Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/256/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203310
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219203310.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: B. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N., B. X, proti žalovaným: 1. Stavebné bytové družstvo Komárno, so sídlom
Komárno, Zimná 16, IČO: 00 170 984, 2. Finlegal services, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefánikova
23, IČO: 46 283 421, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 17. októbra 2019, č. k. 15C/45/2019-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17. októbra 2019, č. k. 15C/45/2019-31
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 20. 09. 2019, doručený mu dňa 20. 09. 2019 na č. l. 1 a nasl. spisu. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327 a § 328 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 20.
09. 2019 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému v 1.
rade a žalovanému v 2. rade uložil zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby k
nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Komárno, odbor katastra
na výpise z LV č. XXXXX, bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu so súpisným č.
XXXX v N., na ulici B. X, parcela reg. „C“, parcela č. XXXX vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/
XXXXXX k pozemku - parcele reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný (správne malo byť uvedené žalovaný v 2. rade)
na základe doterajšieho hrubo nemorálneho a úžerníckeho konania žalovaného v 1. rade a následne
aj cieleného dražobného konania bez právneho titulu pristúpil k dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti
v žalobcovom vlastníctve. Podľa tvrdenia žalobcu, Zmluva o výkone správy je plná neprijateľných
zmluvných podmienok, žalovaný v 1. rade zatajuje dlžné plnenie pred žalobcom za služby spojené
s výkonom správy, čím mu žalovaní spôsobujú finančnú a majetkovú ujmu. Žalovaný v 1. rade mu
odmieta vydať odpis celej zmluvy o výkone správy, ktorá bola pôvodne podpísaná a doteraz poskytnuté
informácie o finančných plneniach sú preukázateľne zmätočné. K uzavretiu zmluvy podľa žalobcu došlo
na základe omylu, nakoľko bol neskúsený, dôverčivý a s právnym poriadkom neoboznámený a žalovaný
v 1. rade ho taktiež ubezpečoval, že podpisovaná zmluva je v súlade so zákonom a že s podpísaním
zmluvy mu nehrozí žiadny osobný a ani finančný problém. Žalovaný v 1. rade bez jeho vedomia a súhlasu
v januári 2015 dal zapísať zákonné záložné právo k nehnuteľnosti. Jeho postavenie je ohrozené na
základe hrubo nemorálneho postupu žalovaného v 1. rade, ktorý pri svojej činnosti používa neprijateľné
podmienky, nekalé obchodné praktiky. Žalovaný v 1. rade z vlastného podnetu začal výkon záložného
práva, na ktoré ho ani len neupozornil a proti dražobným aktivitám podal odpor. Žalovaný v 1. rade mu
nepredložil „doklad o priebehu hlasovania ostatných majiteľov bytov a nebytových priestorov“ a „návrh
na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu žalobcu so stanoviskom ostatných majiteľov bytov a nebytových

priestorov z nášho obytného domu o zákonnom väčšinovom odsúhlasení dražby predmetného bytu
žalobcu“. Žalovaný v 2. rade mu oznámil dátum konania dražby. Poukazoval, že žalovaný v 1. rade
má stovky klientov, s ktorými uzatvára vopred pripravené typové zmluvy, ktoré sa nedajú individuálne
dojednať. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca na základe podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nepreukázal neodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa §
324 ods. 1 CSP, a to ešte pred začatím konania vo veci samej, kedy súd vychádza z toho, že v podanom
návrhu nie je zmienka o inom prebiehajúcom konaní. Žalobca k svojmu návrhu nepredložil žiadne
listinné dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu usporiadať skutkové okolnosti vydaním neodkladného
