Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/238/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117208625
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117208625.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ P. O., nar. XX.X.XXXX a 2/ G. O., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom M. XX/XX, N., obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária
Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 50 491 300, o zaplatenie
32.401,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
26. apríla 2018, č.k. 32Csp/86/2017-73 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. mája 2018, č.k.
32Csp/86/2017-79, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovaným
1/ a 2/ uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 30.569,10 eur spolu s úrokmi z omeškania
vovýške5%ročnepočítanými:zosumy29.602,80eurod 23.08.2016do10.11.2016,zosumy29.412,80
eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy 29.222,80 eur od 13.12.2016 do 11.01.2017 a zo sumy
29.032,80 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 810 eur, a to vždy

do 28. dňa v mesiaci až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky. Prvá splátka bude splatná 28. deň nasledujúceho mesiaca po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 83,28%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 až
3, § 506 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54

ods. 1, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 1 ods. 3
písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi
účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovaným peňažné
prostriedky, ktoré sa zaviazali žalovaní dohodnutým spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné uviesť, že
zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere nespadá pod úpravu Zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o úver, ktorého účelom bolo zachovanie vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam, a preto súd na tento zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.

s výnimkou ustanovenia uvedeného v ods. 19 odôvodnenia. Súd však aplikoval na vzájomný vzťah
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod
(§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, aplikoval tak súd
ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), v časti, kde jenevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Žalobca a žalovaní uzavreli úverovú zmluvu, na základe, ktorej vyplatil žalobca žalovaným
úver vo výške 30.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach po 137,25 eur spolu

so splátkou sporenia vo výške 45,54 eur. Súd konštatuje, že uvedené nebolo medzi stranami sporné,
ako ani skutočnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, uplatnenia úrokov z omeškania po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a úrokov z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Spornými medzi stranami
bolo uplatnenie poplatkov za upomienky, poplatku za poskytnutie úveru, ako aj uplatnenie úrokov z úveru
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Súd po preskúmaní žaloby dospel k nasledovným

záverom. Súd poplatok za poskytnutie úveru posúdil ako prijateľnú obchodnú podmienku, nakoľko má
za to, že každý poskytovateľ úveru má náklady spojené so spracovaním obchodného prípadu, ktoré sú
jednak v odmene pracovníkov, ale v prakticky zabezpečovaní celej činnosti žalobcu a teda nemožno
povedať, že žalobca získal uvedenú hodnotu bez ničoho. Súd má ďalej za to, že uvedené je o to viac
aktuálne v dobe, kedy výrazne klesli úrokové sadzby z úverov určených na bývanie, a kde teda žalobcovi
klesli možnosti tvorenia zisku, oproti dobe, kedy bolo vydané ostatné rozhodnutie, ktoré žalovaní

predložili v súdnom konaní. V konečnom dôsledku žalovaní získali protihodnotu za tento poplatok, a
to úver, o ktorý žiadali. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že nárok za zaplatenie poplatku z úveru
je zo strany žalobcu dôvodný. Druhým sporným uplatneným nárokom boli úroky z úveru po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Súd má za to, že doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti
úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu

splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť zaplatená
najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do doby vrátenia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve (§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 503 ods.
1 až 3 Obchodného zákonníka sú úroky splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, avšak už nie po

splatnosti úveru. Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného práva, ako aj
občianskeho práva (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka), úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou.
Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej
istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí
istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia

peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený
záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie peňažných prostriedkov, ktoré
sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti).
Na základe uvedeného je nárok žalobcu na zaplatenie úroku opodstatnený len do 22.08.2016. Súd
súčasne uvádza, že uvedené posúdenie vychádza z ustálenej súdnej praxe (rozhodovacej činnosti

súdov) (viď. napr. ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, R 59/1998, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo 143/1998, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „Odvolací súd v tejto
súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho
splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania“ (rovnako viď rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/587/2015 z 28.09. 2015 a rozsudok Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 23Co/749/2014 zo dňa 26.01.2016. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi len úroky z
úveru do splatnosti pohľadávky. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky,
a to zo zmluvy o medziúvere, ktoré si žalobca uplatnil celkovo v počte 4 x 15 eur. Bolo preukázané,
že takéto poplatky boli v zmluve uvedené, avšak ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorú žalovaní
nemohli nijako ovplyvniť, a preto súd na uvedené poplatky prihliadal ako na neprijateľné zmluvné

