Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118220408
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118220408.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: V. A.,
nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX, obidve deti štátni občania Ruskej federácie, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816
16 Bratislava, deti rodičov: matka - D. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Ruskej federácie, bytom

X. XX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou so sídlom Wilsonova 6, 811 07
Bratislava, IČO: XX XXX XXX a otec - T. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Ukrajiny, bytom H. XX, XXX
XX B., zastúpený Mgr. Máriou Čechovou, advokátkou so sídlom Lipová 18/C, 800 23 Viničné, v konaní
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2019, č.k. 2P/22/2018-119, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17.01.2019, č.k. 2P/22/2018-119 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zveril maloletú V. A., nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej V. A. sumou XXX eur
mesačneanavýživumaloletejF.A.sumouXXXeurmesačne,atovždydo15-tehodňavmesiacivopred

k rukám matky, počnúc mesiacom február 2019. Matke P. A., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť podať
v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia na Okresný súd Bratislava I návrh vo veci samej na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom s tým, že pokiaľ návrh na začatie konania vo
veci samej nebude podaný, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, a pokiaľ návrh
na začatie konania vo veci samej podaný bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo
veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324, § 325, § 326, § 329, §
330 ods. 2, § 336 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods.
1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a vecne tým, že návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný. Po oboznámení sa s obsahom
spisu ustálil, že situácia, v ktorej sa ocitli maloleté deti, je vzhľadom na ich oprávnené záujmy natoľko

naliehavá, že si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, a
to aj na úkor riadne vykonaného dokazovania. Z obsahu podaného návrhu zistil, že osobnú starostlivosť
o maloleté deti zabezpečuje matka, keď otcovi bolo vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a
zverenej osoby, a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.11.2018, sp.zn. 9Tp/100/2018
mu bolo zakázané úmyselne sa priblížiť k matke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, kontaktovať ju
v akejkoľvek forme a zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, a zároveň ním bola nahradená väzba otca

z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka
a boli mu uložené primerané obmedzenia a povinnosti. Uviedol, že v danom prípade sa maloletédeti už nachádzajú v starostlivosti matky, a preto nepripadá do úvahy nariadiť ich odovzdanie do jej
starostlivosti. Dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný aj
v časti výživného, avšak otcovi mohol neodkladným opatrením uložiť povinnosť prispievať na výživu

maloletých detí iba v nevyhnutnej miere tak, aby boli pokryté ich základné potreby a nedošlo k ohrozeniu
ich zdravia a priaznivého vývoja. S prihliadnutím na vek maloletých detí zaviazal oca prispievať na výživu
každého z maloletých detí sumou XXX eur mesačne. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o výkone osobnej
starostlivosti o maloleté deti ako aj dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových
možností a schopností rodičov, a odôvodnených potrieb maloletých detí, je predmetom dokazovania v

konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, matku zaviazal na podanie
návrhu vo veci samej. Uviedol, že v prípade nepodania návrhu vo veci samej matkou uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh

matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu
trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vo vzťahu k matkou podanému trestnému oznámeniu a vzneseniu obvinenia z trestného
činu týrania voči nemu uviedol, že pokiaľ nebol právoplatne odsúdený, hľadí sa na neho ako na
nevinného, a teda vedenie daného trestného konania by mu nemalo byť na príťaž v predmetnom

konaní. Namietal, že matka sa vôbec nezmienila o jeho nevhodnom správaní sa k maloletým deťom,
ani nepreukázala, v čom je vážne ohrozený alebo narušený ich život, zdravie a priaznivý vývoj a v čom
spočíva naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Uviedol, že matka v svojom
návrhu nevyčíslila a nepodložila výšku výživného pre každé z maloletých detí osobitne. Poukázal na
výpoveď dcéry matky z prvého manželstva L. F., ktorá v rámci trestného konania uviedla, že počas

doby, keď žila s ním žila v spoločnej domácnosti, nebola nikdy svedkom jeho násilného správania sa
k maloletým deťom ani k matke. Tvrdenia matky o jeho údajných problémov s alkoholom považoval
za účelové, keďže pracuje v rizikových podmienkach na vysokých lešeniach v areáli Q. a je pravidelne
kontrolovaný na prítomnosť alkoholu a iných omamných látok, na čoho preukázanie predložil potvrdenie
zamestnávateľa. Vyjadril sa, že nikdy nemal v úmysle utiecť s maloletými deťmi do Ruskej federácie,

ale naopak má obavu z ich možného odchodu s matkou. Uviedol, že v roku 2018 našiel v mobilnom
telefóne matky jej komunikáciu s milencom, ktorej preklad pripojil k odvolaniu, čo viedlo k zhoršeniu ich
vzťahu a k vzájomnému citovému odcudzeniu. Poukázal na skutočnosť, že obidve maloleté deti veľmi
miluje a od narodenia sa im snaží zabezpečiť čo najlepšie podmienky na život, za ktorým účelom si
našiel prácu v Slovenskej republike.

