Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118205388
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118205388.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín,
so sídlom K dolnej stanici 22, Trenčín proti žalovaným 1/ Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova
12, Trenčín, IČO: 31 423 086, zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom Palackého
85/5, Trenčín a 2/ Fontána, spol. s r.o., so sídlom Gen. M.R. Štefánika 12, Trenčín, IČO: 17 640 849,

za účasti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, o určenie
neexistencie práva na prevod nehnuteľností, na odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 23C/28/2018-82 zo dňa 29. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že žalobca má záložné právo
zabezpečujúce daňové nedoplatky na spotrebnej dani z liehu a na dani z pridanej hodnoty, ktoré bolo
zriadené rozhodnutím Daňového úradu Trenčín. č.k. 645/350/75020/03/Raj zo dňa 04.08.2003, a ktoré
vzniklo zápisom záznamu v katastri nehnuteľnosti č. Z 2099/2003 k nehnuteľnostiam parcelám reg. "C":
parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 5838 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a

nádvoria o výmere 755 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, parc. č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 278 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
141m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 449 m2, parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 358 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 117

m2, parc. č. XXXX ostatné plochy o výmere 458 m2, k stavbe súp. č. XXX - administratívna budova na
pozemku parc. č. XXXX/X, k stavbe bez súp. č. - laboratórium na pozemku parc. č. XXXX/X, k stavbe
bez súp. č. - garáže na pozemku parc. č. XXXX/X, k stavbe bez súp. č. - baliareň na pozemku parc. č.
XXXX/X, k stavbe bez súp. č. - prístrešok na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX v k.ú.
Trenčín, obec Trenčín /ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“/, vo výroku II. zvyšnú časť žaloby zamietol
a vo výroku III. žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 33 %.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal,
aby súd určil, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, zriadené rozhodnutím Daňového
úradu Trenčín č. 645/350/75020/03/Raj zo dňa 04.08.2003 na zabezpečenie daňových nedoplatkov
na spotrebnej dani z liehu a na dani z pridanej hodnoty, trvá, ďalej aby súd určil, že žalovaný 1/
nemal právo previesť na žalovaného 2/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a tiež určil,

že kúpna zmluva zo dňa 01.12.2017 uzavretá medzi Slovlik, spol. s r.o. ako predávajúcim a Fontána,
s.r.o ako kupujúcim je neplatná. Uviedol, že je veriteľom žalovaného 1/ z titulu daňových nedoplatkovna spotrebnej dani z liehu a na dani z pridanej hodnoty. Na zabezpečenie časti daňových nedoplatkov
vydal žalobca dňa 04.08.2003 rozhodnutie č. 645/350/75020/03/Raj o zriadení záložného práva na
predmetnénehnuteľnosti,ktoréboložalovanému1/doručenédňa11.08.2003avtentodeňajnadobudlo

vykonateľnosť. Žalobca v tomto rozhodnutí zakázal žalovanému 1/ nakladať so zálohom bez súhlasu
správcu dane. Daňová pohľadávka žalobcu, ktorá bola zabezpečená záložným právom na základe
rozhodnutia č. 645/350/75020/03/Raj o zriadení záložného práva zo dňa 04.08.2003, bola uhradená len
čiastočne. Zostatok dlhu žalovaného 1/ voči žalobcovi ku dňu 06.06.2018 je 587.551,81 eur. Žalovaný
1/ a žalovaný 2/ uzavreli dňa 01.12.2017 kúpnu zmluvu, ktorou bolo zo žalovaného 1/ prevedené na

žalovaného 2/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam - záloh žalobcu, a to bez súhlasu
žalobcu. Žalobca nemal o prevode tohto zálohu žiadnu vedomosť. Žalobca sa o tom, že žalovaný 1/
už nie je vlastníkom založených nehnuteľností dozvedel kontrolou majetku zabezpečeného záložným
právom, požiadal kataster nehnuteľností o súčinnosť a z dokumentácie poskytnutej katastrom vyplynulo,
že dňa 09.10.2017 bol katastru doručený dokument, označený ako "Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia
o zriadení záložného práva" č. 100865313/2017 zo dňa 12.05.2017, ktorý dokument bol vydávaný za

rozhodnutie žalobcu a na jeho základe kataster vymazal z tiarch listu vlastníctva č. 921 záložné právo
správcudane.Rozhodnutieozrušenírozhodnutiaozriadenízáložnéhoprávač.100865313/2017zodňa
12.05.2017 však nebolo žalobcom nikdy vydané. Na základe tohto dokumentu kataster dňa 15.11.2017
vymazal záložné právo Daňového úradu Trenčín z listu vlastníctva č. XXX, kat. územie Trenčín a
následne dňa 01.12.2017 uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu, ktorou boli prevedené

predmetné nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem žalobcu na súdnom určení trvania záložného práva
a tiež na určení neexistencie práva previesť predmetné nehnuteľnosti žalovaným 1/ na žalovaného 2/
je daný tým, že prostredníctvom fiktívneho (neexistujúceho) rozhodnutia o zrušení záložného práva
došlo k fiktívnemu zrušeniu záložného práva žalobcu, čím došlo k strate zabezpečenia daňového
nedoplatkužalovaného1/aknemožnostivýkonuzáložnéhoprávazostranyžalobcuvočižalovanému1/,

nakoľko jeho dlh voči žalobcovi stále trvá. V súčasnosti, keď sú predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného 2/, nie je možné realizovať výkon záložného práva, nakoľko ten je možné realizovať voči
daňovému dlžníkovi, teda žalovanému 1/.
3. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že rozhodnutím Daňového úradu Trenčín o zriadení
záložného práva č.k. 645/350/75020/03/Raj zo dňa 04.08.2003 bolo za účelom zabezpečenia daňového

