Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/85/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010399
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515010399.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obžalovaného
M. G., trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2016 v Košiciach takto
r o z h o d o l :
M. G. - T.. XX.XX.XXXX D. Y., U. H. Y., Č. X,
súkromného podnikateľa
j e v i n n ý , ž e
po vzájomnej predchádzajúcej dohode s už právoplatne odsúdeným Q.m I. dňa 14.12.2013 založili
spoločnosť I., G..M..o G. G.S. B. X, XXXXX Y., ktorej jediným majiteľom a konateľom je ods. Q.J. I.
pričom v dôsledku nízkeho právneho vedomia ako aj skutočnosti, že ods. Q. I. je bezdomovec, všetky
náležitosti spojené so založením tejto spoločnosti vykonal s jeho súhlasom obž. M. G.,
následne dňa 20.5.2014 uzatvorili objednávku na odber kameniva frakcie 0-63 mm v cente 1t-1,00 €
medzi spol. I. G..M..B. B. X Y., v zastúpení obv. Q. I. na strane dodávateľa a spol. C. G..M..B. Č. X, Y.,
v zastúpení majiteľom obv. M. G. na strane odberateľa a
dňa 26.5.2014 v presne nezistenom čase v mene spoločnosti I., G..M..B.., cestou tretej osoby doručili
záväznú objednávku na odber vápenca od spoločnosti W. S. so sídlom S. XXX, B.. Y.- B., na základe
ktorej v dobe od 26.5.2014 do 30.5.2014 bolo nákladnými motorovými vozidlami spoločnosti C. G..M..B..
od tejto spoločnosti odobraté 1009,80 € vápenca, frakcie 0.63 mm v hodnote 5.452.92 € fakturovanej
dňa 2.6.2014 spoločnosti I. G..M..B. faktúrou č. 2014066, splatnou dňa 26.6.2014 a v dobe od 2.6.2014
do 5.6.2014 bolo nákladnými motorovými vozidlami spoločnosti C. G..M..B. od tejto spoločnosti odobraté
838,60 ton vápenca, frakcie 0-63 mm v hodnote 4.528,44 €, fakturované dňa 11.6.2014 spoločnosti
I. G..M..B. faktúrou č. 2014068 splatnou dňa 2.7.2014, pričom uvedený materiál dodali na zákazku
spoločnosti C. G..M..o do spoločnosti O. Y., avšak po zaslaní týchto faktúr do spoločnosti I. G..M..B. B. X,
sa tieto vrátili odosielateľovi ako adresát neznámy, pričom tieto faktúry si dňa 22.7.2014, prišiel osobne
prevziať do W. S. odsúdený Q. I. a dňa 4.8.2014 urobil z týchto vystavených faktúr za odobraté kamenivo
z W. S. čiastkové úhrady po 40 € po tom, ako mu obžalovaný M. G. k tomuto poskytol 100 € a týmto
konaním spoločnosti W. S. G. G. S. XXX, okres Košice- okolie uviedli do omylu pri uzatváraní záväznej
objednávky, na základe ktorej došlo k odberu kameniva a následným nevyplatením faktúr vystavených
za odobraté kamenivo, čím takto spoločnosti LOM S. G. G. S. XXX, okr. Košice- okolie, spôsobili škodu
vo výške 9.901,36 €,
t e d a
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l- vspolupáchateľstvepodľa§20Tr.zákonaprečinpodvodupodľa§221ods.1,ods.2Trestnéhozákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 2( dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému spoločne a nerozdielne s už právoplatne
odsúdeným Q. I. nahradiť poškodenému: obchodnej spoločnosti W. S. G..M..B., G. G. S. XXX, XXX XX
S., V.: XXXXXXXX, škodu vo výške 9.901.36 € (deväťtisícdeväťstojeden eur a tridsaťšesť centov).
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 15.6.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obžalovaného M. G. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák..
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Preto súd pristúpil
k vykonaniu hlavného pojednávania a vyzval prokurátora na prednesenie obžaloby. K prednesenej
obžalobe obhajoba zaujala stanovisko podľa ktorého obžaloba nie je dôvodná a ku skutku nedošlo tak,
ako je v nej uvedené.
Poškodená obchodná spoločnosť W. S. (ďalej len ako „poškodený“) prostredníctvom svojho
splnomocnenca navrhla súdu, aby v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovaného nahradiť škodu vo
výške vyčíslenej ako v prípravnom konaní za nevyplatené faktúry.
V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil
túto možnosť a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný.
Vzhľadomktomutovyhláseniuobžalovanéhosúdrozhodol,ževykonádokazovanievcelomnavrhnutom
rozsahu.
Obžalovaný M. G. po zákonnom poučení nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať a uviedol, že
svedok I. pracoval pre neho brigádne niekoľko rokov, vykonával iba pomocné práce na stavbách, pričom
nemal kvalifikáciu na stroje. Raz mu svedok I. povedal, že by chcel podnikať, či by mu nepovedal
ako začať. Obžalovaný mu povedal, aké dokumenty potrebuje, kde čo si potrebuje vybaviť. Potom
odsúdený I. prišiel za obžalovaným a povedal, že si založil obchodnú spoločnosť a či nemá pre neho
zákazku. Svedok I. v tom čase pracoval na jednej stavbe v O.. G.. G., kde videl, aký stavebný materiál
obžalovaný potrebuje a preto sa opýtal obžalovaného, či nepotrebuje nejaké kamenivo. Obžalovaný
navrhol svedkovi I., aby mu predložil nejakú cenovú ponuku. O niekoľko dní prišiel I. s cenovou ponukou,
ktorá bola pre obžalovaného veľmi výhodná. Vystavil svedkovi objednávku na asi 5000 ton kameniva.