opatrenia. Žalobca doložil ako prílohu k svojmu návrhu Žiadosť o predloženie dokladu o Pravosti a
splatnosti pohľadávky a súhlasu s Dobrovoľnou dražbou bytu č. X v N. zo dňa 20. 09. 2019, ktorá je
datovaná v rovnaký deň ako bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Súd si zabezpečil
Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, k bytu č. X, ktorý je predmetom návrhu o vydanie predbežného
opatrenia, z ktorého vyplýva, že k predmetnému bytu bolo na základe rozhodnutia Exekútorského úradu
Komárno, súdneho exekútora V.. O. W. PhD. EX 3206/2016 zo dňa 15. 02. 2017 zriadené exekučné
záložné právo v prospech oprávneného W. N., na základe rozhodnutia Exekútorského úradu N., súdneho
exekútora V.. O. W., PhD., EX 709/2013 zo dňa 02. 03. 2017 a EX 20/2017 zo dňa 30. 10. 2017, prišlo k
predaju v prospech oprávneného M. Z. oznámením zo dňa 06. 11. 2018 bol oznámený začiatok výkonu
záložného práva v prospech veriteľa M. Z., E. XX, N., R.: XX XXX XXX a na základe rozhodnutia o
zriadení záložného práva k predmetnému bytu č. XXXXX/XXXXX/OEaF/XXXX zo dňa 05. 09. 2019
bolo zriadené záložné právo v prospech správcu dane - W. N.. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z
týchto skutočností je zrejmé, že žalobcovi sú známe skutočnosti smerujúce k vzniku záložného práva
k predmetnému bytu a k jeho výkonu od roku 2017, napriek tomu k dnešnému dňu nepodal žiadnu
žalobu vo veci samej ani nevyužil opravný prostriedok voči uvedeným rozhodnutiam. V tejto súvislosti
uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/392/2017 zo dňa 24. 10. 2018, ktorý žalobca
priložil k svojmu návrhu, sa týka bytu č. X uvedeného na rovnakom liste vlastníctve č. XXXXX a hoci
sa ním žalobca snažil podporiť svoje tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
aj uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre potvrdilo rozsudok 13C/30/2016-81. ktorý rozhodol v
jeho neprospech. Taktiež v bode 12 odôvodnenia uvedeného rozsudku Krajský súd v Nitre uviedol, že
žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy za obdobie rokov 2012 až
2015 a v rámci konania pred súdom o neplatnosť zmluvy o výkone správy túto vec vôbec nenamietol.
Uviedol, že vo vzťahu k námietke neplatnosti právneho úkonu žalobca takúto zmluvu súdu nepredložil a
preto sa neplatnosťou právneho úkonu nemohol vysporiadať. Uzavrel, že žalobca neosvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami neodkladným opatrením v navrhovanom rozsahu, keď naviac z priložených listinných
dôkazov samotným žalobcom je nepochybné, že si svoje záväzky riadne neplnil. Z vyššie uvedených
dôvodov preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 CSP ako nedôvodný
zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytkol súdu prvej inštancie,
že ho nepožiadal o vysvetlenie, prečo nedodal prílohy, pričom na základe výzvy súdu by ich bezodkladne
doložil k súdnemu spisu. Poukázal, že v čase od podania predmetnej žaloby do dňa podania tohto
odvolania bola dražba jeho bytu č. X a ako žalobca poslal žalovaným na vedomie aj okresnému súdu
Žiadosť o predloženie dokladu o Pravosti a splatnosti pohľadávky a súhlasu s tzv. dobrovoľnou dražbou
bytu č. X v N., na ktoré zatiaľ žalovaný v 1. rade zatiaľ nereagoval, ako i už aj opakovanú žiadosť o
mimosúdne finančné vyrovnanie v obytnom dome ul. B. XXXX/X v N., na ktoré žalovaný v 1. rade doteraz
nijako nereagoval. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho dôvodmi presne popísanými
v jeho podrobnom podaní. Mal za to, že sudca svojim konaním preukázateľne kryje úžernícke praktiky
správcu a jeho dražobných podvodníkov. Mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade už úmyselne zahájil
aj výkon záložného práva, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho práv
na obydlie, do jeho práva na súkromný a rodinný život, ale najmä do jeho práva vlastniť majetok.
