Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tk/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010615
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117010615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 09. 2017 konajúc senátom

v zložení z predsedu senátu JUDr. Romana Reištettera a prísediacich I. C. O. N. D. v trestnej veci
obžalovaného K. Š., R.. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. Š., nar. XX. XX. XXXX C. D. D., trvale bytom T. XXXX/XX, D. D., t. č. v ÚVV a ÚVTOS,
Komenského 7, Banská Bystrica,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 19. 02. 2017 v presne nezistenom čase od 16.00 h do 19.00 h v izbe č. XXX na X. poschodí v budove
penziónu „.D. R. I. B. Č.. X C. D. D. v úmysle usmrtiť E. J., R.. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. D., V.. Ž., ju
najprv zozadu škrtil nestotožneným širokým kusom tkaniny, následne ju premiestnil na posteľ do ležiacej
polohy, kde sediac na stehnách poškodenej, aby jej znemožnil pohyb, doposiaľ nestotožneným bodno
- rezným nástrojom jej na tele spôsobil mnohopočetné bodno - rezné poranenia, lokalizované najmä v
oblasti krku, záhlavia a horných končatín obojstranne, z ktorých 59 preniklo kožou s dĺžkou bodných

kanálov nepresahujúcou 6 cm, následkom ktorých na mieste podľahla, pričom bezprostrednou príčinou
smrti bol krvácavý šok v dôsledku veľkej straty krvi mimo cievne riečisko do vonkajšieho prostredia, a to
napriektomu,žerozsudkomKrajskéhosúduBanskáBystrica,sp.zn.XTX/XXU.A.XX.XX.XXXX,ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2000 bol odsúdený ako obzvlášť nebezpečný
recidivista za trestný čin vraždy podľa § 41 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov, kde z výkonu
trestu odňatia slobody bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. XPp XX/XX U. A. XX. XX. XXXX
podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 6 rokov,

t e d a

iného úmyselne usmrtil, pričom už bol za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 34 ods. 4, 8 písm. d), § 36 písm. l), m), § 37 písm. m), § 38 ods.
8, § 47 ods. 1 Tr. zák., k trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona sa ukladá zhabanie veci, a to 1 ks sommeliérska vývrtka
s rukoväťou vyrobenou z plastickej hmoty čiernej farby.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodeným X.. Q. X., R.. XX. XX.
XXXX, D. I. P. XXX/X, R. D. vo výške 947,30 Eur a X.. C. D., R.. XX. XX. XXXX, D. U. XXXX/XX, D.
D. vo výške 1395,- Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. sa poškodení O. J., R.. XX. XX. XXXX, D. W. P. XXX, R. D. - Š. a W. K., R..
XX. XX. XXXX, D. V. XXX, V. Ž. s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica dňa 26. 07. 2017 podal na tunajší súd obžalobu pod
č. k. J. XX/XX/XXXX - XXX na obžalovaného K. Š. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 19. 02. 2017 v presne

nezistenom čase od 16.00 h do 19.00 h v izbe č. XXX na X. poschodí v budove penziónu „. R. I. B.
Č.. X C. D. D. v úmysle usmrtiť E. J., R.. XX. XX. XXXX, T. D. R. D., V.. Ž., ju najprv zozadu škrtil
nestotožneným širokým kusom tkaniny, následne ju premiestnil na posteľ do ležiacej polohy, kde sediac
na stehnách poškodenej, aby jej znemožnil pohyb, doposiaľ nestotožneným bodno - rezným nástrojom
jej na tele spôsobil mnohopočetné bodno - rezné poranenia, lokalizované najmä v oblasti krku, záhlavia

a horných končatín obojstranne, z ktorých 59 preniklo kožou s dĺžkou bodných kanálov nepresahujúcou
6 cm, následkom ktorých na mieste podľahla, pričom bezprostrednou príčinou smrti bol krvácavý šok
v dôsledku veľkej straty krvi mimo cievne riečisko do vonkajšieho prostredia, a to napriek tomu, že
rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. XT X/XX U. A. XX. XX. XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2000 bol odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za

trestný čin vraždy podľa § 41 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení neskorších predpisov na trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov, kde z výkonu trestu odňatia
slobody bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. XPp XX/XX U. A. XX. XX. XXXX podmienečne
prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 6 rokov

Súd na základe preštudovania podanej obžaloby a pripojeného spisového materiálu nezistil dôvody
na predbežné prejednanie obžaloby, preto určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal
nasledovné dokazovanie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu s tým, že požiadal

modifikovať a upraviť právnu kvalifikáciu skutku tak, že ju žiadal doplniť o ustanovenie § 145 ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona ako čin spáchaný surovým
spôsobom. Obhajoba daný postup prokurátora namietla a navrhla, aby súd kvalifikáciu neupravil.

