Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214188
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817214188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XXX/XX, Y., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Martinom Lukačovičom,
advokátom,
sosídlomF.Madvu330/27,Prievidza,IČO:36860247,protižalovanému:R.Y.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom E. XXX/X, Y., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Alenou Babišovou,
advokátkou, so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza č.k. 18C/37/2017- 126 zo dňa 12. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému od žalovaného vrátenia daru, určenia, že
žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., okres Y., vedených

v KN Okresného úradu Y., katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX a to rodinného domu súp.
č. XXX s príslušenstvom a súčasťami v celosti, postaveného na pozemku parcela reg. C č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, pozemku parcela reg. C č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXXmX a pozemku, evidovaného ako záhrady par. č. XXX o výmere XXXmX,
vypratania predmetných nehnuteľností a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. K podanému žalobnému návrhu
žalobcu o vrátenie vlastníckeho práva k predmetným darovaným nehnuteľnostiam žalobcovi uviedol,

že v tejto súvislosti súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok pre vrátenie daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, pričom poukázal na rozhodnutia R
88/1998,
R 31/1999, R 61/1997), dochádza k zániku darovacieho vzťahu podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka
na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach a to: a) hrubé porušenie dobrých
mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného
právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám

súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo
častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú
funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách
morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatneniapráva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť,
ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné,

aleboajneposkytnutiepotrebnejpomocidarcoviainýmosobám,ktorápovinnosťvyplývabuďzprávnych
noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria
k členom rodiny darcu. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba
posudzovať ako správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď
tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno

konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani
menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru.
Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a

hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia
daru, lebo reakcia obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu

medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by
bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca spolu so svojou manželkou ako darcovia uzavreli
so žalovaným ako obdarovaným dňa 5.3.2010 darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, na

základe ktorej žalobca spolu s manželkou darovali spoj podiel 1 v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov na nehnuteľnostiach k.ú. Y., LV č. XXXX parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXmX, parc. č. XXX záhrady o výmere XXXmX a dom súpisné č. XXXXX s príslušenstvom a súčasťami
postavené na parc. č. XXX a manželka žalobcu darovala žalovanému svoj podiel 1 na predmetných
nehnuteľnostiach, čím došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností žalovanému v celosti v podiele

1/1. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena v podobe práva bezplatného
doživotného užívania predmetných nehnuteľností, doopatruje darcov a poskytne im všetku potrebnú
pomoc a opateru, ktorú budú do svojej smrti potrebovať. Do katastra nehnuteľnosti bolo vlastnícke právo
k darovaným nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalovaného a vecné bremeno bolo zapísané v
prospech žalobcu a jeho manželky, na základe rozhodnutia Správy katastra Y., číslo vkladu V 855/10

zo dňa 26.3.2010. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na to, aby došlo k vráteniu daru,
musí darca vykonať jednostranný právny úkon adresovaný obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia
daru. Tento jednostranný adresovaný úkon, keď dôjde obdarovanému vzniká darcovi právo domáhať
sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. V
danom konaní podľa právneho názoru súdu prvej inštancie nebolo žalobcom preukázané, že došlo k

riadnemu doručeniu výzvy na vrátenie daru. Nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť, mal žalobca doručovať
výzvu do vlastných rúk žalovanému, pričom dôkaz o doručení predmetnej výzvy do konania predložený
žalobcom nebol. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní však nie je sporné, že výzva na vrátenie daru sa
dostala do dispozičnej sféry obdarovaného, teda žalovaného, pretože žalovaný to v spore nenamietal a
žalobca zároveň predložil do konania listinný dôkaz, označený ako „Odpoveď k výzve na vrátenie daru“

zo dňa 27.10.2017, z ktorého obsahu vyplývalo, že žalobca listom z 9.10.2017 vyzval žalovaného na
vrátenie daru - nehnuteľností. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že sa prejav vôle darcu
do dispozície obdarovaného dostal. Súd prvej inštancie to nepovažoval za sporné. Ďalej uviedol, že vo
výzve na vrátenie daru z 9.10.2017 žalobca ako významné skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie
dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny uviedol, že si žalovaný dlhodobo

a sústavne neplní svoje záväzky voči žalobcovi, ku ktorým sa zaviazal v darovacej zmluve. Od roku
2012 sa voči žalobcovi správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy, nezabezpečuje žalobcovi potrebnú
pomocaopateru.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciemalzapreukázané,ževčaseuzavretia
darovacej zmluvy (ku dňu 15.3.2010) žalovaný zabezpečoval riadnu starostlivosť jednak svojej matke
R. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola v tom čase vážne chorá, sprevádzal ju pri lekárskych vyšetreniach,

staral sa o ňu v domácom prostredí, kúpal ju, prebaľoval a pod. V čl. V. darovacej zmluvy naviac samotní
darcovia vyhlásili, že pre darovaciu zmluvu sa rozhodli z dôvodu, že R. Y. je chorá, potrebuje neustálu
opateru, ktorú jej a jej manželovi poskytuje v celom rozsahu obdarovaný. Nie je sporné, že žalovaný sa
o oboch darcov v čase uzavretia darovacej zmluvy ako aj v období pred jej uzavretím, kedy od roku 2003žil s obomi darcami v spoločnej domácnosti riadne staral. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným za života
manželky žalobcu boli dobré, vychádzali spolu aj keď žalovaný vždy viac inklinoval k matke a druhý syn
J. viac k žalobcovi. Druhý syn domácnosť žalobcu 9 rokov nenavštevoval, boli so žalobcom pohádaní,

