Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817205657.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu T. N., nar. XX. XX. XXXX,

bytom B. X, XXX XX D., zast. JUDr. Pavol Kontra, advokát, Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava
proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073,
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie odškodnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške
1.556,68 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia a
nahradiť mu všetky trovy tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 1T/134/2015 - 147 zo dňa
21.10.2015 súd schválil dohodu o vine a trestne, ktorou bol I. B., nar. XX.XX. XXXX, tr. bytom J. Č..
XXX, Q. uznaný vinným na tom skutkovom základe, že žalobcu dňa 25.07. 2015 okolo 21.00 hod.

po vplyvom alkoholu fyzicky napadol tak, že ho udrel do hlavy v dôsledku čoho spadol na zem, kde
ho viackrát kopol do oblasti chrbta, následne z vrecka bundy odcudzil telefón Samsung, pričom mu
spôsobil zlomeninu rebra s dobou liečenia do 7 dní a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške
80,- Eur, čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 TZ a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, ochranné protialkoholické liečenie a žalobcu súd s nárokmi na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Na základe uvedeného a na podklade zdravotnej
dokumentácie žalobcu bol MUDr. Petrom Krokavcom vyhotovený lekársky posudok o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.11. 2015, ktorým bol celkový počet bodov určený počtom
85, čo hodnote bodu 17,16 Eur činí 1.458,60 Eur. Nakoľko bol žalobca so svojím nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianskeho súdne konanie, podal žalobu zo dňa 05.01. 2016, o ktorej súd rozhodol
Platobným rozkazom sp.zn. 6C/2/2016 zo dňa 27.01. 2016 právoplatným dňa 27.04l. 2016 tak, že
žalovaný v tom konaní bol zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1.556,68 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.556,68 Eur od 07.01. 2016 do zaplatenia. Nakoľko k
úhrade žalovanej sumy dobrovoľne nedošlo, obrátil sa s návrhom na vykonanie exekúcie na súdneho

exekútora, ktoré exekučné konanie sa JUDr. Martinom Petrovičom, súdnym exekútorom vedie pod č.
EX/66/2016 s tým, že k vymoženiu žiadnej sumy doposiaľ nedošlo. V súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu obrátil na žalovaného so žiadosťou zo
dňa 27.07. 2016, doručenou žalovanému dňa 03.08. 2017 o odškodnenie. O podanej žiadosti bolorozhodnuté odpoveďou zo dňa 06.02. 2017 č. 36516/2017/143 tak, že na ňu nebolo možné prihliadať.
Z odôvodnenia odpovede vyplýva, že dôvodom neposkytnutia odškodnenia malo byť uplynutie lehoty 6
mesiacov, ktorú žalovaný z nepochopiteľných dôvodov posudzoval od právoplatnosti trestného rozkazu

v tejto veci. Dôvodom tohto postupu malo byť neuplatnenie si náhrady škody z titulu bolestného v
trestnomkonaní.Trebavšakpoznamenať,žetakýtopostupnemáoporuvzákone.Zdoslovnéhovýkladu
§ 8 ods. 3/ vyplýva, že ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný
proces (ktorá podmienka splnená bola) žiadosť treba podať do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v civilnom procese (v tomto

prípadedošiestichmesiacovodnadobudnutiaprávoplatnostiplatobnéhorozkazu).Akékoľvekskúmanie
otázky uplatnenia nároku v trestnom konaní za daných okolností žalovanému neprislúcha a výklad
ním použitý je výkladom extenzívnym zjavne v neprospech žalobcu. Je potrebné ďalej poznamenať,
že trestné konanie sa vedie zásadami odlišnými od konania civilného a primárnym cieľom v ňom je
rozhodovanie o vine a treste, nie rozhodovanie o škode. Je výlučne na poškodenom, či a v akom
rozsahu si svoj nárok v rámci trestného konania uplatní, alebo ponechá na trestný súd, aby ho s jeho

