Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/318/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233346
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2313233346.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcov: 1/ Š. Y., D.. XX.XX.XXXX,

N. Š.I. XXX/XX, N., X/ M. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. G. D. XXXX/XA, Z., právne zastúpených JUDr.
Janou Kompišovou, advokátkou so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, proti žalovanému: K4
International, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, Banská Bystrica, IČO: 36 410 560, právne zastúpenému
JUDr. Miroslavou Vandákovou, advokátkou so sídlom Šúrska 136, Modra, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcom, s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právna predchodkyňa žalobcov (V. Y., F.. G., D.. X.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D. N. Z., T. XXX/X) sa
žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 domáhala, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že sa určuje,
že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pozemok parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape,
parcelné č. XXXX/X, o výmere 1.217 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie A., P. A., S. P. B., M. V.
Y., F.. G., D.. X.XX.XXXX, N. T. X.. Č.. XXX/X, XXX XX Z., štátna občianka SR. Zároveň žiadala, aby

jej súd priznal náhradu trov súdneho konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 12.11.2013 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedenému pozemku. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy a
po následnom podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodol Okresný úrad v Galante, katastrálny
odbor tak, že dňa 29.11.2013 povolil vklad vlastníckeho práva, následkom čoho sa žalovaný stal
výlučným vlastníkom predmetného pozemku. Ďalej uviedla, že jej syn (Š. Y., D. XX.XX.XXXX, N. N.,

Š. XX) bol niekedy koncom októbra, začiatkom novembra 2013, oslovený svojim známym O. N. (D.
XX.XX.XXXX, N. F. M. XXXX/X, R. - O.) R.a účelom sprostredkovania kontaktu na pána p. Š. G.,
konateľa spoločnosti žalobcu, ktorá sa mala venovať akýmsi investičným akciám a stavebníctvu. O.. N.
tu vedel, že firme syna žalobkyne - spoločnosti CELOSTAV s.r.o., Strelková 1, Bratislava, sa aktuálne
v podnikaní príliš nedarí, v dôsledku čoho je v nemalých finančných problémoch, a preto dal jej synovi
prísľub, že ak zariadi, aby žalobkyňa pozemok prepísala na žalovaného, bude to práve jeho firma,
ktorá dostane zákazku - postaví dva nové zruby práve na predmetnom pozemku. V tejto súvislosti

žalobkyňa ďalej dôvodila, že situáciu chápala tak, že kupujúcimi pozemku budú spoločne žalovaný
a spoločnosť ARKAS, s.r.o., so sídlom 962 21 Lieskovec, Horná 38, IČO: 44 262 582, pričom až v
týchto dňoch zistila, že kupujúcim predmetnej nehnuteľnosti je len žalovaný. Domnievala sa, že nemá
dôvod nedôverovať slovám pána N.. So žalovaným nemala žiadny kontakt. Dohodnutá predajná cenabola 35.000 eur pre ňu ako predávajúcu a k tomu 5.000 eur, akože za sprostredkovanie pre pána N..
Žalobkyňa, jej syn a pán N. potom išli za notárom v Seredi, kde dňa 12.11.2013 žalobkyňa podpísala
predmetnú kúpnu zmluvu. Všetky exempláre zmluvy si odniesol so sebou A. N. s tým, že aby sa veci

urýchlili, je takýto postup potrebný. Kúpna cena reálne vyplatená nebola. Akože v záujme zabezpečiť
skutočné vyplatenie dohodnutej predajnej hodnoty pozemku zobral pán N. žalobkyňu k advokátovi a tam
sa spísalo plnomocenstvo. Obsahom tejto listiny je záväzok pána N., že zariadi vyplatenie dohodnutých
35.000 eur pre žalobkyňu. Dodnes sa tak nestalo, a tak žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že pán N.,
respektíve kupec ju vodia za nos. Žalobkyňa sa so žalovaným, ale ani s pánom N. nevedela efektívne