kontakt druhého syna so žalobcom sa obnovil tesne pred smrťou manželky žalobcu. Následne po tom,
čo manželka žalobcu dňa 10.3.2010 zomrela, sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným začali zhoršovať.
Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že v rokoch 2012 a 2013 žalovaný zabezpečoval žalobcovi
riadnu starostlivosť, žalobcovi varil aj piekol, pral, žehlil, pomáhal s prácami aj okolo nehnuteľnosti, čo
vyplynulo z účastníckych a svedeckých výpovedí, najmä však z výsluchu R. Y., ktorý s nimi žije viac

ako 14 rokov v spoločnej domácnosti. Žalovaný tiež sprevádzal žalobcu, na kardiologické vyšetrenie do
Banskej Bystrice v roku 2012 (obdobie vyplýva z lekárskej správy - nález č.l. 21). Ak žalobca vo výzve
tvrdil, že potrebuje v dôsledku zlého zdravotného stavu pravidelnú starostlivosť a to odvoz, dovoz a
doprovod k lekárovi na vyšetrenie, bolo preukázané, že takúto starostlivosť mu žalovaný nezabezpečuje,
na vyšetrenie chodí žalobca buď sám, v poslednom období v sprievode svojho vnuka R. alebo druhého
syna J.. Žalobca pred súdom sám tvrdil, že žalovaného nikdy nežiadal, aby s ním k lekárovi išiel, pretože

s ním nekomunikuje. Súd prvej inštancie mal za preukázané, čo tvrdil aj svedok R. Y., že žalovaný sa o
zdravotný stav žalobcu zaujíma, po absolvovaní vyšetrenia v sprievode vnuka R. Y. sa tohto vždy opýta
na zdravotný stav žalobcu, rovnako má prístup k zdravotnej dokumentácii žalobcu. Žalovaný súdu prvej
inštanciepotvrdil,ženahliadadozdravotnejdokumentáciežalobcuajehozdravotnýstavpozná.Žalobca
toto tvrdenie nerozporoval. Bolo potvrdené tvrdenie žalobcu, že ho v nemocnici, kde bol opakovane

hospitalizovaný žalovaný ani raz nenavštívil, nebolo však rozporované tvrdenie žalovaného, že on v
nemocnici bol a u ošetrujúceho lekára sa informoval na zdravotný stav žalobcu, jeho samotného však
osobne počas pobytu v nemocnici nenavštívil. Nenavštevovanie žalobcu žalovaným počas jeho ústavnej
liečby podľa názoru súdu prvej inštancie nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Ako
ďalší dôvod, pre ktorý žalobca žiada vrátenie daru vo výzve uviedol, že potrebuje zabezpečiť vybratie

liekov, nákup potravín, drogérie, pričom sám žalobca ako aj svedkovia potvrdili, že tieto veci si doposiaľ
žalobca zabezpečuje svojpomocne, sám si vyberá aj dávkuje lieky, kupuje potraviny aj drogériu. Nie je v
uvedenom odkázaný na pomoc druhej osoby. Ak žalobca uviedol, že mu žalovaný nezabezpečuje dovoz
stravy, vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný stravu žalobcovi
zabezpečoval, čo potvrdil aj svedok R. Y., dokonca mu ju nosil aj von na dvor, ale žalobca to nezjedol,

žalovaný sa pokúsil zabezpečiť žalovanému stravu dovozom z jedálne resp. stravovacieho zariadenia,
avšak aj toto jedlo následne vyhadzoval, pretože ho žalobca nezjedol. Žalovaný si potraviny aj drogériu
kupuje sám, varí si pre seba. Žalobca sa stravuje v stravovacích zariadeniach, niekedy ho aj s vnukom
pozve na obed druhý syn J., alebo mu navarí nevesta. Ak ďalej žalobca ako ďalší dôvod vrátenia daru
uviedol, že mu žalovaný nezabezpečuje upratovanie a udržiavanie čistoty domácnosti ani opravu domu,

keď tieto činnosti musí roky vykonávať sám za pomoci syna J., mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žalovaný mu takúto pomoc ponúkol a to naposledy v máji 2015, po návrate žalobcu z operácie tumoru
hrubého čreva, ponúkol mu (čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede R. Y., ktorý pri tejto udalosti osobne
bol), že mu bude variť, prať, žehliť, upratovať, pomáhať, čo potrebuje a starať sa o neho, čo žalobca
odmietol so slovami „staraj sa o seba ty hovno zasraté sopľavé“. Žalobca toto tvrdenie žalovaného

v spore nerozporoval. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný sa nezaujíma o údržbu, opravu rodinného
domu, kedy žalobcovi s udržiavacími prácami pomáha vnuk R. a syn J.. K tomu žalovaný tvrdil, že všetky
práce v dome ako aj okolo neho sa diali a dejú len na pokyn žalobcu, čo, kde a ako sa urobí. On nikdy
nebol žalobcom požiadaný, aby mu pomohol, preto nechcel situáciu zhoršovať a nechal žalobcu robiť
si v dome a jeho okolí vždy čo chcel a ako chcel. Žalobca potvrdil, že žalovaného nikdy neoslovil, aby

