Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118262248
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:6118262248.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,samosudkyňaJUDr.DarinaPuklušovávprávnejvecižalobcu:UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 242, Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle
podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Šancová 1/A, 813 33
Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., IČO: 36 708 771, Tolstého 9, 811 06
Bratislava-Staré Mesto proti žalovaným: 1.) S. H., T.. XX.X.XXXX, H. N.. P. XXXX/XX, XXX XX G. T.
D., 2.) W. H., T.. XX.X.XXXX, N.. P. XXXX/XX, XXX XX G. T. D., obaja zastúpení právnym zástupcom:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie

8.203,95 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku istinu 8.203,95 € s
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 10 251,18 € od 24.3.2017 do 18.4.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 10 036,07 € od 19.4.2017 do 21.5.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 9 918,99 € od 22.5.2017 do 20.6.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 9 791,35 € od 21.6.2017 do 23.7.2017

- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 9 591,35 € od 24.7.2017 do 20.8.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 9 391,35 € od 21.8.2017 do 18.9.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 9 195,35 € od 19.9.2017 do 19.10.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 8 995,35 € od 20.10.2017 do 19.11.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 8 795,35 € od 20.11.2017 do 28.12.2017
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 8 595,35 € od 29.12.2017 do 15.1.2018
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 8 395,35 € od 16.1.2018 do 14.2.2018
- úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 8 195,35 € od 15.2.2018 do zaplatenia

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal žalobu elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý postúpil vec v zmysle
ustanovení § 14 zákona č. 160/2015 Z.z. v spojení s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní potom, čo žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor.
Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 8.203,95 eur s

príslušenstvom titulom nesplateného úveru.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 6. 10. 2015 uzatvoril so žalovanými Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere pod č. J.-G.- X.-XXXXXXXX-XXXX-G.-G. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytolžalovaným úver vo výške 11.680,- eur za podmienok a spôsobom uvedeným v Zmluve o obchodných
podmienkach na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom v prospech žalovaných bez
osobitnej žiadosti o čerpanie úveru a záväzok žalovaných poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky, úroky

z omeškania, pokiaľ na ne žalobcovi vznikne nárok, poplatky splátkou v platobný deň a spôsobom
dohodnutým v Zmluve, poskytnúť potrebnú účinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa Zmluvy.

3.NakoľkožalovaníporušilisvojepovinnostivyplývajúcezpodmienokdohodnutýchvZmluve,nezaplatili
anuitné splátky, nepristúpili k ich zaplateniu ani napriek písomnej výzve, ktorá bola žalovaným

adresovaná dňa 23. 1. 2017, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23.
3. 2017. Zároveň vyhotovil vyčíslenie pohľadávky, v ktorom uviedol výšku finančného nároku, k čomu
pripojil rozpis jednotlivých položiek. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej Zmluvy ku dňu 14. 3.
2018 predstavuje sumu vo výške 8.203,95 eur, z čoho istina je vo výške 8.195,35 eur a dlžný riadny
úrok vo výške 8,60 eur do 22. 3. 2017.

4. Žalovaní boli na zaplatenie dlžnej sumy vyzvaní listom zo dňa 15. 3. 2018. Nakoľko k zaplateniu dlžnej
sumy nepristúpili, domáha sa žalobca zaplatenia dlhu predmetnou žalobou.

5. K žalobe žalobca predložil písomné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú dňa 6.
10. 2015 medzi UniCredit Bank a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi pod vyššie uvedeným číslom,

Obchodnépodmienkynaposkytovanieúverovfyzickýmosobám-nepodnikateľomspoločnostiUniCredit
Bank účinné od 1. 4. 2015, ktorých prevzatie svojím podpisom potvrdili žalovaní v 1. a 2. rade dňa 6.
10. 2015, upomienka - výzva na úhradu záväzku zo dňa 23. 1. 2017 adresovaná S. H. s priloženou
doručenkou s dátumom prevzatia 27. 1. 2017, upomienka - výzva na úhradu záväzku zo dňa 23. 1. 2017
adresovaná W. H. s pripojenou doručenkou o prevzatí s dátumom prevzatia 27. 1. 2017, oznámenie o

predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru - posledný pokus o zmier zo dňa
23. 3. 2017 adresovaná žalovaným v 1. a 2. rade a pripojené doručenky o prevzatí u oboch zo dňa 29.
3. 2017, výpisy z Knihy účtov žalobcu dlžníka S. H. Z. W. H. s vyčíslenými úrokmi z omeškania od 22.
3. 2017 do 15. 2. 2018, výpis z úverového účtu S. H. preukazujúci výšky jednotlivých uhradených súm
od 7. 10. 2015 do 15. 2. 2018, prehľad výpočtov úrokov úveru a výpis z Obchodného registra vedeného

Mestským súdom v Prahe obchodnej spoločnosti žalobcu, predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 15.
3. 2018 adresovaná žalovaným v 1. a 2. rade s pripojenými doručenkami o prevzatí u oboch zo dňa
19. 3. 2018.

6. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 30. 4. 2018 platobný rozkaz, proti

ktorému žalovaní v 1. a 2. rade podali odpor, pričom v konaní sa dali na základe plnomocenstva zastúpiť
Združením na ochranu práv občana - AVES so sídlom v Bratislave.

7. Žalovaní nárok žalobcu v celom rozsahu neuznali a žiadali, aby súd platobný rozkaz zrušil.
Splnomocnený zástupca žalovaných v odôvodnení odporu uviedol, že žalovaným bol poskytnutý úver

vo výške 11.680,- eur, z ktorej sumy suma vo výške 1.680,- eur mala byť použitá, resp. bola použitá
na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a suma 10.000,- eur im bola
poskytnutá bez účelového určenia. Žalovaní mali celkovo splatiť sumu vo výške 16.286,50 eur, pričom
celkové náklady dlžníka sú uvedené vo výške 4.606,50 eur a výška RPMN 16,26 % p. a. Priemerná
hodnota RPMN bola vyčíslená na 10,07 % p. a. Zástupca žalovaných má zato, že na základe platných

údajov v čase uzavretia Zmluvy mala byť RPMN vo výške 10,51 %, z čoho vyplýva, že RPMN vypočítaná
žalobcom uvedená v Zmluve je nesprávna a z toho dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný
a bez poplatkov.