podmienky dojednané v neprospech spotrebiteľa, keďže títo nemohli do obsahu zmluvy v tejto časti
nijako zasiahnuť a takúto dohodu vylúčiť. Súd posúdil dohodu o upomienkach podľa § 53 ods. 5 OZ
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná pre rozpor so zákonom, pre jej jednostrannú
formuláciu a zvýhodňovanie veriteľa. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na uvedenú službu. Z
pohľadu súdu takáto upomienka je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho

konania úhradu dlžných záväzkov žalovanými. Súčasne súd dospel k záveru, že upomienka v takejto
forme má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Žalobca nepreukázal, že
by mu vznikli nejaké náklady s odosielaním upomienok, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd
však už rovnako neprihliadal na poplatky za individuálne riešenie omeškaných splátok vo výške 15
eur, ktoré si vyžadovali vedomú činnosť žalobcu, rovnako ako poplatok za zmenu splátkového plánu

vo výške 20 eur, ktorú v konaní preukázal žalobca, ako aj to, že reálne prišlo k zmene splátkového
kalendára. Súd v tejto časti žalobe vyhovel ako dôvodnej. Vzhľadom na rozsah upomínacej činnosti
žalobcu súd dospel k záveru, že dôvodné sú aj predžalobné upomienky, ktoré boli riadne dohodnuté
a dávali možnosť dlžníkovi reagovať práve dohodou, snahou o zmenu splátkového kalendára, a ktoréreálne dávali možnosť dlžníkovi úver zachrániť. Vzhľadom na uvedené súd považoval tieto zmluvné
podmienky za prijateľné, a poplatky riadne vyúčtované, preto žalobe v tejto časti taktiež vyhovel. Súd k
uplatneniu úrokov z omeškania konštatuje, že tieto považoval za dôvodné v časti od vzniku omeškania

žalovaných s plnením peňažného dlhu, t.j. od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu, t.j. do 22.08.2016,
a od 23.08.2016 do zaplatenia po zohľadnení jednotlivých úhrad žalovaných v troch platbách po 190 eur
dňa 10.11.2016 dňa 12.12.2016 a 11.01.2017. Súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania z jednotlivých
splátok, nakoľko tieto splátky predstavujú len sumu úrokov z úveru, ako ani z vyčíslených a priznaných
úrokov z úveru, pričom úroky z omeškania sa nepriznávajú z úrokov z úveru, nakoľko ide o príslušenstvo

pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ: „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením“, a nárok na úroky z omeškania z úrokov z úveru
neplynie zo žiadneho právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá na takéto plnenie
právny nárok. Uvedený názor je súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe a bol uvedený už v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obdo 4/94 zo dňa 29.03.1995. Súd súčasne uvádza,
že úroky z omeškania priznal v uplatnenej percentuálnej sadzbe v súlade s predpismi občianskeho

práva. Preto súd priznal úroky po odpočítaní jednotlivých súm úhrad, ako bolo uvedené vyššie. Z takto
zisteného stavu mal súd teda preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu v časti o zaplatenie sumy úveru
30.000 eur, spolu s uplatnenými úrokmi vo výške 1.536,30 eur, ktoré boli uplatnené dôvodne a správne
vypočítané, žalovanými nerozporované, po odpočítaní sumy 337,20 eur, ako aj úhrad vo výške 570 eur
a odpočítaní nepriznaných upomienok vo výške 4x15 eur, t.j. žalobcovi bola priznaná suma 30.569,10

eur. Súd súčasne priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 29.602,80 eur od
23.08.2016 do 10.11.2016, zo sumy 29.412,80 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy 29.222,80 eur
od 13.12.2016 do 11.01.2017 a zo sumy 29.032,80 eur od 12.01.2017 do zaplatenia. Súd konštatuje, že
pri výpočte priznanej sumy urobil chybu vo výpočte, pričom v dôsledku nej uviedol priznanú sumu 30.578
eur.Súdkonštatuje,žeprivýpočtepriznanejsumyurobilchybuvovýpočte,pričomvdôsledkunejuviedol

priznanú sumu 578 eur, pričom táto chyba sa následne opakovala aj pri priznávaní úrokov z omeškania,
ktoré priznal vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 29.611,70 eur od 23.08.2016 do 10.11.2016, zo
sumy 29.421,70 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy 29.251,70 eur od 13.12.2016 do 11.01.2017
a zo sumy 29.041,70 eur od 12.01.2017 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že ide o výpočtovú chybu, súd
k rozsudku vydá opravné uznesenie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobe vo vyššie

