Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917011801
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917011801.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich Ing.

Miroslava Čelovského a Vladimíra Ferika na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.4.2019 v Trebišove
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Y. H. , nar. X.X.XXXX v Y., trvale bytom Y., t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v B. H. - I.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

- od presne nezisteného dňa roku 2014 až do 19.3.2017 s výnimkou dní 4.7.2015 a 16.4.2016, keď
sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol postihnutý rozhodnutiami Okresného úradu
Trebišov,odborvšeobecnejvnútornejsprávy,zodňa6.8.2015č.k.Q..-XXXX/XXXXXXazodňa2.8.2016
č.k. Q. ako aj s výnimkou dňa 30.10.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 2.11.2016 sp.zn. 0T/163/2016, v
mieste bydliska na ulici L. č. XX v meste Y. opakovane minimálne dvakrát za týždeň pod vplyvom

alkoholických nápojov fyzicky napádal svoju družku G. I., a to bitím rukami a päsťami, kopancami po
celom tele, vulgárne jej opakovane nadával a slovne sa jej vyhrážal spôsobením ujmy na zdraví, čím
jej takto dlhodobo fyzicky ubližoval, spôsoboval jej zranenia, vyvolával u nej strach a stres, pričom toto
konanie pokračovalo aj dňa 19.3.2017 okolo 19.30 hod. v mieste bydliska na ulici L. č. XX v meste Y.,
kde obžalovaný Y. H. pod vplyvom alkoholu poškodenú G. I. vyháňal z domu vulgárnymi slovami, fyzicky
napadol, a to tak, že ju ťahal za vlasy, zvalil na zem, udrel rukami a päsťou do oblasti vlasatej časti
hlavy a kopol do nohy, ako aj ju ohrozoval elektrickým paralyzátorom, pričom je nespôsobil zranenia
vyžadujúce si lekárske ošetrenie,

t e d a

dopustil sa obdobného konania, akým je spôsobovanie fyzického utrpenia a psychického utrpenia blízkej
osobe bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a
stresu, pričom za obdobný čin bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 208 ods.
1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d áPodľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 208 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zákona (§ 37 písm. h/, § 37 písm. m/ Tr. zákona), § 39 ods. 1 Tr. zákona s ú h r n n ý trest
odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu Okresného

súdu Trebišov zo dňa 4.10.2018 sp.zn. 1T/31/2018, ktorým bol obžalovanému pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci, a to 1ks svietidlo
zn. POLICE čiernej farby s funkciou paralyzéra.

o d ô v o d n e n i e :

Súd po zrušení predchádzajúceho oslobodzujúceho rozsudku ako aj uznesenia o postúpení veci
obžalovanéhoY.H.OkresnémuúraduTrebišovnaprejednanieveciakopriestupkuprehodnotilvykonané
dôkazy a s poukazom na právny názor Krajského súdu v Košiciach (ktorým je súd prvého stupňa
viazaný), vyjadrený v jeho uznesení zo dňa 14.1.2019 sp.zn.: 8To/78/2018, dospel k záveru o vine

obžalovaného. Vychádzal pri tom z nasledovných zistení:

Obžalovaný Y. H. na hlavnom pojednávaní nevypovedal. Z jeho výpovede v prípravnom konaní
vyplynulo, že poprel, že by svoju družku G. I. nejakým spôsobom týral a spôsoboval jej fyzické alebo
psychické utrpenie v takom rozsahu, ako mu je kladené za vinu. To, čo sa dialo v ich v domácnosti, nemá

podľa neho známky týrania, ale ide o obvyklý spôsob života v rómskej komunite. Počas ich spolužitia
mali s družkou nezhody a došlo medzi nimi aj k viacerým hádkam, pri ktorých ju aj fyzicky napadol,
avšak vylúčil, že by jej pri týchto fyzických útokoch spôsobil rozsiahle a vážne poranenia. Pri týchto
útokoch ju napádal iba rukou. Je pravdou, že pri hádkach jej aj vulgárne nadával, pričom hádky boli u
nich spravidla dvakrát do týždňa a zväčša to bolo tak, že prišiel domov v podnapitom stave a jeho družka

ho do hádky vyprovokovala tým, že mu začala vytýkať alkohol. Tieto hádky netrvali dlho a spravidla sa
s družkou do polhodiny aj udobrili. Ich deti, ktorým žiadnym spôsobom neubližoval, pri hádkach zväčša
neboli. Čo sa týka požívania alkoholických nápojov, tieto užíval viac rokov dozadu. Pil iba víno, ktoré
si kupoval sám alebo cez kamarátov, niekedy mu víno kúpila aj družka. Pri požití väčšieho množstva
alkoholu sa ale nestával agresívnym a spravidla šiel od únavy spať. Keď jeho družka viackrát odišla z

domu aj s niektorými z detí k svojej tete do P., on ju z domu nevyháňal, a keď mu povedala, že tam chce
ísť, tak jej to povolil. Na druhý deň však po ňu išiel, lebo mu chýbala. Dňa 19.3.2017, keď mal naposledy
napadnúť svoju družku v mieste ich bydliska, ju vôbec nenapadol a ani ju neohrozoval paralyzérom.
Paralyzér doniesol domov jeho syn A., mal ho pri sebe asi týždeň. Voči žiadnej osobe v ich domácnosti
ho však nepoužil a skúšal ho iba na sebe, a to tak, že si ho prikladal na telo.