8. Ďalší dôvod, pre ktorý žalovaní neuznali žalovanú sumu bol ten, že za nezákonní považujú u žalobcu

taký postup, pri ktorom bol poskytnutý žalovaným predmetný spotrebiteľský úver pod podmienkou, že
žalovaní uhradia poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 1.680,- eur,
pričom o túto sumu bol úver navýšený. Predmetný poplatok za poistenie je obsiahnutý v 84 mesačných
splátkach po 20 eur (84 x 20,- eur = 1.680,- eur). Predmetný poplatok bol do spotrebiteľskej úverovej
zmluvy vopred pripravený, a to do štandardného formulárového textu, takže dlžník, teda žalovaní v 1. a

2. rade museli vopred súhlasiť s poistením, pričom Zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia
ako takého.9. Žalovaní v odôvodnení odporu ďalej uviedli, že poskytnutý úver spočiatku splácali v súlade so
zmluvnými podmienkami. K zmene malo dôjsť v mesiaci september 2016, kedy žalovaný v 1. rade sa
stal práceneschopný. Po 60 dňoch práceneschopnosti v mesiaci december 2016 predložil žalovaný v

1. rade na pobočke žalobcu doklad o práceneschopnosti. Po tom, čo pracovníci žalobcu zhodnotili stav,
že žalovaný v 1. rade spĺňa podmienky na uplatnenie poistného, tento vyplnil tlačivo, ktoré mu bolo
vydané na pobočke žalobcu, a ktoré odoslal žalobcovi. Žalovaný v 1. rade uhrádzal splátky aj počas
práceneschopnosti a poslednú splátku uhradil 29.12.2016. Splnomocnený zástupca žalovaných má zato
a v odpore uviedol, že splátky splatné počnúc dňom 20.01.2017 až do skončenia práceneschopnosti

žalovaného v 1. rade, t.j. do 20.03.2017, mali byť uhradené z poistného. Žalobca však porušil zmluvné
dojednania, splátku splatnú dňa 20.01.2017 neuhradil z poistného a zaslal žalovanému v 1. rade dňa
23.01.2017 upomienku č. 2 (žalovaní pritom neevidujú upomienku č. 1), z ktorej, ktorá splátka mala
byť v omeškaní, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný v 1. rade uhradil splátku 29.12.2016.
Z upomienky č. 2 však vyplýva, že omeškané poistné je 0,00 eur, napriek tomu žalobca oznámil
žalovaným, že z dôvodu neplnenia ich povinností platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver

dohodnutý v Zmluve o úvere, sa Banka rozhodla neuhradiť za ich poistenie príslušné poistné.

10. K otázke predčasného zosplatnenia úveru splnomocnený zástupca žalovaných v odpore uviedol,
že žalovaný v 1. rade uhradil poslednú splátku 29.12.2016 a splátka splatná 20.01.2017 mala byť
uhradená z poistného, rovnako aj splátky splatné ku dňu 20.02.2017 a 20.03.2017. Po skončení

práceneschopnosti a nástupe do práce žalovaný v 1. rade pokračoval v riadnom splácaní, pričom
v apríli 2017 uhradil dve mesačné splátky za marec a apríl 2017 a potom naďalej riadne splácal
mesačné splátky. S poukazom na vyššie uvedené splnomocnený zástupca žalovaných navrhoval
predmetnú spotrebiteľskú zmluvu podrobiť súdnej kontrole, najmä v časti nesprávneho údaja RPMN, v
časti sporného poistenia schopnosti splácať úver, zistiť, z akého dôvodu nedošlo k poistenému plneniu,

napriek tomu, že žalovaný v 1. rade spĺňal podmienky na uplatnenie poistného. V závere podrobiť súdnej
kontrole, či žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie § 565 Občianskeho zákonníka, teda či veriteľ mohol
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a pristúpiť k zosplatneniu úveru.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 v

spojení s § 12 ods. 1 písm. c/ Zákona o upomínacom konaní mal byť odpor žalovaných odmietnutý,
nakoľko tento nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť
autorizovaný podľa osobitného predpisu. Bol podaný do elektronickej schránky súdu v Banskej Bystrici
ako príloha všeobecnej agendy.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu, k námietke žalovaných o nesprávnom údaji o výške RPMN
v spotrebiteľskej úverovej zmluve uviedol, že toto konštatovanie žalovaných nie je ničím preukázané,
je obmedzené len na holé konštatovanie o nesprávnosti výpočtu RPMN bez toho, aby žalovaní uviedli,
na základe čoho k uvedenému záveru dospeli. Navyše, ak by RPMN bola uvedená nesprávne, tak
predmetný spotrebiteľský úver je možné podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch

považovať za bezúročný a bezpoplatkový v prípade, ak by tento údaj bol uvedený v neprospech
žalovaných, ako spotrebiteľov, teda ak by bola uvedená v nižšej výške, ako reálne je. Žalovaní tvrdia,
že RPMN má byť údajne vo výške 10,51 %, čo je menej ako 16,25 % deklarovaných v Zmluve, a teda
poskytnutý úver by mal byť lacnejší, ako deklaroval žalobca. V závere teda žalobca uviedol, že ak by
bolo tvrdenie žalovaných pravdivé (s čím sa žalobca však nestotožňuje) nebolo by možné takýto úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov. V závere uviedol, že má zato, že výpočet RPMN v Zmluve je
v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platný
v čase poskytovania úveru.

13. K tvrdeniu žalovaných, že Zmluva obsahovala podmienku poistenia bez možnosti jeho odmietnutia,

žalobca uviedol, že takéto tvrdenie je nepravdivé v celom rozsahu. Bolo na žalovaných, či budú mať
záujem o poistenie schopnosti splácať úver, k čomu žalobca predložil Žiadosť o poistenie spotrebného
úveru, z ktorej je zrejmé, že poistenie bolo poskytnuté na žiadosť. Aj v zmysle čl. II. bod 18. Zmluvy je
zrejmé, že poistenie nie je povinné, nakoľko poplatok za zaradenie do poistenia sa ako predpoklad na
výpočet RPMN zahrnie len v prípade, ak je dohodnuté.

14. K tvrdeniu žalovaných, že žalovaný v 1. rade v septembri 2016 sa stal práceneschopným po
dobu 60 dní, k čomu predložil doklad o práceneschopnosti v decembri 2016, a preto splátky počnúc
dňom 20.01.2017 až do skončenia PN žalovaného v 1. rade, t.j. do 20.03.2017, mali byť uhradené zpoistného, žalobca uviedol, že pri tomto postupe pochybil žalovaný v 1. rade, nakoľko on bol povinný
túto poistnú udalosť nahlásiť poisťovni - ERGO Poisťovňa, a. s. so sídlom v Bratislave. Táto povinnosť
mu vyplýva z Prehľadu poistného krytia, ktoré žalovaný v 1. rade prevzal, čo potvrdil svojim podpisom

na predmetnom dokumente, ako aj podpisom na Zmluve (čl. IX. bod 2. Zmluvy). Poistné plnenie vypláca
poisťovňažalobcovilennazákladeoznámenejpoistnejudalostipoisťovnizostranyžalovanéhov1.rade.
Keďže k oznámeniu poistnej udalosti poisťovni neprišlo, neprišlo ani k poistnému plneniu - k zaplateniu
mesačných splátok z poistenia. Žalovaní nepreukázali, že by poisťovni oznámili vznik poistnej udalosti. S
poukazom na vyššie uvedené žalobca má teda zato, že žalovaným nevznikol nárok na poistné plnenie a

žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru. Na základe vyššie uvedeného
žalobca navrhoval odpor zamietnuť ako nedôvodný v celom rozsahu a po vykonanom dokazovaní na
príslušnom súde žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca k písomnému vyjadreniu pripojil dôkaznú
listinu, a to Žiadosť o poistenie spotrebného úveru Poisťovne ERGO, a. s., ktorú podpísal S. H., ako
dlžník, v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov dňa 6. 10. 2015. Súčasťou tejto žiadosti
bolo aj vyhlásenie o zdravotnom stave žalovaného v 1. rade a vyhlásenie o jeho zamestnanosti. Ďalej

žalobca predložil ďalšiu dôkaznú listinu, a to Záznam o sprostredkovaní poistenia podľa zákona č.
186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, tak isto podpísaný žalovaným
v 1. rade dňa 6. 10. 2015.