I. mu povedal, kde sa kamenivo nachádza, obžalovaný tam poslal vozidlá, ktoré nakladali kamenivo a
vozili ho na stavbu. Asi o 2 týždne sa obžalovanému ozval svedok Sýkora s otázkou, či je obžalovaný
v spojení so svedkom I., či je to dôveryhodná osoba, že sa mu vrátila faktúra a nevie sa s ním spojiť.
Obžalovaný povedal svedkovi Sýkorovi, že túto osobu pozná, a že s platením si myslí, že nebudú
problémy. Obžalovaný navrhol, že odber kameniva už nepôjde cez I., ale že to pôjde cez jeho firmu,
konkrétne so svedkom Sýkorom sa dohodli na cene, ktorá bola trošku vyššia ako cenu, ktorú mal od I.a
a zvyšok kamenivá, ktoré objednal I. O. G. a neodobral sa malo fakturovať na spoločnosť obžalovaného.
Obchodná spoločnosť obžalovaného C. G..M..B.. ďalej pokračovala v odoberaní kameniva v množstve
cca 2000-3000 ton, faktúry boli zaplatené až na poslednú faktúru, pretože poškodený začal obviňovať
obžalovaného z trestnej činnosti, preto obžalovaný poslednú faktúru nezaplatil. Odsúdený svedok MZ.
v nasledujúcom období vystavil pre spoločnosť C. G..M..B.. faktúru za dodané kamenivo, ktorá bola zostrany obžalovaného riadne uhradená bankovým prevodom. S I. sa ohľadne tohto skutku nerozprával,
pretože obžalovaný považuje tento obchod po ekonomickej stránke vyriešený.
Obžalovaný poprel, že by I.i požičal nejaké peniaze na založenie firmy, nebol s I. ani v banke. Osobu
menom U. Ž. obžalovaný pozná, stretol ho v Auparku, kde obžalovaný sedel s I. a preberali predmetnú
dodávku kameniva do U.S. Steelu. Svedok Ž. G.a pri nich zastavil, pozdravil, ale obžalovaný s ním
neriešil žiadne obchodné veci.
Iniciatíva I. na podnikanie ho neprekvapila, pretože ani obžalovaný nemá žiadnu kvalifikáciu. Od
obžalovaného odišlo veľa pracovníkov, ktorí teraz sami podnikajú.
Predtým, ako prišiel za obžalovaným I. s návrhom na dodávku kameniva, si obžalovaný už robil prieskum
trhu, preto vedel posúdiť, že cenová ponuka od I. je dobrá, avšak za tú cenu, ktorú obžalovaný vyjednal
so G.m, za takú cenu mu vedela iná firma nielen predať kamenivo, ale ho aj dovážať, čím by obžalovaný
ušetril na doprave. Kamenivo od poškodeného teda vyšlo obžalovaného mierne drahšie.
Ponuka od I. sa obžalovanému nezdala podozrivá, ani nereálna, lebo v obchode sa cena odvíja od
rôznych skutočností, dodávatelia idú s cenou dolu pri väčších objemoch, preto nemal pochybnosť, že
I. je schopný takú cenu reálne dodržať. S I. iný obchod už nedojednal, chcel vidieť ako to dopadne s
týmto prvým obchodom. Mačo nechodil na kontrolné porady. Obžalovaný tvrdil, že nevedel, že svedok
I. je bezdomovec, pretože chodil riadne umytý a býval u brata.
Ako dôvod, prečo pri dojednávaní so Sýkorom súhlasil s vyššou cenou a netrval na cene, ktorú dojednal
so G. I., uviedol, že nemal čas na vyjednávanie, bol v omeškaní so stavbou a odcestovaný. Nebol
priestor, aby zháňal iný materiál. So G.m teda nevyjednával lepšiu cenu, aj tá cena bola dobrá, nemal
čas, aby zjednával nižšiu cenu, lebo mu hrozili penalizácie zo strany investora.
Výpoveď obžalovaného možno po obsahovej stránke hodnotiť ako v celku logickú a vecnú, ktorá
pôsobí celkom dôveryhodne a presvedčivo, avšak pre správne vyhodnotenie vypovedaných skutočností
a okolností, nie je možné ju nekriticky považovať za nespochybniteľnú, ale naopak je potrebné ju
konfrontovať s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.