nedoplatku na spotrebnej dani z liehu a dani z pridanej hodnoty zriadené záložné právo k nehatenostiam
vo vlastníctve daňového dlžníka - žalovaného 1/, a to: pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 2.690 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
754 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 467 m2, pozemok parc. č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 277 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 214 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
263 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 99 m2, pozemok parc. č.
XXXX/X/X, záhrady vo výmere 2.953 m2, pozemok parc. č. XXXX/X/X, ostatné plochy vo výmere 58
m2, pozemok parc. č. XXXX/X, záhrady vo výmere 833 m2, pozemok parc. č. XXXX, ostatné plochy
vo výmere 458 m2, stavba - administratívna budova súpisné č. XXX na parc. č. XXXX/X, stavba -

administratívna budova súpisné č. XXX na parc. č. XXXX/X, stavba - laboratórium na parc. č. XXXX/
X, stavba - garáže, na parc. č. XXXX/X, stavba - baliareň, na parc. č. XXXX/X, stavba - prístrešky na
parc. č. XXXX/X, nachádzajúce sa v k.ú. Trenčín, Mesto Trenčín. Rozhodnutie bolo vykonateľné dňa
11.08.2003 a ako vyplýva z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 22.06.2007 bolo zapísané záznamom pod
č. Z 2099/03. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z oznámenie Okresného úradu Trenčín

- katastrálny odbor zo dňa 01.06.2018, že nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložného práva v
súčasnosti zodpovedajú podľa zápisu v katastri nehnuteľností predmetné nehnuteľnosti. Z odpovede
Okresného úradu Trenčín - katastrálny odbor vyplynulo, že k výmazu záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach došlo na základe listiny označenej ako rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zriadení
záložného práva vydané Daňovým úradom Trenčín zo dňa 12.05.2017, právoplatným dňa 12.06.2017

podpísané osobou Ing. H. O., označenou ako riaditeľ odboru daňovej exekúcie. Medzi stranami nebolo
sporné, že predmetné rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva daňový úrad
nikdy nevydal. Uvedené vyplýva aj z toho, že pod číslom predmetného rozhodnutia vydal iný správca
dane (Daňový úrad v Bratislava- pobočka Senec) inú výzvu na odstránenie pochybnosti v podanom
hlásení, týkajúce sa daňového subjektu EURO TECHNOLOGY SYSTEM SLOVAKIA s. r. o. ako i z

toho, že osoba, uvedená ako osoba, ktorá predmetné rozhodnutie mala podpísať - Ing. H. O. nie
je riaditeľ odboru daňovej exekúcie, ten sa vola Ing. Q. O., čo nebolo medzi stranami sporné. Takisto
medzi stranami nebolo sporné, že to nie je podpis riaditeľa odboru daňovej exekúcie. Táto listina -
rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva, bola katastrálnemu odboru doručená dňa09.10.2017azapísanádokatastradňa15.11.2017,tedavuvedenýdeňdošlokvýmazuzáložnéhopráva
zriadeného Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín o zriadení záložného práva č. 645/350/75020/03/Raj
zo dňa 04.08.2003. Kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.2017, ktorej vklad bol povolený pod V 7553/2017

dňa 12.12.2017 žalovaný 1/ previedol, predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 2/. Právne účinky vkladu
nastali dňa 12.12.2017, teda v tento deň sa žalovaný 2/ stal vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ČVS:ORP-396/2-VYS-TN-2018 ZR
zo dňa 11.09.2018 vyplynulo, že konateľom žalovaného 1/ je Ing. X. S., a konateľom žalovaného 2/
je Ing. Z. S., pričom jediným spoločníkom žalovaného 2/ je Ing. X. S. - konateľ žalovaného 1/, pričom

uvedené vyplýva aj z výpisov z Obchodného registra. Ing. Z. S. a Ing. X. S. sú manželia. Ako vyplýva
z uvedeného uznesenia, a to z výsluchu konateľa žalobcu 1/ rozhodnutie o žalovanému 1/ doručené
nebolo, pričom ani daňový úrad im informáciu o zrušení daňového záložného práva neposkytol. Zároveň
vyšetrovateľovi predložil výpis z LV č. XXX s dátumom vyhotovenia 16.11.2017, t.j. deň nasledujúci
po výmaze záložného práva. Konateľ žalovaného 2/, mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX boli predmetom záložného práva na základe rozhodnutia daňového úradu z roku 2003,

keďže v tom čase bola zamestnaná u žalovaného 1/. Konatelia žalovaného 1/ a 2/ uviedli, že do katastra
nazerali priebežne cez internet a v novembri 2017 zistili, že na predmetných nehnuteľnostiach nebolo
zapísané žiadne záložné právo. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný daňový nedoplatok, ktorý
bol zabezpečený rozhodnutím č. 645/350/75020/03/Raj zo dňa 04.08.2003 nebol v celosti uhradený.
Medzi stranami nebolo sporné, že daňový úrad nikdy nedal súhlas na prevod nehnuteľností.

4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 71 ods. 1, 5 a 8, § 71a ods. 2, § 73 ods. 7 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, podľa § 81 ods.
1, 7 a 11, § 82, § 88 ods. 8 písm. a), ods. 10, § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 151h ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka, § 125 ods. 1 písm. b), § 132 ods. 1, § 135 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a podľa § 137

písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/. Uviedol, že rozhodnutím
Daňového úradu Trenčín č. 645/350/75020/03/Raj zo dňa 04.08.2003 bolo zriadené záložné právo
na predmetné nehnuteľnosti na zabezpečenie daňových nedoplatkov na spotrebnej dani z liehu a na
dani z pridanej hodnoty, ktoré bolo z listu vlastníctva č. XXX vymazané na podklade listiny označenej
ako rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva. V danej veci bolo preukázané, že

predmetné rozhodnutie o zrušení záložného práva, nebolo vôbec daňovým úradom vydané. Jednalo
sa teda o paakt, čo je zdanlivý, ničotný (nulitní) právny akt, z ktorého nevyplývajú následky, ktoré
sú s ním inak spojované (v tomto prípade zánik záložného práva), pretože vôbec nie je rozhodnutím
orgánu verejnej moci. Preto je neplatný od počiatku (ex tunc) a z právneho hľadiska neexistuje a
nikoho nezaväzuje. Uvedené rozhodnutie nebolo pravé a nebolo vydané daňovým úradom, a preto