nárokom odkázal na konania vo veciach civilných. V mnohých prípadoch škoda v rámci trestného
konania ani známa nie (o to viac ak nie je kvalifikačným znakom trestného činu ) a tak trestný súd
nemá inú možnosť ako odkázať poškodeného na civilný proces. Znamenalo by to snáď nemožnosť
poškodeného obrátiť sa so žiadosťou o odškodnenie na žalovaného ? Podobná situácia nastáva aj
v prípade posúdenia straty spoločenského uplatnenia, ktoré sa spravidla dá vyčísliť až po 1 roku,

teda zväčša po ukončení trestného konania. Znamenala by nemožnosť vyčíslenia straty spoločenského
uplatnenia v trestnom konaní a tým pádom neuplatnenie tohto nároku nemožnosť poškodeného obrátiť
sa so žiadosťou o odškodnenie na žalovaného ? Takýto výklad je zjavne v rozpore s účelom zákona,
ktorý má poskytnúť plnenie v prípadoch zákonom ustanovených. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn.
3Sžo/12/2014zodňa 10.02.2015konštatoval,ževyššieuvedenýpredmetnýnároksastávapredmetom

sporového občianskeho súdneho konania a patrí do právomoci všeobecných súdov. Ide síce o vec, ktorú
rozhodol štátny orgán, ale nie v postavení správneho orgánu v tomto konkrétnom prípade, preto jeho
rozhodnutie v prejednávanej veci nie je preskúmateľné podľa § 244 ods. 2/, 3/ O.s.p. v spojení s §
247 ods. 1/ O.s.p. v správnom súdnictve, ale podľa § 9 ods. 5/ zákona č. 215/2006 Z.z. ju prejednáva a
rozhoduje všeobecný súd v občianskom súdnom konaní, keďže predmetom konania ju osobitné právo

poškodeného v trestnom konaní na odškodnenie ujmy na zdraví, ktorá mu bola spôsobená násilným
trestným činom. Obdobne ako nárok poškodeného na náhradu škody, ktorý mu nebol v adhéznom
konaní priznaný, resp. ak by mu bol priznaný len sčasti a zo zvyškom by bol odkázaný na konanie v
občianskom súdnom konaní.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 4C/14/2017 - 8 zo dňa 26.05. 2017.

4. Žalovaný proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor, kde uviedol, že s ohľadom na skutočnosť,
že súdy o nárokoch podľa zákona č. 215/2006 Z.z. rozhodujú len veľmi výnimočne (a to z dôvodov,
že Ministerstvo spravodlivosti SR drvivej väčšine prípadov žiadateľom vyhovie a nárok prizná), ako i s

ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu v žalobe na niekoľkých miestach podstatu a zmysel
zákona č. 215/2006 Z.z. výrazne dezinterpretuje, považuje žalovaný za nevyhnutné predniesť stručné
teoretické východiská odškodňovania obetí násilných trestných činov a poukázať i na prax Ministerstva
spravodlivosti SR v tejto oblasti. Právna úprava odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými
činmisadostaladoprávnehoporiadkuSRzákonomč.255/1998Z.z.oodškodňovaníosôbpoškodených

násilnými činmi (ďalej len zákon č. 255/1998 Z.z.), v dôvodovej správe ku ktorému je deklarovaný
cieľ a účel prijatia tohto zákona. Právny zástupca žalobcu sa snaží navodiť dojem, že Ministerstvo
spravodlivosti SR pri posudzovaní žiadosti žalobcu použilo extenzívny výklad zákona, ktorý je zjavne
v neprospech žalobcu. Proti takýmto vyhláseniam je nevyhnutné sa dôrazne ohradiť. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán, ktorý v zmysle § 8 ods. 1/ zákona č. 215/2006 Z.z. rozhoduje o

žiadostiach osôb poškodených násilnými trestnými činmi, takéto nároky bežne priznáva. V roku 2015
bola osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa zákona č. 215/2006 Z.z. na základe žiadosti
týchto osôb vyplatená suma 511.728,42 Eur, v roku 2014 suma 667.934,85 Eur. Od roku 2011
suma vyplatená na základe žiadosti poškodených nebola nižšia ako 400.000,- Eur. Ide teda o činnosť
Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá tvorí významnú položku rozpočtu a predstavuje nakladanie s