Za poškodenú obchodnú spoločnosť vypovedal V.. D.M. G., že jedného dňa dostali telefonát, v ktorom
nejaká osoba, ktorá sa predstavila ako I.B. mala záujem o 3000 ton kameniva. S dotyčným sa dohodli,
že donesie záväznú objednávku, čo sa aj uskutočnilo, prišla osoba - vyššia, muž, mladší, ostrihaný,
športová postava, ktorá mala so sebou pečiatku a objednávku. Hovoril, že prišiel od firmy I. G..M..B..
a že je poverený uzavrieť objednávku. Meno nepovedal, iba názov firmy. Spoločne jednali o odbere
kameniva, o cene a koľko ton zoberie a aj to, že chce kamenivo odoberať ihneď. Po odobratí 1000 ton
bola vystavená ku koncu mesiaca prvá faktúra, ktorá bola odoslaná na adresu, ktorá bola v objednávke,
ale faktúra sa vrátila asi okolo 5-tého dňa nasledujúceho mesiaca s poznámkou že adresát neznámy.
Do návratu faktúry sa vyviezlo ďalších asi 980 ton materiálu ( asi 5 aut je 1000 ton). Poškodený po
návrate faktúry hneď zastavil odvoz a zisťoval kontakt na I.. Poškodený zistil, že kamenivo vyvážala
firma C. G..M..B.., preto kontaktoval obžalovaného G., ktorý sa zaručoval, že Mača pozná, že je to
spoľahlivý partner, že odoslané faktúry budú uhradené. Poškodený povedal, že pokiaľ nebude uhradená
faktúra, tak odber pozastavuje. Obžalovaný povedal, že dokončí objednávku cez svoju firmu. Poškodený
požiadal, aby obžalovaný vyplatil určitú časť materiálu, ktorý chce odobrať vo forme zálohovej faktúry.
Keďže predfaktúra bola vyplatená, tým pádom poškodený povolil ďalší odber tovaru. Reálne C. G..M..B..
odobral viac tovaru ako bola predfaktúra. Poškodený preto vystavil faktúru na cca 2800 eur, ktorá do
dnešného dňa nie je uhradená. Poškodený sa snažil s obžalovaným G. spojiť telefonicky, ale neúspešne.
Poškodený podal trestné oznámenie na spoločnosť I. G..M..B... Pri výsluchoch zistil, že osoba, ktorá
doniesla objednávku nebol I., ale bol to nejaký najatý človek, dodatočne nezistil, že to bol Ž. a že existuje
prepojenie medzi firmou I. Z. C.. Údajne G. povedal Ž., či si nechce privyrobiť a či neodnesie objednávku.
I. S.al svedkovi telefónne číslo na Ž., že on pozná toho človeka, kto doniesol objednávku. Poškodený
zavolal Ž. a povedal, že on bol iba poprosený na to, aby to odniesol.
Poškodený následne prišiel do kontaktu aj so svedkom I., ktorý prišiel prevziať faktúry. Poškodený si od
Mača vypýtal občiansky preukaz, opísal si údaje a zaznamenal čas, kedy I.B. doručil faktúry. I. tvrdil
poškodenému, že nech sa nebojí, že to G. uhradí. Svedok G., ktorý bol pri tom prítomný povedal, že
nie G. to uhradí, ale ty ( I.) to uhradíš. K cene, ktorú dohodol za kamenivo dodávané pre Mača a pre
obžalovaného poškodený uviedol, že I. dostal množstevný rabat 10 % a s touto cenou pokračoval ajobžalovaný, keď už kamenivo odoberal C. G..M..B.. po pokračovaní v odbere objednávky. Poškodený
ďalej uviedol, že nepodmieňoval dodávku kameňa pre C. G..M..B.. úhradou faktúry vydanej pre I.
G..M..B., nakoľko to bral ako dva samostatné právne vzťahy. Okrem tohto prípadu poškodený žiaden
iný obchodný vzťah s C. G..M..B. Z. G. I. G..M..B.. neuzavrel. Keď poškodený videl svedka MZ. naživo,
mal z neho zmiešané pocity. Nevyzeral na podnikateľa a hneď vedel, že niečo nie je v poriadku.
Aj pokiaľ ide o túto svedeckú výpoveď súd konštatuje, že výpoveď vyznieva dôveryhodne a presvedčivo,
svedok logicky popisoval sled udalosti bez obsahových protirečení. Na vypovedané okolností sa
rozpamätával ľahko a presne bez zjavnej snahy niečo zatajovať.