nemohlo vyvolať právne účinky (§ 82 zákona č. 563/2009 Z.z.), inak povedané na jeho základe nemohlo
záložné právo zaniknúť, byť zrušené a vymazané, keďže ho nevydal oprávnený orgán. Toto rozhodnutie,
keďže de facto o žiadne rozhodnutie nejde, sa nemohlo dotknúť už raz vzniknutého záložného práva,
a preto záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach stále trvá, a to aj napriek tomu, že predmetné
nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného 2/, keďže žalovaný 2/ nepreukázal, že bol v čase prevodu

zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným
právom, a teda záložné právo pôsobí aj voči. Žalovaný 2/ totiž nepreukázal, že by okrem nazretia
do Listu vlastníctva, vynaložil náležitú starostlivosť, aby zistil, že nadobúda vec nezaťaženú záložným
právom. Samotné nazretie do Listu vlastníctva nebolo v danom prípade dostatočným vynaložením
náležitej starostlivosti, a to vzhľadom nato, že konateľ žalovaného 2/ si bol vedomý, že predmetné

nehnuteľnosti sa stali na základe rozhodnutím daňového úradu z roku 2003 predmetom záložného
práva,pričomskonateľomžalovaného1/súmanželia.Zároveňkonateľkažalovaného2/malavedomosť
o existencii záložného práva z roku 2003, jednak preto lebo bola zamestnaná v spoločnosti žalovaného
1/ v roku 2003, a jednak preto, lebo spolu priebežne pozerali na internet, či sa na listoch vlastníctva
viaznu záložné práva, pričom sa spoľahla len na výpis z listu vlastníctva, čo však nie je dostatočné,

keďže konateľ 1/ bol jej manžel, ktorý si musel byť či už z titulu konateľa alebo jediného spoločníka
žalovaného 1/ byť vedomý existencie daňového nedoplatku, nakoľko schvaľuje či predkladá účtovnú
závierku a má viesť účtovníctvo (§ 125 ods. 1 písm. b), § 132 ods. 1, § 135 ods. 1a 2 Obchodného
zákonníka). Zároveň akýkoľvek výmaz záložného práva bez doručenia rozhodnutia o jeho zrušení
musel uňho vyvolať pochybnosť, nakoľko zákon v ustanovení § 82 zákona č. 563/2009 Z.z. výslovne

stanovuje povinnosť doručiť toto rozhodnutie daňovému dlžníkovi. Vzhľadom na blízkosť osôb konateľa
žalovaného1/ažalovaného2/avedomosťkonateľažalovaného2/oexistenciidaňovéhonedoplatku,na
ktorý bolo za účelom jeho zabezpečenia zriadené daňové záložné právo v roku 2003 ako aj vedomosť o
výmaze záložného práva v novembri 2017, pričom na uvedený list vlastníctva priebežne obaja konateliapozerali, nemožno obyčajné nazretie hodnotiť ako vynaloženie náležitej starostlivosti. Tým mohlo byť
iba informovanie sa či skutočne došlo u žalovaného 1/ k zániku daňového nedoplatku resp. či mu
skutočne bolo doručené rozhodnutie o zrušení záložného práva, nakoľko k výmazu záložného práva

nemohlo dôjsť bez ďalšieho, ale až na základe skutočností uvedených v § 82 zákona č. 569/2009 Z.z.,
a na základe riadneho doručenia rozhodnutia o zrušení záložného práva po uplynutí lehoty na podanie
odvolania, avšak o tomto rozhodnutí nemal žalovaný 1/ ani 2/ vedomosť. Vzhľadom na blízkosť vzťahu
medzi konateľmi ako aj na vedomosť konateľa žalovaného 2/ o výmaze záložné práva z listu vlastníctva
bez existencie ďalších vedomostí, na základe ktorých k výmazu dôjsť mohlo, samotné nazretie na výpis

LV bez skúmania či došlo k naplneniu ďalších okolností, za ktorých možno záložné právo zrušiť, či
vedomosti o doručení rozhodnutia daňového úradu o zrušení záložného práva, na ktorom už nebolo
záložné právo evidované, nemožno hodnotiť ako vynaloženie náležitej starostlivosti, ba naopak samotné
zistenie, že na Liste vlastníctva už nie je evidované záložné právo, napriek tomu, že žalovaní mali
vedomosť , pri jeho priebežnom sledovaní, že tam zapísané bolo, bez vedomostí o naplnení ďalších
skutočností, na ktorých základe bolo možné záložné právo zrušiť, muselo vyvolať pochybnosti o tom, či

bolo záložné právo skutočne zrušené. Z uvedeného dôvodu súd žalobe o určenie, že záložné právo k
predmetnýmnehnuteľnostiamtrvávyhovelI.výrokomtohtorozsudku,pričomsaformuláciavýrokusúdu,
že žalobca má záložné právo zabezpečujúce daňové nedoplatky na spotrebnej dani z liehu a na dani
z pridanej hodnoty, ktoré bolo zriadené rozhodnutím Daňového úradu Trenčín. č.k. 645/350/75020/03/
Raj zo dňa 04.08.2003, a ktoré vzniklo zápisom záznamu v katastri nehnuteľnosti č. Z 2099/2003 k

predmetným nehnuteľnostiam z obsahového hľadiska zodpovedá žalobnému návrhu. Naliehavý právny
záujem na takomto určený bol daný tým, že v prípade vyhovenia návrhu sa bude môcť uspokojiť
majetková pohľadávka štátu z predmetných nehnuteľností. Čo sa týka žaloby o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, tak síce boli porušené ustanovenia § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z., (v minulosti §
71 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.) tým, že súhlas správcu dane na prevod nehnuteľností nebol daný,

