Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200256
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619200256.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore strán žalobcu T.. O. A., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom Ul. E. O. XX, XXXXX L., štátny občan SR, proti žalovanej B.. B. V., súdny exekútor, N. úrad
L., so sídlom T. Z. 2, XXXXX L., T.: XXXXXXXX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie sumy 161,22 Eur s prísl. z a m i e t a .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 14.01.2019 domáhal od žalovanej o vydania bezdôvodného

obohatenia 161,22 Eur s príslušenstvom 14,75 percentným ročným úrokom zo sumy 161,22 Eur
od 31.03.2017 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná vykonala exekučné plnenie
161,22 Eur z bankového účtu žalobcu dňa 29.03.2017 podľa novely exekučného poriadku platnej
od marca 2017. Žalovaná vykonala exekučné plnenie ako ustanovený opatrovník exekútora JUDr.
Jána Debnára podľa uznesenia číslo 8 Er/1161/2009 zo dňa 30.07.2015. Výkon funkcie exekútora
Debnára zanikol 14.06.2011. Opatrovník exekútora bol zakotvený v exekučnom poriadku podľa novely
2013. Za exekútora mohla byť žalovaná ustanovená len s poverením súdu, ale uplatnením novely z

roku 2013 na vec z roku 2009 respektíve od dokončenia funkcie exekútora z roku 2011 opäť došlo k
retroaktívnemu uplatneniu novely exekučného poriadku platného od roku 2013. Žalobca uhradil istinu
13.01.2009 a súd vyniesol rozsudok vo veci tejto istiny 19.01.2009 a odvolací súd dňa 18.08.2009
potvrdil tento rozsudok. Na uhradenú istinu z 13.01.2009 oprávnený vydal návrh na vykonanie exekúcie
dňa 30.11.2009 na OS Lučenec, ktorý poveril exekútora Debnára. Úhradou istiny dňa 13.01.2009
odpadol dôvod na vydanie rozsudku, respektíve vznik exekučného titulu. Žalovaná úmyselne hrubo
porušila zákon s úmyslom nedôvodne obohatiť sa. Žalovaná nemala poverenie súdu na výkon exekúcie.

Smrťou exekútora Debnára v roku 2011 zaniklo aj jeho poverenie na výkon exekúcie. Žalovaná nemohla
byť ustanovená po vyše štyroch rokoch za opatrovníka zo zaniknutého poverenia mŕtveho exekútora.
Žalobca predložil v rámci prostriedkov procesného útoku písomné dôkazné prostriedky Vyjadrenie k
výzve na právne stanovisko zo dňa 22.12.2016.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu 28.03.2019 uviedla, že súdny exekútor vykonával
exekučné konanie na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozsudku číslo

konania 5C/128/2008-69 zo dňa 19.01.2009, ktorý vydal Okresný súd Lučenec a rozsudku číslo
13Co/152/2009-90 zo dňa 18.08.2009, ktorý vydal Krajský súd v Banskej Bystrici na návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie číslo EX623/2009 zo dňa 30.11.2009 vo veci oprávneného Stredoslovenská
vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. voči povinnému žalobcovi. Súdny exekútor vykonávalexekučné konanie na základe poverenia číslo 5606072703 zo dňa 07.01.2009. Exekučné konanie vo
veci povinného sa začalo 30.11.2009 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Debnára, ktorému zanikol
výkon funkcie úmrtím. Súdny exekútora JUDr. Debnár sa niekoľkokrát pokúšal opakovane doručovať

povinnému upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk bezúspešne. Na základe výzvy zo dňa
20.01.2010, ktorou súdny exekútor predvolal povinného na dostanie sa do exekútorského úradu mu
bola doručená odpoveď k výzve prostredníctvom pošty na exekútorský úrad dňa 17.02.2010. Súdny
exekútor JUDr. Debnár podanie 24.02.2010 odstúpil na Okresný súd za účelom rozhodnutia, nakoľko
sa jednalo o nesúhlas s výkonom exekúcie, prípadne návrhom na zastavenie exekúcie. Okresný

súd v Lučenci rozhodol o podaní povinného zo dňa 20.01.2010 a vydal uznesenie číslo konania 8
Er/1161/2009 zo dňa 23.06.2010. Oprávnený dňa 29.01.2010 doručil na exekútorský úrad oznámenie
o vykonanej úhrade pohľadávky (istiny) bez príslušenstva. Listom zo dňa 27.01.2010 oznámil súdnemu
exekútorovi, že povinný uhradil istinu vo výške 41,04 € bez príslušenstva a žiada vymáhať príslušenstvo
v zmysle exekučného titulu v exekučnom konaní. Predmetná oznámená úhrada oprávneným bola
zohľadnená v priebehu exekučného konania. Súdny exekútor JUDr. Jana Debnárová pokračovala