Ako svedok bol vypočutý už právoplatne odsúdený v tejto trestnej veci Q. I.o, ktorý uviedol, že spolu
s bratom G. pomerne dlho pracovali u obžalovaného ako robotníci. Raz, keď bol svedok v zlej situácii,
nemal kde bývať a bol v zlom psychickom, zdravotnom a finančnom stave, prišiel za ním obžalovaný a
svedok súhlasil, že začne podnikať. V tom čase robili v O..G. G.. Predtým sa ešte vybavili papiere, aby
svedok mohol začať podnikať. Obžalovaný prišiel s nápadom, že či svedok pomôže ohľadom makadamu
z Drienovca, že má vybrať kamenivo z Drienovca. Svedok sa pamätal, že podpisoval nejaké materiály
pri aute obžalovaného, nečítal však čo podpisuje, lebo obžalovaný ho súril, ale hovoril, že papiere sú
na makadam. Svedok potom ďalej pracoval a obžalovaný išiel vyjednať makadam. Svedok tvrdil, že
netušil o ničom, obžalovaný povedal, že ide vyplatiť makadam, obžalovaný mal financie, svedok nie. Po
čase svedok získal podozrenie, preto išiel autom s bratom I. G. Z. M. Ž. S. Drienovca do kameňolomu,
povedať Sýkorovi, že to neurobil. Svedok s bratom mali tušenie, že na nich obžalovaný urobil intrigy,
pretožiadali,abyvyplatilfaktúryzakamenivo,obžalovanýsľuboval,žezaplatí.Svedoktvrdil,ženedostal
žiadne peniaze od obžalovaného za kamenivo, napriek tomu, že raz ho zavolal obžalovaný, že zaplatí
mu za makadam, preto prišiel aj s bratom na Terasu, kde mu obžalovaný dal 100 eur, aby poplatili po 40
eur za nejaké poplatky a 20 eur za autobus a vysmial sa im do očí, že sú hlupáci. Právo nakladať s účtom
mal iba svedok, svedok tvrdil, že objednávku do Drienova odniesol obžalovaný, pretože svedok nemá
ani auto a ani počítač, objednávku na makadam nevyhotovil, iba podpísal, pričom papier na podpis mu
dal obžalovaný. Svedok tvrdil, že svojou firmou urobil len to kamenivo. Na otázku či dal obžalovanému
faktúru na zaplatenie kameniva, svedok uviedol, že všetko zabezpečoval obžalovaný, ktorý aj vyhotovil
faktúru, pričom jednu faktúru si nechal svedok a druhú odniesol do Drienovca. Svedok tvrdil, že iba stále
podpísal, čo mu obžalovaný predložil. Svedok sa rozpamätal na jeden prípad, keď bol s obžalovaným v
banke vybrať peniaze, avšak svedok nevedel z akého účtu vyberal.
K osobe menom Ž. svedok uviedol, že ešte bol s ním jeden muž, vysoký, neviem či to bol Ž., ale bo
vysoký blondiak, tiež podvodník. Hovoril, že bude všetko v poriadku, aby sa nebáli bol so svedkom
vybrať z pošty Register trestov.
Osobu menom U. Ž.B. nepozná, keby ho videl, spoznal by ho. Stretol sa s ním na KVP-čku, bol tam
obžalovaný aj brat svedka a povedali svedkovi, aby ich neotravovali. Svedok mu povedal, že treba
zaplatiť za makadam.
Výpoveď svedka súd vyhodnocuje ako dôveryhodne a presvedčivo pôsobiacu, svedok vypovedal
primerane svojim schopnostiam a vedomostiam. Aj vzhľadom na použité výrazové prostriedky výpoveď
pôsobí úprimne jednoducho ale nepochybne.
SvedokV..G. Ž.uviedol,žeasipreddvomirokmit.j.v2014 naprelomejúna-júlamupoškodenýzavolal,
že sa potrebuje porozprávať. Svedok prišiel za poškodeným, ktorý mu povedal, že mal odberateľa
kameniva, že mu poslal faktúry na úhradu a tie sa mu vrátili ako adresát neznámy z adresy, ktorá bola
uvedená na objednávke, že sa pokúšal aj spojiť s objednávateľom a doručiť mu faktúry osobne, ale I. sa
nevie dovolať. Svedok sa podujal, že faktúry doručí osobne, ale na adrese boli bytovky a na zvončekoch
nenašiel ani meno I. Z. Q. I.. Svedok nahliadol do obchodného registra a zistil, že spoločnosť bola
založená v polovici decembra 2013 a objednávky boli z apríla 2014. Z vlastnej skúsenosti svedok vedel,
že takéto prípady sú podvodmi a takí ľudia ako I. zvyknú byť bielymi koňmi. Poškodenému svedok
povedal, že bol obeťou podvodu, že je to typický príklad podvodu a preto treba podať trestné oznámenie.
Poškodený to takto nechcel riešiť, že sa radšej chce dohodnúť, že najbližší piatok v tom týždni, bude v
USSteel-ekontrolnýdeň,žebytammalbyťajdodávateľ,žetambudeG.Z.I..Svedokmuodporučil,aby
im zavolal a sa s nimi dohodol. Na druhý deň poškodený zavolal, že obaja majú vypnuté mobily. Preto
aj svedok skúšal volať a dovolal sa obžalovanému a dohodli si stretnutie, na ktorom svedok povedalobžalovanému že v tom vidí podvod, že poškodený to nechce riešiť cez políciu, chce sa dohodnúť, v
piatok, kedy je kontrolný deň, aby prišiel I. prevziať faktúry, inak pôjde na políciu. Na druhý deň prišiel za
svedkom poškodený a povedal svedkovi, že bol za nim I. a bol prekvapený, pretože prišiel nejaký Róm,
pričom objednávku doniesol biely chlapec. Tento I. mu podpísal faktúry. Poškodený ďalej povedal, že I.
