Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200145
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315200145.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu L.. T. L., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. X, adresa na doručovanie D.. X. T. XXXX, U., zast. JUDr. Jankou Vasiľovou, Kudlovská 1,
Humenné proti žalovanému S. L.-L. L. a L. U., L. XXXX, U., IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Ing. Zuzanou
Lodovou Amrichovou, Námestie Slobody 25, Humenné, o zaplatenie 3.901,50 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanémutrovykonaniavsume1283,54eurnaadresuprávnejzástupkyne
žalovaného v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.01.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia 3901,50 eur s

príslušným úrokom z omeškania, ktorá suma predstavuje rozdiel funkčného platu medzi 11. a 12.
platovou triedou za obdobie od 01.01.2012 do spísania žaloby, na ktorú má nárok, keďže žalovaný mu
v dôsledku zlého zaradenia do 11. platovej triedy túto sumu nepriznal a nevyplatil.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na
to, že žalobca spĺňa zákonné predpoklady na zaradenie do 11. platovej triedy a nemá preto nárok na
doplatenie mzdy za uplatnené obdobie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Z predloženej pracovnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a Krajským školským úradom v L.e dňa
XX.XX.XXXX, ako aj z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že žalobca nastúpil dňa XX.XX.XXXX
do práce ako psychológ. Miestom výkonu práce bola pedagogicko-psychologická poradňa v U..

Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že
žalobca po nástupe do pracovného pomeru pracuje u žalovaného (predtým Pedagogicko-psychologická
poradňa) doposiaľ stále vo funkcii školský psychológ. Výnimkou bolo iba obdobie od 01.02.2005 do
01.01.2010, kedy pôsobil vo funkcii riaditeľa tento inštitúcie. Táto okolnosť nebola v konaní sporná.

Dňa 30.01.2012 žalovaný ako zamestnávateľ doručil žalobcovi ako zamestnancovi oznámenie o výške a
zloženífunkčnéhoplatuzodňa30.12.2011,nazákladektoréhobolžalovanýsúčinnosťouod01.01.2012

zaradený do kariérneho stupňa odborný zamestnanec s 1. atestáciou so zaradením do 11.-tej platovej
triedy a určil mu funkčný plat 897 eur mesačne. Žalobca tvrdenie doložil listinným dôkazom (č.l. 9),
ktorým je oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.12.2011.Zo žiadosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 14.02.2012 súd zistil, že žalobca svoj nesúhlas so
zaradením do 11.-tej platovej triedy vyjadril písomne a žiadal zamestnávateľa, aby ho zaradil do 12.-tej
platovej triedy a to v zmysle ustanovenia §27 ods. 6 Zákona č. 317/2009 o pedagogických a odborných

zamestnancoch, lebo vykonal druhú atestáciu, a teda má byť správne zaradený do 12.-tej platovej triedy.

Z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že žalobca od vzniku pracovného pomeru doposiaľ pracoval
uzamestnávateľaakoškolskýpsychológ,ktorápozíciapatrídokategórieodbornýchzamestnancov.Toto
rozlišovanieodbornýchapedagogickýchzamestnancovzaviedolažzákonč.317/2009opedagogických

zamestnancoch a odborných zamestnancoch (ďalej zákon).

Právna úprava pred účinnosťou tohto zákona také rozlíšenie nepoznala a bola teda definovaná iba
odborná a pedagogická spôsobilosť.

Žalobca dosiahol pedagogické vzdelanie, avšak od vzniku pracovného pomeru doposiaľ nikdy

nevykonával prácu pedagóga, teda priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť. Táto skutočnosť nebola
medzi účastníkmi konania taktiež sporná.

Z osvedčenia o vykonaní druhej kvalifikačnej skúšky (č.l. 85) bolo zistené, že žalobca vykonal
dňa 12.06.2009 v súlade s vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z. z. o odbornej

a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov druhu kvalifikačnú skúšku v kategórii
pedagogický zamestnanec.

Žalobca v konaní poukázal na to, že tematický okruh, ktorý si zvolil pre vykonanie druhej kvalifikačnej
skúšky, určovalo Metodicko-pedagogické centrum po súhlase Ministerstva školstva. Tvrdil, že táto téma

jetémouprekategóriuodbornýchzamestnancov,lebovýchovnéporadenstvonebolovroku2009určené
učiteľom. Poukázal na to, že druhú kvalifikačnú skúšku nevykonal s motiváciou, že raz v budúcnosti ju
využije, ak bude učiť. Súhlas na jej vykonanie udelil Krajský školský úrad ako nadriadený orgán.

Z osvedčenia o absolvovaní prípravy vedúcich pedagogických pracovníkov zo dňa 24.09.2008 (č.l. 87),

ktoré vydalo Metodicko-pedagogické centrum, alokované pracovisko L. vyplýva, že riaditeľ, t.j. žalobca
úspešne absolvoval vzdelávanie pre vedúcich pedagogických pracovníkov.