mu s prácami okolo domu pomohol, má však za to, že žalovaný sa mal sám zaujímať o nehnuteľnosť,
z vlastnej iniciatívy, ako uviedol súdu, on sa žalovanému klaňať nebude, je povinnosťou žalovaného
osloviť staršieho a o nehnuteľnosť sa vôbec nezaujíma. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neprispieva
roky na chod domácnosti ani na náklady súvisiace s platením energií ako voda, plyn, elektrika, ani na
náklady súvisiace s vykurovaním domácnosti (kúpa dreva na zimu), súd prvej inštancie uviedol, že toto

tvrdenie žalobca preukázal, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný začal uhrádzať náklady
súvisiace s energiami až po začatí tohto sporu v máji a júni roku 2018. Toto konanie však nemožno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa
účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva odpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený
užívať cudziu vec povinný niesť aj primerané náklady na jej zachovanie a opravy, užíva však vec aj

jej vlastník, je povinný niesť tieto náklady podľa miery spolunažívania. Zo zákona priamo nevyplýva,
kto sa má starať o opravy a o zachovanie veci postarať. Pri posudzovaní pomeru užívania, či už pre
stanovenie podielu nákladov, či povinnosť vec opravovať a udržovať, nemožno vychádzať len z kvality
užívania ale i z jej intenzity. Žalovaný umožňuje žalobcovi žiť v dome, čím mu zabezpečuje minimálnestarostlivosť, týkajúcu sa bývania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca užíva a má
neobmedzený prístup k takmer celej nehnuteľnosti, svedok p. Z. dokonca uviedol, že sa k nehnuteľnosti
správa ako jej vlastník. Preto ak žalovaný do začatia súdneho sporu neplatil úhrady energií, toto jeho

správanie nemožno kvalifikovať ako hrubý rozpor s dobrými mravmi. Žalobca ďalej tvrdil, že mu žalovaný
znemožňuje dlhodobo využívať niektoré miestnosti v dome, ktoré uzamkol a on k nim nemá prístup.
Dokazovaním bolo preukázané, že sa v skutočnosti jedná o jednu miestnosť na poschodí rodinného
domu o výmere 2 x 1 meter, slúžiacu ako špajza, v ktorej má žalovaný uskladnený svoj alkohol,
uzamkol túto miestnosť z obavy, aby mu alkohol nevypil žalobca (uvedené potvrdil svedok R. Y. vo svojej

výpovedi). Žalobca tak podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že nemá
prístup k viacerým miestnostiam v dome. Súd prvej inštancie mal za to, že je nesporné, že vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným ochladli a že spolu nekomunikujú od roku 2012. Žalobca svoje právo na vrátenie
daruvyvodzujezdlhodobéhonezáujmužalovanéhoonehoakoajodarovanénehnuteľnosti-udržiavacie
práce na rodinnom dome a jeho okolí. Žalovaný popiera, že by jeho konanie naplnil hrubý rozpor s
dobrými mravmi. Sporné tak medzi stranami sporu bolo právne posúdenie, či správanie žalovaného

dosahuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich
porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Súd prvej inštancie pri tomto posúdení zohľadnil okolnosti
prípadu, pričom prihliadal aj na to, že k správaniu žalovaného prispel aj samotný žalobca. Súd prvej
inštancie poukázal na judikatúru a stanoviská najvyšších súdnych autorít a na problematiku viažucu sa k

ust. § 3 a §39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na to, aby boli dobré mravy kvalifikovaným spôsobom
porušované, teda aby išlo o hrubé porušenie dobrých mravov, je potrebné vždy zohľadniť intenzitu,
dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov. Pre posúdenie, či ide o hrubé porušovanie dobrých
mravov, sú rozhodujúce objektívne okolnosti ako aj prípadné subjektívne okolnosti a pocity na strane
darcu, ktoré spočívajú v predstavách, ako by sa mal obdarovaný voči darcovi správať, akým spôsobom

by mal prejaviť náležitú vďaku, pomoc, podporu vo vzťahu k obdarovanému, aby objektívne neporušil
dobré mravy podľa §630 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto v zmysle vyššie uvedeného
považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal také hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany žalovaného voči žalobcovi, či členom jeho rodiny, ktoré by bolo možné považovať
za hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na princíp vzájomnosti. To znamená, že súd prvej

inštancie zohľadnil aj správanie žalobcu ako darcu voči žalovanému ako obdarovanému a zistil, že
tento sa sám správal voči žalovanému v rozpore s dobrými mravmi a aj jeho správanie bolo jednou z
príčin nevhodného správania sa obdarovanému voči nemu. Na ponúknutú pomoc zo strany žalovaného
opakovane reagoval odmietavo, v spore súdi argumentujúc tým, že mu vadí správanie žalovaného,
ktorý ho chce riadiť (doslova „dirigovať“), nepreukazuje mu náležitú úctu ako k staršiemu človeku, nijako

sa nezaujíma o stav svojej nehnuteľnosti, ignoruje ho a dlhoročne s ním nekomunikuje. Svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že vzájomný vzťah žalobcu a žalovaného je dlhodobo zlý, žalobca ho
označil ako „mŕtvy“, svedok R. Y. pre charakteristiku vzájomného vzťahu uviedol, že je tam medzi nimi
vzájomný odpor. V konaní súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným dlhodobo absentuje
vzájomná komunikácia. Žalobca žalovaného odmieta, čo žalobca v spore nepoprel. Tým, že žalovaný