tvrdil, že objednávku doniesol Ž. a dal mu aj telefónne číslo na Ž.. Poškodený pred svedkom vytočil číslo
a zapol hlasitý odposluch, z rozhovoru vyplynulo, že Ž. doniesol objednávky a keď sa ho poškodený
pýtal, či tieto objednávky aj potvrdil, povedal že áno, čo svedok chápal tak, že ich pred poškodeným
podpísal. Keďže bolo hlasitý odposluch svedok sa opýtal Ž.o, či je zamestnancom I. G..M..B. alebo jeho
splnomocnencom.ŽO.povedal,ženie.Keďsvedokpovedal,žepodľavšetkéhosaspáchalpodvodačisi
uvedomuje, že je spolupáchateľ, vtedy Ž. povedal, že to všetko G.. Vtedy svedok povedal poškodenému,
že poskytne informácie kriminálke, ktorí keď začnú vyťažovať ľudí, možno, že sa dotyčný zľakne a
zaplatia. Svedok zavolal na kriminálku, dal im doklady. Po čase mu zavolal poškodený a nadával, že
vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie, tak mu svedok napísal sťažnosť a podal ju. Svedok tvrdil, že robil
iba poštára, v rámci kamarátskej výpomoci, lebo je v Košiciach a poškodený je v Drienovci a všetko bolo
treba riešiť v Košiciach. Na otázky obhajoby svedok uviedol, že nevykonával žiadne úkony ohľadne tejto
veci v rámci svojej práce, za obžalovaným G. prišiel na modrom služobnom vozidle, v rámci tankovania,
preto na pumpe a jeho nadriadený vedel, že ide tým smerom. Sťažnosť odniesol keď riešil služobné veci
a popri tom, keď tam bol zaniesol aj sťažnosť.
Svedoktvrdil,žehlasitýodposluchbolzapnutýpritomjedinomtelefonátesoŽ.aprítomnýbolibaSýkora,
nikto iný tam nebol.
Predmetnú svedeckú výpoveď súd posudzuje ako dôveryhodne a presvedčivo pôsobiacu, svedok
logicky popisuje sled udalosti bez obsahových protirečení, pekne chronologicky, rozpamätával sa ľahko
a presne, bez zjavnej snahy niečo zatajovať.
Z výpovede svedka U. Ž. súdzistil, že svedok stretol v Auparku obžalovaného, ktorý mu predstavil Mača.
Svedok sa pýtal obžalovaného, či nie je nejaká robota. I. mu prisľúbil, že sa popýta, ak by bola nejaká
robota. Svedok nevedel či pri tomto stretnutí, alebo neskôr, ale kontaktoval ho I. so žiadosťou, či mu
nepomôže zaniesť nejakú objednávku do kameňolomu. Svedok súhlasil. Objednávku mu doniesol I. aj
so G. na benzínku G. D. Š.. Pri aute obžalovaného mu I. dal objednávku a poprosil ho, či ju neodnesie do
kameňolomuvDrienovciasvedokjuvtendeňajodniesol.Kukameňolomuhoodviezolkolega,ktorýišiel
odniesť materiál s tým, že keď sa bude vracať zoberie svedka naspäť. Svedok prišiel do kameňolomu,
išiel za vedúcim, odovzdal objednávku a odišiel preč, pričom si nespomína, ako sa vrátil späť do Šace.
Potom svedok mal telefonát, volal ten pán z kameňolomu a povedal, že vie, že za všetkým je obžalovaný
G. a že nech dajú veci do poriadku. Svedok sa bránil, že iba doručil objednávku a nech kontaktuje I..
Keď mu I. dal objednávku na doručenie do kameňolomu nepýtal sa na žiadne podrobnosti, I. mu tvrdil,
že je všetko dohodnuté. Za doručenie nedostal žiadnu odmenu, bola mu sľúbená práca.
Svedok potom, čo obdŕžal telefonát z kameňolomu kontaktoval G. Z. I..
Svedok tvrdil, že za firmu I. G..M..B. nič nepodpisoval, objednávka bola opečiatkovaná aj podpísaná.
Svedok v kameňolome si vyžiadal číslo na I., tak svedok dal číslo na I., hoci si nespomínal odkiaľ mal
číslo na I..
Za účelom odstránenia rozporov súd podľa § 264 ods. 2 Tr. por. na návrh prokurátora prečítal zápisnicu
o výsluchu svedka z prípravného konania zo 15.5.2015. Súd vyzval svedka aby odstránil rozpor kto ho
viezol do S., či tam stáli nejaké autá a ako odišiel z lomu. Svedok uviedol, že po prečítaní zápisnice sa
rozpamätáva, že pokiaľ ide o jeho príchod do lomu, naozaj to bolo tak ako vypovedal na polícii a pokiaľ
ide o jeho odchod na to sa presne nevedel rozpamätať, ale pripustil, že mohlo to byť nákladné auto,
ktoré ho viezlo z lomu. Ďalej súd vyzval svedka aby odstránil rozpor či po telefonáte z lomu volal on
obžalovanému G.. Svedok uviedol, že ak je to tak uvedené v zápisnici, že to tak bolo.
Súd sa snažil odstrániť aj rozpor spočívajúci v tom, že na hlavnom pojednávaní svedok nevypovedal
že volal ohľadne toho, že mu bola odovzdaná aj nejaká druhá objednávka, ktorá mala byť do iného
lomu a že si ju svedok nemá všímať. Svedok k danému rozporu uviedol, že zrejme to tak bolo, keď to
tak vypovedal, avšak nevedel uviesť, čo urobil s druhou objednávkou. Svedok potvrdil svoju výpoveď z
prípravného konania aj v tom smere, že na benzínke mu I. povedal, aby v lome zistil splatnosť faktúry.