Takýto zásah v prípade jeho konečného úspech v konaní, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov, by bo
síce napraviteľný žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, musel by však iniciovať ďalšie
súdne konanie, pričom účelom neodkladného oparenia je aj predchádzať ďalším súdnym sporom. Tiež
namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval, aj
keď na to neboli splnené podmienky a súd bol nesprávne obsadený, konanie zaťažil inými vadami, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe (ne)vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a jeho postupom došlo k zásahu do
základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu
do základného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (základné právo na súdnu ochranu) a v zmysle čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie).
Zdôraznil, že dodávateľ/správca úmyselne koná a formuluje do svojich vadných adhéznych zmlúv
so svojimi zákazníkmi, spotrebiteľmi neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými právnymi
normami a následne nekalými obchodnými praktikami ich cielene a úmyselne presadil aj u neho.
Zdôraznil, že obsah spotrebiteľskej zmluvy nemohol ovplyvniť. S poukazom na výklad pojmu „úmysel“
uviedol, že dodávateľ/správca vie, resp. musí vedieť, že sa môže na úkor dlžníka bezdôvodne obohatiť.
Zdôraznil, že zabezpečovacia zmluva medzi ním ako žalobcom a dodávateľom/správcom obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd nebral do úvahy. Finančné nároky žalovaného v 1. rade
sú podľa jeho názoru bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohacovaním sa dodávateľa/správcu a
dražobníka v jeho finančný neprospech. Poukázal, že v tejto veci je spotrebiteľom podľa ustanovenia
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 10. 09. 2015 vo veci C 34/13 W. N. proti SMART Capital, a. s. Uviedol, že prílišný
formalizmus pri posudzovaní úkonov strán sporu a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do
procesných úkonov týchto strán, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v
súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, vyžiadal ako dôkaz od žalovaného v 1. rade záväzný Doklad o
hlasovaní majiteľov bytov a nebytových priestorov o odsúhlasení dražby predmetného bytu žalobcu ako i
Potvrdenie o pravosti pohľadávky pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, aby podrobil predmetnú
zmluvnú dokumentáciu medzi ním a žalovaným v 1. rade súdnej kontrole a predbežnému právnemu
posúdeniu, aby odvolací súd uznesením uložil žalovanému v 1. rade povinnosť v listinnej podobe
predložiť okrem podpísanej celej zmluvnej dokumentácie aj stručné vyčíslenie vzájomných finančných
plnení a dlžných finančných čiastok, t. j. neuhradený zostatok dlhov podľa určenia osobitne. Zároveň
žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu
záložného práva a žalovanému v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, vo veci samej prehlásiť konanie žalovaného v 1. rade a
následne aj žalovaného v 2. rade za klamlivé, nekorektné, zavádzajúce a hrubo odporujúce dobrým
mravom. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
21Co/113/2016. Uviedol, že mu bola doručená aj Notárska zápisnica o dražbe predajom nehnuteľnosti
na „dobrovoľnej“ dražbe uskutočnenej dňa 24. 09. 2019, podľa ktorej predmet dražby nebol vydražený.
Mal za to, že v prípade dražby by došlo k neprimeranému zásahu do jeho práva na obydlie a do
práva na súkromný a rodinný život. Keďže žalovaný v 1. rade už preukázateľne vyvolal proces dražby
kedykoľvek v ňom môže pokračovať, je tu reálna hrozba, že príde o strechu nad hlavou, z ktorého dôvodu
žiada, aby súd rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne
ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcu a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému v 1.