Obžalovaný K. Š. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. Súd jeho vyhlásenie prijal. Obžalovaný

sa ďalej vyjadroval k vykonaným dôkazom súvisiacim s jeho osobou. K výpovedi znalkyne MUDr. J.
uviedol, že ho znalkyne vypočúvali v čase, kedy ešte nevypovedal, pričom ho nabádali k výpovedi.
Ich posudky považuje za neobjektívne. Jeho skutok nebol výsledkom zraneného ega. Až do poslednej
chvíle vyhrážania a vydierania sa nebola preukázaná kombinácia rohypnolu s alkoholom. Výpoveď o
tom, že vypil liter a pol ginu za mesiac, nie je pravdivá. Viacerí svedkovia, vrátane pani J., ho nevideli

pod vplyvom alkoholu. Namietal, že by mal problém s alkoholom. Má za to, že sa účelovo skresľujú
skutočnosti, napr. na strane 56 je uvedené, že je empatický. Taktiež na strane 57 je uvedené, že prejavil
empatiu, kedy dal opraviť WC bez toho, aby bol o to požiadaný. Na strane 58 je konštatované, že chodil
s deťmi do cukrárne, pizzérie na prechádzky, opäť prejavil vyšší stupeň empatie. Zo strany 59 vyplýva
priateľstvo s bratmi poškodenej, týmto pomáhal, jeden mal problémy vo výkone trestu. To, že nebol

citovo chladný preukazuje záznam na strane 63, kedy mal hľadať zodpovednú partnerku so zmyslom
pre dôveru, nie vzťah založený na sexe. Ohľadne jeho vcítenia sa hovorí aj to, že mu nevadila kriminálna
minulosť rodiny, otec, matka, brat. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, ako sa správal k iným ľuďom, a
to z výpovede svedka D. alebo výpovede svedkyne S. J.. Svedok Š. Š. uviedol, ako si rozumel s E.
J.E.. Z výpovede O. J. vyplýva, ako sa správal k E. J. a jej deťom, alebo aký bol pokojný a podobne.

Svedok S. J. uviedol, že sa správal normálne k E. a jej deťom. Uvedené skutočnosti vylučujú absenciuempatie. Obdobne sa vyjadril aj brat poškodenej, že sa pekne správal a bol pokojný. Z výpovedí ďalších
svedkov N., K., J., J., J., T. vyplýva, že sa správal normálne, nebol agresívny a nekonfliktný, hovoril aj o
iných ľuďoch. Vzhľadom na uvedené považuje posudky za účelové a tendenčné. Uviedol, že vo výkone

väzby ho chceli navštíviť osoby, ktoré to navrhli sami, aby ho prišli pozrieť, bez toho, aby ich volal, čo
vylučuje znalecké závery. Tvrdil, že znalci účelovo upravujú posudok v jeho neprospech. Podľa jeho
názoru znalkyňa K.. Č. opätovne účelovo prispôsobuje fakty a vypovedá v jeho neprospech. Nevie už,
ako inak by sa mal správať k iným ľuďom ako tak, ako sa správal, myslí v dobrom zmysle. Na záver
poukázal na štúdie psychiatra F., ktorý uviedol, že je objektívne možná a preukázateľne možná zmena

osobnosti pri väčšom chcení a potrebnej psychoterapii.