Bližšie k stretnutiu na benzínke v Šaci svedok uviedol, pri výpovedi chcel povedať naozaj rozprával s
I., ale G. sedel vo vozidle a telefonoval, presne si nepamätal či I., keď s ním rozprával sedel v aute, čivystúpil.. Ako dôvod týchto rozporov svedok uviedol dlhšiu dobu. Potvrdil, že na polícii vypovedal pravdu
a ani pred súdom nemal dôvod klamať.
Predmetnú svedeckú výpoveď súd vyhodnotil ako dôveryhodnú a presvedčivú, napriek tomu, že sa v
nej objavili určité rozpory, ktoré súd musel odstraňovať. Svedok vypovedal akoby pod vplyvom istých
obáv, ale napokon súd akceptoval vysvetlenie daných rozporov a podarilo sa vzniknuté rozpory ustáliť.
Svedok I. G. - brat svedka Q. G.Y. uviedol, že spolu s bratom Ferom robili u obžalovaného niekoľko
rokov, Fero si vybavil živnosť, aby mal väčší príjem, pričom živnosť mu pomohol vybaviť obžalovaný. V
čase keď robili pod obžalovaným v O. G., Q. povedal svedkovi, že ide vybaviť makadam, aby bol ticho,
že bude dobre, že na faktúru ide vybrať nejaké kamene, že poslal niekoho do lomu. Neskôr Fero volal
svedka, aby s ním išiel, lebo obžalovaný nevyplatil kamene. Išli teda spolu autom do kameňolomu. V
kameňolome im dal nejaký pán faktúru, ktorú zobral Q. a mali ísť za G.. Ten majiteľ kameňolomu tlačil na
Fera, že nech zaplatí za kamene. Potom sa Fero tešil, že sa so G. dohodol, že bude vyplatená faktúra.
Pri žiadnom inom stretnutí alebo telefonáte svedok nebol.
Svedok na doplňujúcu otázku konkretizoval, že v kameňolome vravel Fero, že je podnikateľ I. a že ideme
pre faktúru a že C. G..M..B.. to bral na I.. O tom čo bolo v kameňolome povedali povedali sme to G.i,
lebo tak sa dohodli. Svedok si spomenul, že dostal 100 eurá a že ide niečo zaplatiť, to bolo vtedy keď
sme išli po faktúru a ja som hovoril, však to treba na benzín. Povedal príď I., XX eurá boli na benzín a
100 eurá mal Q.. Viem, že dostal nejaké peniaze. Lebo kúpil malinovky aj cigarety. Bolo to tak, že Q.
mi zavolal do D., nech prídem do Y., že treba isť do kameňolomu a ja mu na to, že treba na benzín,
povedal príď mám peniaze.
Výpoveď svedka súd vníma ako dôveryhodnú a presvedčivú. Svedok vypovedal tiež primerane svojim
schopnostiam a vedomostiam.
Z listinných dôkazov boli podľa § 269 Tr. por. prečítané: faktúry z čl. 7-13, 229-230, tabuľky odberov z
čl. 8-12, 14-17, doklad o neprevzatých zásielkach z čl. 18-19, objednávka z č. l. 20, bankový prevod z č.
l. 21-22, výpis z účtu I. G..M..B.. z č. l. 59,60, 200-203, objednávka z č. l. 61, odberné lístky z čl. 63-82,
tabuľky odberov z čl. 8-12, 14-17, výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti I. G..M..B.. z č. l.
87, výpis z účtov spoločnosti C. z č. l. 203-227, charakteristika na obžalovaného z č. l. 234, lustrácia
z GP SR zo dňa 1.12.2016 z č. l. 296 - 301, lustrácia v databáze súdov zo dňa 1.12.2016 z č. l. 302,
lustrácia STA zo dňa 1.12.2016 z č. l. 303 a odpis z registra trestov z č. l. 308.
Zhodnotením všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci v
ich vzájomných súvislostiach súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania sú nepochybne
a jednoznačne preukázané všetky skutkové okolností, teda, že naozaj 14.12.2013 bola založená
obchodná spoločnosť I. G..M..B.. so sídlom Obchodná 6, Košice, ktorej spoločníkom a konateľom
je svedok Q. I., dňa 20.5.2014 si spoločnosť obžalovaného G. C. G..M..B.. objednala u obchodnej
spoločnosti I. G..M..B.. kamenivo v cene 1 € za tonu bez DPH, v množstve 3.000t. v inkriminovanom
období došlo k odobratiu vápenca v množstve uvedenom v obžalobe od spoločnosti poškodeného na
základe objednávky od spoločnosti I. G..M..B.., za ktorý poškodený vyhotovil dve faktúry s číslami,
sumami a lehotou splatnosti ako v obžalobe, pričom tieto faktúry sa nepodarilo doručiť do sídla
spoločnosti I. G..M..B.., tieto si prišiel prevziať osobne odsúdený I. do kameňolomu poškodeného, no
napriek tomu predmetné faktúry neboli riadne zaplatené, ale boli uskutočnené len čiastkové úhrady.