čo nebolo sporné, avšak v danej veci žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na tomto určení.
Žalobca dôvodil, že keďže sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, nie je možné realizovať výkon
záložného práva. Z uvedeným záverom nie je možné súhlasiť, nakoľko ako vyplýva z ustanovenia §
151h ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 88 ods. 8 písm. a) a ods. 10 a § 81 ods. 11
zákona č. 563/2009 Z.z., je nový vlastník nehnuteľností povinný strpieť výkon záložného práva, a teda

to, že nehnuteľnosti sú v súčasnosti napísané na žalovanú 2/, nebráni žalobcovi uskutočniť výkon jeho
záložnéhopráva.Uvedenéustanoveniasavzťahujúajnadaňovézáložnéprávozariadenépodľazákona
č. 511/1992 Zb. (§ 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.), pričom aj tento predchádzajúci zákon o správe
daní umožňoval uspokojenie daňovej pohľadávky aj z majetku zaťaženého záložným právom, ktorí bol
prevedený na inú osobu (§ 73 ods. 7, § 71 ods. 5 a § 71 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) Z uvedených

ustanovení§ 151h ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 88 ods. 8 písm. a) a ods. 10 a §
88 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z.z., vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve
sa použijú aj na daňové záložné právo okrem prípadu, ak by zákona č. 563/2009 Z.z. ustanovoval inak,
pričom ten však povinnosť nového vlastníka predmetných nehnuteľností strpieť výkon záložného práva
nevylučuje. Práve naopak z ustanovenie § 88 ods. 8 písm. a) a § 81 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z.z.,

umožňuje viesť exekúciu aj na majetok žalovaného 2/, keďže ten je povinný strpieť výkon záložného
práva, inak povedané prešli naňho povinnosti pôvodného vlastníka. Vyhovením prvému žalobnému
návrhu deklaratórnym výrokom tak žalobca môže dosiahnuť uspokojenie daňového nedoplatku, aj keď
majetok nebude vo vlastníctve žalovaného 1/, a preto nemá daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže na uspokojenie jeho pohľadávky, nie je otázka vlastníctva predmetu

zálohu rozhodná. Čo sa týka žalobného návrhu, aby súd určil, že žalovaný 1/ nemal právo previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú 2/, uvedená žaloba nie je prípustná, nakoľko žalobou
o určenie sa možno domáhať či tu právo je alebo nie je, t.j. jeho existencie ku dňu rozhodnutia súdu,
ale nie či tu právo bolo alebo nebolo. Zároveň aj na takomto určení absentuje právny záujem, nakoľko
výrokom súdu by riešila iba otázka existencie práva v minulosti, ale nie ku dňu rozhodnutia súdu, pričom

by vyhovenie tomuto výroku nevylučovalo, že vlastníkom v súčasnosti je žalovaný 2/, teda by sa nijak
nemusel dotknúť právneho postavenia strán, ku dňu vyhlásenia rozsudku.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v 1/3,
keď súd vyhovel jednému u troch navrhovaných rozhodnutí a neúspech v 2/3, keď súd žalobu ohľadne
ďalších dvoch navrhovaných výrokov zamietol. Čistý úspech žalovaných tak je 1/3 (2/3-1/3), a preto im

súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 33%.
6. Proti tomuto rozsudku do výroku I. podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/.
7. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom totožnom odvolaní uviedli, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom
riaditeľstve PZ Trenčín pod sp.zn. ČVS: ORP-396/2- VYS-TN-2018 Zr bolo začaté trestné stíhanie vovecí pre podozrenie zo spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa §
352 Trestného zákona. Toto trestné konanie bolo najskôr vyšetrovateľom PZ Trenčín prerušené, a to
z dôvodu, že nebolo dôkazovo preukázané, že listina - rozhodnutie o zrušení záložného práva zo dňa

12.05.2017 je listinou sfalšovanou a keď, tak kto ju mal sfalšovať. Na základe sťažnosti žalobcu bolo
toto rozhodnutie dozorujúcim prokurátorom zrušené a vo veci sa ďalej koná. Podľa im dostupných
informácií nebolo vznešené obvinenie žiadnej osobe. Toto súdne konanie a trestné konanie spolu úzko
súvisia, nakoľko predmet konania je totožný, t.j. aj v trestnom konaní sa rieši pravosť listiny - rozhodnutia
o výmaz záložného práva, kde výsledky tohto trestného konania budú spoľahlivým podkladom pre

rozhodnutie v civilnom konaní. V tomto trestnom konaní konateľ žalovaného 1/ vo výpovedi v procesnom
postavení svedka vysvetlil a dôkazovo aj preukázal, prečo po toľkých rokoch úpenlivého snaženia
sa domôcť pravdy voči žalobcovi, nebol prekvapený a očakával, že bude záložné právo vymazané z
hore uvedeného listu vlastníctva, nakoľko žalovaný 1/ považuje pohľadávku zabezpečenú záložným
právom za nezákonnú a v roku 2017 aj podľa § 85 Daňového poriadku za premlčanú. Zároveň uviedol
a dôkazovo aj podložil, že opakovane žiadal žalobcu o vydanie potvrdenia o vyčíslenie výšky daňového

nedoplatku, na čo mu žalobca ani raz neodpovedal, a preto nie je preto pravda ako to konštatuje súd
prvej inštancie, že sa žalovaný 1/ nezaujímal o zákonnosť, stav, resp. výšku pohľadávky zabezpečenej
záložným právom. Žalovaný 1/ listinnými dôkazmi preukázal vyšetrovateľovi PZ Trenčín, že aj v minulosti
mubolidoručenérozhodnutiaočiastočnomzánikupohľadávok,ktorézanikliuplynutímdoby,tedanieich
splnením. Žalovaný 1/ pri svojej výpovedi v rámci trestného konania poukazoval aj na to, že pohľadávka

zabezpečená záložným právom spadá do obdobia, kedy bol žalovaný 1/ v konkurze a nevyrábal, a
teda nemohli mu vzniknúť ani nedoplatky na dani. Správca konkurznej podstaty počas trvania konkurzu
žalovaného 1/ zmluvne prenajal výrobno-prevádzkové priestory patriace Slovlik s.r.o. spoločnosti NADA
a.s. Snina, ktorá v uvedených priestoroch z vlastných surovín, z vlastných prostriedkov a s vlastnými
zamestnancami vyrábala a predávala vyrobené liehoviny v rozpore so zákonom 467/2002 Z.z. pod

značkou Slovlik. Túto skutočnosť zistili aj pracovníci Daňového úradu Trenčín pri miestnom zisťovaní,
čo potvrdzuje aj zápisnica z kontroly pracovníkov DU Trenčín č.645/2200/124528/02/Sul zo dňa IO.
12.2002, kde je označený výrobca liehovín a povinný daňový subjekt. Uvedenú skutočnosť potvrdil i v
tomčaseriaditeľDaňovéhoúraduTrenčín,ktorývodpovedinažalovanéhožiadosťoznámilžalovanému,
že spis a informácie neposkytne, nakoľko sa jedná o iný daňový subjekt a netýka sa daňovej povinnosti