v exekúcii na základe Dekrétu o ustanovení náhradníka súdneho exekútora zo dňa 22.06.2011 a
opätovne sa pokúšala doručovať povinnému upovedomenie o začatí exekúcie spolu s oznámením,
že súdny exekútor pokračuje v exekúcii po JUDr. Debnárovi, ktorému zanikol výkon funkcie úmrtím a
po zohľadnení vykonanej úhrady - istiny oznámenej oprávneným. Žalovaná doručila predvolanie na
exekútorský úrad obyčajnou poštou povinnému. Žalovaná sa neustále pokúšala zákonným spôsobom

doručovať povinnému písomnosti do vlastných rúk a vykonávala šetrenie pobytu povinného v rámci
súčinnosti. Po bezúspešnom pokuse o doručenie písomnosti do vlastných rúk povinnému, súdny
exekútor dňa 14.10.2014 požiadal o ustanovenie opatrovníka súdom povinného z dôvodu ďalšieho
pokračovania v exekúcii pre vymoženie príslušenstva pohľadávky v zmysle právoplatného exekučného
titulu a trov exekúcie v Ex623/2009. Dňa 30.07.2015 Okresný súd v Lučenci vydal uznesením číslo

konania 8Er/1161/2009-42 o ustanovení opatrovníka v exekučnom konaní povinnému - žalobcovi, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2015. Súdny exekútor doručil Upovedomenie
o začatí exekúcie opatrovníkovi dňa 29.09.2015 spolu s oznámením, že výkon funkcie pôvodného
exekútora JUDr. Jána Debnára zanikol úmrtím a zohľadnil aj oznámenú platbu od oprávneného istinu
vo výške 41,04 Eur. Súdny exekútor po lehote na vznesenie námietok so súhlasom oprávneného zo

dňa 21.01.2014 zriadil na nehnuteľný majetok LV č. N. k. ú. L. exekučné záložné právo. Na povinného
bolo vedených viacero exekúcií. O. bol v čase vedenia exekúcie vlastníkom viacerých nehnuteľností.
A. exekútor na zabezpečenie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie zriadil iba jedno záložné právo.
Exekučné záložné právo smerovalo v zmysle zásady hospodárnosti k tomu, aby došlo k výkonu
exekúcie. Povinný preberal listovné zásielky doručované obyčajne, zásielky doručované do vlastných

rúk nepreberal od JUDr. Jána Debnára, ani od žalovanej. Povinný dňa 22.03.2017 doručil obyčajnou
zásielkou podanie označené ako Predžalobná výzva. Súdny exekútor dňa 26.03.2017 vypracoval
vyjadrenie k doručenému podaniu povinného, ktoré bolo doručované povinnému do vlastných rúk,
pričom list sa vrátil s poznámkou „adresát neprevzal v odbernej lehote“, spoluvystavením exekučného
príkazu prikázaním z účtu v banke nakoľko podľa vykonanej lustrácie účtov povinného súdny exekútor

zistil, že povinný má účet v ČSOB prostriedky na uspokojenie Ex623/2009 k samostatnému ukončeniu
exekučného konania. Všetky listiny boli doručované aj opatrovníkovi povinného na Okresný súd
Lučenec. Súdny exekútor oznámil oprávnenému stav konania k 27.03.2017, kde súdny exekútor v liste
žiadal oprávneného, či súhlasí s odblokovaním nehnuteľností, na ktoré bolo so súhlasom oprávneného
zriadené exekučné záložné právo. Následne dňa 30.03.2017 bola na účet súdneho exekútora pripísaná

suma vo výške 161,22 Eur k ukončeniu exekučného konania na základe výkonu exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke. Súdny exekútor plnenie pre oprávneného - príslušenstvo pohľadávky v
zmysle exekučného titulu z EX 623/2009 poukázal dňa 31.03.2017 na účet oprávneného. Oznámenie
o ukončení spolu s vyúčtovaním exekúcie bolo doručené na Okresný súd Lučenec povinnému do
vlastných rúk, pričom list sa vrátil s poznámkou „neprevzatý v odbernej lehote“ a oprávnenému. Súdny