uvedenej časti vyhovel a žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 30.569,10 eur. spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5% ročne počítanými: zo sumy 29.602,80 eur od 23.08.2016 do 10.11.2016, zo
sumy 29.412,80 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy 29.222,80 eur od 13.12.2016 do 11.01.2017
a zo sumy 29.032,80 eur od 12.01.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu (v časti úrokov z omeškania
po splatnosti, v časti uplatnených poplatkov za 4 upomienky a úrokov z omeškania zo splátok úveru,

ktoré boli úrokom) ako nedôvodnú zamietol. Žalovaní požiadali o možnosť plniť dlh v splátkach. Súd
konštatuje, že z obsahu ich vyjadrenia, kde tvrdili, že nemajú prostriedky na zaplatenie jednorázovo
(zo strany žalobcu uvedené nebolo rozporované), ako aj vzhľadom na obsah preukázané iné súdne
konanie, (kde boli zaviazaní zaplatiť inú pohľadávku), súd umožnil žalovaným splniť dlh žalobcovi v
splátkach po 810 eur, vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, že záväzok musí byť splatený najneskôr

do 36 mesiacov. Splátky sú umožnené pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i
len jednej splátky. Súd umožnil žalovaným plniť dlh v splátkach, aj keď má pochybnosti o ich schopnosti
plniť tento dlh, pričom však žalovaným nemohol určiť nimi požadovanú splátku 137,25 eur. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na
ich náhradu by mal žalobca ako účastník úspešnejší v konaní, žalobcovi bola priznaná suma 30.569,10

eur (istina 29.032,80 eur + úroky 1.536,30 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 2.443,44 (vyčíslené
ku dňu vyhlásenia rozsudku) t.j. suma celkom 33.012,54 eur. Žalobca sa však domáhal zaplatenia sumy
32.401,08 eur (suma súčtu istiny, úrokov z úveru a úrokov z omeškania uvedená v žalobe) + úrokov
z úveru vo výške 1.777,83 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) a úrokov z úveru v sume
1.846,61 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j. suma celkom 36.025,52 eur. Podľa výsledku

konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 91,64 % (33.012,54 eur : 36.025,52 eur x 100)
a úspech žalovaných v rozsahu 8,36%, čistý úspech žalobcu 83,28% (vypočítané ako 91,64%- 8,36%
úspech žalovaných = 83,28% čistý úspech žalobcu). Súd vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 83,28%. Súd konštatuje, že výpočtová chyba uvedená v ods. 27 sa
prejavila aj pri výpočte náhrady trov konania, kde súd vzal pôvodne v úvahu chybný výpočtový základ

30.578 eur. Aj v tejto časti bude vydané opravné uznesenie.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe podali v zákonnej lehote odvolanie
žalovaní, ktorí navrhli rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšiekonanie. Odvolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci, keď nesúhlasili so záverom súdu
prvej inštancie, že na zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a nimi sa nevzťahujú ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. (§ 1 ods. 3 písm. d/). Žalovaní sa nestotožnili s názorom súdu, že predmetný úver nie

je spotrebiteľským úverom, nakoľko „rekonštrukciu“ nehnuteľnosti nemožno zamieňať so zachovaním
vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti. Ak by nedošlo k „rekonštrukcii“ nehnuteľnosti žalovaných,
ich vlastnícke práva k nehnuteľnosti by ostali naďalej v rovnakom rozsahu zachované, táto skutočnosť
nemá z pohľadu vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnosti žiaden vplyv. Ďalej namietli, že súd
prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia posúdil poplatok za poskytnutie úveru ako prijateľnú obchodnú

podmienku. Súd na jednej strane žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky, a
to zo zmluvy o medziúvere, ktoré si žalobca uplatnil celkovo v počte 4x 15 eur, na druhej strane už
súd rovnako nenahliadal na poplatky za individuálne riešenie omeškaných splátok vo výške 15 eur,
ktoré si vyžadovali vedomú činnosť žalobcu a rovnako ako poplatok za zmenu splátkového plánu vo
výške 20 eur, ktoré podľa názoru súdu žalobca v konaní preukázal. Poukázali na amortizačnú tabuľku
predloženú žalobcom, v zmysle ktorej si žalobca voči žalovaným uplatňoval poplatok za poskytnutie

úveru vo výške 360 eur. Čo sa týka sumy za zaslanie upomienok na úhradu dlhu, takéto konanie žalobcu
žalovaní považujú za neúčelné. Podľa názoru žalovaných zmyslom upomienok je prijímať dlžníka k
plneniu svojich povinností a nemalo by ich účelom byť získavať majetkový prospech veriteľa na úkor
dlžníka. V prípade, ak boli žalovaní vo finančných ťažkostiach a nedokázali splácať dohodnuté splátky,
mohol žalobca vypovedať žalovaným zmluvu. Žalovaní mali za to, že súd rozsudok žiadnym spôsobom,

resp. nedostatočne odôvodnil v zmysle ust. § 220 CSP. Žalovaní boli toho názoru, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov ku skutkovým zisteniam, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní,
nakoľko súd sa nevysporiadal so znením zákona a ani zmluvnými dojednaniami strán sporu.