Takto preukázaný skutkový stav nebol spochybňovaný ani samotnými procesnými stranami.
Obžalovaný popieral svoju vinu a bránil sa tak, že daný vápenec odoberal od obchodnej spoločnosti
I.B. G..M..B.. a za tento vápenec aj danej spoločnosti zaplatil na základe faktúry, ktorú mu vystavila
obchodná spoločnosť I. G..M..B.. a to prevodom na jej bankový účet. V uvedenom obžalovaný nevidel
žiaden problém, nakoľko z jeho pohľadu on má túto obchodnú záležitosť finančne vysporiadanú.
Z výpovede svedka Q. I. a nepriamo aj z výpovede svedka G. však vyplýva, že celý odber vápenca
od poškodeného zorganizoval a riadil obžalovaný SJ., ktorý mal za tento odber aj zaplatiť, avšak
k zaplateniu nedošlo, dokonca aj preukázané čiastkové úhrady faktúr za tento vápenec boli podľa
výpovede svedkov uskutočnené z peňazí obžalovaného. Zo spomínaných výpovedí vyplýva, že to bol
práve obžalovaný G., ktorý vybavil všetky papiere týkajúce sa podnikania svedka Q. I. a že pripravil aj
objednávku, ktorú dal podpísať I.. Túto objednávku doručuje do lomu ďalšia osoba - svedok Ž., ktorého
o to požiadal podľa výpovede samotného svedka Ž.o svedok Q. I.. Obžalovaný všetky tieto skutočnostipopieral. Súd napriek nižšiemu vzdelaniu svedka I. Z. G. a napriek skutočnosti, že o ekonomických a
právnych okolnostiach daného prípadu vypovedali svedkovia veľmi laicky, nepresne a mätúco, nemá
dôvod spochybňovať ich výpovede v tých častiach, kde usvedčovali obžalovaného z organizovania,
prípravy a riadenia celého podvodu, nakoľko ide o skutkovo jednoduché okolností, ktoré aj svedkovia
na svojej intelektuálnej úrovni dobre chápu ich podstatu, že boli zatiahnutý do niečoho za čo nebolo
zaplatené a že to nie je správne.
Verzia obžalovaného, ktorú prezentoval pri svojej výpovedi v rámci svojej obhajoby súd považuje za
nepresvedčivú a absolútne pochybnú. Posúdením osoby svedka Q. I., obsahu jeho výpovede, ako
aj všetkých okolností daného skutku sa súdu javí ako nemysliteľné, aby svedok Q. I., ktorý výslovne
deklaroval, že nechcel podnikať, si sám založil obchodnú spoločnosť a zhruba po pol roku jej existencie
bez toho, aby vyvíjal nejaké obchodné aktivity, dokázal zabezpečiť dodávku vápenca obžalovanému
v takej cene, že pre obžalovaného je ekonomicky výhodnejšie odoberať vápenec od svedka I. a nie
priamo z kameňolomu. Obžalovaný, ktorému je známa osoba svedka Mača, a ktorý pozná pomery
na trhu tvrdí, že veril, že svedok I. mu poskytuje reálnu obchodnú ponuku a nebolo mu nič na tom
podozrivé. Inými slovami obžalovaný predsa nemôže tvrdiť že veril, že svedok I. by dokázal odobrať z
kameňolomu vápenec za takú cenu, že mu ho dokáže dodávať za nižšiu cenu ako je cena v kameňolome
a ešte aj na tom finančne profitovať. Z prečítaných faktúr je nepochybne preukázané, že obchodná
spoločnosť I. G..M..B.. fakturuje obžalovanému za dodaný vápenec výrazne menej než poškodený
fakturuje spoločnosti I. G..M..B.. Z uvedeného dôvodu sa vytráca akýkoľvek rozumný ekonomický
dôvod, prečo medzi poškodeného a obžalovaného vstupuje ďalší odberateľsko-dodávateľský subjekt.
Navyše svedok I. pri svojej výpovedi mal problém poriadne rozlišovať objednávku od faktúry, orientovať
savtomktokomufakturuje,nebolbyschopnýanivyhotoviťobjednávkuaanifaktúru,keďženemáanilen
počítač a dokonca ani auto. Teda svedok I., podľa toho čo súd videl na hlavnom pojednávaní, objektívne
nie je schopný sám vykonávať obchodnú činnosť, bankové prevody a ani viesť obchodnú spoločnosť
a reálne sa okrem predmetného prípadu, ani žiadna takáto činnosť nepreukázala. Tento prípad skôr
naznačuje, že svedok I. vzhľadom na svoj sociálny a intelektuálny status mal predstavovať akýsi
zastierací subjekt, ktorý formálne vykonáva obchodnú činnosť, s ktorým poškodený de iure vstupuje do
právneho vzťahu, ktorý v istom okamihu nesplní resp. prestane plniť svoje zmluvné povinnosti, pričom z
celého obchodného prípadu ekonomicky profit bude mať niekto ďalší, teda v danom prípade obžalovaný
G.. O úmysle uviesť poškodeného do omylu svedčí aj to, že o doručenie objednávky do spoločnosti
poškodeného je požiadaný svedok Ž., pretože ak by to bol svedok I., hneď by jeho osoba vyvolala
pochybnosti u poškodeného o celom obchode. Vzhľadom na všetky okolností prípadu má súd za to, že
svedok I. aj so svojou obchodnou spoločnosťou je tzv. nastrčenou osobou, ktorá má odpútať pozornosť
a zodpovednosť od obžalovaného G. a má byť použitý na uvedenie poškodeného do omylu, aby tento v
presvedčení že ide o normálny obchodný prípad poskytol plnenie v dobrej viere, ale v skutočnosti, aby
sa za dodaný tovar nezaplatilo, alebo zaplatilo len toľko koľko je nevyhnutné na udržanie poškodeného v
omyle resp. v presvedčení poškodeného že nejde o podvod a úmysel obohatiť sa na úkor jeho majetku.