exekútor vrátil poverenie na Okresný súd spolu s konečným vyúčtovaním. Exekučné konanie sa ukončilo
vymožením v zmysle exekučného titulu. Keby si povinný riadne plnil všetky svoje záväzky voči veriteľom
a riadne preberal listové zásielky do vlastných rúk, či už od súdnych exekútorov, alebo štátnych orgánov,
nemusel by mať problémy a starosti, aké v súčasnosti má. Žalovaná taktiež namietla, že súdny exekútor
je v súlade s § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

núteného výkonu exekučných titulov. V súlade s § 5 ods. 2 Exekučného poriadku je vykonávanie
exekučnej činnosti výkonom verejnej moci. Preto medzi súdnym exekútorom a povinným nemôže ísť o
súkromno-právny vzťah a teda nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaná predložila súdu vrámci prostriedkov procesnej obrany poverenie číslo 5606072703 zo dňa 07.12.2009, odpoveď na
výzvu z 20.01.2010 od žalobcu zo dňa 15.02.2010, Uznesenie Okresného súdu Lučenec číslo konania
8Er/1161/2009-19, oznámenie o úhrade vymáhanej pohľadávky bez príslušenstva zo dňa 27.01.2010,

Dekrét o ustanovení náhradníka súdneho exekútora zo dňa 22.06.2011. Uznesenie Okresného súdu
Lučenec číslo konania 8Er/1161/2009-42 doručenka o prevzatí opatrovníkom uznesenia zo dňa
29.09.2015, čiastočný výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, oznámenie stavu exekučného konania zo
dňa 27.03.2017, doručenka do vlastných rúk vrátená exekútorovi 25.04.2017 s poznámkou „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“, indikatívna informácia z centrálneho registra exekúcií.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej svojím podaním doručeným súdu 02.05.2019 uviedol, že žalovaná
vykonala exekúciu na exekučný príkaz vydaný mŕtvemu exekútorovi. Odvolávanie sa na Dekrét
Slovenskej komory exekútorov je z hľadiska exekučného poriadku irelevantný bez právnej váhy. Je to
iba odporučenie exekučnému súdu, pretože komora nemôže poverovať exekútorov na výkon exekúcie.
Toto patrí len do kompetencie exekučného súdu. Žalovaná nepredložila poverenie súdu na výkon

exekúcie a preto ju vykonávala protiprávne. Určenie opatrovníka na výkon exekúcie je protiprávny,
pretože v čase vzniku exekučného titulu v slovenskom exekučnom práve neexistoval termín opatrovník,
tento bol zavedený až v novele z roku 2013. Žalovaná nepredložila exekučný príkaz a dôkaz na
exekučný titul čiastku 9,85 Eur. Žalovaná nepredložila doklad na trovy konania oprávneného 16,60
Eur. Taktiež poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur. Nie je zrejmé, či sa jedná o poplatok za dekrét

alebo za poverenie Debnára, alebo za povolenie žalovanej. Žalovaná vykonala exekúciu podľa novely
exekučného poriadku platnej od marca 2017. Retroaktívne uplatnenie nárokov z roku 2009, táto právna
norma exekučného poriadku neumožňuje. Žalovaná nedoručila exekučný príkaz na 9,85 Eur žalobcovi.
Exekútor Debnár bol poverený na exekučný titul 41,04 Eur dňa 07.12.2009, v ktorom boli zahrnuté
aj trovy konania oprávneného. Návrh na ďalšie trovy konania podal oprávnenému exekútorovi dňa

29.01.2010, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom exekučnom titulu. Oprávnený si mal tento nárok uplatniť
už pred rozhodnutím o exekučnom titule. Žalobca pri zodpovednosti žalovanej poukázal na § 420 ods.
1,2 OZ, § 451OZ , § 3 Exekučného poriadku, § 31 ods.1 Exekučného poriadku a § 31 ods.4 Exekučného
poriadku.

4.Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu 16.05.2019 uviedla, že súdny
exekútor vykonával exekučné konanie na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné
plnenie č. k. 5C/128/2008-69 zo dňa 19.01.2009, ktorý vydal Okresný súd Lučenec, Rozsudku
č. k. 13Co/152/2009-90 zo dňa 18.08.2009, ktorý vydal Krajský súd Banská Bystrica, návrhu
oprávnenéhonavykonanieexekúciečíslokonaniaEX623/2009zodňa30.11.2009vovecioprávneného