nenaplniločakávaniažalobcuotom,akosatrebaodarovanúnehnuteľnosťstaraťanaponúknutúpomoc
zo strany žalovaného reagoval verbálne ako „staraj sa o seba“ a tým, žalovaný odmietal resp. naďalej
odmietaakceptovaťčastépožívaniealkoholužalobcom,kedyžalobcažalovanéhopodvplyvomalkoholu
atakoval, stále atakuje a vulgárne mu nadáva, došlo postupne k ochladeniu vzájomných vzťahov až do
tej intenzity, že spolu od roku 2012 nekomunikujú. Vykonaním dokazovaním súd prvej inštancie dospel

k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie, že žalobca je dlhodobý ťažký alkoholik a potrebuje sa liečiť v
spore dostatočne nepreukázal. Z vykonaného dokazovania mal však súd prvej inštancie za zistené, že
síce žalobca mal obdobie, kedy vo zvýšenej miere požíval alkohol, ale svedkovia potvrdili, že to bolo
bezprostredne v období po smrti jeho manželky, vyrovnával sa týmto spôsobom so stratou blízkej osoby,
nebolo však preukázané, že by išlo o trvalý, dlhodobý a pretrvávajúci stav u žalobcu, ktorý vyvoláva

potrebu protialkoholického liečenia. Svedeckými výpoveďami mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobca požíva alkohol, či však v miere, ktorá by umožnila súdu urobiť záver, že žalobca je alkoholik,
to žalovaný v spore nepreukázal. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným ako
aj ostatnými členmi ich rodiny ide o pretrvávajúcu absenciu ich vzájomnej komunikácie, ktorú by však
sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov len z jednej strany. Zo všetkých

svedeckých výpovedí, ako aj z výpovedí samotných strán sporu vyplýva, že je to žalobca, ktorý pomoc
žalovaného dlhodobo odmieta, opakovane používa voči osobe žalovaného vulgarizmy, čo potvrdil aj
samotný žalobca. Bolo preukázané, že žalovaný voči členom rodiny žalobcu používa v ich neprítomnosti
spoločensky nevhodné označovanie človeka (šváb, sliepka). Nebolo by však podľa súdu prvej inštanciesprávne a spravodlivé, aby súd hodnotil správanie žalovaného voči žalobcovi bez toho, aby nevzal do
úvahy aj správanie žalobcu voči žalovanému a tiež narušené vzájomné vzťahy. Svedeckými výpoveďami
mal súd ďalej za preukázané, že k ochladeniu vzťahov značnou mierou prispel aj samotný žalobca a

to verbálnym útočením na žalovaného. Súd prvej inštancie sa po vykonanom dokazovaní priklonil k
názoru žalovaného, že skutočným dôvodom, pre ktorý žalobca podal žalobu o vrátenie daru nie je ani tak
správanie žalovaného ako skôr snaha žalobcu šanovať vzniknutý stav, kedy by si želal, aby aj druhému
synovizanechalaspoňčasťžalobcomnadobudnutéhomajetku.Zdarovacejzmluvyžalovanémuvyplýva
záväzok zabezpečiť žalobcovi nerušené právo bývania, súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný toto

naplnil ako aj právo žalobcu užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný sa zaviazal doopatrovať rodičov,
matku doopatroval, otca chce doopatrovať, žalobca však jeho pomoc dlhodobo odmieta. Ak žalobca
tvrdil, že žalovaný mu dlhodobo a sústavne nezabezpečuje starostlivosť, a bez pomoci svojho druhého
syna J. a jeho manželky by nezvládol starostlivosť o dom ani o svoje životné potreby, toto svoje tvrdenie
žalobca v spore nepreukázal, práve naopak, dokazovaním bolo zistené, že vo väčšine činností ohľadom
domácnosti (pranie, vysávanie, nákup potravín, drogérie) a svojich denných potrieb (dávkovanie liekov)

si je žalobca sebestačný, o doprovod k lekárovi požiada vnuka alebo syna J., žalovaného o to nežiada.
Bolo preukázané, že žalovaný chcel žalobcovi zabezpečiť a istú dobu zabezpečoval žalobcovi stavu,
o toto však žalobca nemal zo strany žalovaného záujem. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
skonštatoval, že neboli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru žalovaným žalobcovi. K
žalobe žalobcu týkajúcej sa vypratania predmetných nehnuteľností, uviedol súd prvej inštancie, že

rozhodovacia prax súdov uvádza, že pokiaľ ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca sa môže
domáhať jej vypratania len ak sú splnené podmienky pre vrátenie daru ( R 38/1992). Dodal, že ak
by aj naplnené zákonné predpoklady boli, súd by nemohol žalobe vyhovieť v celom rozsahu, keď z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ako darca by sa mohol domáhať vrátenia predmetných
nehnuteľností len v podiele jednej polovice (patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov),

pretože v polovici vlastnícke právo k nim nadobudla manželka žalobcu R. Y. do svojho výlučného
vlastníctvadedením.PokiaľtedaR.Y.,akojedenzdarcovnehnuteľnostízomrelavroku2010azasvojho
života nevykonala voči žalovanému (obdarovanému) prejav vôle smerujúci k vráteniu daru, žalobca sa z
titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže v konaní domáhať vydania spoločne
darovanejvecizmajetkutvoriacehopredmetbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Vprípadesmrti

jedného z manželov - darcov, sa pozostalý manžel môže domáhať vrátenia celého predmetu daru z
majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva, teda v danom prípade len podielu 1/2 na
predmetných nehnuteľnostiach. Záverom súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že záväzok
žalovaného, ku ktorému sa v darovacej zmluve zaviazal ostáva v platnosti, čo predpokladá väčší záujem
žalovaného o žalobcu, ako doposiaľ (resp. aspoň snahu o zlepšenie ich vzájomných vzťahov napr.