Na základe týchto úvah má súd za to, že obžalovaný G. sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete
tohto rozhodnutia, pričom od počiatku konal s jasným úmyslom na škodu cudzieho majetku sa obohatiť
tým, že uvedie poškodeného do omylu.
Týmto konaním obžalovaný G. porušil chránený spoločenský záujem, ktorým je cudzí majetok a naplnil
všetky znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Keďže poškodený za odobratý vápenec
vystavil dve faktúry a to konkrétne faktúru č. 2014068 na sumu 4.528,44 € a druhú faktúru č. 2014066
na sumu 5.452,92 €, teda celková suma, ktorú poškodený fakturoval za dodaný vápenec je 9.981,36. Z
tejto sumy bolo podľa výpisu z bankového účtu na č. l. 202 uhradené 40 € na faktúru č. 2014068 a 40
€ na faktúru č. 2014066, teda spolu 80 €. Z uvedeného vyplýva, že škoda spočívajúca v nezaplatených
faktúrach predstavuje sumu 9.901,36 €, čo vzhľadom na § 125 ods. 1 Trestného zákona predstavuje
väčšiu škodu, preto súd subsumoval daný skutok pod kvalifikovanú skutkovú podstatu a to pod § 221
ods. 2 trestného zákona.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorým porušil chránený záujem
spôsobom v ničom nepresahujúci bežný spôsob páchania takejto trestnej činnosti.
Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zákona sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy:· číta charakteristiku na obžalovaného z č. l. 234
· lustrácia z GP zo dňa 1.12.2016 z č. l. 296 - 301,
· lustráciu v databáze súdov zo dňa 1.12.2016 z č. l. 302
· lustrácia STA zo dňa 1.12.2016 z č. l. 303
· odpis z registra trestov z č. l. 308.
Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný G. má doposiaľ 3 záznamy v
registri trestov, všetko týkajúce majetkove trestnej činnosti a vo všetkých troch prípadoch platí fikcia o
neodsúdení.Poslednéodsúdeniebolorozsudkomtunajšiehosúdusp.zn.2T37/2009zaprečinkrádeže
zo dňa 4.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2009, ktorým mu bol uložený peňažný trest
vo výmere 300 €, ktorý bol riadne vykonaný.
Keďže u obžalovaného ide o jeden skutok, ktorý súd podriadil pod ustanovenie § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. vychádzal súd pri vymeraní trestu z trestnej sadzby § 221 ods. 2 Tr. zák., kde je zákonnom
ustanovená trestná sadzba 1 - 5 rokov a túto trestnú sadzbu súd upravil upravoval v zmysle § 38 Tr.
zákona nasledujúcim spôsobom.
Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to, že viedol pred spáchaním
skutku riadny život, keďže sa na obžalovaného podľa registra trestov hľadí žer nebol odsúdený. Súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Teda v danom prípade ide o
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho došlo k úprave trestnej sadzby v zmysle
§ 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona.
Napriek tomu, že obžalovaný už má zahladené predchádzajúce odsúdenia, pri hodnotení osoby
obžalovaného možno konštatovať sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy súd zastáva názor, že
obžalovaný je osoba s istou kriminálnou minulosťou, ktorý má sklony konať protiprávne a zasahovať do
cudzieho majetku, preto súd za potrebné a spravodlivé považoval uloženie trestu výrazne nad dolnou
hranicou trestnej sadzby. Preto súd vymeral trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Súd podmienečne
odložil výkon trestu odňatia slobody avšak považoval za potrebné uložiť aj dlhšiu skúšobnú dobu preto
uložil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Takýto trest, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovaným tým, že mu zabráni
v ďalšom páchaní trestnej činnosti, zároveň hrozba výkonu prísneho trestu odňatia slobody bude na
neho výchovne pôsobiť v tom smere, aby viedol riadny život nielen počas skúšobnej doby, ale aj po
jej uplynutí a zároveň odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti, čím sa naplní tak
funkcia individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Čo sa týka nároku poškodeného na náhradu škody, keďže súd má za to, že vina obžalovaného bola
riadne preukázaná, pričom nepochybne bola preukázaná aj výška škody, ktorá tvorí popis skutku, pričom
niet žiadnych pochybností o tom, že odplata za vápenec nebola poškodenému uhradená, súd uložil
obžalovaného, aby spoločne a nerozdielne s už právoplatnej odsúdeným Q. I., nahradil poškodenému
9.901,36€, čo je vlastne neuhradený zvyšok z vystavených faktúr.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-
ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.