15. Právny zástupca žalovaných v replike (písomné vyjadrenie právneho zástupcu Mgr. Petra

Arendackého - advokáta, ktorý v deň 10. 8. 2018 prijal plnomocenstvo na zastupovanie žalovaných
v predmetnej veci a v ten istý deň im plnomocenstvo vypovedalo Združenie na ochranu práv občana -
AVES) uviedol, že žalobca k žalobe nepredložil všetky dôkazné listiny, teda prílohy tak, ako to uvádzal
v odôvodnení žaloby, čo zistil nahliadnutím do elektronického spisu. Ďalej uviedol, že z obsahu Zmluvy
vyplýva, že žalobca previedol v deň jej uzavretia spoločnosti ERGO poisťovňa jednorazovú sumu

1.680,- eur, čo malo byť zaplatením poistenia za celé obdobie trvania úverového vzťahu. Text v Zmluve,
kde je uvedená výška a mena úveru: 11.680,- eur, označuje sumu, ktorá bola poskytnutá na základe
Zmluvy, teda v danom prípade, ak žalobca podmienil poskytnutie úveru uzavretím poistnej zmluvy, suma
poistného 1.680,- eur nemohla, resp. nemala byť obsiahnutá vo výške poskytnutého úveru. Ak žalovaní
nemali finančné prostriedky na úhradu jednorazového poistenia, poistné malo byť hradené mesačným

poplatkom a malo byť zahrnuté do mesačnej splátky úveru.

16. K tvrdeniu žalobcu, že samotní žalovaní mali nahlásiť poistnú udalosť poisťovni, poukázal na text
upomienky č. 2 zo dňa 23. 1. 2017, kde bolo okrem iného uvedené, že banka sa rozhodla neuhradiť
príslušné poistné. K tomu právny zástupca žalovaných uviedol, že žalobca vedel, že žalovaný v 1. rade

má zriadené poistenie schopnosti splácať úver, nakoľko sám bol sprostredkovateľom uzavretia poistnej
zmluvy a pokiaľ žalobca neuhradil poisťovni ERGO jednorazové poistenie 1.680,- eur, tak závažným
spôsobom porušil zmluvné dojednania. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade si splnil všetky povinnosti
vyplývajúce mu z úverovej, aj z poistnej zmluvy, nakoľko jeho práceneschopnosť nahlásil až po 60 dňoch
tak, ako bolo dojednané v poistnej zmluve. Ďalej postupoval podľa pokynov žalobcu, keď vyplnil formulár

na uplatnenie poistného a podobne. Žalovaný v 1. rade prvé dva mesiace počas práceneschopnosti
mesačné splátky uhradil. Poslednú zaplatil ku dňu 29. 12. 2016, po 60 dňoch oznámil dlhotrvajúcu
práceneschopnosť, takže z toho žalovanému vyplynulo, že splátka splatná k 20. 1. 2017 a následne
ďalšie dve mali odklad a mali byť uhradené z poistného plnenia. Potom v apríli 2017 uhradil dve mesačné
splátky za mesiac marec a apríl 2017 a ďalej už splátky riadne splácal. Takže nebol v omeškaní, pretože

splátky od januára do marca 2017 mali odklad. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nezákonne
pristúpil k zosplatneniu celého úveru, ktoré je takto neúčinné, nakoľko nedošlo k splneniu podmienok
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré je obligatórnym predpokladom zosplatnenia úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach.

17. Právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že z obsahu časti II úverovej Zmluvy s názvom Základné
podmienky úveru vyplýva, že celkové náklady dlžníka sú 7.917,20 eur (84 splátok po 193,30 eur +
1.680,- eur (poplatok za poistenie) -10.000,- eur = 7.917,20 eur), a nie 4.606,50 eur, ako uvádza žalobca
v Zmluve. Naviac nie je známa výška prvej splátky úrokov, nakoľko z textu nie je zrejmé, či má zaplatiť
84 splátok, alebo 85 splátok a čo obnáša text „jedna splátka úrokov“, keďže v zmluve tento pojem nie

je nijako špecifikovaný. Vychádzajúc takto z výšky celkovej výšky úveru 17.917,20 eur a celkových
nákladov 7.917,20 eur a uvedenej výšky RPMN 16,26 % vyplýva, že celková čiastka úveru, nákladov
a RPMN nebola uvedená žalobcom správne, a preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a
bez poplatkov. Podľa výpočtu právneho zástupcu žalovaných výška RPMN podľa údajov platných včase uzavretia Zmluvy predstavovala 23,32 %. Z uvedených dôvodov navrhoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca v replike (písomné vyjadrenie zo dňa 12. 9. 2018) uviedol, že dokumenty, teda prílohy k
žalobe boli v dostatočnom množstve predložené do elektronického spisu spolu so žalobou na Okresný
súd Banská Bystrica, čo vyplýva aj z formulára Upomínacie konanie, z časti Prílohy. K námietke, že súdu
neboldoručenýformulárpreštandardnéinformácieospotrebiteľskomúvere,uviedol,žetentoúdajnemá
vplyv na posúdenie žalobného nároku. Napriek tomu dodatočne tento dokument súdu žalobca predložil.

19. K tvrdeniu žalobcu, že suma 1.680,- eur má byť jednorazovou sumou poistného žalovaný uviedol, že
toto sa nezakladá na pravde. Žalovaní si pri podpisovaní predmetnej Zmluvy vybrali možnosť zaplatenia
poplatku jednorazovo preddavkovo (mohli si zvoliť alternatívu uhrádzať poistenie formou mesačných
splátok s každou anuitnou splátkou). Nakoľko však na úhradu jednorazového poplatku nemali vlastné
finančné prostriedky, boli im tieto poskytnuté formou navýšenia úveru o predmetný poplatok, ktorý však

nie je poplatok pre žalobcu, ale pre účely poisťovne. Úver poskytnutý na úhradu poplatku preto nie
je poistným. Ďalej uviedol, že poskytnutie úveru nebolo podmienené uzavretím poistenia schopnosti
splácať úver a žalovaní mohli uzavrieť poistenie aj s inou poisťovňou ako tou, ktorú sprostredkoval
žalobca. V závere teda žalobca uviedol, že suma vo výške 1.680,- eur je súčasťou úveru.

20. K ďalšiemu tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade v zmysle poistnej zmluvy mohol poistnú udalosť nahlásiť
až po 60 dňoch (teda po 2 mesačných splátkach), z čoho malo vyplývať, že 2 mesačné splátky majú
odklad, žalobca uviedol, že takéto tvrdenie je mylné, čo vyplýva z prehľadu poistného krytia. Z tohto
je zrejmé, že poistné plnenie sa poskytuje len za obdobie presahujúce 60 dní odo dňa vzniku poistnej
udalosti - práceneschopnosti. Doba do 60 dní sa nazýva čakacia doba, za ktorú sa v prípade poistnej

udalosti neposkytuje poistné plnenie a začína plynúť prvým dňom poistnej udalosti a poisťovňa plní až
za obdobie poistnej udalosti, ktoré nasleduje po uplynutí čakacej doby. Na základe uvedeného je zrejmé,
že do 60 dní odo dňa vzniku poistnej udalosti - práceneschopnosti, sa poistné plnenie neposkytuje
a splátky do doby 60 dní nemajú odklad. Takže splátky za obdobie január až marec 2017 nemali
odklad a žalovaní boli povinní ich riadne plniť. Pokiaľ k tomu včas nepristúpili, žalobca bol oprávnený

predmetný úver zosplatniť. Navyše práceneschopným bol len žalovaný v 1. rade, takže mala plniť
žalovaná v 2. rade, ktorá bola tak isto zaviazaná na zaplatenie splátok spoločne a nerozdielne, k čomu
však nepristúpila. V závere žalobca uviedol, že tak isto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, žeby nedoručil
žalovaným oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, k čomu predložil listinné dôkazy (oznámenie aj s
predloženými podpísanými doručenkami o jeho prevzatí).