prostriedkami štátu. Pri tejto činnosti je ale Ministerstvo spravodlivosti SR povinné dôsledne skúmať
podmienky stanovené zákonom a odškodnenie priznať len vtedy, ak sú tieto podmienky splnené a
len vo výške ustanovenej zákonom. Priznanie odškodnenia v prípadoch, pri ktorých neboli splnené
zákonné podmienky, by predstavovalo vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu bez zákonnéhopodkladu, nakladanie s nimi v rozpore so zákonom, čo by minimálne zakladalo porušenie podmienok
na poskytnutie a použitie verejných financií (§ 6 ods. 3/ v spojení s ods. 4/ zákona č. 357/2015 Z.z.
o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Na všetky tieto právne skutočnosti muselo Ministerstvo spravodlivosti SR prihliadať pri posudzovaní
žiadosti žalobcu, keď muselo konštatovať, že z dôvodu oneskoreného uplatnenia žiadosti na ňu nebolo
možné prihliadať. Zároveň je nutné dodať, že posúdenie žiadosti ako oneskorenej nebolo v žiadnom
prípade spôsobené použitím extenzívneho výkladu zákona zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, ale
práve naopak takýto postup vzhľadom na skutkové okolností prípadu a spôsob uplatnenia nároku na

náhradu škody v rámci trestného konania samotným žalobcom zákon predpokladá. Je zrejmé, že súd
v rámci trestného konania rozhoduje o nároku na náhradu školy len za podmienky, že bol uplatnený
riadne a včas, a teda nekoná o ňom automaticky, ale výlučne v intenciách, v akých si tento nárok
sám poškodený uplatnil, a len o tom nároku, ktorý si poškodený uplatnil. V prípade žalobcu je teda
zrejmé, že konajúci súd mohol rozhodovať len o nároku škody uplatnenom výlučne v rozsahu majetkovej
školy (117,-Eur) a s týmto nárokom ho aj odkázal na občianske súdne konanie. Inak povedané konajúci

súd nemohol odkázať žalobcu na občianske súdne konanie s nárokom, ktorý si v rámci trestného
konania neuplatnil, teda v tomto prípade s nárokom na náhradu bolestného. Bolo teda bezpochyby
vylúčené, aby Ministerstvo spravodlivosti SR pri posudzovaní včasnosti uplatnenia nároku na náhradu
ujmy na zdraví podľa zákona č. 215/2006 Z.z. vychádzalo z § 8 ods. 3/ zákona č. 215/2006
Z.z. a lehotu na uplatnenie nároku odvodzovalo od platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava zo

dňa 27.01. 2016, sp.zn. 6C/2/2016. Žalobca v žalobe kladie otázku, či v prípadoch ak škoda v rámci
trestného konania nie je známa a tak trestný súd nemá inú možnosť ako odkázať poškodeného na
civilný proces, to automaticky znamená nemožnosť poškodeného obrátiť sa so žiadosťou podľa zákona
č. 215/2006 Z.z. na Ministerstvo spravodlivosti SR. V prvom rade žalovaný opätovne zdôrazňuje, že
žalobca v prejednávanej veci nebol a ani nemohol byť s nárokom na náhradu ujmy na zdraví odkázaný

na občianske súdne konanie. V druhom rade žalovaný uvádza, že práve pre takéto prípady zákon č.
215/2006 Z.z. ustanovuje lehotu podľa § 8 ods. 3/. Ak poškodenému vzniklo nejaké poškodenie zdravia
v dôsledku násilného trestného činu a nárok na náhradu škody si uplatní v trestnom konaní, pričom v
tomto konaní mu nárok nie je možné priznať, keďže nie je preukázaný rozsah poškodenia zdravia a
teda nie je preukázaná výška škody, súd v trestnom konaní odkáže poškodeného na civilný proces.

