Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/94/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200892
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200892.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., IČO: 35832126, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 23, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária
s.r.o., IČO: 36865281, so sídlom v Trnave, Hlavná 31, za ktorú koná advokát JUDr. Ľudovít Surma,
proti žalovanému: Mesto Senec, IČO: 00305065, so sídlom v Senci, Mierové námestie 8, zastúpenému
spoločnosťou HUTTA & PARTNERS s.r.o., IČO: 51284871, so sídlom v Bratislave, Bezekova 3225/13,
za ktorú koná advokát JUDr. Michal Hutta, PhD., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018 a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania

1. Mesto Senec ako stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.)
prijal od Asociácie vonkajšej reklamy (zapísanej v registri záujmových združení vlastníkov reklamných
stavieb) ohlásenie odstránenia nepovolenej reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb.
Reklamnú stavbu predstavuje jednoduchá reklamná tabuľa s oceľovým rámom s najväčšou informačnou
plochou od 3 m2 do 20 m2, postavená na pozemku registra C parcela č. XXXX v k. ú. Senec, LV č.
XXXX, a pozemku registra E parcela č. XXXX v k.ú. Senec, LV č. XXXX, pri ceste II/XXX po pravej
strane v smere z D1 do mesta Senec. Vlastník reklamnej stavby (žalobca) nepožiadal v určenej lehote
stavebný úrad o jej dodatočné povolenie. Stavebný úrad vyzval žalobcu ako vlastníka reklamnej stavby
dňa 4.12.2017, aby v 15-dňovej lehote preukázal oprávnenie na uskutočnenie stavby; žalobca výzvu
prevzal dňa 23.1.2018, v stanovej lehote však na ňu nereagoval. Z uvedeného dôvodu sa začalo konanie
o odstránenie reklamnej stavby.

2. Žalovaný vydal súhlasné stanovisko s odstránením reklamnej stavby č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa
16.3.2018 podľa § 88 ods. 7 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. Súhlasné stanovisko bolo žalobcovi
doručené dňa 18.4.2018.

3. Žalobca podal proti súhlasnému stanovisku žalovaného č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018 v
zákonnej lehote odvolanie, žiadal ho zrušiť ako nezákonné a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie;
odvolanie žalobcu žalovaný dňa 27.4.2018 zaevidoval pod číslom 12806/18. Žalobca namietal, že
zjavnou nezákonnosťou v postupe stavebného úradu dôjde ku škode, pretože Asociácia vonkajšej
reklamy, ktorá odstraňuje billboard, odstránené konštrukcie nevydáva.

4. Proti súhlasnému stanovisku žalovaného č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018 podala
prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III upozornenie č. Pd 90/18/1103-10 zo dňa 23.7.2018.
Prokurátorka uviedla, že žalovaný nedodržal 30-dňovú lehotu na rozhodnutie (vydanie súhlasu s
odstránením nepovolenej reklamnej stavby) vyplývajúcu z § 88 ods. 7 písm. a/ zákona č. 50/1976
Zb. Ďalšie pochybenia stavebného úradu spočívali v tom, že v zápisnici z miestneho šetrenia zo dňa
12.6.2017 nie je uvedené, či reklamné stavby boli označené údajmi o vlastníkovi, čo je významné pre
postup stavebného úradu podľa § 88 ods. 7 písm. a/ alebo písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. Okrem
toho zákon č. 50/1976 Zb. v § 105 ods. 5 písm. d/ a § 106 ods. 4 písm. d/ upravuje
sankcie v prípade porušenia tejto zákonnej povinnosti vlastníkom reklamného zariadenia. Stavebný
úrad nemal vyzývať neznámeho vlastníka reklamného zariadenia verejnou vyhláškou na preukázanie
oprávnenia na uskutočnenie reklamnej stavby, pretože nemá oporu v zákone. Navyše, stavebný úrad na
základe podnetu právneho zástupcu spoločnosti DUO CENTER Slovakia s.r.o. vyzval túto spoločnosť
ako vlastníka reklamnej stavby, aby preukázal, že mal oprávnenie na jej uskutočnenie a že je zhotovená
v súlade so zákonom, bez toho, aby mal preverené, či ide o skutočného vlastníka reklamného zariadenia
a o ktoré reklamné stavby ide.

II. Žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.6.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.6.2018,
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného (súhlasného stanoviska) č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa
16.3.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu
trov konania.

6. Uviedol, že je vlastníkom reklamnej tabule, o ktorej bolo rozhodnuté v súhlasnom stanovisku č.
ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018, ktoré považuje za rozhodnutie. Namietal, že proti súhlasnému
stanovisku žalovaného č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018 podal odvolanie, no príslušný orgán o
ňom do dňa podania žaloby na správny súd nerozhodol, ani mu neoznámil, že odvolanie nie je prípustné.

7. Namietal, že žalovaný porušil § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), nedostatočne zistil skutkový stav,
neoznámil mu konanie miestneho zisťovania (obhliadky). Žalobca trvá na tom, že reklamná tabuľa, ktorá
bola predmetom konania, nespĺňa podmienky definície reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 zákona č.
50/1976 Zb. Na preukázanie tohto záveru nechal vypracovať znalecký posudok, v ktorom sa znalec
vyjadroval k typu konštrukcie. Podľa znalca reklamná tabuľa nie je postavená zo stavebných výrobkov
a jej umiestnenie si nevyžaduje úpravu podkladu.

8. Namietal tiež, že žalovaný v konaní bez pochybností zistil vlastníka reklamnej stavby, napriek tomu
aplikoval nesprávny právny predpis a celú vec nesprávne právne posúdil: žalovaný aplikoval § 88 ods. 7
písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. ako pri neznámom vlastníkovi, no správne mal aplikovať ustanovenie §
88 ods. 7 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. Postup žalovaného považuje za zásah do svojho vlastníckeho
práva a za odňatie držby veci; rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože žalovaný sa v ňom nevysporiadal s jeho námietkami.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú; uplatnil si nárok na
náhradu trov konania. Súhlasné stanovisko považuje za opatrenie, nie za rozhodnutie, podľa jeho
názoru je zákonné a vecne správne a na jeho vydanie boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky.
Zákonnosť a vecnú správnosť opatrenia konštatovala aj prokuratúra, ktorá proti opatreniu nepodala
protest prokurátora, ktorým by žiadala jeho zrušenie alebo zmenu, a zákonnosť aj výslovne konštatovala.
Žalobu považuje za účelovú, pretože nesleduje ochranu nijakého subjektívneho práva žalobcu.

10. Podľa jeho názoru aj podľa názoru prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorá podala
upozornenie proti napadnutému opatreniu, nejde o rozhodnutie, proti ktorému by bol prípustný riadny
opravný prostriedok. Na napadnuté opatrenie a ani na postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sa
nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z toho dôvodu je tvrdenie žalobcu, že podal proti
napadnutému opatreniu odvolanie, o ktorom sa nerozhodlo, nepodstatné.

11. Žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby, pretože žalovanému
sa v konaní nepodarilo identifikovať vlastníka reklamnej stavby. Žalobca nepriznal vlastnícke právo k
stavbe sám iniciatívne, ani na základe výzvy žalovaného zo dňa 4.12.2017, prípadne v správnej žalobe. Z
uvedeného dôvodu nemá postavenie účastníka konania a nemohol byť dotknutý napadnutým opatrením.

12. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že nejde o reklamnú stavbu. Znalecký posudok, na ktorý poukazuje
žalobca, s vecou nesúvisí, pretože znalec sa vyjadroval k úplne inej reklamnej stavbe. Navyše, znalecký
posudok je vypracovaný podľa neúčinnej právnej úpravy a nemá zákonné náležitosti.

13. Procesné postupy podľa § 88 ods. 7 písm. a/ aj písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. vedú k úplne
rovnakému výsledku, ktorým je povinnosť stavebného úradu vydať súhlas na odstránenie reklamnej
stavby tej osobe, ktorá podala ohlásenie na odstránenie nelegálnej reklamnej stavby, čo žalovaný splnil.