Stredoslovenskávodárenskáprevádzkováspoločnosťa.s.,Partizánskacesta5,97401BanskáBystrica,
IČO: 36644030 voči povinnému žalobcovi. Podľa § 16 ods. 6 zákona číslo 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je náhradník exekútora povinný
vykonávať exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného
poverenia. Dekrét o ustanovení náhradníka zo dňa 22.06.2011 bol vydaný Slovenskou komorou

exekútorov. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec 5C/128/2008-69 zo dňa 19.01.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 28.08.2009 a vykonateľnosť 31.08.2009 súd zaviazal povinného - žalobcu zaplatiť
oprávnenému sumu 41,04 Eur spolu s 9,5 percentným ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,87
Eur od 08.01.2007 do zaplatenia s 8,5 percentným ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,17 Eur od
13.12.2007 do zaplatenia na náhrady trov konania 16,60 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Keďže nedošlo zo strany povinného - žalobcu k zaplateniu celého uplatneného nároku s
príslušenstvom oprávnenému, oprávnený využil svoje právo na zaplatenie prostredníctvom exekučného
konania. Oprávnený sa podaným návrhom dňa 30.11.2009 domáhal od povinného prostredníctvom
exekučného konania Ex 623/2009 vymôcť istinu 41,01 Eur s úrokom z omeškania 9,5 percent ročne zo
sumy 26,87 Eur od 08.01.2007 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 8,5 percenta ročne zo

sumy 14,17 Eur od 13.12.2007 do zaplatenia trov súdneho dokazovania 16,60 Eur a kolku za vydanie
poverenia 16,60 Eur. Povinný vykonal úhradu 41,01 Eur - istina priamo oprávnenému. Oznámenú
platbu 41,01 Eur súdny exekútor zohľadnil v priebehu exekučného konania. Po zohľadnení uhradenej
istiny žalovaná vymáhala od žalobcu úrok z omeškania vo výške 95 percent ročne zo sumy 26,87
Eur od 08.01.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5 percent ročne zo sumy 14,17 Eur

od 13.12.2007 do zaplatenia, trovy súdneho konania 16,60 Eur , čo boli poplatky súdu spojené s
konaním a kolok za vydanie poverenia 16,60 Eur, čo sú poplatky súdu spojené s konaním a trovy
exekúcie spojené s vedením exekučného konania. Žalovaná predložila v rámci prostriedkov procesnej
obrany oznámenie o ukončení exekučného konania plus konečné vyúčtovanie exekučného spisu zo dňa04.04.2017, exekučný príkaz zo dňa 27.03.2017, vyjadrenie k výzve na právne stanovisko - oprava zo
dňa 27.03.2017, vyjadrenie k výzve na právne stanovisko zo dňa 22.12.2016.

5.Žalobca svojím podaním zo dňa 20.06.2019 uviedol, že podľa jeho názoru smrťou fyzickej osoby
zaniká aj právna subjektivita, čo znamená, že zanikol úrad exekútora JUDr. Debnára, jeho pracovný
pomer a jeho poverenia, exekučné príkazy vydávané na predmetné poverenie. Preto žalovaná nemohla
pokračovať v jeho exekúcii bez poverenia. Bez vydania exekučného príkazu na predmetné poverenie
žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že z právneho hľadiska nevznikli podmienky na začatie exekúcie,

lebo žalovanú istinu uhradil žalobca pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Na
uplatnenie trov malo prebehnúť samostatné konanie, napríklad právny platobný rozkaz.

6.Súd nariadil pojednávanie dňa 28.06.2019 a 24.07.2019. Žalobca zotrval na svojom nároku. Žiadal,
abysúdnerozhodovalopriznanínáhradytrovkonania.Žalovanážiadala,abyvprípade,žesúdzamietne
žalobu, nebude si uplatňovať trovy konania.

7.Žalobca ešte medzi konaniami doručil súdu stanovisko zo dňa 02.07.2019, podľa ktorého žalobca
tvrdil, že žalovaná nedoručila upovedomenie povinnému ani opatrovníkovi, čo zistil po nahliadnutí do
spisu.Opatrovníkneprevzallistovúzásielkusupovedomením.Žalovanávykonalaexekučnéplneniedňa
29.03. 2017 z bankového účtu žalobcu päť dní pred vydaním exekučného príkazu. Hlavným dôvodom

ponáhľania sa žalovanej bol dátum 01.04.2017, keď nadobudla účinnosť rozsiahla novela exekučného
poriadku v dôsledku čoho by musela sa aktualizovať vec. Žalovaná vyhlásila žalobcu za nezvestného
pre 9,-Eur, keďže žalobca v inkriminovanom období pracoval vo Švédsku a to tak, že tri týždne pracoval,
týždeň bol doma na Slovensku. Manželka žalobcu s dcérou sa trvale zdržiavala na adresu žalobcu aj keď
bola chorá. Kvôli 9 eurám blokovala nehnuteľnosť žalobcu v hodnote 100 000,- Eur. Žalobca predložil

fotokópiu doručenky s lístkom doručenej zásielky - opatrovník z prednej strany zásielky.

