Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/809/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210321
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214210321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcom: 1/ U. E., nar. XX.X.XXXX, 2/ U. E., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Y. XXX/XX, M., o zaplatenie
4.164,09 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v rade 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.5.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov v

rade 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 4.164,09 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom
skutkovom základe, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 24.1.2007 zmluvu č. 212366928, na základe ktorej im boli poskytnuté
finančnéprostriedky,ktorésazaviazaliriadnesplatiť.Celkovádlžnásumakudňupostúpeniapohľadávky
predstavovala sumu 5.567,97 € (z toho dlžná istina 5.166,21 €, riadny úrok vo výške 39,62 €, úrok z
omeškania vo výške 356,16 € a ostatné príslušenstvo vo výške 5,98 €. Podaným návrhom na začatie
konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.6.2010 do 20.12.2016 v počte 79

a celkovej výške 4.164,09 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od
21.6.2010 do 13.11.2011 vo výške 58,86 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.164,09
€ od 14.11.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a
trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v rade 1/ a 2/, oboznámením obsahu zmluvy o
splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy

o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu transakcií a
ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.9.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporcom titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola

špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky boli odporcovia
oboznámení právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 28.9.2011. Ako vyplynulo z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.9.2011) boli odporcovia vomeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 244 dní, pričom poslednú splátku úveru vykonali dňa 20.4.2008 (a
to len čiastočne).
Odporcovia v rade 1/ a 2/ s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorili dňa 24.1.2007 zmluvu o

splátkovom úvere č. 0212366928. Na základe tejto zmluvy bol odporcom poskytnutý úver vo výške
3.319,39 € (100.000,- Sk), ktorý sa zaviazali vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 52,71 € (1.588,-
Sk) v období od 20.2.2007 do 20.12.2016. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 13,40 % ročne.
Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok odporcovia titulom poskytnutého úveru ku
dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 5.567,97 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške

5.166,21 €, úroku vo výške 39,62 €, úroku z omeškania vo výške 356,16 € a ostatného príslušenstva vo
výške 5,98 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.6.2010
do 20.12.2016 v počte 79 a celkovej výške 4.164,09 €. Odporca v rade 1/ v priebehu konania
potvrdil pravdivosť tvrdení navrhovateľa uvedených v podanom návrhu na začatie konania. Uviedol,
že úver si s odporkyňou v rade 2/ brali na zakúpenie nevyhnutných vecí do domácnosti po narodení
detí. Úver splácali približne jeden rok. V čase uzavretia úverovej zmluvy bol zamestnaný a zo strany

zamestnávateľamalveľképrísľuby.Jehopracovnýpomervšaktrvalpribližnelendojanuára2009atento
bol ukončený dohodou. Potom približne dva roky podnikal ako SZČO. Nakoľko však jeho podnikanie
nedosahovalo očakávané príjmy, podnikateľskú činnosť ukončil a zaevidoval sa na úrade práce. V tom
čase sa mu zhoršil zdravotný stav, keď oslepol na jedno oko. Od januára 2015 je opäť zamestnaný,
ide však len o polovičný pracovný úväzok s čistým príjmom 180,- € mesačne. K svojim osobným,

majetkovým a zárobkovým pomerom doplnil, že je spolu s rodinou odkázaný na pomoc svojich rodičov,
ktorí sú dôchodcovia. Má dve vyživovacie povinnosti, jedno z detí navštevuje predškolské zariadenie
a druhé školu. V súvislosti s bývaním majú mesačné výdavky vo výške 300,- €. Tiež spláca záväzok
voči Sociálnej poisťovni, ktorý vznikol v čase jeho podnikania a v súčasnej dobe predstavuje sumu cca.
1.000,- €, mesačnou splátkou po 50,- €. Ich mesačné výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou a

poplatkom za predškolské zariadenie predstavujú 50,- až 60,- €. Na zakúpenie liekov mesačne potrebuje
sumu cca. 10,- €, keď jedno z jeho detí je astmatik. V prípade, ak by ich súd zaviazal na zaplatenie
dlžnej sumy žiadal, aby im súd povolil dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach vo výške maximálne
50,- €, nakoľko vyššiu splátku nemajú z čoho uhradiť. Odporkyňa v rade 2/ v priebehu konania
uviedla, že je matkou dvoch detí. Po ukončení materskej dovolenky si približne dva roky nevedela nájsť

zamestnanie. Neskôr vyskúšala niekoľko zamestnaní, jej pracovný pomer však trval len pár mesiacov.
Od novembra 2014 je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok (80 hodín mesačne). V zamestnaní
dosahuje príjem vo výške 250,- € netto. Tiež sú jej vyplácané prídavky na deti vo výške 47,- € mesačne.
Zo svojho príjmu uhrádza poplatok za komunálny odpad mesačnou splátkou vo výške 12,- €. Ani ona, ani
odporca v rade 1/ nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti, osobného motorového vozidla, prípadne inej

hnuteľnej veci väčšej hodnoty. Zároveň sa pripojila k žiadosti odporcu v rade 1/ o povolenie zaplatenia
dlžnej sumy v mesačných splátkach v prípade, ak súd vyhodnotí návrh na začatie konania ako dôvodný
a zaviaže ich na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499

Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa
§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto

zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, aje obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v
osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci
súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd mal

za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporcovia ako dlžníci uzavreli dňa
24.1.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212366928. Na základe tejto zmluvy bol odporcom poskytnutý
úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €), ktorý sa odporcovia zaviazali uhradiť právnemu predchodcovi
navrhovateľa spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 13,40 % ročne v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 52,71 € (1.588,- Sk) v období od 20.2.2007 do 20.12.2016 (teda v 119 mesačných

splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 16,24
%. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporcovia čerpali úver v sume 3.319,39
€ dňa 24.1.2007. Tento riadne a včas nesplácali, keď od 20.4.2008 už neuhradili žiadnu splátku úveru.
Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20.12.2016. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k
28.9.2011 evidoval právny predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systému pohľadávku

zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 5.567,97 €, keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
zaplatenie splátok splatných v období od 20.6.2010 do 20.12.2016. Predmetom konania v tejto
veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje
tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná
zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,

pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na

právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa
a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné
zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti
potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014
povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné
vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné

aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide
aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá
novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale
ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),

boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto
nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože

zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že

uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na

plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť

prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na
začatie konania. V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že
poslednú splátku úveru uhradil odporca dňa 20.4.2008 (aj to len čiastočne), pričom právny predchodca
navrhovateľa si účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do
28.9.2011. Potom deň, kedy bol navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného

ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Sám navrhovateľ uviedol, že odporca naposledy
uhradil čiastočne splátku úveru dňa 20.4.2008, ďalšie splátky odporcovia neuhradili. Najneskôr teda od
21.8.2008 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.5.2008) začala plynúť
premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného

zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.8.2011.
Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 29.5.2014 doručením návrhu na súd (§ 82 ods.
1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom
nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na
súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako

piatich rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S

ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporcovia v rade
1/ a 2/ boli podľa výsledku konania plne úspešnými účastníkmi konania, súd im náhradu trov konania
nepriznal, keďže si túto neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.