Znalkyňa MUDr. U. J. predniesla znalecké posudky č. XXX/XXXX, Č.. XXX/XXXX, Č.. XXX/XXXX z č. l.
346 - 420. Čo sa týka abususu alkoholu, tento konštatovali, pričom to znamená, že obžalovaný zneužíval
alkohol, resp. toto užívanie bolo škodlivé a to z dôvodu, že obžalovaný aj v čase skúšobnej doby užíval
alkohol,akosasámvyjadroval.Samotnýalkoholodbrzďujeagresivitualeboimpulzivituosobnosti.Pokiaľ

uviedla v posudku, že obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť, tak z hľadiska psychiatrického tým
mala na mysli, že obžalovaný netrpí duševnou psychózou a teda nemôže u neho dôjsť k dezintegrácii
psychických funkcií, pri ktorej by bol nebezpečný pre spoločnosť zo psychiatrického hľadiska, avšak z
celospoločenského hľadiska vzhľadom na jeho emočnú labilitu je nebezpečný pre spoločnosť. Čo sa
týka psychologického posúdenia, ide o abnormálne štrukturovanú osobnosť, citovo chladnú, emočne

labilnú, ktorá pri zranení ega môže impulzívne a agresívne reagovať. Jeho agresivita vyplýva z jeho
štruktúry osobnosti, nevyplýva z požívania alkoholu, pričom závislosť na alkohole u neho nebola zistená.
Agresivita nie je dominantnou črtou jeho osobnosti. To ale neznamená, že nemôže byť odbrzdená v
záťažovej situácii, v tomto prípade v konflikte s poškodenou. Znalecké konštatovania platia ku dňu
vyšetrenia obžalovaného. Absencia empatie znamená absencia vnútorného citového prežívania a tiež

vcítenie sa do vnútorného prežívania osôb. Skutočnosti, na ktoré poukazuje obžalovaný vo výpovedi na
hlavnom pojednávaní, sa netýkajú empatie, skôr tým pomáhaním v rámci rodiny si udržiaval aj vzťah
s poškodenou, aj určité postavenie. Postupne však zistil, ako uviedol, že ho rodina využíva. Matka
poškodenej sa mu vyhrážala, že ak im nesplní nejaké finančné požiadavky, tak ho vrátia späť do basy.
Pri vyšetrení ešte uviedol, čo sa týka rodiny poškodenej, že pred vstupom do vzťahu nemal predstavu,

do akej rodiny ide. Obžalovaný bol ešte vlastnou rodinou, sesternicou a podobne, upozorňovaný, že je
využívaný, teda aby ten vzťah ukončil. Znalkyňa ďalej uviedla, že bežné konvenčné správanie v rámci
stretávania sa ľuďmi neznamená automaticky empatické cítenie alebo rozvinuté vyššie city.

Znalkyňa Mgr. Vladimíra Čekelová predniesla znalecký posudok. Uviedla, že prípadná náprava osoby

obžalovaného, vzhľadom na jeho abnormálne štruktúrovanú osobnosť, by sa dala veľmi ťažko ovplyvniť.
Taktiež na jeho vyšší vek už nie je natoľko formovateľný ako mladší ľudia, jeho osobnosť je už
vyformovaná. K prípadnej zmene by mohlo dôjsť len vtedy, ak by si on sám začal uvedomovať, že
s ním nie je niečo v poriadku, musel by podstúpiť veľmi intenzívnu terapiu, avšak prípadná zmena
je málo očakávateľná, až nemožná. To, že sa venuje ľuďom alebo im pomáha, ešte neznamená, že

prejavuje vcítenie sa do ich starostí. Taktiež, ak niekomu niečo daruje, vo všeobecnosti neznamená, že
to je prejav lásky alebo vzťahu, ale môže to znamenať, že chce, aby mu bola daná osoba zaviazaná,
pričom môže ísť o nevedomé prejavy. U obžalovaného došlo k problému v záťažovej situácii, počas
normálneho fungovania nevykazoval nejaké nepatričné znaky. Avšak práve v tých problémoch v rámci
vzťahu s poškodenou, na ktorom si zakladal, došlo k zmene správania sa, pričom partnerka zrejme

zaútočila na jeho narcistickú stránku osobnosti, čo vyústilo do nezvládnutia jeho agresívnych tendencií
osobnosti. Obžalovaný uvádzal, že nečakal takú situáciu, aká nastala pri skutku, že bol zahnaný do kúta.
Poškodenámunadávala,žejekripel.Pokiaľsahopýtalinajehopredchádzajúcetrestnéčiny,takuviedol,
že je to neadekvátne reagovanie na situáciu, čo samo o sebe hovorí o jeho osobnosti, pričom iní ľudia by
takéto situácie inak popísali. Chýbajúca empatia znalcom vyšla aj v projektívnych technikách, napr. pri