4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti z

dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne určil a aplikoval
režim, podľa ktorého sa má uzatvorená zmluva posudzovať, pričom táto spĺňa všetky náležitosti
stanovené právnymi predpismi. V súvislosti s poplatkom za spracovanie úveru sa stotožnil s názorom
prvoinštančného súdu, a to predovšetkým z dôvodu, že poplatok za spracovanie úveru nebol poplatkom,
za ktorý by žalovaným nebola poskytnutá protihodnota. Poukázal na skutočnosť, že omeškanie s

plnením povinností v zmysle zmluvy plniť riadne a včas dohodnuté splátky, nemusí byť nutne spojené s
finančnými ťažkosťami. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na zasielanie upomienok sa žalobca snažil
nájsť čo najúčinnejší a najefektívnejší spôsob, ktorým by ostala zachovaná možnosť splácať poskytnutý
úvervzmyslezmluvoudohodnutýchpodmienok,následnemožnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnostije
ažmožnosťouultimaraciovprípade,keďajnapriekrozsiahlemuprocesuupomínanianariadneavčasné

plnenie, dlžník nie je ochotný a schopný riadne dodržiavať dohodnuté podmienky. Odvolanie žalovaných
považoval za účelové, v snahe iba oddialiť plnenie povinností uložených napadnutým rozsudkom.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 32Csp/86/2017 bolo zaplatenie

sumy 32.401,08 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným
uznesením súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu
30.569,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne počítanými: zo sumy 29.602,80 eur od
23.08.2016 do 10.11.2016, zo sumy 29.412,80 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy 29.222,80
eur od 13.12.2016 do 11.01.2017 a zo sumy 29.032,80 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, a to všetko

v mesačných splátkach po 810 eur, a to vždy do 28. dňa v mesiaci až do úplného splatenia dlhu pod
následkomstratyvýhodysplátokvprípadenezaplateniačoilenjednejsplátky.Prvásplátkabudesplatná
28. deň nasledujúceho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu
83,28%.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti vyhovenia žalobe.8. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. f/ CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,

z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

9. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom

zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku

súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

13. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v

uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

14. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

15. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).16. Pokiaľ odvolatelia namietli nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, tak z
obsahu odvolania vôbec nevyplýva, akým spôsobom by ich vytýkané nesprávne právne posúdenia veci

zo strany súdu prvej inštancie malo vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku.

17. Pokiaľ odvolatelia namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný z
dôvodu, že sa súd nevyporiadal so všetkými jeho argumentmi, tak odvolací súd poukazuje na to, že i
podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na to, pokiaľ sa súd
prvej inštancie nezaoberal ďalšími argumentmi uplatnenými stranami sporu, nespôsobilými ovplyvniť

rozhodnutie,nemožnomuuvedenévytknúť.Rovnako,pokiaľsúdprvejinštancievodôvodneníspomenul
kúpnu zmluvu, s prihliadnutím na ďalšie odôvodnenie napadnutého rozsudku je celkom nepochybné,
že išlo len o chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť, ktorá nemôže mať vplyv na presvedčivosť a
zrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

18. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

19. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením dojednaného poplatku za poskytnutie úveru, keď súhlasil

so záverom súdu prvej inštancie, že každý poskytovateľ úveru má náklady spojené so spracovaním
obchodného prípadu, ktoré spočívajú jednak v odmene jeho pracovníkov, ale prakticky v zabezpečení
celej činnosti žalobcu, a teda nemožno dospieť k záveru, že žalobca získal uvedenú hodnotu bez
poskytnutia protihodnoty, nakoľko žalovaní za tento poplatok získali protihodnotu vo forme úveru, o ktorý
žiadali. Pokiaľ odvolatelia namietli priznanie poplatkov za individuálne riešené omeškané splátky vo

výške15eurarovnakopoplatkyzazmenusplátkovéhoplánuvovýške20eur,taksvojetvrdeniažiadnym
spôsobom neodôvodnili, pričom súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne
zaoberal a odôvodnil, prečo niektoré poplatky požadované žalobcom žalobcovi priznal a niektoré nie,
pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

20. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalovaných neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a v tomto odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v celom
rozsahu.

22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).