rade. Uviedol, že keďže v konaní vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti predmetnej zmluvy,
nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako naliehavé a neodkladné. Keďže hrozí dôvodná obava,
že prípadným výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby dôjde k nezvratnému stavu, a to
k zmene vlastníckych vzťahov v dôsledku predaja sporných nehnuteľností tretej osobe v prebiehajúcej
dobrovoľnej dražbe, nalieha na súdnu bezodkladnú úpravu pomerov a navrhuje, aby súd prvej inštancie
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bude žalovaný v 1. rade povinný zdržať sa výkonu záložného
práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej
obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) podľa: Zmluva o výkone správy na:
1. byt zapísaný na LV č. XXXXX v okrese N., obec N., katastrálne územie N. vo vlastníctve žalobcu,
správa katastra Okresný úrad, katastrálny odbor: N., popis stavby: byt č. X, nachádzajúci sa na prízemí,
vo vchode č. X, v obytnom dome so súpisným číslom XXXX, na parcele registra „C“ KN: číslo parcely
XXXX, spoluvlastnícky podiel X/X, 2. pozemok, na ktorom je postavená bytová budova, zapísaný na LV
č. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele X/X, okres N., obec N., katastrálne územie
N., správa katastra Okresný úrad, katastrálny odbor: N., parcela registrovaná v registri „C“ KN č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXXX/XXXXXX a to až do právoplatného
ukončenia konania vo veci samej, žalovaný v 2. rade bude povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k
realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti: 1. byt zapísaný na LV č. XXXXX v okrese N., obec N.,
katastrálne územie N. vo vlastníctve žalobcu, správa katastra Okresný úrad, katastrálny odbor: N., popis
stavby: byt č. X, nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. X, v obytnom dome so súpisným číslom XXXX,

na parcele registra „C“ KN: číslo parcely XXXX, spoluvlastnícky podiel X/X, 2. pozemok, na ktorom je
postavená bytová budova, zapísaný na LV č. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele
X/X, okres N., obec N., katastrálne územie N., správa katastra Okresný úrad, katastrálny odbor: N.,
parcela registrovaná v registri „C“ KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku:
XXXXX/XXXXXX a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý poznamenal, že ako správcovi mu
žalobca doručoval podania, ktoré obsahovali rovnaké skutočnosti ako boli obsiahnuté v návrhu a
odvolaní. Žalobca namietal neprijateľné zmluvné podmienky, avšak neuviedol žiadnu konkrétnu zmluvnú
podmienku, respektíve obchodnú praktiku, ktorá by mohla byť posúdená ako neprijateľná, respektíve
ako nekalá. Poukázal na skutočnosť, že záložné právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov vzniká v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov ex lege, teda jeho
vznik nie je viazaný na súhlas žiadnej zo zúčastnených strán a už vôbec nie na súhlas dlžníka
ako záložcu. Vo vzťahu k zásade nemo plus iuris as alium transfere potest quam ipse habet, na
ktorú sa opakovane odvoláva žalobca doplnil, že pri výkone dobrovoľnej dražby v žiadnom prípade
nedochádza k jej porušenie, pretože príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe prechádza vlastníctvo
priamo na vydražiteľa. Výkon dobrovoľnej dražby v intenciách zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách považoval za legitímny, keďže predmet dražby zabezpečuje splatnú, pravú, preukázanú
a zabezpečenú pohľadávku. K početným podaniam žalobcu uviedol, že ich považuje za účelové,
smerujúce k znemožneniu a zmareniu výkonu zákonného záložného práva v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolanie žalobcu
odmietol ako nedôvodné.

4. K odvolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie aj žalovaný v 2. rade, ktorý zhodne ako žalovaný v 1.
rade upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca namietal neprijateľné zmluvné podmienky, avšak
neuviedol žiadnu konkrétnu zmluvnú podmienku, respektíve obchodnú praktiku, ktorá by mohla byť
posúdená ako neprijateľná, respektíve ako nekalá. Vyjadril presvedčenie, že nepovažoval za povinnosť
(keďže zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách takúto povinnosť neukladá) dražobníkovi
zaslať doklad o pravosti a splatnosti pohľadávky a súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s
vykonaním dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, o čom dňa 23. 09. 2019 informoval žalobcu.