8.Žalovaná k ďalšiemu podaniu žalobcu uviedla, že žalobca bol v čase vedenia exekúcie vlastníkom
viacerých nehnuteľností, viedlo sa voči nemu viacero exekúcií, pričom v tejto exekučnej veci sa zriadilo
iba jedno exekučné záložné právo, čím sa konalo v zásade hospodárnosti. Žalovaná doručila súdu

kópiu doručenky preukazujúcej riadne prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie opatrovníkom zo dňa
2.09.2015.

9.Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil
nasledovný skutkový stav. Voči žalobcovi bola vedená na Okresnom súde v Lučenci exekúcia na

základe exekučného konania zn. Ex 623/2009 a to na základe rozsudku tunajšieho súdu číslo konania
5C/128/2008-69 zo dňa 19.01.2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
číslo konania 13Co/152/2009-19 zo dňa 18.08.2009. Na základe návrhu oprávneného Stredoslovenská
vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, 97401, IČO: 36644030,
bol podaný návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi ako povinnému číslo konania Ex 623/2009 zo

dňa 30.11.2009. Na základe poverenia číslo 5606072703 zo dňa 07.12.2009 vykonával predmetnú
exekúciu súdny exekútor JUDr. Ján Debnár (zistené z nesporných skutkových tvrdení strán sporu
a poverenia číslo 5606072703 zo dňa 07.02.2009). Súdny exekútor JUDr. Ján Debnár sa pokúšal
opakovane doručovať žalobcovi Upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk avšak bezúspešne
(zistené z nesporných skutkových tvrdení žalovanej). Súdny exekútor JUDr. Debnár vypracoval výzvu

povinnému dňa 20.01.2010 za účelom dostavenia sa do exekútorského úradu, ktorá bola zaslaná
obyčajnou poštou povinnému - žalobcovi. Žalobca na základe prevzatej výzvy doručenej obyčajnou
zásielkou od súdneho exekútora doručil odpoveď k výzve prostredníctvom pošty na exekútorský úrad
dňa 17.02.2010 (podanie povinného zo dňa 20.01.2010). JUDr. Debnár toto podanie dňa 24.02.2010
odstúpil na Okresný súd Lučenec za účelom rozhodnutia, nakoľko sa jednalo o nesúhlas s výkonom

exekúcie,respektívenávrhnazastavenieexekúcie(zistenéznespornýchtvrdenížalovanej).Uznesením
tunajšieho súdu číslo konania 8Er/1161/2009 - 19 zo dňa 23.06.2010 bol návrh žalobcu na zastavanie
exekúcie spisová značka Ex 623/2009 zamietnutý (zistené z uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo
konania 8Er/1161/2009-19). Z odôvodnenia súdu vyplýva, že poverenie v exekučnom konaní bolo
vydané na základe právoplatného exekučného titulu, ani odvolanie žalovaného o povinnosti zaplatiť

súdny poplatok 16,50 Eur nemá na právoplatnosť a vykonateľnosť Okresného súdu Lučenec, ktorý
exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní žiadny vplyv. Oprávnený dňa 29.01.2010 doručil
na exekútorský úrad oznámenie o vykonanej úhrade pohľadávky istiny bez príslušenstva. Listom zo dňa27.01.2010 oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný - žalobca uhradil istinu vo výške 41,04 Eur bez
príslušenstva a žiada vymáhať príslušenstvo v zmysle exekučného titulu v exekučnom konaní.

10. Súdna exekútorka JUDr. Jana Debnárová - žalovaná pokračovala v exekúcii na základe dekrétu
ustanovení súdneho exekútora zo dňa 22.06.2011 (zistené z nesporných tvrdení žalovanej a dekrétu
o ustanovení náhradníka súdneho exekútora zo dňa 22.06.2011). Žalovaná sa opakovane pokúšala
doručovať žalobcovi upovedomenie o začatí exekúcie spolu s oznámením, že pokračuje po exekúcii
po JUDr. Jánovi Debnárovi, ktorému zanikol výkon funkcie úmrtím a po zohľadnení vykonanej úhrady