Ak si poškodený nárok uplatní v civilnom sporovom konaní, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
mu plynie nová lehota 6 mesiacov na uplatnenie nároku podľa zákona č. 215/2006 Z.z. Ešte raz je
nevyhnutné zdôrazniť, že to nebol prípad žalobcu, keďže už počas trestného konania bola výška škody
na zdraví bez pochybnosti známa (lekársky posudok bol vyhotovený dňa 12.11. 2015 a rozsudok v
trestnom konaní bol vydaný dňa 21.10. 2015). Žalovaný zároveň podotýka, že žalobca sa voči nemu

domáha nároku vo výške 1.556,68 Eur, pričom tento ani nekorešponduje s finančným ohodnotením
bolestného, a teda mu ani nie je známe aký nárok rozdiel 98,08 Eur predstavuje.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že hoci žalovaný pomerne rozsiahle rozvádza teoretické
východiskáodškodňovaniaobetítrestnýchčinovakoajpraxMinisterstvaspravodlivosti,tietonepovažuje

za právne relevantné a naďalej navrhuje, aby súd pri právnom posúdení skutkového stavu vychádzal
z doslovného výkladu právnej normy, ktorý nepovažuje za dezinterpretačný. Je mu tiež známa prax
žalovaného,keďtentožiadateľomnevyhovieresp.vyhoviečiastočne,nazákladečohožiadatelianemajú
inú možnosť ako domáhať sa plnenia cestou súdu. Opakovane poukazuje na to, že ako osoba neznalá
práva si uplatnil v trestnom konaní len škodu, ktorú vedel bezprostredne určiť a skutočnosť, že táto v

podobe bolestného bola vyčíslená až po právoplatnosti trestného konania nemôže byť vyhodnotená v
jeho neprospech za situácie, že žalobca bol s nárokom na náhradu školy ( akejkoľvek) odkázaný na
civilnékonanie.Jenesporné,žehocisižalobcaškoduvpodobebolestnéhovtrestnomkonaníneuplatnil,
neznamená, že táto mu v spojení s trestným činom nevznikla. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal byť
odškodnený v zmysle zákona „o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.“.

6. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu uviedol. že nakoľko žalobca vo svojom podaní zo dňa
28.01. 2017 neuvádza žiadne relevantné nové skutočnosti okrem tých, ktoré už uviedol vo svojej žalobe
zo dňa 12.05. 2017, na ktoré žalovaný rozsiahlo reagoval vo svojom podaní zo dňa 19.06. 2017, t.j.
v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.05. 2017, č.k. 4C/14/2017 -

8, žalovaný v plnej miere odkazuje na svoje podanie zo dňa 19.06. 2017, ktoré možno v tomto smere
považovať za jeho vyjadrenie k žalobe. Teda žalovaný má zato, že ním prezentovaný výklad relevantnej
právnej úpravy v odpore proti platobnému rozkazu je správny a zákonný. Ministerstvo spravodlivosti SR
pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov musí vychádzať z právnej úpravy a k tomu smerovaloi prijatie záverov pri posudzovaní žiadosti o odškodnenie žalobcu. Práve z dôvodu dezinterpretačných
vyjadrení právneho zástupcu žalobcu, ako mu je známa prax Ministerstva spravodlivosti SR, s cieľom
postaviť spor do situácie, že žalovaný odmieta vyplatiť žalobcovi nárok, ktorý mu patrí, považoval

žalovaný za kľúčové uviesť situáciu na pravú mieru a jednoznačne preukázať, že žiadateľom o
odškodneniepodľazákonač.215/2006Z.z.ktorísiuplatniadôvodnýnárokvčas,jetentoriadnepriznaný
a vyplatený. Žalovaný súhlasí s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu v predposlednej vete druhého
odseku bodu II. jeho vyjadrenia, v ktorom uviedol, že „hoci si žalobca škodu v podobe bolestného v
trestnom konaní neuplatnil, neznamená, že táto mu v spojení s trestným činom nevznikla“. Ministerstvo

spravodlivosti SR žalobcovi nemohlo priznať odškodnenie v časti bolestného nie s odôvodnením, že
žalobcovi takáto škoda nevznikla, ale s odôvodnením, že si takýto nárok na odškodnenie na Ministerstve
spravodlivosti SR neuplatnil včas, teda neboli splnené podmienky na priznanie odškodnenia podľa
zákona č. 215/2006 Z.z. To samozrejme neznamená, že škoda na zdraví žalobcovi nevznikla a že
žalobca ako poškodený trestným činom nemá právo na jej náhradu od páchateľa trestného činu.