21. K tvrdeniu žalovaných, že zo Zmluvy nie je zrejmý počet splátok, žalobca uviedol, že Zmluva celkom
jednoznačne udáva počet 85 splátok, pričom 1 splátka úrokov bola závislá od načerpania úveru po
dátum splatnosti splátky, čo v tomto prípade predstavovalo obdobie od 07.10.2015 do 20.10.2015.

22. K tvrdeniu žalovaných, že došlo k dvojitému plneniu poplatku za zaradenie do poistenia, žalobca
uviedol, že je to v celom rozsahu nepravdivé, nakoľko z textu Zmluvy je zrejmé, že strany sa dohodli
na preddavkovom zaplatení poplatku za poistenie.

23. Pokiaľ ide o celkovú čiastku, ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť, žalobca uviedol, že celková čiastka

pozostáva z násobku mesačnej splátky vo výške 193,30,- Eur a počtu 84 splátok plus z poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 49,30,- Eur: (193,30,- Eur x 84) + 49,30,- Eur = 16.286,50 Eur Žalobca
pri určovaní výšky celkových nákladov vychádzal z informácií, ktoré boli pri uzatváraní Zmluvy známe.
Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,30 Eur, tento bol splatný v splátkach vo výške
0,58 Eur na 85 splátok a bol súčasťou mesačnej splátky. Ak žalovaní spochybňujú celkové náklady

žalovaných v deň platnosti Zmluvy, potom od sumy celkovej čiastky vo výške 16.286,50 Eur je potrebné
odpočítať sumu poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 11.680,-Eur (pričom sumu 1.680,- Eur
ako časť úveru odôvodňujeme vyššie), potom: 16.286,50 Eur - 11.680,-Eur = 4.606,50 Eur. Na základe
uvedeného je zrejmé, že celkové náklady sú uvedené správne. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé,
že ani tvrdenia žalovaných o nesprávnosti výpočtu RPMN nie sú správne. Výška RPMN bola uvedená

správne. Vzhľadom ku skutočnosti, že tvrdenia žalovaných sú nesprávne v celom rozsahu, je zrejmé,
že Zmluva obsahuje všetky údaje vyžadované zákon, ako aj ich správnu výšku, preto poskytnutý
spotrebiteľský úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.24. Súd má zato, že v upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne, keď odpor
neodmietol z dôvodu, ktorý uvádzal žalobca, keď namietal, že odpor mal byť odmietnutý v zmysle § 12
ods. 1 písm. c/ Zákona o upomínacom konaní, a to bez výzvy žalobcu na vyjadrenie, nakoľko bol podaný

elektronickými prostriedkami, avšak nie prostredníctvom na to určeným elektronickým formulárom. K
tomu súd konštatuje, že z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť odmietnuť takto
podaný odpor a nie je v rozpore so zákonom, ak je odpor do elektronickej schránky súdu podaný ako
príloha všeobecnej agendy.

25. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 7. 11. 2018 žalobe v celom rozsahu vyhovel a
priznalžalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%vočižalovanýmv1.a2.rade.Rozhodol
tak potom, čo zistil, že je nesporné, že strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nie je
sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade spĺňajú zákonnú definíciu spotrebiteľov podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Sporné bolo tvrdenie žalovaných, že predmetná
spotrebiteľská úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, že je neurčitá v dôležitých častiach a z toho

dôvodu je neplatná. Z vykonaného dokazovania súd zistil a vzal za preukázané, že predmetná Zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanými je v súlade so zákonom č. 129/2010
Z. z. platným a účinným ku dňu podpisovania Zmluvy. Súd nezistil, žeby predmetná Zmluva obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky také, ktoré by mali mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru.

26.PodľatextupredmetnejZmluvyospotrebiteľskomúveresúdzistil,žedňa6.10.2015bolžalovanému
v 1. rade a žalovanej v 2. rade poskytnutý UniCredit Bankou úver vo výške 11.680,- eur, pričom suma
10.000,- eur bola poskytnutá bez účelového určenia a suma 1.680,- eur bola zahrnutá na úhradu
poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe

9,90 % p. a., ktorý mali žalovaní zaplatiť ako jednu splátku úrokov a 84 anuitných mesačných splátok
po 193,30 eur vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná ku dňu 20. 10. 2015.
Konečná splatnosť bola určená na 20. 10. 2022. Celková čiastka, ktorú mali žalovaní zaplatiť v súvislosti
s poskytnutím úveru je vo výške 16.286,50 eur pri RPMN 16,26 % p. a. Podľa bodu XVIII. čl. 2
úverovej Zmluvy sú špecifikované aj jednotlivé položky, ktoré boli použité na výpočet RPMN, do ktorého

je zahrnutý aj poplatok za zaradenie do poistenia. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške
10,07 % p. a. V zmluve je dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 69,30 eur a za zaslanie
upomienok17,-eur-1.upomienka,50,-eur2.a3.upomienka.Podľačl.8boduI.predmetnejZmluvyboli
medzi stranami dohodnuté podmienky mimoriadnej splatnosti úveru v prípade porušenia dojednaných
povinností dlžníkmi, ktoré ohrozujú riadne a včasné plnenie záväzkov a v čl. 9 predmetnej zmluvy sú

v rozsiahlych 7 bodoch popísané podmienky poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaní v 1. a 2. rade
predmetnú Zmluvu dňa 6. 10. 2015 vlastnoručne podpísali, čím prejavili s touto Zmluvou svoj súhlas a
ako vyplynulo z dokazovania, až do decembra 2016 povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy si riadne plnili,
teda hradili mesačné splátky k 20. dňu v mesiaci v dohodnutej výške.

27. V konaní neboli sporné všetky vyššie popísané skutočnosti. Žalovaní nerozporovali, žeby nemali
od žalobcu prevziať poskytnutý úver reálne vo výške 10.000,- eur. Nerozporovali ani tú skutočnosť, že
súhlasili s poistením schopnosti splácať úver, nerozporovali ani to, žeby sa nedostali do omeškania so
splácaním splátok, avšak túto skutočnosť nepovažovali za zákonný dôvod, pre ktorý by žalobca mal
pristúpiť k zosplatneniu predmetného úveru.