Žalobcamaltedazato,žesúčinnosťouzákonač.317/2009Z.z.spĺňavšetkypredpokladyprezaradenie
do 12.-tej platovej triedy podľa § 27 ods. 6 citovaného zákona ako odborný zamestnanec s druhou

atestáciou, pričom práve druhá kvalifikačná skúška mu musí byť uznaná ako druhá atestácia v súlade
s citovaným ustanovením.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 317/2009
Z. z. boli zamestnanci Centra, ktorí vykonávali odbornú činnosť, zaradený do 12.-tej platovej triedy

osobitnej platovej stupnice bez toho, aby boli povinní vykonať prvú, alebo druhú kvalifikačnú skúšku.
Oproti tomu pedagogickí zamestnanci, ktorí vykonávali pedagogickú činnosť, t.j. priamu všeobecno-
vzdelávaciu boli zaradení do 10.-tej platovej triedy a pre zaradenie do 11.-tej platovej triedy museli
vykonať prvú kvalifikačnú skúšku a pre zaradenie do 12.-tej platovej triedy druhú kvalifikačnú skúšku.
Zamestnancom Centra, ktorého v tom čase, ani v súčasnosti nikto nebol pedagogickým pracovníkom,

zákon túto povinnosť neukladal. Mohli si vykonať síce prvú, alebo druhú kvalifikačnú skúšku vo svojom
záujme pre prípad, že budú v budúcnosti učiť.

Takýmtospôsobomsijuvykonalajžalobcavroku2009aštatutárnazástupkyňažalovanéhovroku2008.

Účinnosťou zákona č. 317/2009 Z. z. došlo k zmenám a to takým, že pedagogickým pracovníkom,
ktorí vykonali pred účinnosťou tohto zákona prvú a druhú kvalifikačnú skúšku, boli tieto uznané aj po
účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z., avšak zamestnancom poradní, teda odborným zamestnancom sa
to novým zákonom takýmto spôsobom nezapočítavalo z dôvodu, že tieto skúšky sa od nich pre výkon
tejto odbornej činnosti, ani predtým nepožadovali.

Zákona č. 317/2009 Z. z. stanovil nové podmienky pre zaradenie pracovníkov do platových tried a
zadefinoval kategóriu pedagogických zamestnancov a v ustanovení §19 odborných zamestnancov. Ak
by žalobca po účinnosti tohto zákona chcel byť zaradený do 12.-tej platovej triedy, musel by vykonaťdruhú atestáciu, pre ktorú sú už presne stanovené podmienky, a to absolvovať kontinuálne vzdelávanie,
nazbierať kredity, urobiť záverečnú prácu vo svojom odbore, teda ako odborný zamestnanec. Nemôže
byť teda druhá kvalifikačná skúška vykonaná žalobcom pre pedagogických zamestnancov uznaná za

druhú atestáciu pre kategóriu odborných zamestnancov.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného na podporu svojho tvrdenia predložila do konania listinu a to
osvedčenie o druhej atestácii, ktorú vykonala ako špeciálny pedagóg podľa § 50 Zákona č. 317/2009
Z. z. dňa 29.11.2013 na priek tomu, že rovnako ako žalobca mala v roku 2008 osvedčenie o vykonaní

druhej kvalifikačnej skúšky podľa vyhlášky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti
pedagogických pracovníkov. Ak teda má žalobca vykonanú druhú kvalifikačnú skúšku pred účinnosťou
zákonač.317/2009Z.z.,moholbyjuuplatniť,akbypracovalakopedagogickýzamestnanecavykonával
by pedagogický činnosť.

Zástupkyňa žalovaného na podporu svojich tvrdení predložila do konania aj dve stanoviská k danej

problematike: stanovisko Krajského školského úradu v L. zo dňa 23.08.2012, ktoré sa stotožňuje s
vyjadrením žalovaného v konaní a z ktorého súd zistil, že žalobca si podľa tohto stanoviska vykonanú
druhú kvalifikačnú skúšku môže uplatňovať len ako pedagogický zamestnanec.

Zákon č. 317/2009 umožnil iba pedagogickým zamestnancom uznávanie prvej a druhej kvalifikačnej

skúšky ako náhrad prvej a druhej atestácie. Pojem odborný zamestnanec a odborná činnosť bola
definovaná po prvý krát pre rezort školstva až zákonom č. 317/2009 Z. z., ktorý upravuje aj podmienky
vykonania druhej atestácie pre odbornú činnosť.

Odborný záver je uvedený aj v predloženom stanovisku Ministerstva školstva SR (č.l. 57), ktorý k

tvrdeniam uviedol naviac tú skutočnosť, že ak Metodicko-pedagogické centrum v L. umožnilo vykonať
žalobcovi druhú kvalifikačnú skúšku, porušilo tým vyhlášku Ministerstva školstva č. 41/1996 Z. z. Vo
svojom stanovisku komentoval aj výklad jednotlivých ustanovení citovanej vyhlášky, ako aj Zákona č.
317/2009 a jeho prechodné ustanovenia.