4. Otec podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.03.2019 prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu doplnil svoje odvolanie o zápisnice o výsluchu svedkov v trestnom konaní zo dňa
04.03.2019,ktorévčasepodaniajehoodvolaniaešteneexistovali.ZpriloženejvýpovedeL.Z.podľajeho
názoru vyplýva, že nikdy nemal v úmysle vziať maloleté deti do Ruskej federácie, pretože by tam nemali

budúcnosť z pohľadu vzdelania, práce, finančného a sociálneho zázemia. Vyjadril sa, že svedok L. Z. bol
v čase incidentu opísaného v návrhu matky vo vedľajšom byte a bezprostredne po uvedenej udalosti sa
s matkou rozprával, pričom v zmysle jeho výpovede bola táto v poriadku a necítila sa ohrozená. Uviedol,
že daný svedok sa bezprostredne po predmetnom incidente stretol aj s deťmi, ktoré boli podľa jeho slov
tiež v poriadku. Poukázal tiež na výpoveď svedka L. A., ktorý mu pomáhal so starostlivosťou o maloleté

deti v čase, keď matka na mesiac odišla do Ruskej federácie, pričom maloleté deti boli v zmysle jeho
vyjadrenia v uvedenom období v poriadku. Z priložených výpovedí obidvoch svedkov podľa jeho slov
vyplýva, že títo sa stretávali s ním, matkou ako aj ich maloletými deťmi a nikdy u neho nespozorovali
nevhodné či násilné správanie sa k maloletým deťom ani ich ohrozovanie na živote spôsobom, ktorý by
mohol naplniť znaky naliehavého právneho záujmu.

5. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, dospejúc k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavného zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, Slovenská republika
uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je
viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

8. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

9. Podľa čl. 30 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných
veciach z 16.05.1983 (publikovanej v Zbierke zákonov ako Vyhláška ministra zahraničných vecí č.
95/1983 Zb., ďalej len „Zmluva o právnej pomoci“), právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú
právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije.

10. Podľa čl. 30 ods. 3 Zmluvy o právnej pomoci, na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi
a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli

splnené procesné podmienky.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

15. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na povinnosť súdu skúmať v každom štádiu konania, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, ustanovenú v § 161 CSP. Odvolací súd konštatuje,
že v danom prípade súd prvej inštancie bez ohľadu na okolnosti prípadu nepostupoval v súlade s

citovaným ustanovením, keď neskúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie o podanom návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nesporné, že v danej prejednávanej veci ide o konanie
s cudzím prvkom, keďže rodičia aj maloleté deti sú štátnymi občanmi Ruskej federácie, pričom z
obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloleté deti sa od 08.10.2017 spolu s matkou zdržiavajú na
území Slovenskej republiky, a to na základe povolenia na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny

s poukazom na oprávnenie otca pracovať na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z vystavených
povolení na pobyt s platnosťou do 18.03.2019. Uvedené skutočnosti mal k dispozícii súd prvej inštancie
v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto bolo jeho
povinnosťou vysporiadať sa s otázkou, či má právomoc konať vo veci. Odvolací súd rovnako poukazuje
na to, že súd prvej inštancie nezisťoval charakter pobytu rodičov a maloletých detí ani existenciu

ich úmyslu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky trvale. Dané otázky je potrebné posúdiť s
poukazom na ustanovenie § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
v zmysle ktorého majú v prípade právnych vzťahov s cudzím prvkom aplikačnú prednosť medzinárodné
zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, resp. zákony vydané na vykonanie medzinárodných
zmlúv. Medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou je pritom uzatvorená dvojstranná zmluva,

a to Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa
16.05.1983, do ktorej sukcedovala Slovenská republika a Ruská federácia. Otázku rozhodného práva a
právomoci na konanie v právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi upravuje čl. 30 predmetnej zmluvy,
v zmysle ktorého je v uvedených konaniach daná právomoc súdov zmluvnej strany, na území ktorej

dieťa trvale žije. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý neskúmal, či má právomoc konať vo veci, došlo
k procesnej vade a porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. a), b) CSP. Odvolací súd poznamenáva, že takýto nedostatok postupu súdu prvej inštancie
nemožno napraviť v odvolacom konaní, keď z obsahu spisu už v čase rozhodovania súdu prvej inštancieboli známe skutočnosti, že maloleté deti sa nachádzajú v Slovenskej republike a sú štátnymi občanmi
Ruskej federácie, pričom napadnuté rozhodnutie je, pokiaľ ide o posúdenie právomoci na konanie,
nepreskúmateľné z dôvodu nenaplnenia požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle §

220 ods. 2 CSP, čím došlo k porušeniu práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako jednotlivého čiastkového práva obsiahnutého v práve na spravodlivý proces.

16. Vzhľadom na procesnú vadu konania sa odvolací súd jednotlivými odvolacími námietkami otca,
týkajúcimi sa vecného prejednania rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, nezaoberal.

17. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods.
1 písm. a), b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 391 ods. 3 CSP konštatuje, že v ďalšom konaní bude úlohou

súdu prvej inštancie po zistení a zadovážení dôkazov vzťahujúcich sa k pobytu maloletých detí na území
Slovenskej republiky posúdiť svoju právomoc na konanie, v prípade ustálenia právomoci za splnenia
zákonných podmienok opätovne rozhodnúť o návrhu matky a dôvody svojho rozhodnutia uviesť v jeho
písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, tzn. uviesť v ňom stručný a
jasný výklad toho, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení

dôkazov, a to aj pokiaľ ide o otázku jeho právomoci na konanie.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).