prostredníctvom mediátora). Samozrejme o takúto pomoc musí žalobca aj reálne stáť, pretože bez
jeho záujmu, resp. proti jeho vôli by takáto pomoc bola kontraproduktívna. V tomto smere je na oboch
stranách aby zvážili, v čom je z ich strany možné zlepšiť vzájomný vzťah a dostať ho aspoň do koľají
akceptovateľných pre obe strany, samozrejme s prihliadnutím na potreby a možnosti aj druhej strany.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Uviedol,
že súhlasí iba s jedinou časťou odôvodnenia rozsudku a tou je časť týkajúca sa skonštatovania
súdu, že ak by aj boli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru, súd by žalobe nemohol
vyhovieť v celom rozsahu, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ako darca by sa
mohol domáhať vrátenia predmetných nehnuteľností len v podiele jednej polovice, pretože v polovici

vlastnícke právo k nim nadobudla manželka žalobcu do svojho výlučného vlastníctva dedením. Žalobca
tvrdil, že žalovaný sústavne od roku 2012 svojim správaním vo vzťahu k darcovi, teda žalobcovi
a členom jeho rodiny porušoval dobré mravy spôsobom, ktoré možno kvalifikovať ako spoločensky
neakceptovateľné správanie. Nesporné je, že žalovaný skutočne nepoužíval vo vzťahu k žalobcovi
fyzické násilie. Ako vyplynulo z dokazovania pred súdom, najmä z výpovede R. Y., k verbálnym

urážkam medzi sporovými stranami dochádzalo, avšak nielen zo strany žalobcu ale aj žalovaného,
o čom sa však súd vo svojom odôvodnení už nezmieňuje a nijako ho nehodnotí. Uviedol, že je
pravdou, že vzťah medzi sporovými stranami bol a je skutočne taký, že sporové strany vzájomne dlhé
roky nekomunikujú. Dôvody tohto stravu treba určite hľadať niekde v ďalekej minulosti, keďže aj z
dokazovania vyplynulo, že sporové strany si nikdy veľmi nerozumeli už v čase pred smrťou manželky

žalobcu. Mal za to, že žalovaný celkom jasne postavil svoju obranu v konaní na jeho presvedčení,
že žalobca je alkoholik a potrebuje protialkoholické liečenie. Podľa žalovaného z toho vyplynuli medzi
žalobcom a žalovaným nedorozumenia a psychické ataky na žalovaného vedúce k súčasnému stavu,
tedažežalobcažalovanéhoodmietaanavzájomspolunekomunikujú.Teda,akajchcelpomôcťžalovanýsvojmu otcovi, žalobcovi, nemohol tak urobiť lebo podľa neho je žalobca ťažký alkoholik, ktorý sa
bráni pomoci žalovaného a ktorý ho iba častuje nadávkami, vyplývajúce zo stavu opitosti. Uvedené
tvrdenia žalovaného mal žalobca za čistý nezmysel. V konaní sa preukázalo podľa neho, že žalobca je

obyčajným, bežným konzumentom alkoholu ako hocikto iný. V žiadnom prípade žalobca nie je závislý
na alkohole a nepotrebuje sa liečiť
v protialkoholickom zariadení. Teda mal za to, že v žiadnom prípade nie je možné vyvodzovať vzájomnú
diskomunikáciu sporových strán z toho, že žalobca bol alkoholikom, pretože to nie je pravda. Ak teda
podľa prvostupňového súdu mal žalobca svojim správaním sám porušovať dobré mravy vo vzťahu k

obdarovanému, teda k žalovanému, tak určite nie na základe toho, že žalobca mal byť podľa žalovaného
ťažký alkoholik, ktorý potrebuje odbornú pomoc a preto žalobca žalovaného odmieta a navzájom spolu
nekomunikujú. Ďalej mal žalobca za to, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutkový stav
veci, keď sa viac menej pri vysvetľovaní svojho názoru o tom, že žalobca odmietal pomoc ponúkanú mu
žalovaným obmedzil v podstate len na jeden prípad vzájomnej komunikácie sporových strán. Uviedol, že
išlo o výnimočnú jednorazovo ponúknutú pomoc zo strany žalovaného potom, čo bol žalobca s ťažkými

zdravotnými problémami hospitalizovaný v nemocnici, do ktorej ho žalovaný ani neprišiel navštíviť.
Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené v konaní týkajúce sa toho,
že podľa súdu prvej inštancie je žalobca vo väčšine činností ohľadom domácnosti a svojich potrieb
sebestačný, a preto vlastne ani nepotreboval žiadnu pomoc od žalovaného. Uviedol, že žalobca má 77
rokov, prekonal viaceré ťažké ochorenia, operačné zákroky a hospitalizácie v nemocnici, užíva veľké

