Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217045
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1315217045.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ručiteľ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Agátová
22, zastúpeného Mgr. Michalom Šalingom, advokátom so sídlom v Bratislave, Konventná 9, proti
žalovanému BMX klub Rača, občianske združenie so sídlom v Bratislave, Hečkova 3, zastúpeného Mgr.
Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Rožňavská 2, o nariadenie neodkladného
opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11 C 526/2015, o dovolaní žalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. októbra 2017 sp. zn. 14 Co 165/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo 7. júna

2017 č. k. 11 C 526/2015-187 zamietol návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žalovaný domáhal, aby žalobca strpel užívanie pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 57 m2 na
účely vykonávania športovej činnosti na BMX dráhe. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením
§ 324 ods. 1 a § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vecne
tým, že žalovaný neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď narušenie súťaží a
tréningovej činnosti žalobcom bolo reálne preukázané iba raz v roku 2016 a odvtedy sa zásah žalobcu

do aktivít žalovaného neopakoval.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 11. októbra 2017 sp. zn. 14 Co
165/2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil. Zdôraznil, že predmetom sporu vo veci samej je zaplatenie peňažnej sumy z titulu užívania
pozemkov žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu, čím na jeho strane má vznikať bezdôvodné

obohatenie a tento stav trval aj v čase rozhodovania o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného
opatrenia. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že neboli preukázané skutočnosti pre záver, že
v dôsledku aktivít žalobcu existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď po
roku 2016 v ďalšom ročníku športových podujatí k ich mareniu zo strany žalobcu nedošlo.

3.Protiuvedenémuuzneseniuodvolaciehosúdupodaldovolaniežalovaný(ďalejaj,,dovolateľ“),ktorého

prípustnosť odvodzoval od ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. Tvrdil, že súd mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý proces. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na extrémnom
nesúlade medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými závermi, ako aj na aplikácii právnych noriem v
rozpore s ich účelom a zmyslom. Žiadal preto, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu zmenil, resp. zrušil.4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuť.
Uviedol, že dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C.s.p. mieri na procesné pochybenia v konaní s
dimenziou porušenia práva na spravodlivý proces a nie na skutkové a právne závery v rozhodnutí

odvolacieho súdu. Bol názoru, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má náležitosti v zmysle
§ 393 C.s.p., keď odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a
z ktorých vyvodil svoje právne závery a tiež uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 C.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné
odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/
C.s.p.). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

7. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Podľa § 421 ods. 2 C.s.p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací

súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

9. Podľa § 357 písm. d/ C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa § 432 ods. 1, 2 C.s.p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutiespočívavnesprávnomprávnomposúdeníveci.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia.

11. Pokiaľ žalovaný namietal, že uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, teda
že je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, považuje
dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad
pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety. Žalovaný teda nedôvodne

argumentuje, že uznesenie odvolacieho súdu je neodôvodnené. Napokon treba dodať, že za vadu
konania v zmysle § 420 ods. 1 písm. f/ C.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací
súd (nerozhodol) a neodôvodnil svoje uznesenie podľa predstáv žalovaného.

12. Žalovaný napokon tvrdil, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V zmysle § 421 ods. 2 C.s.p., ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak
odvolací súd rozhodol, okrem iného, aj o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia [§ 357 písm. d/ C.s.p.].

13. Dovolací súd ďalej zastáva názor, podľa ktorého uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie

súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je
rozhodnutímodvolaciehosúduvovecisamej.Rozhodnutímodvolaciehosúduvovecisamejjerozsudok,
ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje alebo mení, ale napr. i rozhodnutie
o neodkladnom opatrení, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (pozri rozhodnutieNS SR sp. zn. 5 Obdo 76/2016 a odbornú právnickú literatúru - Števček M., Ficová S., Baricová J.,
Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H.
Beck, str. 458). Uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol

návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o
veci vymedzenej návrhom na začatie konania) končí. Po nariadení neodkladného opatrenia síce nemusí
obligatórne nasledovať konanie vo veci samej, ale v danom prípade naďalej prebieha konanie, v ktorom
sa žalobca domáha zaplatenia sumy 4 480,- eur s príslušenstvom, ktoré doposiaľ nie je právoplatne
skončené a súd prvej inštancie o ňom stále koná a rozhoduje.

14. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 447 písm.
c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.

15. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením

povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.