oznámenej oprávneným (zistených z nesporných tvrdení žalovanej). Žalovaná sa neustále pokúšala
zákonným spôsobom doručovať povinnému písomnosti do vlastných rúk, ako aj vykonávala šetrenie
pobytu povinného v rámci súčinnosti. Po bezúspešnom pokuse o doručenie písomností do vlastných
rúk povinnému žalovaná dňa 14.10.2014 požiadala o ustanovenie opatrovníka súdom povinnému z
dôvodu ďalšieho pokračovania v exekúcii (zistené z nesporných tvrdení žalovanej). Dňa 30.07.2015
Okresný súd v Lučenci vydal uznesenia číslo konania 8Er/1161/2009-42 o ustanovení opatrovníka

v exekučnom konaní povinnému - žalobcovi, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
18.08.2015(zistenéznespornýchtvrdenížalovanejauzneseniaOkresnéhosúduLučenecčíslokonania
8Er/1161/2009-42). Z uznesenia číslo konania 8Er/1161/2009-42 súd zistil, že žalobca mal evidovaný
hlásený pobyt na adresuL., U., iný pobyt nemá evidovaný, šetrením vykonaným Obvodným oddelením
PZ v Lučenci na adrese trvalého pobytu sa miesto súčasného pobytu povinného nepodarilo zistiť.

Žalovaná doručila súdu dňa 15.10.2014 žiadosť o ustanovenie opatrovníka z dôvodu, že doručované
zásielky v mieste trvalého bydliska nepreberá. Keďže sa výkon zdržiava na neznámom mieste, súd
mu ustanovil za opatrovníka zamestnanca Okresného súdu Lučenec Gabriela Erdélyiho. Uvedené
skutočnosti potvrdzovali aj vyjadrenia žalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že pokynom manželke,
aby nepreberala zásielky za neho, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí, nakoľko by mu uplynula lehota

na prípadné opravné prostriedky. Uvedené ustanovenie opatrovníka podľa doručenky o prevzatí
Gabriel Erdélyi prevzal dňa 29.09.2015. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX súd
zistil, že na nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu s jeho manželkou boli
zriadené tri záložné práva pre oprávneného Mesto Lučenec, B. A. a Orange Slovensko. Zároveň bol
zaznamenanýexekučnýpríkaznavykonanieexekúciepredajomnehnuteľnostívprospechoprávneného

B. C.. Žalobcovi bol bezúspešne doručovaný exekučný príkaz zo dňa 27.03.2017, z ktorého vyplýva, že
pohľadávka oprávneného bola uhradená dňa 13.01.2009 vo výške 41,04 Eur, pričom zostávajúca časť
pozostávala z úroku 6,46 Eur, trov súdneho konania 16,60 Eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 Eur
a predbežných trov exekúcie 121,66 Eur, t.j. zostával aktuálne vymáhaný nárok vo výške 161,22 Eur.

11. Podľa § 16 ods. 1 písm. a), 6 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) účinný od 01.06.
do 31.12.2011 t. j. v čase ustanovenia žalovanej za náhradníka zosnulého exekútora JUDr. Jána
Debnára: (1 písm. a) Výkon funkcie exekútora zaniká smrťou exekútora. (6) Pri zániku výkonu funkcie
exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní

od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak
nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto
lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.
Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe
pôvodného poverenia.

12. Podľa § 49 ods. 4 EP: Exekútor môže požiadať súd (§ 45) o ustanovenie opatrovníka povinnému,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu
adresu v cudzine, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať.

13. Podľa § 31 ods. 1 a 4 EP účinný k 14.01.2019 t. j. ku dňu podania žaloby: (1) Exekútor zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora
sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti
s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa

osobitných predpisov tým nie je dotknutá. (4) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak
ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd
uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12.14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd v prvom rade posudzoval, či vzhľadom na námietku
žalovanej o zodpovednosti štátu, je možné uplatňovať voči žalovanej nárok vzhľadom na
žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo všeobecnosti nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia možno uplatniť len v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie
rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody (viď správa o zhodnotení rozhodovania
súdovSlovenskejsocialistickejrepublikyvoveciachzodpovednostizaneoprávnenýmajetkovýprospech
získaný z nestatočných zdrojov, prerokovanej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SSR, Cpj
48/85 a schválenej plénom Najvyššieho súdu SSR 22.novembra 1985, sp. zn. Pls 2/85 in Jakubáč, R.
Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Komentár. Wolters Kluwer 2016.

s.113). Ako však vyplýva z rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu (viď Tamtiež s. 114).