množstvo liekov. Na lekárske vyšetrenia potrebuje doprovod, asistenciu, pomoc mu v tomto zabezpečuje
vnuk R., ktorý sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril, že žalobcovi sa veľmi ťažko dýcha, prejde
3-4 kroky a musí si sadnúť. Žalobca síce prejde aj sám do obchodu s potravinami vzdialeného asi
400-500m, ale musí pravidelne zastavovať, oddychovať a naberať dych, aby tú vzdialenosť zvládol.
Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že žalobcovi upratuje domácnosť R. Y., starostlivosť o dom,

kosenie trávnika, štiepanie dreva zabezpečuje pre žalobcu R. Y. spolu s J. Y.. Žalovaný vraj nebol
požiadaný o pomoc s drevom. Uvedené tvrdenie je podľa neho v rozpore so svedeckou výpoveďou R.
Y., ktorý uviedol, že keď prišlo drevo na dvor, tak požiadal žalovaného aby mu prišiel pomôcť, ale ten
to odmietol. Ďalej žalovaný uviedol, že on nevarí žalobcovi jedlo lebo by ho údajne žalobca vyhodil.
Žalovaný si podľa žalobcu zjavne všetko vždy vedel sám sebe zdôvodniť a uľahčiť. Trval na to, že

žalovaný absolútne roky nezabezpečoval potrebnú pomoc, opateru žalobcovi najmä v zabezpečení
potrebnej pomoci, ktorú žalobca ako starý a chorý človek potrebuje. Na lekárske vyšetrenia, na prípadné
hospitalizácie sprevádza žalobcu vnuk R., resp. druhý syn J.. Lieky žalobcovi dávkuje jeho vnučka I.
I., nakoľko žalobca sa už v tej spleti viacerých liekov, ktoré má užiť nevie vyznať. Žalobca tvrdil, že
žalovaný roky nejavý záujem navštevovať žalobcu počas pobytu v nemocnici a nebolo tomu inak ani

naposledy, keď musel byť žalobca hospitalizovaný v nemocnici cca 2 týždne z dôvodu podozrenia na
pľúcnu embóliu a trombózu. O zdravotný stav žalobcu sa žalovaný nezaujíma, čo potvrdil aj vo svojej
výpovedi pred súdom. Žalovanému podľa jeho slov stačí to, že má prístup do zdravotnej karty žalobcu.
Žalobca to považuje za smutné skonštatovanie veci. Za smutné tiež považuje žalobca konštatovanie
súdu prvej inštancie o tom, že takéto vyššie popísané správanie žalovaného nemožno považovať

za závažné porušenia spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majúcou povahu základných noriem. Zdôraznil, že tento stav ho veľmi mrzí,
dlhodobo sa kvôli tomu trápi. žalobca nedal nijakým spôsobom žalovanému dôvod na to, aby sa takto
voči nemu roky správal. Žalobca pripúšťa, že ako starý a chorý človek má svoje maniere, zvyky, je
to prirodzené a žalovaný ako jeho syn by mal mať pre to pochopenie. V žiadnom prípade sa však

žalobca nesprával voči žalovanému tak, aby toto jeho správanie bolo príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného, teda žalovaného voči žalobcovi a členom jeho rodiny. Je podľa neho neprípustné, aby
sa žalovaný pravidelne hanlivo vyjadroval o synovi žalobcu J. a jeho žene. Záverom žalobca podotkol,
že žalovaný nekomunikuje nielen so žalobcom ale ani so svojimi deťmi R. a I.. Nič na tomto fakte
sa nezmenilo ani po vynesení prvostupňového rozhodnutia v tejto veci. Žalovaný ani len náznakom

neprejavuje ľútosť nad celou vecou, nijako sa nepozastavuje nad tým, že otec a syn sa proti sebe ocitli
pred súdom, že otec musí riešiť správanie sa svojho syna voči nemu prostredníctvom súdneho konania.
Za zahanbujúce a spoločensky neprijateľné správanie sa žalovaného voči žalobcovi považuje žalobca
skutočnosť, že si žalovaný uplatnil v tomto konaní pred súdom voči vlastnému otcovi náhradu trov
konania. Žalobca uvedené konanie žalovaného teda rozhodne nepovažuje za prejav snahy žalovaného

poskytnúť potrebnú pomoc žalobcovi. Uviedol, že má za to, že zo strany žalovaného vo vzťahu k
žalobcovi ide o také závadné konanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska
svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. S poukazom
na uvedené žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobežalobcu vyhovie čiastočne tak, že určí, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1 nehnuteľnosti alebo alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojich
písomných a ústnych vyjadreniach a v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
okrem záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca je dlhodobý ťažký alkoholik a potrebuje sa liečiť.
Uviedol, že žalovaný si jednoznačne stojí tým, že jeho otec (žalobca) je dlhodobý ťažký alkoholik a to

považuje za hlavný dôvod, prečo medzi stranami vznikol spor, okrem toho, že ho na podanie žaloby
nahovoril jeho druhý syn J. Y., ktorý však pred úmrtím svojej matky rodičov 9 rokov nenavštevoval,
nekontaktoval sa s nimi a nerozprával sa ani so svojim bratom R. Y. (žalovaným). Žalovaný si už od
svojich 10 rokov pamätá. že jeho otec konzumoval alkohol. Na jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave
sa teda podpísal v značnej miere tento jeho závažný neduh, vrátane úrazov, ktoré si požitím alkoholu
spôsoboval. V dôsledku toho trpela aj jeho manželka (matka žalovaného). Tak ako už uviedol žalovaný

vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a v samotných výsluchoch v požívaní alkoholu
žalobcovi bránila jeho manželka a po jej smrti mu nezdravý spôsob života vyčítal žalovaný. Žalobca
si týmto nielen vážne poškodzoval zdravie, ale z dôvodu svojej obrany voči výčitkám žalovaného sa
správal a doposiaľ sa správa k žalovanému veľmi agresívne, z čoho vlastne plynuli a plynú vzájomné
nezhody a nedorozumenia medzi stranami tohto sporu. Problém teda netkvie v tom, že žalovaný sa

nechcel o žalobcu postarať, ale že žalobca mu to neumožňuje a akúkoľvek snahu žalovaného odmieta.
Pritom si žalobca túto svoju temnú stránku nepriznával ani za života manželky, ani po jej smrti a nikdy
nebol ochotný podstúpiť protialkoholické liečenie. Preto sa žalovaný nemôže stotožniť s tvrdeniami
svedkov, že by sa v prípade žalobcu jednalo o zvýšené požívanie alkoholu len bezprostredne po smrti
jeho manželky a že by sa týmto spôsobom vyrovnával s jej smrťou. Svedkyňa I. I. (dcéra žalovaného a

vnučka žalobcu) sama uviedla vo svojej výpovedi, že žalobca sa so žalovaným nerozpráva preto, lebo
je smutný ako to všetko je a žalovaný zase preto, že mu žalobca nadáva a tiež potvrdila, že žalobca
žalovaného ignoruje. Mali obdobia kedy raz spolu komunikovali a potom zase nie. Podľa jej výpovede
sa úplne prestali rozprávať v júni roku 2013 po jej svadbe. Žalobca sa po jej svadbe opäť opil. Svedkyňa
vie, že žalovaný je na žalobcu nahnevaný pretože pije a povedal mu, že s ním nebude komunikovať

pokiaľ v tom bude pokračovať. Svedkyňa vie o tom, že žalobca pije, ale váľať sa po zemi ho nevidela.
Svedkyňa však nežije v ich domácnosti, takže nemôže ani vedieť o všetkých jeho správaniach pod
vplyvom alkoholu. V domácnosti so žalobcom a žalovaným žila asi tri roky ešte za života jej babky a
potvrdila, že vzťah žalobcu a žalovaného bol dobrý, pomáhali si, mali medzi sebou pekný vzťah. Tiež
potvrdila, že tie tri roky, keď žila v ich spoločnej domácnosti druhý syn J. Y. žalobcu a jeho manželku a

ani žalovaného nenavštevoval. Za dôvod podania žaloby považuje to, že žalobca so svojou manželkou
darovali nehnuteľnosti len jednému synovi (žalovanému) a J. sa vyjadril nejako tak, že ak dostane J.
dedovu štvrtinu, zabezpečil by R. nejaké bývanie za to, že sa stará a pomáha žalobcovi a že žalobcovi
by sa nejaké ubytovanie zabezpečilo, že on by peniaze nechcel. Svedkyňa ďalej súdu prvej inštancie
potvrdila, že žalobca je schopný ešte šoférovať, ak to potrebuje, ďalej, že k lekárom ho sprevádza R.

ako i to, že žalovaný sa po príchode žalobcu z nemocnice snažil, ponúkol mu pomoc, ale žalobca ho
odbil. Svedok R. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že ide o konanie aby sa žalobcovi vrátila časť domu, asi
polovica, aby obidve jeho deti dostali rovnako. V spoločnej domácnosti so žalobcom a žalovaným žije
14-15 rokov. Potvrdil, že pred smrťou manželky žalobcu bolo medzi nimi všetko v poriadku, rozprávali
sa, pomáhali si aj po smrti babky bolo všetko v poriadku a komunikovali spolu. Potvrdil, že žalobca si

po smrti babky z toho, čo vypálil občas dal viac. Tiež tvrdil, že žalovaný mu po návrate z nemocnice
podal pomocnú ruku, chcel mu prať, žehliť a variť. Vtedy žalobca žalovaného odmietol, nech sa stará o
seba. Po tomto odmietnutí spolu nekomunikovali z dôvodu, že žalobca si občas dal z alkoholu. žalovaný
mu povedal, že s ním bude komunikovať keď prestane piť a pôjde na protialkoholické liečenie. Svedok
potvrdil,žežalobcovipomáhasdrevomakosením.Svedoktvrdil,žeposmrtimanželkyžalobcužalovaný

varil aj von mu priniesol jedlo, jeden deň mal chuť iný deň nie. Žalobca si je schopný aj sám nakúpiť,
mal by však držať prísnu diétu. Svedok sa vyjadril, že raz má žalobca bližšie k alkoholu, inokedy menej.
Nepovažuje ho však za alkoholika, ale najhoršie je hneď po vypálení alkoholu, keď sa tento minie. Je
lepšie keď sa tento rozdá. Potvrdil, že žalobca sa o žalovanom hanlivo vyjadroval, žalovaný však na
žalobcu nie a bol tiež raz svedkom aj toho, že žalobca žalovaného atakoval. Potvrdil, že na Vianoce 2014