7. Súd po vykonanom dokazovaní takto posúdil právny stav sporu :

Z rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.10. 2015, sp.zn. 1T/134/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.10. 2015 vyplýva, že obžalovaný I. B., nar. XX.XX. XXXX, bol uznaný vinným,
že dňa 25.07. 2015 okolo 21.00 hod. F. Q., okres D., na križovatke ulíc Y. a B. pod vplyvom alkoholu

napadol okoloidúceho žalobcu tak, že ho odzadu udrel rukou do hlavy, v dôsledku čoho spadol na zem,
kde ho obžalovaný viackrát kopol do oblasti chrbta, následne mu prehľadal vrecká na oblečení a z vrecka
bundy mu odcudzil mobilný telefón zn. Samsung, pričom mu fyzickým útokom spôsobil zlomeninu rebra
s dobou liečenia do 7 dní a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 80,- Eur, teda proti inému
použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/ Trestného

zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne. Žalobca bol
so svojím nárokom na náhradu škody, uplatnenými v rámci trestného konania, odkázaný na občianske
súdne konanie.
Žalobca si v rámci trestného konania uplatnil nárok na náhradu škody výlučne v rozsahu, cit. „ Ku škode
uvádzam, že bola mi spôsobená škoda na telefóne v hodnote 85,- Eur, ďalej škoda na bicykli odhadujem

v hodnote nejakých 30,- Eur, ďalej som mal výdavok v nemocnici v hodnote 1,99 Eur a v súvislosti
s novou telefónnou kartou budú nejaké výdavky, ktoré teraz neviem presne odhadnúť. Celková teda
škoda mi bola spôsobená zatiaľ vo výške 117,- Eur. Tiež mi bola spôsobená psychická ujma, ktorú teraz
momentálne neviem vyčísliť.“
Žalobca sa svojho nároku na náhradu bolestného ďalej domáhal voči páchateľovi trestného činu formou

civilnej žaloby, o ktorej bolo rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.01.
2016, sp.zn. 6C/2/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.04. 2016, a ktorým bola
páchateľovi trestného činu uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.556,68 Eur.

8. Podľa § 4 ods. 1/ zákona č. 215/2006 Z.z., je zrejmé, že pre uplatnenie nároku žalobcu na

odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z.z. bola rozhodujúca skutočnosť nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Rož poškodený môže požiadať o odškodnenie, ak v trestnom konaní
nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo
spáchania trestného činu,ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým
bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť a ujma

na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak.

Podľa § 8 ods. 2/ zákona č. 215/2006 Z.z., žiadosť treba podať orgánu podľa odseku 1/ do šiestich
mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu uvedeného v § 4 ods.
1/, alebo iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý v prípadoch uvedených

v § 4 ods. 2/ vo veci naposledy konal. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať.

Podľa § 8 ods. 3/ zákona č. 215/2006 Z.z., ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom
odkázal na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť treba podať do šiestich mesiacov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v civilnom

procese alebo konaní pred iným orgánom. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať.

Podľa § 46 ods. 3/ Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd vodsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 164 písm. a/ Trestného poriadku, v rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok
o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený.

9. Vychádzajúc zo znenia § 8 ods. 2/ a 3/ zákona č. 215/2006 Z.z. je nepochybne zrejmé, že

zákonodarcapovažovalzadôležitépreposudzovanieotázkyvčasnostipodaniažiadostirozlišovaťpráve
medzi skutočnosťou, či súd v rámci trestného konania odkázal poškodeného s jeho nárokom na civilné
(občianske súdne) konanie alebo nie. Na samotné uplatnenie nároku na Ministerstve spravodlivosti
SR žiadosťou je z pohľadu poškodeného/žiadateľa rozhodujúce, či v trestnom konaní nadobudol
právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným so spáchania trestného
činu, ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bo obžalovaný spod obžaloby

oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť a ujma na zdraví mu nebola plne
uhradená inak (§ 4 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z.) Táto skutočnosť samotná poškodeného oprávňuje
na podanie žiadosti podľa zákona č. 215/2006 Z.z. bez ohľadu na to, či o jeho nároku na náhradu škody
titulom bolestného resp. sťaženia spoločenského uplatnenia bolo rozhodnuté v rámci trestného konania,
alebo súd poškodeného odkázal s uplatneným nárokom na občianske súdne konanie, resp. súd o škode