Slovlik spol. s r.o. Trenčín. Správca konkurznej podstaty počas konkurzu v rozpore s ustanovením
vtedy platného zákona č. 328/1991/Zb. o konkurze a vyrovnaní ustanovil pomocníka správcu konkurznej
podstaty, pričom toho mohol ustanoviť len súd. Ustanovený pomocník, ako nepríslušná osoba podával
daňové priznania za žalovaného 1/. Podľa Daňového poriadku daňové priznanie, ktoré podpíše
neoprávnená osoba je neplatné a správca dane ho nezaeviduje, avšak žalobca takéto daňové priznanie

prijal a zaevidoval. Na základe vyššie žalobca eviduje nedoplatky zabezpečené záložným právom
iného daňového subjektu vzniknuté počas konkurzného konania ako nedoplatky žalovaného 1/. Tieto
nedoplatky sú uvedené v rozhodnutí o zriadení záložného práva č.k.645/350/75020/03/Raj zo dňa
04.08.2003. Z predložených dôkazov je zreteľné a nespochybniteľné, kto počas konkurzného konania
prevádzkoval výrobu a predaj liehovín a komu vznikla aj daňová povinnosť. Zásadným problémom,

prečo žalobca odmieta doteraz celú vec riešiť je, že počas konkurzu v prenajatých priestoroch NADA
a.s. vyrábala a predávala liehoviny bez licencie, ale so súhlasom správcu dane je, že nemôže žiadať
úhradu daní za obdobie konkurzu od niekoho (NADA a.s.), kto nie je registrovaným platcom spotrebnej
dane z liehovín a nie je držiteľom oprávnenia - licencie potrebnej pre výrobu a predaj liehovín. Ignoruje
predložené dôkazy a odmieta sa k nim vyjadriť. Všetky hore uvedené skutočnosti a listinné dôkazy,

výpoveď žalobcu, žalovaného 1/ a 2/ sú súčasťou celého vyšetrovacieho spisu vedenom na Okresnom
riaditeľstve PZ Trenčín pod sp.zn.: ČVS: ORP-396/2-VYS-TN-2018 Zr, ku ktorému však žalovaní v
procesnom postavení svedka nemajú podľa ustanovení Trestného poriadku legálnu možnosť prístupu
a predpokladali, že tento dôkaz bude súdom pripojený do tohto civilného konania. Sporná listina o
výmaz záložného práva hovorila aj o tom, že záväzok zabezpečený záložným právom podľa § 85 ods.

4 Daňového poriadku zanikol z dôvodu jeho premlčania. Súd prvej inštancie preto v rámci celkového
posudzovania listiny z hľadiska jej obsahu skúmať aj túto skutočnosť, t.j. či zabezpečený záväzok -
pohľadávky, z ktorých je tvorený, zanikol z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie však neskúmal
existenciu pohľadávok, ktoré záložné právo zabezpečovalo. Skúmal iba to, že je nesprávne uvedené
meno vedúceho pracovníka žalobou a že spisové číslo patrí k inému. Pohľadávky z platobných výmerov,

ktorých uspokojenie bolo zabezpečené záložným právom sú premlčané, pretože sa týkajú rokov 1996,
1997 a 1998. Naviac u niektorých pohľadávok boli inými rozhodnutiami tieto pohľadávky zrušené alebo
boli poskytnuté úľavy z nich v rozsahu 100%. Taktiež niektoré pohľadávky sa netýkajú žalovaného
1/. Žalovaný 2/, v zastúpení konateľa Hedviga Kramárová v procesnom postavení svedka vo svojejvýpovedi uviedol, že jej manžel X. Kramár - konateľa žalovaného 1/ dlhé roky viac ako 15 rokov
intenzívne písomne komunikoval so žalobcom a namietal oprávnenosť zabezpečenej pohľadávky /
nezákonnosť jej vyrubenia/ a teda aj samotnú jej výšku. Žalobca ho neustále ignoroval, na jeho žiadosti,

dopyty, urgencie neodpovedal. Žalovaný 2/ výmaz záložného práva vníma ako akési zadosťučinenie
za celé tie dlhé roky neustáleho dohadovania sa a ignorácie žalovaného 1/ žalobcom, uznanie jeho
argumentácie a oprávnenosti nárokov. Z tohto dôvodu nemal žalovaný 2/ najmenšiu pochybnosť o
zákonnosti výmazu záložného práva. Žalovaný 2/ pri nadobúdaní nehnuteľností dobre poznal skutkový
stav, históriu vzniku a priebehu záložného práva, argumentáciu žalovaného 1/ a jeho snaženie sa o

zjednanie nápravy, a teda preukázateľne som konal obozretne s vynaložením náležitej starostlivosti,
ktorú možno od neho spravodlivo očakávať a požadovať a v dobrej viere. Mal možnosť nahliadnuť aj
do dokladov žalovaného 1/ ohľadne zabezpečených pohľadávok, do korešpondencie žalovaného 1/ so
žalobcom, jeho argumentáciu, urgencii o komunikáciu žalobcu so žalovaným 1/. S poukazom na to
a na základe právnej skutočnosti - výmazu záložného práva v katastri nehnuteľnosti v dobrej viere v
správnosť zápisu údajov v katastri nehnuteľností previedol žalovaný 1/ v rámci ekonomického scelenia