Poškodená G. I. na hlavnom pojednávaní najskôr vypovedala, že obžalovaného sama provokovala,
pretože stále pil a stále sa s ňou hádal. Obžalovaný ju v dobe, kedy malo dochádzať k jej týraniu, zbil iba
dvakrát, prvýkrát v roku 2014, keď jej polámal palec, vtedy ho vyprovokovala lebo bol opitý, a druhýkrát
asi v roku 2015, keď bol tiež opitý. Obžalovaný ju v podstate nijako neohrozoval a celkovo jeho správanie

voči jej osobe nepovažuje za týranie. Obžalovaný ohrozoval iba sám seba, keď sa napríklad rezal nožom
po rukách a aj po iných častiach tela. Ona keďže sa niekedy jeho konania bála, tak od neho z domu
utekala, takto zvykla utekať do P. k jej tete V. I.. Niekedy so sebou brala aj svoje deti, niekedy nie. Keď
takto utekala do P. k svojej tete, vždy tam bola maximálne dva dni, pretože jednak sa deti pýtali domov,
lebo chceli ísť k otcovi (obžalovanému) a taktiež aj obžalovaný vždy na druhý deň po ňu do P. prišiel.

Spolu potom odišli a doma, prípadne ešte u tety v P., sa vždy udobrili. To, že ju mal obžalovaný ohrozovať
elektrickým paralyzérom, nie je pravdou, ohrozoval ním iba seba, keď si ho prikladal k telu a k hlave.
Vtedy, keď narábal s elektrickým paralyzérom, videla, že ho odhodilo k dverám, keď ho kopla elektrika,
tak sa veľmi zľakla a utekala na políciu.Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že obžalovaný zvykol chodiť domov opitý tak dvakrát za týždeň. Keď
takto prišiel domov, zvykla na neho kričať, že je opitý, pričom mu všelijako, aj vulgárne, nadávala, a aj
obžalovaný na ňu zvykol vtedy vulgárne kričať. Ona na to potom zvyčajne reagovala tak, že sa z domu

zobrala a išla k nejakej svojej rodine, napríklad k svojmu švagrovi na osade, prípadne k obžalovaného
mame, keď ešte žila. Obžalovaný si po takejto ich hádke zvyčajne ľahol spať. Piť obžalovaný nezvykol
vtedy, keď chodila do roboty na aktivačné práce. Vtedy, keď bola na aktivačných prácach, sa obžalovaný
riadne staral o deti, aj im navaril. Deťom nerobil nič, správal sa k nim dobre, deti bila skôr ona. Keď bol
obžalovanýtriezvy,taksaužvpodstatenedialonič,obžalovanýbolužnormálnyaonamuzvyklahovoriť,

čo robil, keď bol opitý, ale on si už na nič nepamätal. Obžalovaný, keď bol triezvy a bol doma, zvykol
pozerať televízor buď s ňou alebo s deťmi a hral sa s malou. Čiže obžalovaný bol celkom normálny,
problémy začali až vtedy, keď si vypil. Správanie obžalovaného nahlásila na polícii preto, lebo mala na
neho nervy, pretože stále iba pil a už to nevedela vydržať. Obžalovaný počúval iba svojich kamarátov
a nie ju. Z jeho správania a konania však nemala žiaden strach, že by jej mohol nejakým spôsobom
ublížiť. Obžalovaný jej veľmi chýba a pravidelne ho navštevuje aj vo väzbe v H..

Oproti tomu poškodená v prípravnom konaní vypovedala, že s obžalovaným žila v harmonickom vzťahu
tak do roku 2014, kedy obžalovaný začal viac piť a začal byť viac agresívny. Odvtedy ju začal aj fyzicky
napádať, a to tak, že ju kopal a boxoval rukou do hlavy, do chrbta, prakticky do celého tela, pričom k
takýmto fyzickým napádaniam zo strany obžalovaného dochádzalo asi dvakrát do týždňa, keď prišiel

večer domov opitý. Pri týchto napádaniach jej aj vulgárne nadával a viackrát ju z bytu aj vyhnal, ona
potom prespávala u príbuzných. Dvakrát ju napadol tak, že to hlásila na polícii a musela ísť na lekárske
ošetrenie, keď mala raz zlomený nos a raz zlomenú kosť na ruke.