handteste, teste ruky, kde nevyšli žiadne afektívne odpovede. Vyšlo, že v interpersonálnych vzťahoch
vie komunikovať, aj navonok vie komunikovať. To, že dokáže komunikovať s ľuďmi, neznamená, že tieto
vzťahy sú založené na citovej väzbe. Svojim správaním sleduje dosahovanie svojich cieľov. Prejavuje
sa direktívnym správaním, s cieľom manipulácie. V rámci interpersonálnych vzťahov sa neprejavuje
zrelosť. Pokiaľ prejavoval ochotu pomôcť ostatným ľuďom, tak to bolo skôr potrebné z jeho pohľadu, že

bude žiadaný a oceňovaný. Čo sa týka samotného skutku, tak neprejavoval ani tak ľútosť z hľadiska
vyšších citov, ako z toho, že zlyhal vo vzťahu k sebe. Prípadným výchovným trestom odňatia slobody
by nedošlo k významnej zmene správania sa u obžalovaného, tento sa dokáže v rámci uzavretých a
chránených podmienok primerane správať. V prípade prepustenia na slobodu a ďalším partnerskýmvzťahom by sa mohlo skôr či neskôr stať, že by sa stala podobná situácia. Znalkyňa uviedla, že s
vysokou pravdepodobnosťou nie je nádej na jeho nápravu. K podobnému správaniu, ako pri tomto
skutku, by mohlo s poukazom na zvýšený vek obžalovaného v budúcnosti dôjsť aj vo vzťahu k iným

blízkym ľuďom, nielen k partnerke. Čo sa týka osobnostného vývoja obžalovaného, predtým sa malo
v rámci vedeckých posúdení za to, že tento vývoj sa ukončuje 18. - 20. rokom veku, v súčasnosti
sú štúdia o tom, že osobnosť sa vyvíja a mení v priebehu celého života, avšak nie v podstatných
vlastnostiach a črtách. Pokiaľ uviedla, že emočne ide o menej diferencovanú osobu, tak to znamená,
že intelektuálne je vybavený dobre, avšak nie sú rozvinuté vyššie city, empatia. Osobnosť po emočnej

stránke nefunguje, je disharmonicky vyvinutá. Práve tá emočná stránka spôsobila to, že obžalovaný už
viackrát spáchal podobnú závažnú trestnú činnosť, pretože ak by táto stránka bola vyvinutá, tak už po
prvom takomto skutku by sa mal obžalovaný správať inak a nie páchať naďalej takúto trestnú činnosť.
Pokiaľ uvádzala vo výpovedi v prípravnom konaní, že vysoký vek je najmenej dôležitým faktorom, tak
tým mala na mysli z hľadiska recidívy, pretože základná štruktúra osobnosti sa v zásade nemení. Ak
by sme si pozreli posudku pri predchádzajúcich trestných činoch obžalovaného, tak v tej časti by boli

zhodné. Znalkyňa tvrdila, že to pozitívne správanie, akým sa správal k iným ľuďom, sledoval iniciou
než byť na nich milý alebo im pomôcť, skôr išlo o naplnenie vlastných potrieb, pričom ak by to bolo
inak, tak by tu jeho partnerka bola. Znalci posudzovali osobnosť obžalovaného na základe rôznych
testov, pričom otázky a vyjadrenia, ktoré predniesol obžalovaný ju utvrdzujú v záveroch. Ak uviedla v
posudku, že u obžalovaného je možné klamstvo a alibistické spracovanie situácie, toto má podložené

psychodiagnostickými technikami, napr. dotazníkom lžiskóre, ktoré zisťuje mieru skreslenia informácie,
pričom výsledok bol taký, ako uviedli v záveroch posudku. Tiež poukázala na viacero rozporov vo
výpovediach, na jednej strane jedno hovorí a druhé robí. Mal zákaz požívania alkoholu, čo dodržiaval,
keď bol v Banskej Bystrici, ale v Novej Bani už nie. Na jednej strane mal hľadať vzťah založený na
hodnotách, nie na sexe, avšak spával s poškodenou v penzióne a podobne. Ako uviedla, v normálnych

podmienkach vie obžalovaný fungovať a agresivita nie jeho dominantnou črtou osobnosti, ale na druhej
strane je v jeho osobnosti prítomná a práve v partnerskej záťažovej situácii sa prejaví. Obžalovaný môže
chodiť po ulici, môže sa vyhnúť aj prípadnej bitky na ulici, ale v partnerskom vzťahu a problémoch môže
zlyhať.