IV. Replika žalobcu

14. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.
Nesúhlasil s názorom žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Poukázal
na to, že výkonným riaditeľom Asociácie vonkajšej reklamy je JUDr. Vladimír Hutta, CSc., a žalovaného
v tomto konaní zastupuje advokátska kancelária HUTTA & PARTNERS s.r.o., ide teda o prepojenie
žalovaného a žiadateľa o odstránenie reklamnej stavby. Okrem toho, vzhľadom na ustálenú judikatúru
sa žalobca domnieva, že žalovanému nie je možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

15. Navrhol konanie prerušiť a podať návrh Ústavnému súdu SR na konanie o súlade § 88 ods. 5 až
ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. s Ústavou SR. Uvedené ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. podľa jeho
názoru umožňujú skryté vyvlastnenie veci bez účasti vlastníka veci. Poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 3/2016.

V. Duplika žalovaného

16. Žalovaný zotrval na argumentoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalovaný nemá
absolútne žiadne informácie o činnosti Asociácie vonkajšej reklamy a ani jeho riaditeľa a prepojenie
odmieta.

17. Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2016/82056/VAM
zo dňa 24.10.2016, ktorý rozhodol o odvolaní proti súhlasnému stanovisku stavebného úradu vydanému
podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. Podľa názoru žalovaného ide o ojedinelú prax, kedy bol
pripustený riadny opravný prostriedok proti opatreniu stavebného úradu vydanému podľa citovaného
ustanovenia.

VI. Relevantná právna úprava

18. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

19. Podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie
reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez
písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo
v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba,
ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej
osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie
vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad (a) ak vlastník reklamnej
stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením
reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, (b) ak vlastník reklamnej stavby je známy,
stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na

uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v
súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že
mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami
podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala
ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.

20. Podľa § 88 ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie
vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k
pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu
s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

21. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa § 1 SP tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne
orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak (ods. 1). Správnym orgánom je štátny orgán,
orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2).

23. Podľa § 53 SP proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie,
pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do
zápisnice nevzdal.

24. Podľa § 100 ods. 1 SSP správny súd konanie preruší, rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť (písm. a/), pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu (písm. b/), podal
návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania
správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti (písm. c/), preskúmavané rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom
prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste (písm. d/), vo vzťahu k preskúmavanému
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie
o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania (písm. e/), žalobca nedal
súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho súdu o
žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o
mimoriadnom opravnom prostriedku (písm. e/).

25. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

26. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

VII. Závery správneho súdu

27. Predmetom súdneho prieskumu je súhlas žalovaného s odstránením reklamnej stavby vydaný
podľa § 88 ods. 7 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., ktoré žalobca napadol v administratívnom konaní
odvolaním, o ktorom nebolo rozhodnuté. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou spôsobilého
predmetu prieskumu v konaní pred správnym súdom, teda či rozhodnutie podľa citovaného ustanovenia
je napadnuteľné odvolaním, od čoho následne závisí posúdenie, či žaloba smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu s účinkami zasahujúcimi do sféry subjektívnych práv žalobcu.

28. Správny súd sa ešte pred posúdením uvedenej otázky zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie
konania, ktorý podal až v replike k vyjadreniu žalovaného. Podľa názoru žalobcu je namieste posúdiť
súlad ustanovenia § 88 ods. 5 až ods. 7 s Ústavou SR ohľadom vyvlastnenia reklamného zariadenia.
Správny súd uvádza, že prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom
SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania (R 53/1999).
Správny súd nedospel k záveru, že by sa zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 88 týkal núteného
vyvlastnenia reklamného zariadenia, ktoré bolo postavené bez povolenia stavebného úradu a za ktoré
by mala teoreticky prináležať vlastníkovi reklamného zariadenia primeraná náhrada. Účastník konania
má právo chrániť svoje práva a právom chránené záujmy prostredníctvom zákonných nástrojov, ktoré
mu poskytuje právny poriadok SR, konkrétne zákon č. 50/1976 Zb. a Správny poriadok a žalobca ich aj
aktívne využil (podal odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. ŽP. 12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018
aj žalobu na správny súd). Správny súd preto nezistil zákonom predpokladaný a tolerovaný dôvod
na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 SSP a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako
nedôvodný podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.