K rozporom vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní uviedla, že je

pravdou, že obžalovaný ju v roku 2014 niekedy napádal a niekedy aj bil, konkrétne v roku 2014 do
nej dvakrát kopol a dal jej boxer do hlavy, ale v ďalších rokoch ju už potom nenapádal a nebil. Okrem
uvedených kopancov a jedného boxera ju teda obžalovaný viac nebil. Pokiaľ v prípravnom konaní
vypovedala, že ju obžalovaný napádal dvakrát do týždňa, tak vtedy sa v podstate iba hádali, avšak pri
týchto napádaniach, ktoré uvádzala v prípravnom konaní, ju obžalovaný nijako fyzicky nenapádal, ani

nebil, okrem uvedených dvoch prípadov v roku 2014. Inak ju obžalovaný nebil a nespôsoboval jej žiadne
fyzické ani psychické utrpenie, a to ani počas roka 2014, ani v ďalších rokoch.

Poškodená pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že správanie obžalovaného
nevnímala ako fyzické alebo psychické utrpenie a ani ho nepociťovala ako ťažké príkorie a z jeho

konania nemala ani žiaden strach. Hlavne chcela, aby obžalovaný prestal piť, preto bola podať aj trestné
oznámenie a vypovedala v prípravnom konaní tak, ako vypovedala. Obžalovaný ju v skutočnosti napádal
iba niekedy, a to vtedy, keď mal vypité. V súčasnosti je však jeho správanie normálne. Odkedy bol
prepustený z väzby, tak ju nenapadol a už ani nepije. Takéto správanie sa obžalovaného vo vzťahu
k jej osobe trvalo od roku 2014 až dokiaľ bol vzatý do väzby. Poškodená potvrdila, že obžalovaný ju

napádal a bil tak, ako je to uvedené v obžalobe, a k takémuto jeho správaniu mohlo dochádzať aj dvakrát
za týždeň, ako to uvádza obžaloba. Práve keď ju obžalovaný napadol aj 19.3.2017, tak šla kvôli tomu
na políciu, pričom ak by ju obžalovaný v tento deň nenapadol, tak by na políciu nešla. Napriek tomu,
že ju obžalovaný takto opakovane napádal a ich vzájomné spolužitie sa vymykalo normálu, však jeho
správanie nepovažovala za týranie. Obžalovaný jej týmto nespôsoboval ani žiadne fyzické ani psychické

utrpenie a ani jeho správanie v tom čase nevnímala ako ťažké príkorie.

K svojej predchádzajúcej výpovedi z hlavného pojednávania poškodená uviedla, že pravdivou je aj jej
predošlá výpoveď, kde tvrdila, že ju obžalovaný zbil iba dvakrát, a to v roku 2014, keď jej polámal palec,
a v roku 2015. Čo sa týka ostatných útokov obžalovaného, o ktorých sa vyjadrovala vo svojej neskoršej

výpovedi, tak tieto útoky boli oproti týmto dvom slabšie, mali slabšiu intenzitu. Poškodená pri tom opäť
zvýraznila,žeaniuvedenédvaincidentyzrokov2014a2015,keďjuobžalovanýzbilviac,nevnímalaako
týranie,aaniakospôsobovanienejakéhofyzickéhoalebopsychickéhoutrpeniaaleboútrap,apoukázala
ajnato,žeajvinýchrodináchnaosadesaksebemužaženasprávajúpodobne.Napriektomuvšetkému
s obžalovaným chce žiť aj naďalej a ľúbi ho. Určite nechce, aby bol obžalovaný odsúdený a aby išiel

do väzenia.

Z prečítanej výpovede svedka D. G. (suseda obžalovaného a poškodenej) z prípravného konania súd
zistil, že nemá vedomosť o tom, že by boli medzi obžalovaným a poškodenou nejaké osobné problémy.Vie o tom, že obžalovaný si niekedy vypil, ale že by bol pod vplyvom alkoholu agresívny, o tom nevie.
Iba raz bol svedkom toho, keď bol obžalovaný u neho doma, že za ním prišla poškodená, ktorá na
obžalovaného začala kričať, že má zase vypité, začali sa spolu hádať a obžalovaný jej dal vtedy facku.

Nikdy predtým ani potom ale nevidel, že by ju obžalovaný fyzicky bil, prípadne kopal. Pamätá si ešte
na to, že poškodená za ním raz bola s tým, že ju bolí nos, a že jej to urobil obžalovaný. On jej vtedy
povedal, že nech si to rieši doma, a že on sa do toho miešať nebude. Viackrát, keď bol v priebehu dňa
doma, počul, ako sa medzi sebou obžalovaný a poškodená hádajú, ale k fyzickému kontaktu medzi nimi
nedošlo, hádku väčšinou vyprovokovala poškodená.