nehnuteľností na žalovaného 2/ tak, aby všetky boli zapísané na jednom liste vlastníctva a účtovne a
daňovo to bolo jednoduchšie. Žalovaný 2/ bol v dobrej viere, že žalobca napokon uznal jeho argumenty a
exoffovymazalzáložnéprávo.Podľa§81ods.7Daňovéhoporiadkuprávneúkonytýkajúcesapredmetu
záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len
po predchádzajúcom súhlase správcu dane. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, pretože na

daný prípad nemožno aplikovať § 81 ods. 11 Daňového poriadku v spojení s § 151 h ods. 1 a ods. 2
Občianskeho zákonníka a tak určiť, že záložné právo pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
prešlo zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, pretože podľa § 81 ods. 7 Daňového poriadku je to možné
len za predpokladu, že na takýto právny úkon bol udelený predchádzajúci súhlas žalobcu. Takýto súhlas
však žalobcom nebol udelený, a teda pri absencii predchádzajúceho súhlasu žalobcu nie je možné

určiť, že žalobca má záložné právo aj po prevode vlastníckeho práva k zálohu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní preto zhodne navrhli,
aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietne.

8. K odvolaniam žalovaných sa vyjadrili žalobca i v spore vystupujúci prokurátor Krajskej prokuratúry
Trenčín.

9. Žalobca k odvolaniu žalovaných uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané,
že „rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva" zo dňa 12.05.2017, predložené

v dvakrát overenej fotokópii Okresnému úradu Trenčín - odbor katastra nehnuteľností, nebolo vôbec
daňovým úradom vydané a bol to teda ničotný (nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývali následky s
ním inak spojované, pretože nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci. Je neplatné od počiatku (ex tune)
a z právneho hľadiska neexistuje a nikoho nezaväzuje. Na jeho základe nemohlo teda záložné právo
správcu dane zaniknúť, byt' zrušené a vymazané, keďže ho nevydal oprávnený orgán. Záložné právo

na predmetných nehnuteľnostiach teda stále trvá a to aj napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti boli
prevedené na žalovaného 2/, keďže žalovaný nepreukázal, že bol v čase prevodu zálohu pri vynaložení
náležitej odbornej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, a teda
záložné právo pôsobí aj voči nemu. Podľa názoru žalobcu nič na tom nemení tvrdenie žalovaného 2/, že
výmaz záložného práva „vníma ako akési zadosťučinenie za celé tie dlhé roky neustáleho dohadovania

sa a ignorácie žalovaného 1/ žalobcom, uznanie jeho argumentácie a oprávnenosti nárokov". Podľa
názoru žalobcu, ak žalovaný 2/ dobre poznal skutkový stav súvisiaci s predmetným záložným právom,
ako sám v odvolaní uvádza, nemohol sa, pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti uspokojiť so
stavom, keď zrazu, náhodne a tiež bez doručenia akejkoľvek písomnosti od žalobcu ako záložného
veriteľa záložné právo Daňového úradu Trenčín „zmizlo" z tiarch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,

kat. územie Trenčín. Rozhodnutie o zrušení záložného práva sa podľa § 82 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní v znení neskorších predpisov vždy doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, v
tomto prípade však logicky žiadne rozhodnutie doručené byt nemohlo, pretože jednoducho neexistovalo,
nikto ho nevydal. Nebola táto skutočnosť žalovanému 1 / aj 2/ podozrivá a nejavila sa neštandardne
a podozrivo? Ide predsa o nehnuteľný majetok veľkej hodnoty, pri ktorom je obozretnosť namieste.

Navyše, žalovaný 1/ ako daňový dlžník a taktiež žalovaný 2/ (ktorého konateľka bola blízkou osobou
spoločníka a konateľa žalovaného 1/ a podľa jej vlastných slov dobre poznala skutkový stav) museli
mat' vedomosť o tom, že právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o
zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu danea taktiež museli mat' vedomosť o tom, že daňový nedoplatok v plnej výške nezanikol. Žalovaný 1/ ani
žalovaný 2/ si (okrem nahliadania na výpis z katastra nehnuteľností na internete) nezisťovali žiadne
informácie o tom, na základe čoho bolo záložné právo z katastra nehnuteľností vymazané. Ak by si

informácie zisťovali, vedeli by, akým spôsobom došlo k výmazu záložného práva - na základe dvakrát
overenej listiny „Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva" č. 100865313/2017
zo dňa 12.05.2017, vydávanej za rozhodnutie žalobcu, ktorá žalovanému 1/ nebola nikdy doručená.
Žalovaní uvádzajú, že prvostupňový súd mal skúmať skutočnosti uvedené v spornej listine - „rozhodnutí
o zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva" zo dňa 1 2.05.2017 (napr. premlčanie daňových

pohľadávok), ktorá listina bola prvostupňovým súdom aj orgánom činným v trestnom konaní ustálená
ako nepravá. sfalšovaná. Žalobca nevidí dôvod na skúmanie takejto listiny súdom, ktorá nezakladá
žiadne právne účinky. Daňový nedoplatok, zabezpečený rozhodnutím o zriadení záložného práva
Daňového úradu Trenčín č. 645/350/75020/03/Raj zo dňa 04.08.2003 v pôvodnej výške 1.079.975,60.-
eur, predstavoval ku dňu podania žaloby 587.551,81.- eur. Žalovaní tvrdia, že daňové nedoplatky na
spotrebnejdanizliehu,vzniknutépočaskonkurznéhokonaniaKrajskýmsúdomvBratislavepodsp.zn.1

