickým prístrojom

AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A409686 mu bola v čase o 20:13 h nameraná hladina 1,05 mg/l
alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 20:35 h mu bola nameraná hladina 0,91
mg/l alkoholu v dychu a uvedený čin spáchal, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie
sp. zn. 0T/110/2018 zo dňa 08.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2018, bol uznaný
za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
začo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov na skúšobnú dobu

vo výmere dvanásť mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere
dvadsaťšesť mesiacov.
Súd mu za to uložil podľa § 289 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm.
m/ a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 3 Tr. zákona uložil obžalovanému

trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na šesť rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že považuje
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne za neprimerane prísny a

navrhol, aby odvolací súd tento trest zrušil a uložil mu kratší trest odňatia slobody, resp. aby mu bol
uložený alternatívny trest povinnej práce.V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že samotná blokácia na motorovom vozidle má
len evidenčný charakter a z formálno-právneho hľadiska nie je preukážkou uloženie trestu prepadnutia

veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. por. V danom prípade sa nejaví uloženie trestu prepadnutia veci
podľa § 60 ods. 1 Tr. zák. ako neprimerane prísne, nakoľko uloženie tohto trestu je potrebné tak z
hľadiska individuálnej, ako aj z hľadiska generálnej prevencie. Napriek predchádzajúcemu uloženému
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, toto opätovne viedol pod vplyvom alkoholu a dokonca
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a teda jedine trest prepadnutia veci a to jeho

osobnéhoautomobiluhoprinútinedopúšťaťsaopakovanerovnakejtrestnejčinnosti.Mázato,žezáujem
spoločnosti na ochrane života, zdravia a majetku ľudí legitimuje prokurátorom navrhovaný trest a nie
je v rozpore s ustanovením § 34 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Naviac hodnota vozidla, ktorá je podľa
vyjadrenia samotného obžalovaného vo výške 1000 €, nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k hroziacim
následkom.

Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
rozhodol sám vo veci a uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to osobného motorového vozidla
zn. Peugeot 307 SW, EČ : KE 984IO.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojej obhajkyne v tom smere, že trest

prepadnutia veci popri už uložených trestoch považuje za neprimerane prísny, naviac hodnota vozidla
nie je objektivizovaná. Pokiaľ mala prokuratúra záujem o takýto druh trestu, mala zamerať dokazovanie v
prípravnom konaní aj takýmto smerom. Tvrdenie prokurátorky o tom, že exekučné konanie v neprospech
obžalovaného neprebieha možno považovať iba za domnienku, keďže v spise nie je žiaden dôkaz,
ktorý by to preukazoval. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora

zamietol.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného a

prokurátora nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že súd prvého stupňa v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a súčasne rozhodol , že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal
spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Tak na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na základe vyhlásenia
obžalovaného o vine nemal krajský súd žiadne pochybnosti o právnej kvalifikácii jeho konania v
predmetnej trestnej veci ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného okresný súd správne zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne
trestaný, z toho v prvých dvoch prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 0T/110/2018 zo dňa 8. 12. 2018 a

to pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní jedného roka, t.j. do 9. 12. 2019 a zároveň zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 26
mesiacov.

Po ustálení priťažujúcich a poľahčujúcich okolností okresný súd správne podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. za
aplikácie § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, teda na dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa opätovne dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
odsúdenia rovnakého trestného činu, nemal ani krajský súd žiadnu pochybnosť o nevyhnutnosti uložiť

obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Z konania obžalovaného a teda z jeho recidívy
v skúšobnej dobe je zrejmé, že predchádzajúci trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu celkom zjavne neviedol k náprave obžalovaného. Neobstojí v tomto smere odôvodnenie jeho
odvolania spočívajúce v tvrdení, že nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny. Zjavnášpeciálna recidíva obžalovaného spolu s charakterom jeho trestnej činnosti vylučuje, podľa názoru
krajského súdu, aj možnosť uložiť obžalovanému namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody
alternatívnytrestpovinnejpráce.Zároveňvsúladesustanovením§61ods.1,ods.3Tr.zák.okresnýsúd

uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel a to v hornej polovici
zákonnom stanovenej trestnej sadzby, keďže ako to už z vyššie uvedeného vyplýva, už bol za rovnaký
trestný čin, konkrétne za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. odsúdený.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania prokurátora krajský súd považuje za potrebné uviesť, že uloženie trestu

prepadnutia veci, konkrétne motorového vozidla v súvislosti s trestným činom ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky je bezpochyby vhodnou sankciou, zvlášť v prípade recidívy takejto trestnej činnosti, a to
tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. V danom konkrétnom prípade je však krajský
súd nútený konštatovať, že dokazovanie vo vzťahu k tomuto druhu trestu nebolo orgánmi prípravného
konania vykonané a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní ani nevyplýva, aby prokurátor navrhol takéto
dokazovanie doplniť v rámci konania pred súdom. Jediným podkladom vyplývajúcim zo spisového

materiálu je vyjadrenie obžalovaného k hodnote auta, ktoré však ani podľa názoru krajského súdu nie je
postačujúce pre posúdenie zákonných podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 6
Tr. zák. Rovnako tak vo vzťahu k exekútorskej blokácii predmetného vozidla, ktorá vyplýva z evidenčnej
karty vodiča nebolo vykonané žiadne dokazovanie v tom smere, v akom štádiu je exekučné konanie
vo vzťahu k obžalovanému. Podľa evidenčnej karty je blokácia na vozidle od 8. 11. 2018 a teda nie od

roku 2014, ako je to uvedené v odôvodnení odvolania prokurátora, i keď je zrejmé, že ide o spisový
materiál z roku 2014 vyplývajúci zo spisovej značky exekútorského úradu EX 6493/2014. Podľa týchto
dostupných informácií teda nezodpovedá skutočnosti argumentácia prokurátora, že na tento majetok
exekútor nesiahol 5 rokov a teda bez ďalšieho zisťovania tvrdenie, že žiadne exekučné konanie reálne
neprebieha, možno vyhodnotiť iba ako domnienku.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.