Z prečítanej výpovede svedka H. O. (suseda obžalovaného a poškodenej) z prípravného konania
vyplynulo, že nebol nikdy svedkom žiadneho fyzického útoku a nikdy nevidel ani to, že by obžalovaný
poškodenú bil. Počul od nich iba krik a hádky, a to asi iba raz za mesiac. Obžalovaného síce videl, ako
mal vypité, ale bolo to iba vtedy, keď mal peniaze. Obžalovaného nepozná ako agresívneho človeka, keď
má vypité, skôr naopak, vtedy bolo ubližované skôr jemu. K obžalovanému a poškodenej chodil aj na

návštevy, ale u nich doma nebol nikdy svedkom toho, že by tam došlo k nejakému násiliu. Obžalovaný
podľa neho nie je takým človekom, aby niekomu ubližoval, či už doma, alebo vo svojom okolí, má
rád svoje deti a dokonca aj cudzie deti ho mali radi. V poslednej dobe obžalovaný nemohol zniesť
chudobnejšie pomery vo svojej rodine, hlavne to, že poškodená chodila po kontajneroch, a z toho
dôvodu aj požíval alkohol. Posledné dni predtým, ako ho zobrali do väzby, mal obžalovaný svietidlo s

paralyzérom a bol svedkom toho, ako obžalovaný tento paralyzér použil na svojom tele, ale že by ho
použil na inej osobe, nevidel.

Svedkyňa I. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie o žiadnom násilí a ani nikdy nebola svedkom
žiadneho násilia obžalovaného voči poškodenej, či už fyzického alebo psychického. Iba v jednom

prípadesipamätá,žerazprišlakobžalovanémuapoškodenejdomovnanávštevuavtedybolasvedkom
toho, ako chcel obžalovaný poškodenú napadnúť, zahnal sa na ňu rukou, v ktorej mal nejakú tenkú
palicu. Vtedy obžalovanému stihla ruku zachytiť, teda obžalovaný poškodenú vtedy neudrel, potom sa
ukľudnil a nerobil už nič. Kedy došlo k tomuto incidentu, uviesť nevie, a to ani približne. Okrem tohto
jedného prípadu nebola svedkom žiadneho iného incidentu. Pokiaľ si dobre pamätá, tak obžalovaný sa

k poškodenej správal dobre a slušne.

Z výpovede svedkyne V. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v minulosti sa dvakrát stalo, že
poškodená G. I. ku nej prišla domov do P. do jej rodinného domu aj so svojimi dvoma deťmi s tým, že sa
s obžalovaným doma pohádali a chcela u nej so svojimi deťmi prespať. Poškodená jej vtedy povedala

iba to, že či u nej môže prespať, pretože sa pohádala s obžalovaným, na čo jej vždy povedala, že
môže. Aj v jednom aj v druhom prípade ku nej takto prišla v popoludňajších hodinách. Na poškodenej si
vtedy nevšimla žiadne poranenia, ona ani o žiadnych poraneniach vtedy nerozprávala. Poškodená u nej
teda dvakrát prespala, pričom v jednom aj v druhom prípade po ňu vždy na druhý deň doobeda prišiel
obžalovaný a spolu potom odišli domov do Y.. Obaja sa vtedy správali normálne, nehádali sa, poškodená

s ním odišla dobrovoľne aj s deťmi, neboli medzi nimi žiadne hádky ani žiaden krik. Poškodená jej nikdy
nerozprávala, že sa bojí obžalovaného alebo že má z neho strach, a nevie ani o tom, že by niečo také
rozprávala iným ľuďom.

Oproti tomu svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že poškodená prišla ku nej do P. aj so svojimi

deťmi raz v minulom roku a dvakrát tohto roku s tým, že ju obžalovaný zbil, a raz jej aj ukazovala
poranenianapravejruke,kdemalakrvakrvsanachádzalaajnajejtričku.Poškodenájejvtedypovedala,
že obžalovaný sa opil a nafetoval, a že ju zbil, a preto z domu utiekla.

K týmto rozporom vo svojich výpovediach svedkyňa uviedla, že poškodená jej ukazovala rukáv od

trička, ktorý bol od krvi, ale určite jej nehovorila, že ju obžalovaný vtedy zbil, to bolo vtedy, keď bola
u nej druhýkrát. Poškodená ku nej so svojimi deťmi takto ušla iba dvakrát a nevie sa vyjadriť, prečo v
prípravnom konaní uvádzala, že to bolo celkovo trikrát. Svoju predchádzajúcu výpoveď ešte upresnila
v tom smere, že poškodená jej osobne nehovorila, že obžalovaný ju zbil, hovorila to iným susedom, od
ktorých sa to ona potom dozvedela.