K 45/1993, nie sú daňovými nedoplatkami Slovlik, spol. s r.o., ale spoločnosti NADA, a. s. Snina. Daňové
priznania Slovlik, spol. s r. o. v konkurze však boli podané správcom konkurznej podstaty, resp. jeho
splnomocneným zástupcom počas konkurzného konania, preto ich správca dane nemôže považovať
za podané neoprávnenou osobou, tak ako to tvrdia žalovaní. V odvolaní žalovaní uvádzajú, že trestné
konanieČVS:ORP-396/2-VYS-TN-2018bolovyšetrovateľomPZTrenčínprerušenézdôvodu.ženebolo

dôkazovo preukázané, že listina - „rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zriadení záložného práva" zo
dňa 1 2.05.2017 je listinou sfalšovanou a kto ju mal sfalšovať. Podľa názoru žalobcu, z uznesenia o
prerušení trestného konania zo dňa 1 1.09.2018 jednoznačne vyplýva, že listina - rozhodnutie o zrušení
rozhodnutia o zriadení záložného práva č. 100865313/2017 zo dňa 12.05.2017 bola dokumentom
sfalšovaným, nebola vydaná žiadnym orgánom verejnej správy. V trestnom konaní, ktoré k dnešnému

dňu stále pokračuje, sa nepodarilo zatiaľ preukázať, kto konkrétne túto listinu sfalšoval a vydával ju pred
orgánom verejnej moci za pravú. Podľa názoru žalobcu je však nesporné, že v súčasnosti je vlastníkom
predmetných nehnuteľností žalovaný 2/, aj keď toto vlastnícke právo žalovaný 2/ nadobudol v dôsledku
sledu udalostí, ktorých súčasťou bolo aj sfalšovanie verejnej listiny a následný výmaz záložného práva
správcu dane z katastra nehnuteľností. Záložné právo teda, ako konštatoval aj prvostupňový súd,

nezaniklo a záložným dlžníkom sa v tejto situácii stal žalovaný 1/. Žalobca preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, pretože vychádza z dôsledne

zisteného skutkového stavu veci a obsahuje správnu právnu argumentáciu. V odôvodnení rozhodnutia
sa súd dostatočne, jasne a podrobne zaoberal všetkými skutočnostiam v danom konaní. Žalovaní sa
na vytýčený termín pojednávania nedostavili, napriek tomu, že boli riadne a včas predvolaní. Svoju
účasť na pojednávaní ani neospravedlnili. V priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa, sa
vo veci žiadnym spôsobom nevyjadrili ani nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu na svoju obranu, resp.

na vyvrátenie tvrdení uvádzaných v žalobe. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len za tam uvedených podmienok, ktoré v tomto spore naplnené neboli. Uvádzané
skutočnosti ako aj predložené dôkazy zo strany žalovaných v odvolaní nie sú podľa prokuratúry takýmito
novotami, na ktoré by mal odvolací súd prehliadať. Prokurátorka krajskej prokuratúry preto navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

11. K vyjadreniu žalobcu na svoje odvolanie sa vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že z pôvodne evidovanej
výšky nedoplatkov správcom dane v sume 1,019,975,60 eur žalovaný 1/ neuhradil žiadnu sumu,
nakoľko správca dane uvedený nedoplatok vytvoril svojvoľne, nesprávnym úradným postupom. Takto

vytvorený nedoplatok následne sám správca dane začal postupne ,,likvidovať" svojimi rozhodnutiami o
zrušení niektorých nedoplatkov, úpravou vydaných platobných výmerov na nedoplatky a rozhodnutiami
o poskytnutí úľav z evidovaných nedoplatkov (dôkazy priložené v odvolaní v spise). Ako správca dane
dospel k evidovanej výške nedoplatkov žalovanému 1/ nie je známe. Rozhodnutie o zriadení záložného
práva č.k. 645l350l75020/03/Raj zo 04.08.2003 bolo vydané na základe evidencie pohľadávok, ktoré

vznikli v rokoch 1996, 1997 a 1998 a podľa § 85 ods. 4, Daňového poriadku zanikli z dôvodu premlčania.
Niektoré pohľadávky boli správcom dane zrušené alebo boli správcom dane poskytnuté úľavy v rozsahu
l00%. Rozhodnutie o zriadení záložného práva č.k. 645l350l75020/03/Raj zo 04.08.2003 obsahuje aj
pohľadávku vzniknutú počas obdobia, kedy bol na žalovaného 1/ vyhlásený konkurz a kedy žalovaný1/ neprevádzkoval žiadnu výrobnú ani obchodnú činnosť a v uvedenom období mu preto nevznikla
žiadna daňová povinnosť. Správca konkurznej podstaty počas trvania tohto konkurzu zmluvne prenajal
na základe zmluvy výrobno-prevádzkové priestory patriace žalovanému 1/ spoločnosti NADA a.s.

Snina, ktorá v uvedených priestoroch z vlastných surovín, z vlastných prostriedkov a s vlastnými
zamestnancami vyrábala a predávala vyrobené liehoviny v rozpore so zákonom č. 461/2002 Z.z, pod
značkou žalovaného 1/. Uvedenú skutočnosť, podloženú dôkazmi správca dane Daňový úrad Trenčín
vytrvalo obchádza a vôbec sa k predloženým dôkazom nevyjadril ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
Na základe takéhoto postupu správca dane eviduje nedoplatky iného daňového subjektu vzniknuté

počas konkurzného konania ako nedoplatky žalovaného 1/ na spotrebnej dani z liehu a dani z pridanej
hodnoty. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že podľa § 81 ods. 7 Daňového poriadku právne úkony týkajúce
sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník
vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval,
pretože na daný prípad nemožno aplikovať § 81 ods. 11 Daňového poriadku v spojení s § 151h ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a tak určiť, že záložné právo pri prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam prešlo zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, a teda, že záložné právo trvá a pôsobí aj
voči žalovanému 2/, pretože podľa § 81 ods. 7 Daňového poriadku je to možné len za predpokladu,
že na takýto právny úkon bol udelený predchádzajúci súhlas žalobcu. Takýto súhlas však žalobcom
nebol udelený, a teda pri absencii predchádzajúceho súhlasu žalobcu nie je možné určiť, že žalobca má
záložné právo aj po prevode vlastníckeho práva k zálohu voči žalovanému 2/. Žalovaný 1/ a žalovaný