Poukázal na skutočnosť, že záložné právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniká
v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov ex lege, teda jeho vznik nie je viazaný
na súhlas žiadnej zo zúčastnených strán a už vôbec nie na súhlas dlžníka ako záložcu. Oznámenie o
začatí výkonu záložného práva zo dňa 06.11.2018 bolo žalobcovi riadne doručované na adresu jeho
trvalé pobytu, pričom si túto neprevzal, rovnako aj v prípade doručovania výzvy na umožnenie obhliadky
nehnuteľnosti. Preto argumentáciu žalobcu, že o výkone záložného práva nebol riadne upovedomený
považoval za neopodstatnenú. Vo vzťahu k zásade nemo plus iuris as alium transfere potest quam ipse
habet, na ktorú sa opakovane odvoláva žalobca doplnil, že pri výkone dobrovoľnej dražby v žiadnom
prípade nedochádza k jej porušenie, pretože príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe prechádza
vlastníctvo priamo na vydražiteľa. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie
žalobcu ako nedôvodné.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie sú dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť.

6. V preskúmavanej veci sa žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie osobne dňa 20. 09.
2019, nazvaným ako „žaloba - návrh na vydanie nariadenia neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu
záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby bytu č. 1“ domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, na základe ktorého by uložil súd prvej inštancie žalovanému v 1. a 2. rade
povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam zapísaných
v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade N., odbor katastra na výpise z LV č. XXXXX, bytu č. X
nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu so súpisným č. XXXX v N., na U. parcela reg. „C“, parcela
č. XXXX vo vlastníctve žalobcu v podiele X/X, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXXX/XXXXXX k pozemku - parcele reg. „C“ parc. č. XXXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Namietal, že zmluva so žalovaným v 1. rade obsahuje
neprijateľné podmienky, v dôsledku čoho je absolútne neplatná, pričom konkrétnu zmluvu uzatvorenú so
žalovaným nepredložil. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre, zo dňa 24. 10. 2018, č. k. 25Co/392/2017-104
(ktorý priložil žalobca ku svojmu návrhu), ďalej vyplynulo, že v predmetnom konaní odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v neprospech v tomto konaní vystupujúceho žalobcu. Z jeho
obsahu je možné zistiť, že žalobca neuhrádzal preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie
služby a poplatok za výkon správy. Na základe označeného exekučného titulu iniciovali vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu, v ktorom žalobca vlastní nehnuteľnosť vyššie špecifikovanú,
výkon zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ
dobrovoľnej dražby, v tomto konaní vystupujúci ako žalovaný v 1. rade vyhlásil, že záloh (konkrétne
vyššia špecifikovaná nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu), je možné dražiť a v zmysle § 7
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sú všetky pohľadávky viažuce sa k tomuto
záložnému právu ku dňu vyhlásenia pravé a splatné v celkovej sumy 13.234,05 eura ku dňu 15. 10. 2018.
Žalovaný v 2. rade listom zo dňa oznámil začatie výkonu záložného práva, ktoré doručil príslušnému
Okresnému úradu Komárno a žalobcovi, ktorý si zásielku nevyzdvihol ani pri opakovanom doručovaní
dňa 07.11.2018. Z notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčoval priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby,
spísanej notárkou R. O. dňa 24. 09. 2019 rezultovalo, že na túto sa nedostavil žiaden účastník,
následkom čoho nebol predmet dražby vydražený. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu je žalobca, pričom v časti B je uvedená poznámka o začatí
výkonu záložného práva v prospech záložného veriteľa M. Z. E. XX, XXX XX N., IČO: XXXXXXXX
(žalovaného v 2. rade) formou predaja na dobrovoľnej dražbe a to nehnuteľnosti - parc. registra „C“ č.
XXXX a na byt č. X/X, vchod č. X, v obytnom dome so súpis. č. XXXX a na parc. reg. „C“ parc. č. XXXX -
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku žalobcu. Ako ďalšia poznámka je uvedená vedenie súdneho konania na Okresnom súde
Komárno zo dňa 20. 09. 2019, ktorým žalobca navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa
výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnostiam registra :
„C“ parc. č. XXXX a na byt č. X/X, vchod č. X,. v obytnom dome so súpis. č. XXXX na parc. registra
„C“ parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXXX/XXXXXX vlastníka - žalobcu.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Podľa § 329 odsek 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude
ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná;
nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah
medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu a ak sa medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany,
ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi,
z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž
časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením
výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len
v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v
konaní o neodkladnom opatrení.

14. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie (stav zistený v
čase vydania napadnutého uznesenia), ako aj z odvolacích námietok uvedených žalobcom v podanom
odvolaní, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom mal za to, že žalobca
neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ergo nepreukázal splnenie základných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je totiž opodstatnené, ak
existuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy a dotknutá strana osvedčila s veľkou
mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia svojho práva v spore. Účelom neodkladného opatrenia
je upraviť pomery medzi stranami sporu, preto je dôležité, aby neodkladné opatrenie po stránke
skutkovej úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej a aby sa dalo z návrhu neodkladného
opatrenia usudzovať, že ten, kto ho navrhuje, môže byť vo veci samej úspešný a dovtedy mu treba
poskytnúť ochranu, resp. dočasne upraviť vzájomný vzťah.

15. Reagujúc na námietky odvolateľa, odvolací súd poznamenáva, že začatie výkonu záložného
práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany
dlžníka hradiť pohľadávku (pohľadávky) riadne a včas. Vyhlásením dražby v tomto prípade nie sú
dotknuté práva žalobcu, a ani samotnou dražbou nie je dotknuté jeho právo na obydlie, keďže aj v
prípade zmeny vlastníctva k zálohu je jediným legálnym spôsobom, ako donútiť žalobcu opustiť obydlie,
podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. V predmetnom prípade, sám žalobca svojím ľahostajným
prístupom k plneniu si zákonom uloženej povinnosti uhrádzať preddavky na plnenia spojené s užívaním
bytu a ďalšie služby a poplatok za výkon správy spôsobil, že prišlo k realizácií úkonov smerujúcich k
výkonu samotného zákonného záložného práva. V neposlednom rade, podľa názoru odvolacieho súdu
je žalobca zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými
prostriedkami. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu
osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe
čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie
chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Rovnako je
nevyhnutné posúdiť vzťah konania vo veci samej s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd z vlastnej iniciatívy zisťoval, či žalobca podal žalobu vo veci samej, ktorou by sa domáhal
ochrany svojich oprávnených práv a právom chránených záujmov, ktorým sa má táto ochrana poskytnúť.
Žalobca však ostal celkom pasívny, nepodal žiadnu žalobu (návrh) vo veci samej, v dôsledku čoho je
možné dôvodne predpokladať, že sám nevedel, akému nároku by sa ochrana mala poskytnúť.

16. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru je záložným právom zákonným (§ 15
odsek 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), to znamená, že vzniká
priamo zo zákona ku každému jednému bytu alebo nebytovému priestoru.
Je nepochybné, že využitie tohto práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytov alebo nebytových priestorov v dome, ktoré urobili jeho vlastníci, bolo cielené
najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za
plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným
voči ostatným vlastníkom. Realizácia záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka poskytuje
ostatným vlastníkom v dome zjednodušený a zrýchlený spôsob likvidácie ich pohľadávky. Vzhľadom
na uvedené, žalobca porušil zákonom ustanovené povinnosti uhrádzať svoje pohľadávky riadne a
včas, v dôsledku čoho sa ostatní spoluvlastníci legitímne obrátili na súd, ktorý vydal exekučný titul, na
podklade ktorého prišlo realizácií výkonu zákonného záložného práva. Pokiaľ žalobca spochybňoval
nedoručenie dokladu o pravosť a splatnosť pohľadávky, v tomto smere musí odvolací súd dať za pravdu
žalovaným v 1. a 2 rade, pretože neexistuje žiadna zákonná povinnosť žalobcovi taký doklad predložiť
alebo doručiť. Napokon, žalobca mal objektívne možnosť nahliadnuť do dokladov dražobníka, čo však
podľa vyjadrenia žalovaných neurobil. V naznačených súvislostiach, odvolací súd upriamuje pozornosť
žalobcu na skutočnosť, že zákonnosť pohľadávky bola judikovaná súdom (Okresným súdom Komárno,
aj Krajským súdom v Nitre), z ktorého dôvodu má žalobca pozitívnu vedomosť o jej existencii, paralelne
aj o jej splatnosti.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.