Maloletý svedok M. H. v prípravnom konaní uviedol, že býva v dome s otcom (obžalovaným), mamou
(poškodenou), bratom A. a sestrou Y.. Otec mamu stále bije, ťahá jej vlasy, kope do nej a dáva do nej
elektriku. Toto jej robí dnu v dome a niekedy aj vonku. Bije jeho aj brata A. stále keď je opitý, nebijeiba sestru. Hovorí na nich aj na mamu škaredé slová, s mamou sa stále háda, večer ju bije, každý deň.
Začalo sa to asi keď bol tretiak, teraz je piatak. Otec dával mame boxy, kopal do nej, ťahal jej vlasy. Raz
jej zlomil ruku, raz nos. Otec mamu zbil aj v nedeľu večer (19.3.2017), nadával na ňu, kopal do nej, chytil

ju pod krk a ťahal jej vlasy. S mamou aj sestrou potom utiekli na políciu. Otec mu ukazoval aj elektrický
paralyzér, dával ho aj k nemu, aj k mame.

Z výpovede maloletej svedkyne Y. H. z prípravného konania vyplýva, že otec mamu nebil, ale keď pil,
tak mama sa s ním stále hádala. Iba raz dal mame rukou facku, ale nič sa jej nestalo. Jej, ani inému

jej súrodencovi, otec nijako neublížil. Aj elektrický paralyzér používal iba na seba, na nikoho iného. V
minulosti sa niekoľkokrát stalo, že mama išla spať k babke, lebo sa s otcom stále hádala, ona s bratmi
a otcom ostala spať doma. Otec nepil stále, ale asi len dvakrát do mesiaca, vtedy išiel spať, nerobil nič.
Otec ani mama ju nikdy nezbili, iba na ňu kričali, keď doma neupratala.

Maloletý svedok A. H. v prípravnom konaní vypovedal, že jeho otec nikdy nič nerobil, mama ho

provokovala, a to tak, že mu nadávala, že je buzerant. Otec na ňu kričal a šiel vonku na ulicu. Aj otec
mame nadával, ale aj ona nadávala jemu, hádali sa spolu. Raz sa stalo, že otec udrel mamu boxom a
mama zavolala políciu, ktorá to riešila, ale mame nič nebolo, udrel ju iba do ruky. Keď sa rodičia doma
hádali, jemu ani jeho súrodencom neubližovali. Otec bol pri hádkach opitý, mama sa kvôli tomu s ním aj
vadila, že pije. Otec keď bol niekedy opitý, tak nevládal ani chodiť. Nebil ich, ale vyháňal ich z domu s

tým, že majú ísť všetci vonku, že tam nemajú čo robiť, toto sa stalo tri alebo štyrikrát. Vtedy išli k otcovmu
bratovi, kde zostali až do rána, pokiaľ otec nevytriezvel, potom už bol kľud. Vtedy, keď sa rodičia hádali, k
nim chodili aj susedia, asi dvakrát bol u nich H. O. a D. G.. Otec mame neubližoval žiadnym predmetom,
čo sa týka elektrického paralyzéra, tak otec elektriku skúšal iba na sebe, prikladal si ju na šiju a spadol,
to sa opakovalo asi trikrát. V deň, keď ho vzala polícia, na neho kričala mama a ona ho išla oznámiť na

políciu, pretože si myslela, že na ňu použije elektriku. Otec bol vtedy opitý a aj on kričal na mamu, ale
v tento deň mame neubližoval a neprikladal na ňu ani elektriku, a to ani na brata M.. Iba raz otec ťahal
mamu za vlasy, ale nebolo to v ten deň, keď ho zobrala polícia.

Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Lenka Lipanová sa na hlavnom pojednávaní odvolala na

závery svojich znaleckých posudkov, z ktorých je zrejmá celková úroveň mentálneho a psychického
vývoja poškodenej G. I. ako aj úroveň jej psychických funkcií. U poškodenej nezistila rozvinuté znaky
postraumatickej stresovej poruchy a ani známky, ktoré spadajú do okruhu tzv. syndrómu týranej osoby.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že počas znaleckého vyšetrenia poškodená sledovala cieľ,
aby jej druh bol prepustený z väzby, pretože sa znížil komfort jej života, prežívala ekonomické ťažkosti,

ostala sama s deťmi, celková atmosféra bola v porovnaní s tým, čo prežívala predtým, náročnejšia
na zvládanie. Motívom toho, prečo mení postoj k veciam, ktoré opisovala, je účelový, pragmatický a
vzhľadom k svojej nezrelosti si s tým nevie poradiť a má predstavu, že keď sa vráti druh, tak to bude
vedieť lepšie zvládnuť. V prípravnom konaní boli znalkyňou vyšetrení aj maloletí svedkovia M. H., Y. H. a
A. H., u ktorých taktiež neboli zistené rozvinuté znaky postraumatickej stresovej poruchy alebo známky

spadajúce do syndrómu týranej osoby.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria, sexuológia, vyplynulo, že obžalovaný nie je
duševne chorý, rozumové schopnosti má mierne podpriemerné, v pásme mentálnej subnormy. Zistené
boli príznaky závislosti na alkohole na rozhraní 2. a 3. štádia alkoholizmu (zo štyroch stupňov).