29. K posúdeniu prípustnosti správnej žaloby správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na
prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z
ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej
správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

30. Na základe všeobecnej správnej žaloby správny súd preskúmava právoplatné druhostupňové
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému
zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Hoci tento záver explicitne nevyplýva z § 3 ods. 1 písm.
b/ SSP, jednoznačne to vystihuje označenie žalovaného upravené v § 180 ods. 1 SSP (z historického
hľadiska je potrebné poukázať na to, že v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom do 30.6.2016 bolo preskúmavanie právoplatných druhostupňových rozhodnutí expressis verbis
vyjadrené v § 247 ods. 2).

31. Najvyšší súd SR napríklad v uznesení sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25.8.2016 konštatoval, že
žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné
napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým
bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4
OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré
nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná
v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím,
nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je
namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. Od právoplatnosti rozhodnutia správneho
orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP
(dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni).
K zmene tohto právneho názoru nedošlo ani prijatím novej procesnej úpravy vyjadrenej v SSP.

32. Ustanovenie § 7 písm. a/ SSP z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí nepreskúmavaných
správnych súdom nie práve komplexne upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podanie
riadneho opravného prostriedku. Toto ustanovenie vylučuje zo súdneho prieskumu len právoplatné
prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne
opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušný právny predpis. Nereflektuje však na situáciu,
keď účastník administratívneho konania podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v rámci
administratívneho konania. Logickým výkladom však možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu
nebolo, aby správne súdy preskúmavali neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej
správy, proti ktorým bol v administratívnom konaní podaný prípustný riadny opravný prostriedok. Správny
súd preto postupoval podľa § 25 SSP v spojení s čl. 4 ods. 2 základných princípov zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len CSP) a rozhodol vo veci podľa
normy, ktorá je veci najbližšia a ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva SSP, aj s ohľadom na historický výklad právnej
normy (už citovaný § 247 ods. 2 OSP), tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

33. Správny súd sa zaoberal pre vec podstatnou otázkou napadnuteľnosti súhlasu stavebného úradu
na odstránenie reklamnej stavby vydaného podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. odvolaním.
Ustanovenie § 140 zákona č. 50/1976 Zb. výslovne uvádza, že na konanie podľa tohto zákona (teda aj
na konanie podľa § 88 ods. 7) sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ zákon č. 50/1976
Zb. neustanovuje inak, teda pokiaľ tento zákon priamo nevylučuje použitie Správneho poriadku v konaní
podľa § 88 ods. 7. Uvedenej zákonnej konštrukcii zodpovedá aj znenie ustanovenia § 1
ods. 1 SP upravujúce všeobecnú aplikovateľnosť správneho poriadku: „Tento zákon sa vzťahuje na
konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.“ Aj Správny poriadok teda na vylúčenie jeho použitia vyžaduje, aby to osobitný zákon (č. 50/1976
Zb.) výslovne upravil. Aplikáciou Správneho poriadku v konaniach upravených osobitným zákonom,
ktorý výslovne neodkazuje na subsidiárne použite Správneho poriadku, sa zaoberal aj Najvyšší súd SR
v rozhodnutí R 68/2002 z pohľadu § 1 ods. 1 SP, v zmysle ktorého napriek tomu, že v zákone (zákon č.
40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) chýba odkaz na
Správny poriadok, pokiaľ ide o procesné konanie, správny orgán postupuje v konaní podľa správneho
poriadku v plnom rozsahu. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v neskoršej judikatúre (R
66/2016): „Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov vyplýva, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, teda aj na konanie úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o práve žiadateľa na poskytnutie príspevku na úhradu
prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na
dopravu zamestnancov. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov teda vymedzuje svoju pôsobnosť aj vo vzťahu
k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným spojením "ak osobitný zákon
neustanovuje inak". Obsahovo táto formulácia vyjadruje dve skutočnosti, a to a)
subsidiaritu správneho poriadku a b) negatívne vymedzenie pôsobnosti. II. Niektoré osobitné predpisy
výslovne ustanovujú, že na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V prípade,
ak takéto konštatovanie v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho práva absentuje a ak nie
sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim správneho poriadku nastupuje ex lege a je
povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho aplikovať.“