Podľa § 263 a 269 Trestného poriadku čítajú sa výpovede svedkov v časti uplatnenej náhrade škody
a listinné dôkazy.

- zápisnica o výsluchu svedkyne - poškodenej O. J. (č. l. 95 - 121),
- zápisnica o výsluchu svedkyne - poškodenej X.. Q. X. (č. l. 122 - 136),

- prílohy (č. l. 134 - 136),
- zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného C. D. (č. l. 137 - 150) a prílohy (č. l. 151),
- zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného W.D. K. (č. l. 152 - 165),
- rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XT/X/XX (č. l. 773, zv. č. 4),
- rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XT/XX/XXXX (č. l. 803 - 810),

- uznesenie o zahladení (č. l. 812 - 813),
- odpovede finančných inštitúcií (bánk) (č. l. 919 - 972),
- N. D. - oznámenie (č. l. 951 - 952),
- C. - oznámenie + prílohy (č. l. 968),
- odpoveď Ú. Z., J. O. J. (č. l. 975 - 976),

- odpis z RT (č. l. 1004),
- výpis priestupkov (č. l. 1003),
- správy a povesti na obžalovaného (č. l. 983 a 987),
- správa z výkonu ochranného dohľadu (č. l. 986),
- správa z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica na obžalovaného (č. l. 988 - 989),

- správa z ÚPSVaR na obžalovaného (č. l. 990),
- správa zo Sociálnej poisťovne (č. l. 991 - 1002),
- uznesenie Okresného súdu T. I.. U.. XPP/XX/XXXX (č. l. 1028),

Predseda senátu oboznámil hodnotenie k žiadosti o podmienečné prepustenie a skrátený výpis klienta.

Obžalovaný uviedol, že túto v takomto rozsahu počuje prvýkrát. Nebolo to vypracované k
podmienečnému prepusteniu. Čo sa týka porušenia disciplíny, ktoré mal mať zrejme neuposlúchnutímpokynu, tak to bolo spôsobené tým, že odmietol pri vstupe do práce vyzliecť sa na mieste, kde sa
nachádzali aj ostatní väzni, čo bolo akceptované. Pokiaľ vie, tak potrestaný disciplinárne nebol nikdy.

Iné návrhy na vykonanie dôkazov neboli.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., tým že iného úmyselne usmrtil, pričom už bol za
taký čin odsúdený.

Súd uznal vinu na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, ktoré prijal, pričom toto korešpondovalo
zo spisovým materiálom. Z priebehu pojednávania je zrejmé, že obžalovaný sa ku skutku priznal k
takému, aký je uvedený v obžalobe, aj keď mal určité výhrady k spôsobu spáchania skutku, ako je
uvedenývobžalobe,avšaknapriektýmtonešpecifikovanýmvýhradámpoporadesobhajcomvyhlásenie
o vine urobil. Čo sa týka úpravy právnej kvalifikácie navrhnutej prokurátorom po podaní obžaloby na

doplnenie o ustanovenie § 145 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c)
Trestného zákona, ako čin spáchaný surovým spôsobom, súd skúmal, či je dôvodné takúto úpravu
zakomponovať do rozsudku. Obhajoba takúto úpravu namietla. Tu je potrebné uviesť, že nejde o zmenu
právnej kvalifikácie s poukazom na nezmenenú trestnú sadzbu, ale o akúsi úpravu alebo rozšírenie.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré smerovalo iba k písomne podanej obžalobe, ako aj tomu,

že prokuratúra pristúpila k úprave kvalifikácie až na prvom pojednávaní dňa 11. 09. 2017 bezprostredne
po prednesení obžaloby, pričom skutok sa stal 19. 02. 2017 a obžaloba bola podaná na súd dňa 26.
07. 2017, súd túto úpravu neprijal. Navyše takáto úprava by nemala žiadny vplyv na uložený trest alebo
opatrenie, a to ani v prospech, ani v neprospech obž. Súd dokazovanie ohľadne spôsobu spáchania
skutku, a teda posúdeniu prípadnej surovosti, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, nevykonal. Súd

ju preto považoval v tomto štádiu konania za nadbytočnú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal vinu v zmysle písomného vyhotovenia obžaloby pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.. Následne súd rozhodoval
o treste, prípadných ochranných opatreniach a náhrade škody.