Z psychiatrického hľadiska obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný. Znalec navrhol uložiť
obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Z lekárskej správy súd zistil, že obžalovaný bol v máji 2011 hospitalizovaný na psychiatrii v súvislosti s
fetovaním toluénu a nadmerného konzumu alkoholu. Po prepustení liečbu nedodržiaval.

Zo správy mesta Y. bolo zistené, že obžalovaný bol viackrát prejednávaný komisiou verejného poriadku,
bližšie charakterizovaný z miesta bydliska inak nie je.

V odpise z registra trestov má obžalovaný celkovo päť záznamov (pri troch z nich už nastala fikcia

neodsúdenia). Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 4.10.2018
sp.zn. 1T/31/2018 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
(poškodenou bola jeho družka G. I.), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov
so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ako aj ochranné protialkoholické liečeniev ústavnej forme. Náchylnosti obžalovaného k násilnému správaniu voči svojej družke nasvedčuje aj
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 2.11.2016 sp.zn. 0T/163/2016 pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona (obžalovaný sa v

podnapitom stave viackrát vyhrážal zabitím otváracím vreckovým nožíkom v ruke svojej družke G. I. a
svojmu synovi A. H., ktorých aj fyzicky napadol), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky (medzičasom bolo
rozhodnuté o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody).

Z rozhodnutí Okresného úradu Trebišov vyplýva, že obžalovaný bol právoplatným rozhodnutím zo dňa
6.8.2015 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d/ Priestupkového zákona za skutok zo dňa 4.7.2015, keď pod vplyvom alkoholu vulgárne vynadal
a päsťou udrel do hlavy a ramena svoju družku G. I.. Ďalším právoplatným rozhodnutím zo dňa 2.8.2016
bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona za skutky zo dňa 16.4.2016 a 17.6.2016, keď vulgárne vynadal

a následne schytil za vlasy a zhodil na zem svoju družku G. I., kde do nej dvakrát kopol nohou, a to do
tváre a pleca, čím jej spôsobil zlomeninu nosa s dobou liečby 5 dní, resp. jej vulgárne vynadal, schytil
za vlasy, a potom, čo spadla na zem, ju dvakrát kopol.

Na základe dôkazov vykonaných na predchádzajúcich pojednávaniach dospel súd k záveru, že bolo

nepochybne preukázané, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby, stal, a že jeho páchateľom je
obžalovaný Y. H.. Okrem usvedčujúcej výpovede poškodenej nasvedčuje tomuto zisteniu aj výpoveď
maloletého svedka M. H., pričom skutočnosť, že zo strany obžalovaného dochádzalo vo vzťahu k
poškodenej k fyzickému násiliu, vyplýva aj z výpovedí svedkov D. G. a V. I.. O náchylnosti obžalovaného
k násilnému správaniu voči poškodenej svedčia aj jeho predchádzajúce odsúdenia pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona a aj priestupkové rozhodnutia Okresného úradu
Trebišov, ktorými bol obžalovaný opakovane uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, resp. e/ Priestupkového zákona (poškodenou bola vždy jeho
družka G. I.).

Na rozdiel od podanej obžaloby je však súd toho názoru, že konaním popísaným v obžalobe
nespôsoboval obžalovaný poškodenej G. I. fyzické a psychické utrpenie, keďže aj samotná poškodená
sa vo svojich výpovediach opakovane vyjadrovala, že správanie obžalovaného nevnímala ako fyzické
alebo psychické utrpenie a ani ho nepociťovala ako ťažké príkorie a z jeho konania nemala ani žiaden
strach. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax vo vzťahu k trestnému činu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, ktorá pod pojmom „týranie“ osôb uvedených v
tomto zákonnom ustanovení rozumie také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje zlým zaobchádzaním
buď s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v páchateľovej výchove alebo starostlivosti, a súčasne
sa vyznačuje aj určitou mierou trvalosti a dosahuje takú intenzitu, aby bolo spôsobilé vyvolať stav,
ktorý postihnutá osoba pociťuje ako ťažké príkorie, resp. psychické alebo fyzické útrapy. S účinnosťou

od 1.1.2016 síce pojem „týranie“ v uvedenej skutkovej podstate nahradil pojem „spôsobenie fyzického
utrpenia alebo psychického utrpenia“, aj naďalej však platí, že na to, aby páchateľ naplnil pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, musí
sa jeho konanie vyznačovať vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré postihnutá
(týraná) osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