spojiť, respektíve tí komunikovali bezobsažne. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa názoru žalobkyne
je zrejmé, že konanie žalovaného bolo voči nej ústretové len do okamihu povolenia vkladu vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku. Nikdy by nesúhlasila s podpisom kúpnej zmluvy na pozemok, ak by
nebola zavádzaná tvrdeniami žalovaného. Podľa jej názoru bola cielene uvedená do omylu. Dnešný
výsledok „transakcie“ však nezodpovedal úmyslu žalobkyne, ktorá nechcela darovať nehnuteľnosť
jej neznámej firme, respektíve viac-menej neznámemu Š. G.. Podľa jej názoru bola bez akejkoľvek

predchádzajúcej prípravy doslova privedená k podpísaniu listiny. Spoliehala sa na vysvetlenie obsahu
zmluvy, ktoré jej bolo podané pánom N. a legitímne očakávala súčasné uzatvorenie zmluvy o dielo,
ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou prevodu spomínaného pozemku. Tvrdila, že práve rozpojením
dejov, ktoré je dnešnou realitou, bola uvedená do omylu. Nenastal v rámci predzmluvných rokovaní
zmluvnými stranami dohodnutý cieľ. Právne účinky a škodlivé následky predmetnej zmluvy zistila až po

jej podpísaní a z reakcií pána N. V. A. G.. Dnes je zo správania sa žalovaného zrejmé, že išlo iba o zámer
bezplatne a bez právneho nároku zmocniť sa predmetného pozemku na jej škodu. Konanie žalovaného
od začiatku smerovalo len k prevodu vlastníckeho práva k danému pozemku a všetko nasvedčuje tomu,
že žalovaný od začiatku vedel, že svoje vyhlásenia a sľuby nedodrží. Manifestovaný kúpno - predaj bol
dohodnutý len ako časť iného právneho vzťahu, ktorého nevyhnutnou súčasťou bolo uzatvorenie zmluvy

o dielo. K jej uzavretiu a k naplneniu, ale dodnes zo strany žalovaného neprišlo. Všetko nasvedčuje
tomu, že žalovaný takú zmluvu s ňou uzavrieť ani nechcel a takú zmluvu ani neuzavrie. Žalovaný
využil aktuálnu nepriaznivú životnú a finančnú situáciu jej syna, o ktorom vedel, že akútne potrebuje
získať prácu - zákazku pre svoju firmu. Žalobkyňa si vzhľadom na svoju životnú situáciu neuvedomila
a nemohla uvedomiť, že reči pána Baláža a pána G. o akejsi pomoci "investičnom zámere" a získaní

peňazí po postavení domov na plánovanom pozemku smerujú v skutočnosti výlučne k strate vlastníctva
predmetného pozemku z majetku žalobkyne a že ktosi mieni s pozemkom na jej riziko a priamu škodu
špekulovať. To všetko je nutné vykladať tak, že ňou podpísaná zmluva je neplatná. Podľa jej názoru
žalovaný ju svojím konaním - organizovane, koordinovane a cielene podviedol. Žalovaný sa na škodu
žalobkyneobohatil,pričomžalobkyňucieleneaúmyselneuviedoldoomylupredstieraním„súvsťažného“

zmluvného vzťahu v otázke výstavby dvoch zrubov a následného predaja týchto novopostavených
objektov na tangovanom pozemku. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že účastníci v rámci predzmluvných
rokovaní uzatvárali zmluvu o prevode nehnuteľnosti s úmyslom prostredníctvom nej naplniť dohodu o
zmluve o dielo. Z následného konania vyplynulo, že žalovaný, takýto úmysel len predstieral.

3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 25.09.2014 tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a
žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú nepravdivé a zavádzajúce.
Žalobkyňa v podanom žalobnom návrhu tvrdí, že bola zo strany žalovaného uvedená do omylu a
že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2013, uzatvorená medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným ako
kupujúcim, je neplatným právnym úkonom. Žalovaný uviedol, že žalobkyňu nikdy neuviedol do omylu.