16.Skutková podstata bezdôvodného obohatenia je upravená v § 451 ods. 2 OZ a 454 OZ. Pokiaľ súd

by mohol posudzovať konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia ako to tvrdil žalobca,
prichádzali by do úvahy len skutočnosť, že sa plnilo žalovanej buď to bezprávneho dôvodu, alebo
z neplatného právneho úkonu, prípadne z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo u žalovanej by
došlo k majetkovým prospechom získaným z nepoctivých zdrojov. Použite skutkovej podstaty podľa
§ 454 OZ by vzhľadom na charakter skutkovej podstaty neprichádzalo do úvahy pri žalovanej, keďže

sa žalovaná nemohla obohatiť tak, že sa za ňu niečo plnilo, čo mala plniť ona, súd preto uvedenú
možnosť neposudzoval ako právne relevantnú. Je zrejmé, že v danom prípade plnenie žalovanej
sa dialo na základe právneho dôvodu, t. j. riadne vykonávanej exekúcie EX 623/2009. Žalobca vo
svojej argumentácii namietal porušenie ustanovení zákona pri ustanovení náhradníka za zosnulého
exekútora JUDr. Debnára s tým, že žalovaná, pokiaľ mala vykonávať exekúciu, bolo potrebné, aby bolo

vydané nové poverenie. Zároveň žalobca uvádzal, že opatrovník exekútora bol zakotvený v exekučnom
poriadku až od roku 2013. S uvedeným právnym názorom žalobcu sa súd nestotožnil poukazujúc na
vtedajšieho znenia § 16 odsek 1 písm. a) a odsek 6 EP účinný v čase určenia náhradníka a zániku
funkcie súdneho exekútora JUDr. Debnára (súčasný § 16 odsek 7 ZP), podľa ktorého pri zákone
výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 t. j. aj ak dôjde k smrti exekútora v zmysle § 16 odsek 1

písmena a) EP určí exekútorská komora náhradníka. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť
vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia. Ako súd z vykonaného
dokazovania zistil, v dôsledku úmrtia pôvodného exekútora JUDr. Debnára, ktorý bol poverený súdom
dňa 07.12.2009 na základe poverenia číslo 5606072703 bola žalovaná ako náhradník exekútora
ustanovený Slovenskou komorou exekútorov dekrétom zo dňa 22.06.2011 oprávnená pokračovať v

exekúcii na základe pôvodného poverenia v súlade s vtedajším § 16 odsek 6 EP (súčasný § 16
odsek 7 EP) a vykonávať exekúciu. Uvedeným konaním žalovanej tak nedošlo k porušeniu zákona
a nemožno teda konštatovať, že u žalovanej došlo k plneniu bez právneho dôvodu alebo plnením z
neplatného právneho úkonu. Právnym dôvodom plnenia zo strany žalobcu ako povinného bola riadne
vykonávaná exekúcia v konaní EX 623/2009 na základe právoplatného exekučného titulu rozsudku

Okresného súdu Lučenec potvrdeného Krajským súdom v Banskej Bystrici. Žalobca síce ako povinný
zaplatil istinu (nesporné tvrdenia žalobcu a vyplývajúce z Oznámenia i úhrade vymáhanej pohľadávky
bez príslušenstva), neuhradil však príslušenstvo istiny. Žalovaná ako exekútor zohľadnila žalobcove
plnenie istiny a vykonávala exekúciu len na príslušenstvo istiny, trovy konania a exekúcie. Žalovaná
riadne ukončila a poukázala exekvovanú sumu v prospech oprávneného Stredoslovenskej vodárenskej

prevádzkovej spoločnosti, a. s. (viď nesporné skutkové tvrdenie žalovanej a Oznámenie o ukončení
exekučného konania + konečné vyúčtovanie exekučného spisu z 04.04.2017 na č. l. 91). Z uvedených
dôvodov teda súd konštatuje, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu ako to má na mysli § 451 OZ
a nasl.

17.Pokiaľ teda neprichádzalo do úvahy bezdôvodné obohatenie súd skúmal, či žalobcovi nevznikol
nárok na náhradu škody. V zmysle § 31 ods. 1 EP exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
s výkonom činnosti podľa EP. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia občianskeho
zákonníka a štát v zmysle § 31 ods. 4 EP zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom len ak ju nebolomožné uspokojiť z majetku poisťovateľa, alebo exekútora. V exekučných konaniach pri nadobudnutí
účinnosti novely číslo 2/2017 Z. z. nebola vylúčená ani všeobecná zodpovednosť za škodu súdneho
exekútora podľa občianskeho zákonníka, avšak zákon v skoršom znení § 33 priorizoval zodpovednosť