Vykonaným dokazovaním nebolo nijako preukázané, že by poškodená G. I. vnímala konanie
obžalovanéhoakoťažképríkorie,pričomanizozáverovznaleckéhoposudkunevyplýva,žepoškodenáv
dôsledku konania obžalovaného pociťovala fyzické alebo psychické utrpenie, resp. ťažké príkorie. Práve
naopak, znalkyňa vo svojom posudku konštatuje, že u poškodenej (a ani u jej detí) nezistila rozvinuté

znaky postraumatickej stresovej poruchy a ani známky, ktoré spadajú do okruhu tzv. syndrómu týranej
osoby.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností ako aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu,
vyjadrený v jeho uznesení zo dňa 14.1.2019 sp.zn.: 8To/78/2018, ktorým je súd prvého stupňa viazaný,

a v zmysle ktorého sa krajský súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu o nemožnosti právne
kvalifikovať konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
2 Tr. zákona, postihujúceho tzv. priestupkovú recidívu, dospel k nasledovným skutkovým a právnym
záverom:Vykonanými dôkazmi bolo spoľahlivo preukázané, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby stal, teda
že obžalovaný v období od roka 2014 do 19.3.2017 spôsobom bližšie špecifikovaným vo výrokovej

časti tohto rozsudku opakovane fyzicky ako aj slovne, vrátane použitia vyhrážok, napádal svoju družku
G. I., pričom jeho konanie vyvrcholilo incidentom zo dňa 19.3.2017. V prípade konania obžalovaného
však z vyššie uvedených dôvodov nejde o zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, ale jeho konanie je potrebné kvalifikovať ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 208 ods. 1

písm. a) Tr. zákona, pričom z právneho hľadiska je podstatné, že za obdobný čin bol obžalovaný v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odbor
všeobecnejvnútornejsprávy,zodňa2.8.2016č.k.Q.,ktorýmboluznanývinnýmzospáchaniapriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona (ustanovenie §
208 ods. 2 Tr. zákona postihuje tzv. priestupkovú recidívu vo vzťahu k priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona).

Vzhľadomnapoužitúprávnukvalifikáciubolaoprotipodanejobžalobezoskutkovejvetyvýrokurozsudku
vypustená dokazovaním nepreukázaná skutočnosť, že obžalovaný mal poškodenej G. I. spôsobovať
fyzické a psychické utrpenie. Súd zároveň z obdobia, v ktorom sa obžalovaný dopúšťal násilného
správania voči poškodenej, vyňal dni 4.7.2015 a 16.4.2016, keď sa obžalovaný voči nej dopustil

obdobnéhokonania,zaktorébolpostihnutýrozhodnutiamiOkresnéhoúraduTrebišov,odborvšeobecnej
vnútornej správy ako aj 30.10.2016, keď sa obžalovaný voči nej dopustil obdobného konania, za ktoré
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 2.11.2016 sp.zn. 0T/163/2016,
keďže uvedené priestupky a trestný čin tvoria evidentne súčasť skutkového deja prejednávaného
trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa počas obdobia, v rámci ktorého sa dopúšťal

prejednávanej trestnej činnosti, dopustil voči rovnakej poškodenej (G. I.) fyzického a verbálneho násilia,
za ktoré bol priestupkovo postihnutý a v jednom prípade aj právoplatne odsúdený, pričom spôsob
spáchania priestupkových deliktov a trestného činu sa javí byť zhodný s priebehom skutku, ktorého
spáchanie sa mu kládlo obžalobou za vinu. Časovo sa prekrýva i doba spáchania skorších deliktov
(priestupkov a trestného činu) a prejednávaného trestného činu. Je teda zrejmé, že obžalovaný sa počas

obdobia, v ktorom sa dopúšťal týrania poškodenej, dopustil voči nej okrem trestného činu aj viacerých
priestupkovýchdeliktov,zaktoréboluznanýzavinného,aktorézhľadiskaspôsobuichspáchaniatypovo
korešpondujú s konaním, ktoré je predmetom prejednávanej trestnej veci. K týmto skorším priestupkom
obžalovanéhomožnotaktiežuviesť,žeskutkovápodstatatrestnéhočinutýraniablízkejazverenejosoby
podľa § 208 Tr. zákona, vrátane prejednávaného skutku, je koncipovaná značne široko a v podstate