28. Z vyjadrenia žalobcu a dôkazných listín ním predložených - výpisu z úverového účtu a z upomienok
- výziev na úhradu záväzku, súd vzal za preukázané, že žalobca postupoval v súlade so zákonom,
keď pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23. 3. 2017. Ako vyplýva z dôkazných
listín, ale aj zo samotnej výpovede svedkyne - manželky žalovaného v 1. rade, J. H., k prvému

porušeniu povinností ako dlžníkov vo vzťahu k banke došlo v mesiaci december 2016, kedy mesačná
splátka bola zaplatená až k 30. 12. 2016, teda 10 dní po jej splatnosti. K ďalšiemu omeškaniu došlo v
mesiacoch január a február 2017, kedy splátky boli opäť uhradené až ku 30. dňu v mesiaci. Stanovisko
žalovaných, že vychádzali zo súhlasu pracovníčky banky s takýmto omeškaním splátok, je pre daný
prípad irelevantné, nakoľko žalovaní nepredložili žiaden písomný dôkaz, ktorým by preukázali, že

im banka poskytla možnosť splatenia úveru v omeškaní. K ďalšiemu porušeniu úverovej zmluvy zo
strany žalovaných, ako dlžníkov, došlo v mesiaci marec 2017, kedy mesačná splátka za tento mesiac
vôbec nebola uhradená. Žalobca pri takomto porušení povinností žalovaných v súlade s Obchodnými
podmienkami na poskytovanie úverov fyzickým osobám a v súlade s Cenníkom a Všeobecnýmiobchodnými podmienkami na vykonávanie bankových obchodov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, doručil žalovaným v 1. a 2. rade výzvu na zaplatenie a výzvu na úhradu záväzkov,
podľa dôkazných listín ako upomienku č. 1 a č. 2. Predmetné výzvy boli doručené žalovaným v 1. a

2. rade na adresu: N.. P. XXXX/XX, G. T. D., ktorú žalovaní v úverovej zmluve uviedli ako doručovaciu
adresu a adresu ich trvalého pobytu. Námietka žalovaných, že predmetné výzvy - upomienky, im neboli
doručené v súlade s Poštovým zákonom, je irelevantná, nakoľko predmetné zásielky boli doručované
doporučenou doručenkou, nie do vlastných rúk, ako nesprávne a chybne uviedol v námietkach zástupca
žalovaných.

29. Súd sa zaoberal ďalšou námietkou žalovaných týkajúcou sa poistenia predmetného úveru. Súd má
zatoazobsahuúverovejzmluvyjasnevyplýva,žetátoobsahuječitateľný,zrozumiteľnýarozsiahlypopis
poistenia schopnosti splácať úver. V čl. II bodu 2 predmetnej úverovej zmluvy sa zrozumiteľne uvádza,
že súčasťou úveru je suma 1.680,- eur, ktorá predstavuje úhradu poplatku za zaradenie do poistenia.
Žalovaní pri podpisovaní úveru, ani neskôr (za celú dobu pravidelného splácania úveru) túto skutočnosť

nenamietali, a preto ich tvrdenie v tomto konaní, že poistenie úveru im bolo žalobcom nanútené a
že museli úverovú zmluvu podpísať pod podmienkou ich poistenia, súd pre tento prípad hodnotí len
ako za účelové a tendenčné. Čo sa týka ďalších námietok žalovaných, resp. žalovaného v 1. rade,
že žalobca nepostupoval v súlade s úverovou zmluvou a so Zákonom o spotrebiteľských úveroch pri
zániku poistnej zmluvy a ďalších úkonoch v súvislosti s poistením, aj tieto tvrdenia žalovaného v 1.

rade súd považuje za účelové a predovšetkým za mylné a zmätočné. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj z
vyjadrenia svedkyne J. H., súd zistil, že žalovaný v 1. rade sa stal práceneschopným po dobu 60 dní v
septembri 2016, čo v konaní nebolo sporné. Sporné bolo tvrdenie žalovaných, že splátky počnúc dňom
20. 1. 2017 do 20. 3. 2017 mali byť uhrádzané z poistného. Žalobca k tomu uviedol, že takýto postup
nebol možný, nakoľko poisťovňa pristupuje k vyplácaniu poistného na základe oznámenia poistnej

udalosti zo strany poisteného, teda žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, žeby poisťovni
oznámil vznik poistnej udalosti a podľa výpovede svedkyne k tomu ani nepristúpil. Tvrdenie, že táto mala
vyplniť tlačivo v pobočke banky, na uplatnenie poistnej udalosti, nebolo ničím preukázané a z obsahu
poistných podmienok takýto postup nevyplýva. Navyše bolo nesprávne a mylné tvrdenie žalovaných, že
dve mesačné splátky úveru mali mať v prípade nástupu na PN odklad, nakoľko z prehľadu poistného

krytia je zrejmé, že poistné plnenie sa poskytuje len za obdobie presahujúce 60 dní odo dňa vzniku
poistnej udalosti, v konkrétnom prípade práceneschopnosti. Doba do 60 dní sa nazýva čakacia doba,
za ktorú sa v prípade poistnej udalosti neposkytuje poistné plnenie. Z toho vyplýva, že do 60 dní od
vzniku poistnej udalosti sa poistné plnenie neposkytuje a splátky do doby 60 dní nemajú odklad. Keďže
žalovanými tvrdené splátky za obdobie január až marec 2017 nemali odklad, žalovaní ich mali teda

riadne plniť. Pokiaľ k tomu nepristúpili, žalobca bol oprávnený predmetný úver zosplatniť. Navyše, pokiaľ
odklad splátok sa vzťahoval na žalovaného v 1. rade, k naplneniu poisteného plnenia by nedošlo u
žalovanej v 2. rade, ktorá bola tak isto zaviazaná na zaplatenie splátok so žalovaným v 1. rade spoločne
a nerozdielne. Aj z uvedeného jasne a zrozumiteľne vyplýva, že žalobca postupoval správne, keď
pristúpil k oznámeniu o predčasnej splatnosti úveru. Oznámenie o tom žalovaným doručil. Pokiaľ ho

prevzala príbuzná žalovaných, nebolo to v rozpore so zákonom, nakoľko oznámenia neboli doručované
do vlastných rúk adresátov. Tvrdenie žalovaných, že o zosplatnení úveru sa nedozvedeli, o čom svedčí
aj to, že naďalej splácajú úver po 200,- eur, je pre hodnotenie daného stavu irelevantné a pre súd opäť
len zavádzajúce.

30. Súd preskúmal aj ďalšie namietané náležitosti úverovej zmluvy, vrátane údajov o RPMN. Jedným
z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože
uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN je tak
indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru, vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru,
pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Tieto môžu byť

jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu, t. j. poplatok za poskytnutie úveru,
administratívny poplatok a podobne a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru, napr. poplatok
za poistenie, ak je poistenie súčasťou úveru, poplatok za odklad splatnosti splátok a iné.

31. Dokazovaním súd vzal za preukázané, že na základe uvedenej úverovej zmluvy bol žalovaným

poskytnutý úver vo výške 11.680,- eur, pričom žalovaným bola reálne poskytnutá suma bez účelového
určenia v sume 10.000,- eur a suma 1.680,- eur ako súčasť úveru, bola použitá na úhradu poplatku
za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. V zmluve je presne určený poplatok za poskytnutie
úveru aj upomienok. Námietka žalovaných, že výška RPMN 16,26 % uvedená v Zmluve je nesprávna(pričom podľa ich výpočtu správne má byť RPMN 10,51 %, pričom neuvádzajú konkrétny rozpis výpočtu
tohto údaju výšky RPMN), je pre hodnotenie predmetného úveru len účelová a tendenčná. Súd sa
stotožňuje s výkladom žalobcu, že výpočet RPMN v predmetnej Zmluve nie v rozpore so zákonom č.

129/2010 Z. z., nakoľko nie je uvedený v neprospech žalovaných, ako spotrebiteľov. Z bodu 18. čl. II
predmetnej úverovej Zmluvy vzal súd za preukázané, že do výpočtu RPMN bola zahrnutá výška úveru,
počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, ako aj poplatok za zaradenie do poistenia.