podľa osobitného predpisu s odkazom na zákon číslo 514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (bližšie viď in Števček, M. , Kotrecová, A.,
Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3.vydanie.Praha: C. H. Beck, 2018. s.
94). V prípadoch, keď má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu aj voči súdnemu exekútorovi,
pričomtátozodpovednosťjespoločnáanerozdielna,poškodenýsamôžerozhodnúť,čiuplatníškoduiba

voči štátu, alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne
u oboch subjektov. V konaniach začatých pred účinnosťou novely 2/2017 si môže poškodený zvoliť,
či bude náhradu škody uplatňovať voči štátu podľa osobitného predpisu, alebo priamo voči súdnemu
exekútorovi, kým v konaniach začatých po 01.04.2017 bude môcť nárok na náhradu škody v prípade
porušenia povinností exekútora v exekučnom konaní uplatňovať len vtedy, ak nepríde k uspokojeniu
nároku z majetku poisťovateľa, s ktorým má dohodnutý exekútor uzavretú zmluvu o zodpovednosti

na škodu, alebo exekútora, prípadne ak súdny exekútor porušil svoju povinnosť vyplatiť oprávnenému
vymožené peňažné prostriedky a tento nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.
Z uvedených dôvodov teda súd dospel k závetu, že žalobca si môže uplatňovať nárok na náhradu
škody voči žalovanej pri výkone jej činnosti ako súdneho exekútora. Predpokladom zodpovednosti za
škodu podľa Občianskeho zákonníka sú:: 1. Protiprávnosť, 2. Vznik škody, 3. Príčinná súvislosť medzi

protiprávnosťou a vznikom škody, 4. Zavinenia (prezumované). V prípade protiprávnosti môže vzniknúť
vznik škody len porušením niektorej povinnosti stanovenej v zákone. Uvedené konanie tak musí byť v
rozpore s objektívnym právom.

18.Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že žalovaná vychádzala z exekúcie bez právneho dôvodu, nakoľko
tento odpadol už 13.01.2009, keďže žalobca mal uhradiť istinu, tu súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaná ako súdny exekútor uvedenú skutočnosť zohľadnila vo svojom konaní, exekúcia bola
začatá zákonne, nakoľko v konaní pohľadávky vtedajšieho oprávneného voči žalobcovi ako povinnému
bol žalobca povinný uhradiť aj príslušenstvo pohľadávky. Na základe uvedeného teda žalobca bol

povinný uhradiť príslušenstvo ako aj trovy súdneho konania, poplatok za vydanie poverenia na výkon
exekúcie. Žalovaná tak dôvodne exekvovala a vymáhala od žalobcu uvedenú sumu, čim nemohlo
dôjsť k protiprávnemu konaniu a teda naplneniu predpokladu zodpovednosti na náhradu škody a ani
na bezdôvodné obohatenie ako namietal žalobca. Obdobne pokiaľ ide o doručovanie opatrovníkovi
v konaní, keďže žalobca ako sám uviedol, nepreberal zásielky z dôvodu pobytu v zahraničí, pričom

svojej manželke, ktorá bola oprávnená preberať poštu, nakázal, aby preberala len poštu, pokiaľ on má
prísť domov. Takéto konanie musí isť na vrub žalobcu, nakoľko tento, tým že sa vyhýbal doručovaniu
uvedených dokumentov, nepreberal poštu určenú mu do vlastných rúk a preto dôvodne rozhodnutím
Okresného súdu Lučenec uznesením číslo konania 8Er/1161/2009-42 zo dňa 30.07.2015 bol v súlade s
§ 49 odsek 4 EP ustanovený opatrovník žalobcovi, nakoľko mu nebolo možné doručiť do vlastných rúk

zásielky. Iný pobyt žalobca nemal evidovaný, pričom súd poznamenal, že žalobca mohol oznámiť inú
adresu v registri obyvateľov a preto mu súd ustanovil opatrovníkovi, ktorý ako súd mal preukázané bolo
doručené upovedomenie o začatí exekúcie to dňa 29.09.2015 ako vyplýva z doručenky do vlastných
rúk. Z uvedených dôvodov podľa súdu nedošlo ani k vzniku škody u žalobcu a preto súd nárok žalobcu
v plnom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 255 odsek 1 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP (ďalej len CSP). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

21. Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaná by mala
nárok na náhradu trov konania podľa výsledku konania v súlade s § 255 odsek 1 CSP nakoľko však
uviedla, že si neuplatňuje náhradu konania, súd považoval uvedené za dôvod hodný osobitného zreteľa

a v súlade s § 257 CSP rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.