je spôsobilá konzumovať aj priestupkové delikty, za ktoré bol obžalovaný už predtým priestupkovo
postihnutý. Konanie postihované priestupkovými sankciami síce nie je podľa práva Slovenskej republiky
výslovne označené za trestné, priestupkové normy, ktorých skutkovú podstatu naplnil obžalovaný
(priestupky proti občianskemu spolunažívaniu), sú však adresované všeobecnému subjektu a účel
sankcie (peňažná pokuta) je jednoznačne preventívno-represívny, a nie reparačný. Za priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu možno uložiť sankciu až do 99 € (priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/
priestupkového zákona), resp. 200 € (priestupok podľa § 49 ods.1 písm. e/ priestupkového zákona), čiže
jedná sa o sankciu relatívne závažnú, najmä ak je ukladaná opakovane, ako v prípade obžalovaného.
S poukazom na uvedené možno potom aj konanie obžalovaného postihnuté priestupkovými sankciami
považovať za trestné, resp. trestný delikt, pričom možno konštatovať, že obžalovaný bol za rovnaký

čin (čo aj čiastočne) postihnutý (v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
odsúdený). Taktiež možno uviesť, že aj keď sa v Tr. poriadku zásada „ne bis in idem“ (zákaz dvojitého
potrestania) v zmysle ustanovenia § 2 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku aplikuje len v
prípade trestného činu, je potrebné tieto ustanovenia s poukazom na uvedené interpretovať v tom
duchu, že sa zákaz dvojitého potrestania vzťahuje i na priestupkové postihnutie. V súvislosti s tým

je potrebné poukázať na ustanovenie článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
má medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, ktorú Slovenská republika
ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom pred 1. májom 2004, prednosť pred
zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Je nepochybné, že Dohovor, ktorý
je potrebné interpretovať v spojení s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, poskytuje väčší

rozsah ústavných práv a slobôd ako Tr. poriadok, pretože sa vzťahuje i na konkurenciu trestných a
priestupkových postihnutí. Zároveň je potrebné v tomto smere zohľadniť i judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadruje, že podstatu a rozsah
ľudských práv a základných slobôd je potrebné interpretovať v súlade s judikatúrou Európskeho súdupre ľudské práva. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom vyplýva, že zásada
„ne bis in idem“ nie je obmedzená len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady je
rozhodujúcou totožnosť skutku, a nie totožnosť právnej kvalifikácie.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie,pohnútku,pomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,akoajnaosobuobžalovaného,jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil súd pri ukladaní trestu skutočnosť,
že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), keďže mu bol ukladaný súhrnný

trestzazbiehajúcusatrestnúčinnosťspáchanúvsúbehu(celkovozadvatrestnéčiny)akoajskutočnosť,
že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Poľahčujúce
okolnosti u obžalovaného zistené neboli.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona
bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov, pričom trest

mu bol ukladaný ako trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za časť ktorej už bol obžalovaný
právoplatne odsúdený, a to vo vyššie konkretizovanom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov
pod sp.zn. 1T/31/2018. Trest bol obžalovanému zároveň mimoriadne znížený s použitím § 39 ods. 1 Tr.
zákona, a to vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, v rámci ktorého je obžalovaný trestaný za
tzv. priestupkovú recidívu (§ 208 ods. 2 Tr. zákona), ktorej závažnosť je nepochybne výrazne nižšia, ako

„typické“ týranie v zmysle § 208 ods. 1 Tr. zákona, ktorého pojmovým znakom je spôsobenie dlhodobého
fyzického alebo psychického utrpenia, ktoré v prejednávanej veci absentuje. Súd mal teda za to, že
použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, keďže obžalovanému mal byť
ukladaný trest z dôvodu použitia tzv. asperačnej zásady a prevahy priťažujúcich okolností vo zvýšenej

trestnej sadzbe v rozpätí 66,6 mesiaca až 128 mesiacov, pričom vzhľadom na už uvedené okolnosti
prípadu možno uložený trest považovať za primeraný a spravodlivý.

Keďže obžalovaný pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, zaradil ho súd pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Spolu s uložením súhrnného trestu bol zároveň obligatórne zrušený výrok o treste v dotknutom skoršom
trestnom rozkaze Okresného súdu Trebišov zo dňa 4.10.2018 sp.zn. 1T/31/2018, ktorým bolo okrem

iného obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme. To aj napriek
uloženému súhrnnému trestu vo vzťahu k tomuto trestnému rozkazu ostáva naďalej aktuálne (zrušenie
výroku o treste sa ho nijako nedotýka), preto súd obžalovanému aj napriek návrhu znalca ochranné
protialkoholické liečenie v ústavnej forme duplicitne neukladal.

Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to svietidla zn. POLICE čiernej farby s funkciou
paralyzéra, keďže uvedená doličná vec bola obžalovaným preukázateľne použitá v rámci páchania
trestnej činnosti, pričom v zmysle § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.