2/ - ich konatelia a spoločníci sú osoby blízke /manželia/, čo však nie je v danom prípade na ich ťarchu,
práve naopak, pretože žalovaný 2/ pri nadobúdaní nehnuteľností dobre poznal skutkový a právny stav,
históriu vzniku a priebehu záložného práva, argumentáciu žalovaného 1/, neprávosti na ňom páchané
zo strany žalobcu a jeho niekoľkoročné snaženie sa o zjednanie nápravy, a teda preukázateľne konal
obozretnesvynaloženímnáležitejstarostlivosti,ktorúmožnoodnehospravodlivoočakávaťapožadovať

a v dobrej viere.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalovaných 1/ a 2/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

13. Podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred
súdmi v civilných veciach, tak uvedené skutkové tvrdenia žalobcu predstavujú tzv. novotu v odvolacom
konaní podľa § 366 CSP, ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 CSP, ktorý

stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa
§ 149 CSP aj skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky,
ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, možno ako novotu v odvolacom
konaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo

nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

14. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom odvolaní uvádzali skutkové tvrdenia, resp. popierali skutkové tvrdenia

žalobcu a dávali návrhy na vykonanie dokazovania, teda v postavení žalovanej sporovej strany
uplatňovali prostriedky procesnej obrany, o ktorých prokurátorka zúčastnená na konaní tvrdí, že ide o
prostriedky procesnej obrany, ktoré doposiaľ neboli žalovanými v spore uplatnené, ide teda o novoty v
odvolacom konaní, pričom nie sú splnené zákonné podmienky, za splnenia ktorých by mohol na tieto
prostriedky procesnej obrany žalovaných odvolací súd prihliadať.

15. Odvolací súd v intenciách uvedenej námietky prokurátorky zúčastnenej na konaní vec preskúmal
a z obsahu spisu zistil, že žalovaný do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania v tomto spore
na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 29.03.2019 neuplatnili žiadne prostriedky procesnej obrany.
Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba žalobcu, spolu s výzvou súdu na vyjadrenie k nej a procesným

poučením zo strany súdu /vrátane poučenia podľa § 154 CSP/ bola žalovaným elektronicky doručená
do vlastných rúk dňa 19.07.2018 a žaloba samotná spolu s výzvou na vyjadrenie opätovne ešte raz dňa
19.12.2018. Ani na jedno doručenie žaloby a výzvu na vyjadrenie k nej žalovaní 1/ a 2/ nereagovali. Dňa
16.12.2019 bolo žalovaným 1/ a 2/ elektronicky doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré súd prvejinštancie vytýčil na deň 29.03.2019. Pojednávania v uvedený deň sa žalovaní 1/ a 2/ bez ospravedlnenia
nezúčastnili, nežiadali jeho odročenie a súd prvej inštancie tak na pojednávaní rozhodol, že vec prejedná
v neprítomnosti žalovaných. Následne vykonal vo veci dokazovanie, a po vyjadreniach žalobcu a na

konaní zúčastnenej prokurátorky krajskej prokuratúry vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a
následne aj rozsudok vo veci samej, ktorí žalovaní potom napadli svojím odvolaním.

16.Odvolacísúdtakzobsahusúdnehospisuzistil,ževpredmetnejvecibolažalovaným1/a2/doručená
žaloba žalobcu do vlastných rúk, títo boli zo strany konajúceho súdu prvej inštancie poučení, že v

zmysle § 154 CSP musia prostriedky procesnej obrany použiť v spore do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí. Žalovaní boli tiež riadne predvolaní na pojednávanie súdu prvej inštancie, na
ktoré sa bez ospravedlnenie nedostavili, nežiadali ho odročiť, pričom na tomto pojednávaní súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní vyhlásil uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí. Do vyhlásenia
uvedeného uznesenia súdom prvej inštancie teda žalovaní 1/ a 2/ neuplatnili žiadne prostriedky
procesnej obrany, teda nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, neuviedli vlastné skutkové tvrdenia ani

hmotnoprávne námietky.

17. Z uvedeného potom vyplýva, že všetky popretia skutkových tvrdení žalobcu, vlastné skutkové
tvrdenia a hmotnoprávne námietky, ktoré žalovaní 1/ a 2/ použili vo svojom odvolaní, žalovaní v
spore uplatnili až po okamihu zákonnej koncentrácii konania. Jedná sa preto o novoty uplatnené

v odvolacom konaní a na tieto by mohol odvolací súd prihliadať len za splnenia podmienok §
366 CSP ako je hore uvedené. Odvolací súd však v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z už
uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novôt zo strany žalovaných v odvolacom konaní. Novoty
použité žalovanými sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu,
príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky

právoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonaťpredsúdom(procesná
spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o
situáciu, kedy ich žalovaní bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /toto
ani sami žalovaní netvrdia/. Novotami uplatnenými žalovanými v ich odvolaní nemá byť ani preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené

súvisí s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto inou vadou je akékoľvek
procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 CSP, za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.
Príkladom takejto inej vady môže byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu, pochybenia

pri vykonávaní dokazovania, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne. Žalovaní vo
svojom odvolaní konkrétnu vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci netvrdí, a teda ani neodôvodňuje použitie novoty v odvolacom konaní z
tohto dôvodu a odvolací súd sám takúto vadu pri preskúmaní veci nezistil.

18. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia ktorej by odvolací
súd mohol prihliadnuť na novoty uplatnené žalovanými v ich odvolaní, považuje odvolací súd skutkový
stav zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie za úplný a správny a za rovnako správne
považujeajjehoprávneposúdeniezostranysúduprvejinštancie.Súdprvejinštancietaksprávnežalobe
žalobcu vo výroku I. svojho rozsudku vyhovel a určil, že žalobca má záložné právo zabezpečujúce

daňové nedoplatky na spotrebnej dani z liehu a na dani z pridanej hodnoty, ktoré bolo zriadené
rozhodnutím Daňového úradu Trenčín. č.k. 645/350/75020/03/Raj zo dňa 04.08.2003, a ktoré vzniklo
zápisom záznamu v katastri nehnuteľnosti č. Z 2099/2003 k predmetným nehnuteľnostiam.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto mu súd priznal
proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov konania sú žalovaní povinní žalobcovi zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej
inštancie /§ 262 ods. 2 CSP/.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).