34. Keďže zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 88 ani v inom ustanovení výslovne nevylúčil použitie
ustanovení Správneho poriadku, potom aj konanie podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. patrí do rozsahu
pôsobnosti Správneho poriadku. Sú zároveň splnené aj ďalšie podmienky na jeho použitie, keďže v
predmetnej veci ide o postup, v ktorom v oblasti verejnej správy stavebný úrad rozhoduje o právach,
právom chránených alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (vlastníkov reklamných
stavieb). Oblasť verejnej správy prestavuje okruh spoločenských vzťahov, v ktorých sa vo verejnom
záujme realizuje verejná správa. V predmetnej veci ide o štátnu správu pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie, ktorej rozsah a kompetencie sú všeobecne vyjadrené v zákon č. 608/2003 Z.z.
o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, a osobitne v zákone č. 50/1976 Zb.

35. Z uvedeného dôvodu je proti rozhodnutiu stavebného úradu vydanému podľa § 88 ods. 7 zákona
č. 50/1976 Zb. (súhlasu na odstránenie reklamnej stavby) prípustné odvolanie podľa § 140 zákona č.
50/1976 Zb. v spojení s § 53 SP. Správny súd len na doplnenie zdôrazňuje, že zákon č. 50/1976 Zb.
ani Správny poriadok výslovne nevylučujú možnosť podania riadneho opravného prostriedku. Je síce
pravdou, že odstránenie reklamnej stavby by malo prebehnúť v zrýchlenom režime, tak ako to vyplýva z
dôvodovej správy k zákonu č. 293/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony. Na druhej strane však samotný zákon č. 293/2014 Z.z., dôvodová správa
k nemu ani zákon č. 50/1976 Zb. v žiadnom svojom ustanovení nevylučujú podanie odvolania proti
rozhodnutiu vydanému podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., práve naopak. Žalobca si bol tejto
skutočnosti vedomý, o čom svedčí aj podané odvolanie, o ktorom v druhom stupni rozhoduje okresný
úrad v sídle kraja, ktorý o ňom doposiaľ nerozhodol.

36. Podľa názoru správneho súdu pre posúdenie prípustnosti podania odvolania v predmetnej veci
nie je podstatné rozlišovanie medzi rozhodnutiami a opatreniami orgánu verejnej správy. Kľúčovým
je zákonná prípustnosť podania odvolania. Rozhodnutia aj opatrenia orgánov verejnej správy majú
podobný proces prijímania (administratívne konanie), právne účinky (zasahujúce do subjektívnych
práv, právom chránených záujmov a povinností ich adresátov); odlišné je len ich formálne označenie.
Napokon, zákon č. 50/1976 Zb. výslovne za rozhodnutie neoznačuje stavebné povolenie, hoci ho v
aplikačnej praxi príslušné orgány za rozhodnutie považujú.

37. Správny súd na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry
Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že v konaní sa vyskytla prekážka brániaca správnemu súdu
vo veci konať a rozhodnúť: žalobou je napadnuté prvostupňové neprávoplatné rozhodnutie správneho
orgánu, voči ktorému žalobca podal v administratívnom konaní odvolanie. Ak žalobca, využijúc riadny
opravný prostriedok v administratívnom konaní, podal žalobu proti neprávoplatnému rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, sám spôsobil, že jeho žaloba je v konaní pred správnym súdom
neprípustná. Z tohto dôvodu je jediným postupom odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v
spojení s § 25 SSP a čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP.

38. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm.
a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba
bola odmietnutá. Hoci žalobca zavinil odmietnutie žaloby, správny súd nepriznal žalovanému právo
na náhradu trov konania, pretože v konaní argumentoval inými dôvodmi, aké boli podkladom pre
odmietnutie žaloby. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe ani v duplike nevenoval prípustnosti
žaloby, nenavrhol jej odmietnutie pre neprípustnosť, a napokon aj sám vylúčil možnosť podania
odvolania proti napadnutému rozhodnutiu. Inými slovami, jeho právny názor nebol správny, a preto
správny súd dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov, ktoré nie sú predmetom náhrady podľa
§ 171 ods. 1 SSP.

39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.