32. Podľa § 1a ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. platnej a účinnej odo dňa 1. 1. 2015 ak odseky 2

a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

33. Súd má zato, že v danom prípade žalobcom určená hodnota RPMN nebola určená v neprospech
spotrebiteľa, navyše neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN, ktorá bola v čase poskytovania úveru
vo výške 10,07 % p. a. Pokiaľ by mala byť žalobcom určená, alebo vypočítaná RPMN v neprospech
spotrebiteľa, musela by byť vo výške viac ako 20,14 % ročne. Podľa čl. II ods. 18 RPMN je 16,26 % p. a.,
zuvedenéhotedavyplýva,žetentoúdajovýškeRPMNvpredmetnejúverovejzmluvenemázanásledok

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

34. K ďalším námietkam žalovaných týkajúcich sa tvrdenia, že banka nesprávne postupovala pri
zúčtovaní preddavku na poistenie schopnosti splácať úver, súd poukazuje na text úverovej zmluvy, kde
je v bode 2 čl. II zrozumiteľne vymedzený účel použitia úveru.

35. K tvrdeniu žalovaných, že úverová zmluva je neplatná z dôvodu neplatnosti jednotlivých
esencionálnych náležitostí, súd uvádza len toľko, že z dokazovania takéto tvrdenia nevyplynuli.
Predmetná úverová zmluva je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. platného a účinného k jej
podpísaniu a žalovaní svojím podpisom k tejto Zmluve dobrovoľne pristúpili, prevzali plnenie od žalobcu,

od októbra 2015 do novembra 2016 predmetný úver pravidelne v mesačných splátkach uhrádzali,
takže ich tvrdenie, že úverová zmluva má byť neplatná, je zjavne pre hodnotenie sporu len účelové a
tendenčné.

36. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní. Zotrvávali na svojich tvrdeniach

uvádzaných v písomných vyjadreniach v žalobe. Trvali na tvrdení, že žalobca nepostupoval v súlade
so zákonom, keď zosplatnil úver už 23. 3. 2017, z uvedeného dôvodu je teda úver bezúročný a bez
poplatkov. Navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania v
plnej výške.

37. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/35/2019 bol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V intenciách odôvodnenia
predmetného zrušujúceho uznesenia súd zameral ďalšie dokazovanie na zistenia, či došlo k
zosplatneniu záväzku zo zmluvy zo strany žalobcu v súlade s § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho
zákonníka. Vyzval žalobcu na preukázanie tej skutočnosti, že zo strany banky došlo k naplneniu

zákonných podmienok pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vzhľadom na námietky žalovaných o
porušení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na citáciu uvedených zákonných
ustanovení konkrétne vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k otázke, čo predchádzalo v období pred
vyhlásením predčasného zosplatnenia úveru, akým spôsobom žalovaní v 1. a 2. rade porušili svoje
povinnosti vyplývajúce im z predmetnej úverovej zmluvy. Taktiež ho vyzval k predloženiu dôkaznej listiny

- upomienky č. I, ktorá mala byť žalovaným zasielaná dňa 3. 1. 2017 a ktorou mali byť vyzvaní na
zaplatenie dlžných súm.

38. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 7. 2019 na výzvu súdu uviedol, že naďalej má zato, že
postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, čo je zrejmé z ním

už v pôvodnom konaní predložených dôkazných listín. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď mal zato, že žalovaní splátku splatnú k 20. 12. 2016
uhradili dňa 29. 12. 2016, nakoľko časť platby zo dňa 29. 12. 2016 bola započítaná na omeškanú časť
splátky za november 2016. Odkazoval na dôkaznú listinu - výpis z úverového účtu (č.l. 59, 60 spisu -dôkaz predložený spolu so žalobou), v zmysle ktorého je zrejmé, že žalovaní uhradili dňa 30. 11. 2016
na splátku za november 2016 len sumu vo výške 144,43 eur, pričom boli povinní uhradiť splátku vo
výške 193,30 eur. Následne žalovaní uhradili dňa 29. 12. 2016 sumu vo výške 196,98 eur, pričom časť

tejto sumy žalobca započítal ešte na predošlú omeškanú splátku za mesiac november 2016, čo je tak
isto zrejmé z predmetného výpisu z úverového účtu, kde je uvedené, že suma vo výške 48,87 eur sa
započítala na úroky zo splátky za november 2016 (uvedené je zrejmé z formulácie PL:I/20 NOV 16 -
úroky, pričom 20 NOV 16 vyjadruje splátku za november 2016, ktorá bola splatná dňa 20. 11. 2016). Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaní dňa 29. 12. 2016 neuhradili celú splátku za december 2016, a teda

dňa 21. 12. 2016 sa dostali do omeškania so zaplatením splátky za mesiac december 2016.

39. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že čo sa týka upomienky č. I, ktorá mala byť zasielaná dňa
3. 1. 2017, a ktorou žalovaní boli vyzývaní na zaplatenie dlžnej sumy, žalobca disponuje len obsahom
tejto upomienky, avšak samotnou upomienkou už nedisponuje. Následne boli žalovaní upomienkou č.
II zo dňa 23. 1. 2018 opätovne vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, kde boli aj upozornení na možnosť

zosplatnenia úveru. Žalobca má teda zato, že bol oprávnený dňa 23. 3. 2017 vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru a žiadať žalovaných o zaplatenie celej pohľadávky.

40. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 9. 2019, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Právny
zástupca ospravedlnil jeho neúčasť, ako aj svoju z dôvodu hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k

navyšovaniu trov. Zároveň súhlasil s konaním za jeho neprítomnosti. V celom rozsahu zotrval na podanej
žalobe a vyslovil nesúhlas s prípadným splátkovým kalendárom zo strany žalovaných.

41. Žalovaní v 1. a 2. rade sa pojednávania nezúčastnili. V konaní boli zastúpení poverenou
právnou zástupkyňou JUDr. Darinou Kmecovou, PhD., ktorá bola poverená zastupovaním Advokátskou

kanceláriou JUDr. Petra Rybára, s. r. o., ktorý na základe plnomocenstva zo strany žalovaných ich
zastupoval ako nový právny zástupca po vypovedaní plnomocenstva predošlému splnomocnenému
zástupcovi - Združeniu na ochranu práv občana - AVES.

42. Právna zástupkyňa žalovaných zotrvávala na tvrdení, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému

zosplatneniu pohľadávky v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho
zákonníka. Stotožnila sa s konštatovaním krajského súdu, ktorý v bode 21. svojho rozhodnutia vychádza
zo skutočností, že žalovaní mohli byť v omeškaní so splátkou, ktorá mala byť splatná dňa 20. 1.
2017, a teda ku dňu 23. 3. 2017 neboli s jej úhradou v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalobca takto
nesplnil jednu z obligatórnych zákonných podmienok pre zosplatnenie pohľadávky. K písomnej odpovedi

žalobcu uviedla, že toto je účelové, nakoľko odkazuje na údajnú upomienku č. 1, ktorú však nie je
schopný predložiť, pričom on nesie dôkazné bremeno na preukázanie tohto rozhodujúceho tvrdenia. Je
možné vychádzať iba z upomienky č. II zo dňa 23. 1. 2017, kde sám žalobca uvádza, že ak žalovaní
neuhradia splátky, pohľadávku, ktorú uvádza v predmetnej upomienke a budú s ňou v omeškaní 3
mesiace, má možnosť uplatniť si právo zosplatnenia celého dlhu. Uvedená skutočnosť vzhľadom na to,

že žalobca nepredložil upomienku č. I, o ktorej existencii žalovaní vyjadrujú svoje pochybnosti, neuniesol
tak dôkazné bremeno na preukázanie zachovania 3-mesačnej lehoty, ktorá je nutná v prípade vzniku
práva na zosplatnenie pohľadávky zo strany žalobcu. K tomu pripomenula, že predmetné konanie je
konaním s ochranou slabšej strany.