Podľa § 34 ods. 8 Tr. zák., ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ
a) spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných zločinov,
b) naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby,
c) spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo

d) bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 47 Tr. zák.

(1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v
osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa
§ 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania
s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181,
brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania

podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia
podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4,
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia
bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravnéhoprostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §
296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo
§ 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355

ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých
foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné
činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu
trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu
uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa.

Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Podľa § 145 Tr. zák.
(1) Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na dvoch osobách,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe,
d) z osobitného motívu, alebo
e) v úmysle získať majetkový prospech.

(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin alebo za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený,
b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
c) za krízovej situácie.

Vzhľadomnaprávnukvalifikáciupodľa§145ods.1,ods.3písm.a)Tr.zák.súdmoholuložiťtrestodňatia
slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Prokurátor navrhol uložiť trest
na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Súd teda skúmal, či sú splnené kumulatívne
zákonné podmienky na uloženie takéhoto trestu podľa § 47 ods. 1 Tr. zák., ktorými sú : „uloženie takého

trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom
odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov“.

Čo sa týka prvej podmienky, ide o všeobecnú formuláciu nutnosti ochrany spoločnosti pred páchateľom
a jeho prípadným opätovným páchaním trestnej činnosti. Je evidentné z odpisu z registra trestov, že

táto podmienka u obžalovaného je naplnená, pretože rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava IV sp.
zn. XT XX/XX U. A. XX. XX. XXXX, bol K. Š. odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
222 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 rokov so zaradením na výkon
trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny, pričom skutok mal spáchať dňa 23. 03. 1990. Následne
bol rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. XT X/XX U. A. XX. XX. XXXX odsúdený

ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestný čin vraždy podľa § 41 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2
písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť dňa
11. 02. 1999, na trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov, kde z výkonu trestu odňatia slobody bol
rozhodnutímOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.XPPXX/XXU.A.XX.XX.XXXXpodmienečneprepustený
so skúšobnou dobou v trvaní 6 rokov. V skúšobnej dobe po uplynutí približne 6 mesiacov sa dopustil

ďalšieho skutku vraždy, a to v tejto veci dňa 19. 02. 2017. Všetky skutky spáchal voči svojim priateľkám,
s ktorými mal pomer. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa nepoučil po odpykaní si prvého trestu
pre poliatie priateľky kyselinou, bez ohľadu na to, kedy mu bolo odsúdenie zahladené, naopak v páchaní
závažnej trestnej činnosti pokračoval, dokonca spáchal závažnejší skutok, kedy svoju ďalšiu priateľku
zavraždil, za čo si mal odpykať 23 - ročný trest odňatia slobody. Z tohto bol však pred uplynutím trestu

podmienečne prepustený, pričom v skúšobnej dobe zavraždil ďalšiu svoju priateľku. Z čoho vyplýva, že
ide o mimoriadne nebezpečnú osobu pre jeho blízke ženské priateľky - milenky, pričom ani vysoký trest
odňatia slobody v druhom prípade u neho nemal vplyv na to, aby svoju trestnú činnosť nezopakoval,
navyše trestnú činnosť najvyššej závažnosti, kedy trikrát siahol na život blízkej osobe, z toho dvakrát túto
osobu aj zavraždil. Vzhľadom na uvedené je zrejmá potreba účinne chrániť spoločnosť a jej občanov

pred konaním obžalovaného v budúcnosti.