Podľa neho je nepravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo s úmyslom
prostredníctvom nej naplniť dohodu o zmluve o dielo. Žalovaný nebol tým, kto inicioval uzatvorenie
kúpnejzmluvy.Samotnýnávrhprišielodžalobkyne,resp.jejsynaažalovanémuboltentonávrhtlmočený
prostredníctvom pána Baláža, ktorý im už predtým syna žalobkyne osobne predstavil na stretnutí
vo Zvolene a s ktorým následne dňa 10.07.2014 uzatvorila obdobnú kúpnu zmluvu za obdobných

podmienok. Žalovaný, resp. jeho konateľ, sa osobne so žalobkyňou nikdy nestretol a teda jej nemohol
nič ani sľúbiť. Žalovaný si pozemok pred kúpou neprezrel, iba ho chcel predať so ziskom. Žalobkyňa
chcela, aby kúpna cena bola vyplatená v hotovosti. Kúpna zmluva, návrh na vklad, zamýšľaný návrh
na vklad boli riadne podpísané, žalobkyni žalovaný vyplatil v hotovosti kúpnu cenu. Žalovaný uviedol,
že ním podpísané znenie kúpnej zmluvy je dostatočne určité a zrozumiteľné. Výšku kúpnej ceny (resp.

to, že mala dostať viac) navrhovateľka začala namietať až koncom novembra 2013, čo je podľa názoru
žalovaného, účelové. Žalobkyňa nebola v žiadnom omyle a už vôbec nie v tak závažnom, ktorý by
spôsoboval neplatnosť zmluvy.4.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,atospisomOkresnéhoúraduGalanta,katastrálnyodbor
č. S. XXXX/XXXX, prepisom CD s nahrávkami telefonických rozhovorov, ako aj prehraním nahrávok
telefonických rozhovorov na pojednávaní, výsluchom strán sporu, ako aj navrhovaných svedkov a zistil

nasledovný skutkový stav veci:

5. Pôvodná žalobkyňa a žalovaný sa nikdy osobne nestretli na predzmluvných rokovaniach ohľadne
predaja nehnuteľnosti, napriek tomu uzatvorili v Seredi dňa 12.11.2013 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka ohľadne prevodu vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXXX/X, katastrálne

územie Pata, zapísanému na LV č. XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 5.000 eur, pričom
peňažnúsumuvcelkovejvýškeuhradilkupujúci,tedažalovanýpredávajúcemu,tedapôvodnejžalobkyni
v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo predávajúci svojím podpisom potvrdil. Z výsluchu žalovaného a
pokladničných a výdavkových dokladov mal súd preukázané, že žalovaný kúpnu cenu odovzdal pánovi
N.i, tento ju od žalovaného prijal a následne v Seredi ju vyplatil pôvodnej žalobkyni, ktorá to potvrdila
svojím podpisom na príjmovom doklade zo dňa 12.11.2013. Predmetom konania tak bolo určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou
a žalovaným je neplatná, nakoľko pôvodná žalobkyňa mala byť žalovaným uvedená do omylu.

6. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa V. Y., D.. XX.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX R..

7. Uznesením vydaným dňa 27.02.2017 pod č.k. 23C/318/2013-462, súd rozhodol o pokračovaní v
konaní s právnymi nástupcami žalobkyne - dedičmi, a to Š. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. Š.I. XXX/XX, N. ako
žalobcom v 1. rade a M. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. G.É. D. XXXX/XA, Z. V.ko žalobcom v 2. rade.

8. Na základe výzvy súdu na pojednávaní dňa 03.07.2017, doručil právny zástupca žalobcov

dňa 27.07.2017 návrh na zmenu petitu žaloby v znení : „Určuje sa, že vlastníkmi nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v obci A., P. B., G. Ú. A.; ide o pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X, o výmere 1.217 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie A., P. A., S. P. B.
sú Š. Y., F.. Y.Á., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX/XX,XXXXX N., Š. P. Z. V. M. Y., F.. Y., D.. XX. XX.XXXX,

N. G. D.. XXXX/XA, XXX XX Z., štátny občan SR každý v jednej polovici.

9. Súd pripustil zmenu žalobného petitu v navrhovanom znení uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 30.10.2017.

10. Predmetom konania sa tak stalo určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov 1/ a 2/ k
nehnuteľnosti z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným je
neplatná, nakoľko pôvodná žalobkyňa mala byť žalovaným uvedená do omylu.

11. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Keďže v prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva,
súd sa prioritne zaoberal otázkou, či žalobcovia majú na podanej určovacej žalobe naliehavý záujem,

ktorý je hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal vecou v jej merite. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
žalobca,pričomnaliehavýprávnyzáujemmusíexistovať(byťpreukázaný)nielenvčasezačatiakonania,
ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Existencia (prípadne neexistencia) právneho vzťahu

alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vyplýva to jednak z gramatického
výkladu ustanovenia § 137 písm. c/ CSP pripúšťajúceho iba určenie, či tu právny vzťah alebo právo „je
alebo nie je“ (nie určenia, či tu právo „bolo“ alebo „nebolo“) a jednak z ustanovenia § 217 ods. 1 CSP,
podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Treba zdôrazniť, že naliehavosť
právneho záujmu predpokladanú v ustanovení § 137 písm. c/ CSP, sa musí vždy skúmať v súvislosti s

petitom, ktorý žalobca v žalobe uplatnil (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 27. marca 2007 sp.zn. 2 Cdo 131/2006).13. Na výzvu súdu na pojednávaní dňa 28.03.2018, aby žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, právny zástupca žalobcov uviedol, že k naliehavému právnemu záujmu sa
vyjadrovali vo svojich stanoviskách v roku 2013, 2014 a práve žalobným petitom v zmysle jeho zmeny

možno dosiahnuť odstránenie spornosti daného právneho vzťahu.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej
úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení (okrem prípadu, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu). Rozumie

sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre
žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným
je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že

právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej
neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno
odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke,
či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia
rozhodnéhohmotnoprávnehovzťahu,oktorého(preventívne)určeniezdôvodupotrebyochranyžalobcu

(dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie.
O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude
výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu,
čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010 zo dňa 31. 1. 2011). Vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna)

predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na podanej
žalobe, je preto rozhodujúce skutkové zistenie, či vôbec sú žalobcovia nositelia hmotného práva, o ktoré
v konaní ide. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie

k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania,
a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu zamietnuť (ako
neprípustnú), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí
záveru, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takúto

žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

15. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že k nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe
smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní
dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané

a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný
tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia
súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu
smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania právoplatným
rozhodnutím súdu, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to

najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi,
ak po poručiteľovi sú viacerí dedičia. Preto nie je v danom prípade prípustný petit o určenie vlastníctva
žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Bez právoplatného dedičského rozhodnutia totiž nemožno vydať ani
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva (ak malo byť nadobudnuté dedením). Tento záver napokon
potvrdzuje aj judikatúra, keď napríklad Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 51/2007

konštatuje, že „ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.ř.
určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o
dedičstve a ohľadne tejto veci mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva“. Jedinou prípustnou
určovacoužaloboubybolovdanomprípadeurčenie,žekonkrétnavec(hnuteľnáalebonehnuteľná)patrí
do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten,

kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom,
voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). (napr. rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz11.decembra2008sp.zn.3Cdo44/2008,z30.júna2008sp.zn.5Cdo147/2007,
z 29. januára 2008 sp. zn. 1 Cdo 43/2007, z 26. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 25/2007).16.Preúplnosťjeeštepotrebnéuviesť,žesamotnýžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
v podaní doručenom súdu dňa 09.10.2017, ktoré bolo krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi

žalobcov na pojednávaní dňa 30.10.2017, uviedol, že žalobnému petitu v zmysle jeho zmeny nie
je možné vyhovieť s poukazom na skutočnosť, že sporný pozemok patril do výlučného vlastníctva
pôvodnej žalobkyne a nebol predmetom dedenia po nej, preto sa žalobcovia nemôžu domáhať určenia
vlastníckeho práva k pozemku a náležitým petitom je určenie, že pozemok patrí do dedičstva po neb. V.
Y.G.. Žalobcovia však na tento priamy návod na zmenu petitu žaloby nereagovali.

17. Z vyššie rozvedených dôvodov, nakoľko žalobcovia v tomto konaní nesplnili podmienku naliehavosti
právneho záujmu na svojej určovacej žalobe, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže súd
zamietol žalobu o určenie podľa § 137 písm. c/ CSP pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
tomto určení, bolo vylúčené, aby súčasne takúto žalobu preskúmal po vecnej stránke (napr. rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2007 sp. zn. 1 Cdo 91/2006, z 28. októbra 2008 sp.

zn. 2 Cdo 231/2007).

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.