43. Právna zástupkyňa žalovaných ďalej poukázala na predošlé výpovede žalovaných v 1. a 2. rade, z
ktorých vyplýva, že boli v omyle v súvislosti s poskytnutím poistenia týkajúceho sa schopnosti splácať
úveru, nakoľko sám žalobca uviedol, že ide o typ poistenia A, čiže ten najvyšší. Žalovaní majú zato,
že im malo byť poskytnuté plnenie za dobu práceneschopnosti tak, ako to bolo uvedené v predošlých
vyjadreniach. V súvislosti s tým poukázala na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého je nutné aplikovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uviedla, že žalovaní naďalej
splácajúposkytnutýúvervmesačnýchsplátkach,takžedostalisadoomeškanialensosumounepatrnou
v porovnaní so sumou, ktorú si žalobca predmetnou žalobou uplatňuje, preto samotný postup žalobcu
hodnotí ako neprimeraný práve vzhľadom na nedodržanie zákonných ustanovení zosplatnenia.

44. K samotnej zmluve právna zástupkyňa žalovaných ďalej uviedla, že táto mala byť súdom
vyhodnotená ako neplatná, resp. ako bezúročná a bezpoplatková, vzhľadom na chybné uvádzanie
náležitostí, najmä v otázke neurčitého uvedenia výšky poskytnutého úveru, kde odkázala aj na
rozhodovaciu prax súdov, kde obdobné praktiky vnútenia poistenia boli vyhodnotené súdmi akoneprijateľné podmienky. Uviedla, že žalovaným bola v skutočnosti poskytnutá iba suma 10.000,- eur
a nie 11.680,- eur. Poukázala na to, že vzhľadom na tieto skutočnosti je neurčito v zmluve uvedená
výška splátky, nakoľko vynásobením sumy splátky tak, ako je uvedená v zmluve 193,30 eur, počtom

splátok 85, dostaneme sumu prevyšujúcu sumu uvedenú v bode 17. zmluvy, čiže táto je v zmluve
uvedená nesprávne. Taktiež zo zmluvy nie je zjavné, či poplatok za poskytnutie úveru je súčasťou
splátky, alebo nie. Má teda zato, že takýto poplatok musí byť zahrnutý do celkových nákladov, pričom
dala do pozornosti § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa jasne uvádza, čo je nutné
považovať za celkové náklady, kde je zahrnuté jednak poistenie, ako aj poplatok akéhokoľvek druhu.

Konštatovala, že žalobca v tomto prípade nepostupoval správne a zmluva obsahuje vady. Poukázala na
bod 16. predmetnej zmluvy, kde sú celkové náklady dlžníka vyčíslené sumou 4.606,50 eur, čo taktiež
nezodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené z prehľadu splátok predložených žalobcom
vyplýva, že výška splátky tak, ako je uvedená v zmluve, nezahŕňala poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 0,58 eur, a preto aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a celkové náklady nie sú v
zmluve uvedené správne. S poukazom na uvedené trvala na tvrdení, že predmetný úver je bezúročný

a bez poplatkov.

45. V ďalšom vyjadrení upriamila pozornosť súdu na poplatok za zaslanie upomienok, ktorý je v zmluve
uvedený v sume 17,- eur a následne 50,- eur. V uvedenému predložila rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/200/2014 (JUDr. Peter Straka), kde súd konštatoval nižšiu výšku upomienok,

ako je táto v zmluve v obdobnom prípade ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na všetky
vyššie uvedené tvrdenia v závere zdôraznila, že pri posudzovaní zákonnosti zosplatnenia záväzku zo
zmluvy je nutné vychádza z upomienky zo dňa 23. 1. 2017, konštatovať to, čo uviedol krajský súd v
zrušujúcom uznesení a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

46.Vzhľadomnato,žeprávnazástupkyňažalovanýchsakonkrétnenevyjadrilakpísomnémuvyjadreniu
žalobcu, v ktorom vysvetľuje súdu s poukazom na písomný dôkaz - výpis z úverového účtu, akým
spôsobom došlo k omeškaniu prvej splátky žalobcu a nasledujúcich a z akého dôvodu teda došlo k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 23. 3. 2017, súd ju na pojednávaní vyzval k stanovisku k

tomuto vyjadreniu.

47. Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na svoj doterajší prejav a k tvrdeniam žalobcu a k
predmetnému výpisu z úverového účtu sa nevyjadrila. Opätovne poukázala na tú skutočnosť, že žalobca
súdu nepredložil dôkaznú listinu - upomienku č. I a nepreukázal jej doručenie žalovaným.

48. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

49. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6. 10. 2015) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

50. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ku dňu 6. 10. 2015) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

51. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6. 10. 2015) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

52. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6. 10. 2015) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

53. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6. 10.
2015) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

54. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6.

10. 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

55. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6. 10.
2015) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

56. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6. 10.

2015) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

57. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 6.
10. 2015) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

58. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

59. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

60. Z výsledkov doplňujúceho dokazovania súd vzal za preukázané, že tak, ako bolo rozhodnuté
pôvodným rozsudkom, nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu súd vyhovel. Rozhodol
tak potom, čo ďalším dokazovaním zistil a vzal za preukázané, že žalobca postupoval v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keď vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa

23. 3. 2017 a žiadal žalovaných o zaplatenie celej pohľadávky. Ako vyplýva zo základnej dôkaznej listiny
predloženej žalobcom v žalobe, z ktorej súd vychádzal aj pri pôvodnom právnom posúdení, z výpisu z
úverového účtu, žalovaní prvýkrát porušili povinnosť vyplývajúcu im z predmetnej úverovej zmluvy platiť
úver s prísl. v pravidelných mesačných splátkach po 193,30 eur, ktorú mali uhrádzať vždy do 20. téhodňa v tom-ktorom mesiaci v roku, v mesiaci november 2016, keď splátku splatnú k 20. 11. 2016 uhradili
len vo výške 144,43 eur, takže žalobcovi dlhovali na tejto splátke sumu 48,87 eur, pričom boli povinní
uhradiť splátku vo výške 193,30 eur. Následne uhradili 29. 12. 2016, teda opäť nie k 20. 12. 2016, splátku

vo výške 198,98 eur, Z tejto bola časť započítaná na omeškanú splátku za mesiac november 2016. Z
uvedeného je teda matematicky, aj logicky zrejmé, že žalovaní dňa 29. 12. 2016 neuhradili celú splátku
za december 2016, a teda správne, ako uvádza žalobca, dňa 21. 12. 2016 sa dostali do omeškania so
zaplatením splátky za december 2016, k ďalším omeškaniam došlo tak, ako vyplýva v bode 38. tohto
odôvodnenia.