Čo sa týka druhej podmienky, tak na túto otázku odpovedali znalkyne psychiatrička MUDr. U. J. a
psychologička Mgr. C. Č., ktoré podali znalecký posudok na osobnosť obžalovaného, pričom zistili,že obžalovaný netrpí duševnou chorobou. Ide u neho o abnormálne štruktúrovanú osobnosť, citovo
chladnú, emočne labilnú, ktorá pri zranení ega môže impulzívne a agresívne reagovať. Jeho agresivita
vyplýva z jeho štruktúry osobnosti, nevyplýva z požívania alkoholu, pričom závislosť na alkohole u

neho nebola zistená. Agresivita nie je dominantnou črtou jeho osobnosti. To, ale neznamená, že
nemôže byť odbrzdená v záťažovej situácii, v tomto prípade v konflikte s poškodenou. Prípadná náprava
osoby obžalovaného, vzhľadom na jeho abnormálne štruktúrovanú osobnosť, by sa dala veľmi ťažko
ovplyvniť. Taktiež na jeho vyšší vek už nie je natoľko formovateľný ako mladší ľudia, jeho osobnosť
je už vyformovaná. K prípadnej zmene by mohlo dôjsť len vtedy, ak by si on sám začal uvedomovať,

že s ním nie je niečo v poriadku, musel by podstúpiť veľmi intenzívnu terapiu, avšak prípadná zmena
je málo očakávateľná, až nemožná. To, že sa venuje ľuďom alebo im pomáha, ešte neznamená, že
prejavuje vcítenie sa do ich starostí. U obžalovaného došlo k problému v záťažovej situácii. Počas
normálneho fungovania nevykazoval nejaké nepatričné znaky. Avšak práve v tých problémoch v rámci
vzťahu s poškodenou, na ktorom si zakladal, došlo k zmene správania sa, pričom partnerka zrejme
zaútočila na jeho narcistickú stránku osobnosti, čo vyústilo do nezvládnutia jeho agresívnych tendencií

osobnosti. Prípadným výchovným trestom odňatia slobody by nedošlo k významnej zmene správania
sa u obžalovaného, tento sa dokáže v rámci uzavretých a chránených podmienok primerane správať. V
prípade prepustenia na slobodu a ďalším partnerským vzťahom by sa mohlo skôr či neskôr stať, že by sa
stala podobná situácia. Na otázku sudcu, či existuje u obžalovaného nádej na jeho nápravu vo výkone
trestu odňatia slobody znalkyňa uviedla, že s vysokou pravdepodobnosťou nie je nádej na jeho nápravu.

K podobnému správaniu, ako pri tomto skutku, by mohlo s poukazom na zvýšený vek obžalovaného v
budúcnosti dôjsť aj vo vzťahu k iným blízkym ľuďom, nielen k partnerke.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný spĺňa aj druhú podmienku, že u neho nie je nádej, že by páchateľa
bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Znalkyne sa dostatočným

spôsobom vyjadrili k tomu, že u obžalovaného nie je nádej na nápravu. Zároveň nebolo zistené, že by
existovala takáto nádej. Znalkyňa Mgr. Č. sa síce vyjadrila v teoretickej rovine, že k prípadnej zmene by
mohlo dôjsť len vtedy, ak by si obž. sám začal uvedomovať, že s ním nie je niečo v poriadku a musel
by podstúpiť veľmi intenzívnu terapiu, avšak zároveň uviedla, že prípadná zmena je málo očakávateľná,
až nemožná. Súd nezistil, že by obžalovaný si sám uvedomil, že s ním nie je niečo v poriadku,

pričom už mal dostatok možností absolvovať prípadnú psychoterapiu, aby mohlo dôjsť k nejakej zmene
jeho osobnosti. Z vystupovania obžalovaného pred súdom vyplynulo, že odsúdený popiera výsledky
znaleckých posudkov na jeho osobu, fakticky namietal, že by mu chýbala empatia, a teda vnútorného
citového prežívania, pričom poukazoval na svoje dobré vzťahy s príbuznými pozostalej, ako aj ďalšími
svedkami, pričom sa sám prezentoval ako osoba, ktorá počas skúšobnej doby ani neprešla na červenú

cez prechod pre chodcov. Na druhej strane však potom obžalovaný vôbec nevysvetlil, resp. nezdôvodnil,
ako mohol spáchať dve vraždy a jedno ublíženie na zdraví s ťažkou ujmou, ak teda inokedy mal viesť
až úzkostlivo riadny život. Obžalovaný neprejavil žiadny záujem ani potrebu po psychoterapii, neprejavil
dostatočný záujem o nápravu. Motív skutku je ním aj znalcami popísaný tak, že bolo zaútočené na jeho
ego urážkami a požadovaním peňazí zo strany zavraždenej. Toto súd nehodnotí ako dôvodný alebo

závažný zásah do integrity osobnosti obžalovaného, po ktorom by mala nasledovať mnohonásobne
horšia a závažnejšia reakcia spočívajúca v najmenej 59 bodno - rezných ranách na tele poškodenej.
Takýtočinajehomotívsanedálogickyodôvodniť, vysvetliťavyplývaprávezabnormálneštruktúrovanej
osobnosti obžalovaného. Pokiaľ znalkyňa uviedla, že s vysokou pravdepodobnosťou u neho nie je nádej
na jeho nápravu, tak to súd považoval za primerané vyjadrenie znalca v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm.