vôbec nerozhodoval, nakoľko si ju poškodený neuplatnil, alebo neuplatnil správne. Zákonodarca v §
8 ods. 3/ zákona č. 215/2006 Z.z. upravil osobitne plynutie lehoty na uplatnenie nároku žiadosťou v
prípadoch, kedy bol poškodený so svojím nárokom uplatneným v rámci trestného konania odkázaný
na občianske súdne konanie, kedy tak de facto dáva poškodenému možnosť uplatnenia žiadosti i v
lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vydaného v civilnom konaní. Ide o

právnu úpravu, ktorá reaguje na situáciu pokrytú v § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Podľa tohto ustanovenia ak si poškodený uplatní nárok na náhradu škody v trestnom konaní voči
páchateľovi trestného činu, premlčacia lehota po dobu tohto konania neplynie. To sa ale týka len toho
nároku, ktorý si poškodený uplatnil v trestnom konaní, nie akéhokoľvek nároku na náhradu školy, ktorá
bola poškodenému spôsobená násilným trestným činom. Ak si poškodený v trestnom konaní uplatní

voči páchateľovi trestného činu nárok na náhradu majetkovej školy, a v trestnom konaní bude s týmto
nárokom odkázaný na civilné konanie, premlčacia lehota mu v trestnom konaní neplynula len vo vzťahu
k takto uplatnenému nároku. Obdobne problematický § 8 ods. 3/ zákona č. 215/2006 Z.z má pokryť len
tie prípade, kedy si poškodený uplatní konkrétny nárok na náhradu škody v trestnom konaní a s týmto
nárokom je odkázaný na civilný proces. To ale nebol prípad žalobcu, ktorý si nárok na náhradu škody

na zdraví v trestnom konaní neuplatnil, s týmto nárokom teda ani nebol odkázaný na civilný proces a
preto mu zákon č. 215/2006 Z.z. ani neumožňuje podať žiadosť o odškodnenie v lehote podľa § 8 ods.
3 zákona č. 215/2006 Z.z.

10. Žalobca si proste tento nárok v trestnom konaní neuplatnil, to bol dôvod, prečo s ním nemohol

byť odkázaný na civilné konanie a prečo teda na uplatnenie nároku podľa zákona č. 215/2006 Z.z.
nemal k dispozícii lehotu podľa § 8 ods. 3/ zákona č. 215/2006 Z.z. S odkazom na znenie § 4
ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. je zrejmé, že pre uplatnenie nároku žalobcu na odškodnenie podľa
zákonač. 215/2006Z.z.bolarozhodujúcaskutočnosťnadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuOkresného
súdu Rožňava zo dňa 21.10. 2015, sp.zn. 1T/134/2015. Žalobca potom mohol v lehote podľa § 8

ods. 2/ zákona č. 215/2006 Z.z. uplatniť svoju žiadosť na základe predmetného trestného rozsudku,
pričom výšku požadovaného odškodnenia by odvodil od lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 12.11. 2015, vypracovanom MUDr. Krokavcom, traumatológom, ktorý
ohodnotil poškodenie zdravia žiadateľa spočívajúce v zlomenine 8. rebra vľavo, pomliaždení bedrového
kĺbu vpravo, pomliaždení chrbta nohy vľavo, pomliaždenie kolenného kĺbu vpravo a pomliaždenie lakťa

vpravo na 85 bodov, čo predstavuje sumu 1.458,60 Eur. Ministerstvo spravodlivosti SR pri posudzovaní
žiadosti žalobcu postupovalo v súlade so zákonom č. 215/2006 Z.z. keď ako jediný titul , od ktorého bolo
možné odvodzovať nárok žalobcu, vnímalo rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.10. 2015,
sp.zn. 1T/134/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10. 2015. Avšak v tejto súvislosti s ohľadom
na § 8 ods. 2/ zákona č. 215/2006 Z.z. bolo nutné konštatovať, že žalobca neuplatnil svoj nárok včas

(lehota na uplatnenie žiadosti uplynula dňa 21.04. 2016, žalobca doručil svoju žiadosť 03.08. 2016) a
z uvedeného dôvodu na ňu nebolo možné prihliadať.

11. Z týchto podstatných dôvodov súd žalobu zamietol.12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364

C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku

2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).