bol žalobca taký opitý, že ležal na zemi a nevládal sa pohnúť, ako i to, že ho raz priviezlo nejaké auto.
Stolík z obývačka rozbil žalobca keď nebol triezvy. Žalobca hrubo nadával žalovanému, a keď už to bolo
neznesiteľné žalovaný mu povedal, že je „ožran“. Žalobca nadáva žalovanému pod vplyvom alkoholu,
inak nie. Žalovaný mal vždy bližšie k svojej matke, lebo ho bavilo varenie a pečenie a strýko J. malvždy bližšie k otcovi. Uviedol, že všetko trvá už 50 rokov. Svedok potvrdil, že žalovaný chcel a ponúkol
žalobcovi po operácií hrubého čreva pomoc a opateru, ale žalobca jeho pomoc odmietol. Tiež potvrdil, že
v dome je jedna miestnosť (špajza na poschodí) uzamknutá, v ktorej má žalovaný svoj alkohol a 10 ročnú

jabĺčkovicu, ktorú mal odloženú pre sestru na svadbu a keďže nechcel, aby to jednoducho zmizlo, teda
aby to žalobca vypil, tak špajzu zamkol. Potvrdil, že žalobca nie je v užívaní domu ani v okolí domu nijako
obmedzovaný, že je schopný šoférovať, chodiť na nákupy do obchodu a teda nie je doposiaľ odkázaný
na nevyhnutnú pomoc. Svedok Q. Z., dlhoročný sused oboch strán potvrdil, že so žalobcom vychádzal
dobre do času, kým nezomrela jeho manželka. Neskôr však opakovane prosil žalobcu, nakoľko pracoval

z domu, aby žalobca pílil drevo po tom, čo on odíde z domu, uvedené neakceptoval preto požiadal o
to žalovaného, ktorý mu povedal, že žalobca si nedá povedať. Potvrdil, že žalovaný pomáhal žalobcovi
s prácami okolo domu a s drevom, ale že asi 2-3 roky dozadu prestal žalovaný žalobcovi s drevom
pomáhať a bol svedkom ostrej výmeny názorov medzi nimi, odvtedy žalobcovi s drevom pomáha vnuk.
Vyjadril sa, že žalobca pravidelne vyhadzuje fľaše z alkoholu do smetného koša, keď nikto nie je doma.
Ako svedok s právnickým vzdelaním má za to, že správanie žalovaného voči žalobcovi nebolo nikdy

také, aby sa stalo dôvodom pre vrátenie daru. Žalovaný sa tiež vyjadril k žalobe žalobcu, ktorú považoval
ako uplatnenú nesprávne, keďže bez ohľadu na dôvody v nej uvedené sa žalobca domáhal vrátenia
daru v celosti, ako aj vypratania nehnuteľnosti do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu vrátane
priznania náhrady trov konania. Záverom uviedol, že žalovaný má svojho otca aj napriek všetkému rád,
nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že si otec so synom veľmi nerozumeli už v čase pred smrťou manželky

žalobcu. Mal za to, že dôvodne žalovaný obranu proti žalobe zdôvodnil požívaním alkoholu žalobcom,
o čom preukázateľne svedčí výpoveď jeho detí. Žalobca pomoc žalovaného odmieta a preto tvrdenie
žalovaného nie je žiadnym nezmyslom, ako sa snaží preukázať žalobca. Žalovaný mal za to, že súd
prvej inštancie správne skutkovo a právne vyhodnotil stav veci. Žalobca sa snažil pred súdom vyhodnotiť
správanie žalovaného len ako o jeho výnimočnú jednorazovo ponúknutú pomoc zo strany žalovaného

žalobcovi, ktorú žalobca údajne vyhodnotil ako falošne ponúknutú pomoc. Dom, v ktorom žalobca a
žalovaný bývajú nie je v zlom stave. Dom si nevyžaduje doposiaľ žiadne investície. Žalovaný sa nemôže
stotožniťstvrdenímžalobcu,žebydlhérokynezabezpečovalpotrebnúpomocžalobcovi,akosanemôže
stotožniť s tým, že by sa nezaujímal o jeho zdravotný stav. O jeho zdravotnom stave sa informuje, je
mu známy a kedykoľvek bude potrebné a bude to od neho zo strany žalobcu akceptované, žalobcovi

pomôže. Žalovaný si uplatnil trovy konania na ochranu svojich práv, rovnako si uplatnil náhradu trov
konania žalobca, preto nie je zrejmé z akého dôvodu mu to žalobca v odvolaní vyčíta. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutí rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne
a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa
6.12.2019,nazákladečohobolisplnenépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkuodvolacímsúdom.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p..

8. Odvolacia námietka žalobcu spočívala v tvrdeniach o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

10. Odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom

a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací
súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
C.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
a poukazuje na ne v súvislosti s § 387 ods. 2 C.s.p.. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k
odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2
C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a

právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).

11. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon darcu

navrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Domáhanie vrátenia sa daru je
jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Pod hrubým
porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich
sústavné porušovanie. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a
členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.

12. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Hrubým porušením
dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku.
Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné

porušovanie napr. vo forme fyzického napadania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď.

13.Vdanomprípadesúdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniasprávnezistil,žežalovaný
ako obdarovaný sa k žalobcovi nespráva tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy podľa ust. § 630
Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď správne právne posudzoval vec
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a dospel k správnemu záveru, že žalovaný, ktorý bol úspešný v
celom rozsahu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).