b) Tr. zák., ktorý vyjadril svoj odborný názor tak, ako sa len dá o niečom vyjadriť, čo nastane po 25
rokoch. Uvedené vyjadrenie s poukazom aj na ďalšie vyjadrenia znalcov považoval súd za dostatočné
na splnenie uvedenej podmienky.
Z vyššie uvedených skutkov a v neposlednom rade zo spôsobu spáchania skutkov od poleptania
kyselinou až po viacero bodno - rezných rán na tele obete je tiež zrejmé, že na konanie obžalovaného

a poslednú vraždu nemal predchádzajúci viacročný výkon trestu odňatia slobody, ani skúšobná doba
podmienečného prepustenia žiadny vplyv. Tiež je zrejmé, že obžalovaný sám nedokáže kontrolovať
svoje správanie v záťažových situáciách s partnerkami napriek tomu, že si zrejme následne uvedomuje,
čo pácha a práve v neschopnosti kontroly nad sebou spočíva jeho najväčšia nebezpečnosť, kedy od
neho nemožno očakávať, že už žiadny podobný skutok spočívajúci v maximálnom násilí voči priateľkám

alebo iným blízkym osobám v budúcnosti nezopakuje, keďže už ho spáchal trikrát, navyše poslednýkrát
po dvoch predchádzajúcich odsúdeniach.Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že obžalovaný spĺňa kumulatívne zákonné podmienky na uloženie
výnimočného trestu podľa § 47 ods. 1 Tr. zák.

Z uvedeného súdu vyplýva, že žiadny časovo ohraničený trest odňatia slobody nie je dostatočným
na nápravu obžalovaného a preto je potrebné ho potrestať výnimočným trestom odňatia slobody na
doživotie za splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach podľa § 47 ods. 1 Tr. a zároveň súd
rozhodol o nemožnosti podmienečného prepustenia z toho trestu za splnenia podmienok uvedených
v ustanoveniach podľa § 34 ods. 8 písm. d) Tr. zák., keďže skutok spáchal v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia. Súd uložil taký trest, aby už obžalovaný nikdy nemohol spáchať podobný
skutok, pre ktorý je odsúdený.

Súd pri tejto príležitosti uvádza, že u obžalovaného síce prevažuje pomer poľahčujúcich okolností
spočívajúcich v priznaní sa a oľutovaní skutku a tiež oznámeniu skutku polícii, nad priťažujúcimi
spočívajúcimi v predchádzajúcom odsúdení, avšak s poukazom na poslednú vetu ustanovenia § 38

ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie, čo je tento prípad.

Na druhej strane súd neuložil trest prepadnutia majetku obžalovanému, ako to navrhoval prokurátor,

k čomu vykonal aj dokazovanie ohľadne majetku, pretože nezistil žiaden majetkový motív páchania
danej trestnej činnosti, navyše je potrebné, aby obžalovaný uhradil náhradu škody poškodeným, čo
aj sám deklaroval, čo by v prípade prepadnutia majetku bolo značne ohrozené a v neposlednom
rade považuje súd uložený maximálny možný trest odňatia slobody za dostatočný nepotrebujúci spolu
uloženie ďalšieho iného trestu.

Čo sa týka náhrady škody, tak poškodeným X.. Q. X. O. X.. C. D. súd priznal náhradu škody tak, ako
si ju uplatnili, keďže túto aj pred súdom preukázali. Čo sa týka poškodených O. J. O. W. K., títo si
škodu riadne a včas neuplatnili, resp. ju vôbec nešpecifikovali ani nevyčíslili, preto ich súd odkázal na
občiansko právne konanie.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu senát súdu rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Banská Bystrica 13. 09. 2017