61. Súd má zato, že skutočnosť, že žalobca nie je schopný preukázať listinný dôkaz - upomienku č. I zo
dňa 3. 1. 2017, nemá za následok neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobca listinným
dôkazom preukázal, že žalovaným bola odoslaná a doručená upomienka č. II zo dňa 23. 1. 2017, v ktorej
žalobca odkazuje na predošlú upomienku (v zákone nie je stanovená povinnosť písomných upomienok,
pokiaľ táto bola doručená inými technickými prostriedkami - emailom, prípadne SMS, nie je to v rozpore

sozákonom),takžesúdnemádôvodneuveriťžalovanému,žebolazrealizovanážalobcomajupomienka
č. I. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 23. 3. 2017, takže postupom žalobcu bolo
naplnené zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že dodávateľ
môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zosplatnením splátky,
o čom v konkrétnom prípade upozornil žalovaných prinajmenšom upomienkou č. II zo dňa 23. 1. 2017.

Aj touto upomienkou je dodržaná zákonom stanovená lehota.

62. Čo sa týka vyjadrenia poverenej právnej zástupkyne žalovaných na pojednávaní dňa 18. 9. 2019,
súd toto vyjadrenie hodnotí za zmätočné, účelové a tendenčné s poukazom na závery vyjadrené v
zrušujúcom uznesení krajského súdu - body 14., 15., 16. predmetného uznesenia. Zo záverov právneho

posúdenia súdu prvej inštancie, ako aj druhoinštančného súdu vyplýva, že žalovaní v konaní neuviedli
žiadne také tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť neplatnosť dojednania poistného, a na základe
ktorých by bolo možné konštatovať neplatnosť dohody v časti poistného a poistenia a ani z dokazovania
nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod považovať zmluvné ustanovenia týkajúce sa
poistenia za neplatné, či už z titulu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, alebo iných vád právneho úkonu.

63. Podľa stanoviska súdu druhej inštancie správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v zmluve 16,26 % oproti hodnote uvádzanej
žalovanými 10,28 %, nemá za následok že zmluvu je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, ak v zmluve
o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Samotní žalovaní tvrdia, že v skutočnosti RPMN zmluvy mala byť nižšia, tj v hodnote
na úrovni cca 10%, čo znamená, že hodnota uvedená v zmluve nie je uvedená skresľujúco v ich
neprospech. Hodnota RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa len v prípade, ak údaj v zmluve

je uvedený v nižšej než skutočnej hodnote nákladov, teda môže vzbudiť v spotrebiteľovi klamlivé
zdanie o výhodnosti poskytovaného úveru v porovnaní s inými spotrebiteľskými úvermi. Hodnota RPMN
neprevyšovala ani dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, spĺňala tak zákonné
obmedzenia v zmysle § 1 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2015, keď priemerná
RPMN v čase poskytovania úveru predstavovala 10,07%. Aj pri prepočte RPMN vykonanej súdom pri

zohľadnení poskytnutej sumy úveru 11.680 € a nákladov v podobe poistného 1.680 €, poplatku za
uzavretiezmluvy49,30€,tedamesačne0,58€, 84-rochmesačnýchsplátkachvsume193,30€,hodnota
RPMNpredstavuje16,26%. Súdzároveňvyhodnotil,žepoplatkyzaposkytnutýúvervzhľadomnavýšku
poskytovaného úveru sú primerané, neúžerné. Úver nie je z týchto dôvodov bezúročný a bez poplatkov.

64. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 18. 9. 2019 v záverečnom prejave tvrdila,
že žalovaní boli v omeškaní len so splátkou k 20. 1. 2017, a teda ku dňu 23. 3. 2017 neboli s jej
úhradou v omeškaní viac ako 3 mesiace, a preto žalobca nekonal v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka § 53 ods. 9, čím nebola splnená jedna z obligatórnych zákonných podmienok
pre zosplatnenie pohľadávky. Z písomného stanoviska žalobcu (bod 38. tohto odôvodnenia) jasne

vyplýva, že tak, ako je preukázané listinným dôkazom predloženým žalobcom spolu so žalobou -
výpisom z úverového účtu, k prvému omeškaniu splátok na úrokoch podľa zmluvy o úvere došlo už v
novembri 2016, kedy dňa 30. 11. 2016 žalobca zaplatil len sumu 144,43 eur, kedy boli povinní uhradiť
splátku vo výške 193,30 eur. Od tohto momentu dochádzalo k omeškaniu hradenia splátok na úrokochúveru, čo matematicky a logicky vysvetlil žalobca v písomnom vyjadrení tak, ako je vyššie uvedené.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní 29. 12. 2016 neuhradili celú splátku za december 2016, na čo im
bola zaslaná prvá upomienka zo dňa 3. 1. 2017, ktorou však žalobca nedisponuje. Teda nie je pravdivé

tvrdenie žalovaných, resp. ich právneho zástupcu, že boli v omeškaní prvýkrát so splátkou až 20. 1.
2017. Takéto tvrdenie je mylné, žiadnymi dôkazmi nepodložené, navyše pre súd zavádzajúce. Súd prvej
inštancie má zato, že táto mylná obrana žalovaného mala za následok závery súdu druhej inštancie v
bode 21. zrušujúceho uznesenia, kde sa konštatuje, že žalovaní boli v omeškaní so splátkou, ktorá mala
byť splatná k 20. 1. 2017, takže s úhradou v omeškaní boli viac ako 3 mesiace najskôr až k dátumu 21.

4. 2017. Takéto konštatovanie je mylné.

65. Súd v závere uvádza a skutkový stav právne posúdil tak, že žalobca postupoval v súlade s
ustanovením§53ods.9Občianskehozákonníkavspojenís§565Občianskehozákonníka,keďpristúpil
k zosplatneniu úveru v lehote 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom v upomienkou č.
2 zo dňa 23. 1. 2018 boli už opakovane vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy a na možnosť zosplatnenia

úveru, kde sa konštatuje, že celková omeškaná čiastka predstavuje sumu 240,86 eur, pričom žalobca
v tomto texte špecifikuje, že táto suma pozostáva z:
- omeškané splátky istiny 107,11 eur,
- omeškaných úrokov 132,38 eur, do ktorej sumy sú zahrnuté omeškané splátky na úrokoch od
decembra 2016.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaní dlhovali na istine a úrokoch už v novembri 2016 a od decembra 2016
dlhovali za splátky na úrokoch. Ďalšia časť dlžnej sumy pozostávala z:
- úrokov z omeškania vo výška 0,21 eur,
- omeškaných poplatkov 1,16 eur,
- omeškaného poistného 0,00 eur.

66. V súvislosti s týmito závermi právneho posúdenia veci súd poukazuje na čl. 10 predmetnej úverovej
zmluvy, kde v bode 2 písm. a/ sa uvádza, že dôvodom mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého
sa istina úveru s príslušenstvom stávajú splatné. Oznámením banky dlžníkovi je ak vzniklo a viac ako 3
mesiace trvá omeškanie s platením čo i len jednej splátky, alebo splátky úrokov podľa zmluvy o úvere.

67. S poukazom na vyššie uvedené súd v závere konštatuje, že predmetný úver nie je bezúročný a bez
poplatkov a neboli zistené ani ďalšie dôvody, pre ktoré by mala byť žaloba zamietnutá.

68. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Určil žalovaným povinnosť

zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom.

69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

70. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

71. Súd priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm podľa
vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

72. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.75. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.