Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/474/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204394
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek

senátu JUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. X. K., PhD.,
proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú
nesprávnym úradným postupom a o zaplatenie škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v
sume 275 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.

16C/170/2013-32 zo dňa 30. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, a bolo jej uložené zaplatiť náhradu škody vo výške 125
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur s príslušenstvom vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote.
Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z exekučného
spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 3Er/96/2009 zistil, že súdny exekútor dňa 06.03.2009 doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré konanie bolo u exekútora vedené pod
sp. zn. EX 12580/08. Okresný súd Senica udelil súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 16.03.2009, teda po 10 dňoch od doručenia žiadosti, čo je v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote,

v danom prípade k omeškaniu nedošlo. Údaje žalobcu sú nesprávne, zavádzajúce a vyplýva z nich,
že žalobca ako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej
majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne a táto skutočnosť nárok
žalobcuvyvracia. Súdprvéhostupňatakdospelkzáveru,žežalobcanepreukázal,žebyčinnosťousúdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu spočívajúcim v tom, že vydal poverenie súdnemu exekútorovi po

uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty, a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Nakoľko
žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú bolo preto potrebné zamietnuť. K
námietke premlčania, vznesenej žalovanou, súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovi mala vzniknúťškoda nesprávnym úradným postupom, pretože súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch
rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúcie. Žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniabolasúdudoručená
06.03.2009, súd o nej rozhodol udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa
16.03.2009, dňa 22.03.2009 začala plynúť lehota na uplatnenie nároku a dňa 22.03.2012 táto lehota
uplynula. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.09.2012, teda po uplynutí zákonnej lehoty, z čoho vyplýva,
že nárok je premlčaný, pričom žalovaná vzniesla námietku premlčania a táto skutočnosť je ďalším

dôvodom zamietnutia žaloby.

Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4
ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. c), d,) a § 44 ods. 2 zák. č.

233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku - ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov konania rozhodol
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby
odvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Podľažalobcu

a) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
b) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
c) neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou
právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po
založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia,

ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čojeneprípustné.Podľaodvolateľasúdvôbecnevysvetlil,prečozastávanázor,žeúčastníkomnevznikol
stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty,
čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa súd len s poukazom

na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol
návrh na znalecké dokazovanie, čím znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku
materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku, na čo súd nemal udržateľné dôvody. Keďže výsledok
znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej,
súd založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Podľa odvolateľa ďalej súdu

nepríslušípolemizovať ovhodnostilimitáciedĺžkykonaniazákonnýmilehotami.Súdmáaplikovaťplatné
právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno
založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy
v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory,
napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže mať na výsledok

konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.

Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.)postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania,(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvéhostupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady

rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu

náhrady škody v celkovej výške 125 eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného

systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje s spojené s
vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 275 eur za celých päť mesiacov nečinnosti

exekučného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.
46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
odôvodnil žalobca tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že

správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu 275 eur navrhovateľ
vyčíslil výpočtom - alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur
za mesiac. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žalobca vzhľadal

nesprávny úradný postup exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 06.03.2009. Exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.03.2009, rozhodol teda v 10 - dňovej lehote. Žalobcove

tvrdenia o tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote, nezodpovedajú skutočnosti.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody, zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /
oznámenia/ rozhodnutia.

Súhlasne so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 06.03.2009, súd o nej rozhodol udelením poverenia na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.03.2009, dňa 22.03.2009 začala plynúť navrhovateľovi lehota
na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003.
Dňa 22.03.2012 táto lehota márne uplynula. Žaloba bola podaná na súd až dňa 27.09.2012, teda po
uplynutí zákonnej premlčacej lehoty pričom žalovaná vzniesla námietku premlčania. Súd prvého stupňa
preto správne skonštatoval, že nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom exekučného súdu je premlčaný. Uvedený dôvod - premlčanie nároku bol postačujúcim na
zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd prvého stupňa žalobou meritórne zaoberal.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle ustanovenia

§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto
odvolacím súdom priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.