Žalobca si v tomto konaní nárokoval na zaradenie do 12.-tej platovej triedy a v súvislosti s tým aj
vyplatenia mzdy a to v súlade s ustanovením §27 ods. 6 Zákona č. 317/2009 Z. z., podľa ktorého
do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec
s druhou atestáciou sa zaradí pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý získal
najmenej požadované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonal druhú atestáciu pre príslušnú

kategóriu, do ktorej je zaradený. Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou
sa zaradí aj pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej šesť rokov pedagogickej praxe a získal
tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore súvisiacom s výkonom jeho pedagogickej činnosti.
Do kariérového stupňa odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí aj odborný zamestnanec,
ktorý má najmenej šesť rokov odbornej praxe a získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore

súvisiacom s výkonom jeho odbornej činnosti. Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s
druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí iba ten, kto bol zaradený
do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s
prvou atestáciou.

Súd sa stotožňuje s výkladom jednotlivých ustanovení § 1, 2,3, 4 a 5 Vyhlášky Ministerstva školstva
SR č. 41/1990 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov Ministerstvom
školstva, vedy, výskumu a športu SR tak, ako je to uvedené na č.l. 59 - 62 a to v tom, že interpretácia
tejto vyhlášky je taká, že vyhláška neupravovala podmienky odbornej spôsobilosti a vykonávanie
kvalifikačných skúšok odborných zamestnancov a aj keď táto vyhláška neodlišovala a nedefinovala v

rezorte školstva odborných zamestnancov a pedagogických zamestnancov, z jednotlivých ustanovení
vyhlášky nepochybne vyplýva, že vyhláška vymedzovala odbornú a pedagogickú spôsobilosť
pedagogického zamestnanca a nevzťahovala sa na odborného zamestnanca, ktorí vykonávali aj
rozličnú činnosť v praxi. Vyhláška vymedzovala požiadavky na dosiahnutý stupeň a odbor vzdelania u
pedagogických zamestnancov, nie u odborného zamestnanca a v podstate ani neupravovala možnosť

vykonania kvalifikačných skúšok odborným zamestnancom. Skutočnosť, že žalobca mal vykonanú
druhú kvalifikačnú skúšku za účinnosti právneho predpisu a to vyhlášky Ministerstva školstva SR
č. 41/1996 Z. z. nič nemení na tom, že tento predpis neupravoval vykonanie druhej kvalifikačnej
skúšky odbornému zamestnancovi Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevenciea teda žalobca ju správne ani nemal vykonať. Až zákon č. 317/2009 začal riešiť a definovať
pracovníkov rezortu školstva na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Napriek
tomu však prechodné ustanovenie §61 ods. 1 citovaného zákona nerieši problematiku uznávania

druhej kvalifikačnej skúšky odborného zamestnanca, ale splnenie kvalifikačných predpokladov na
výkon pedagogickej činnosti pedagogických zamestnancov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Aj ustanovenie § 61 ods. 8 citovaného zákona upravuje iba podmienky uznania druhej atestácie
len pedagogickému zamestnancovi, ktorý do 31.10.2009 vykonal prvú kvalifikačnú skúšku a druhú
kvalifikačnú skúšku, alebo získal ich náhradu §9 Vyhláška MŠ SR č. 41/1996 Z. z. a mal najmenej

10 rokov pedagogickej praxe. Neupravoval však podmienky uznania druhej atestácie odbornému
zamestnancovi. Ustanovenie § 61 ods. 9 citovaného zákona upravuje zase podmienky zaradenia
pedagogického zamestnanca, alebo odborného zamestnanca s uzavretým pracovným pomerom do
30.06.2009 po 01.11.2009 tak, že takýto zamestnanec sa zaradí do kariérneho stupňa samostatný
pedagogický, alebo samostatný odborný zamestnanec okrem tých, ktorým bola odsekom 7 a 8 uznaná
prvá, alebo druhá atestácia. Z toho vyplýva, že žalobca nevykonal prvú a druhú kvalifikačnú skúšku

ako odborný zamestnanec, po 01.11.2009 mal byť zaradený do karierového stupňa samostatný odborný
zamestnanec, a keďže ku dňu 31.10.2009 vykonával minimálne 5 rokov odbornú prax a vykonal
rigoróznu skúšku, vznikol mu právny nárok zaradiť ho k 01.01.2012 do tretieho kariérneho stupňa
odborný zamestnanec s prvou atestáciou (§61a ods. 2) a zaradiť ho do 11.-tej platovej triedy. Na základe
toho súd dospel k záveru, že nárok žalobcu o zaplatenie 3901,50 eur s prísl. je neodôvodnený, v

celom rozsahu ho zamietol, pretože zaradenie žalobcu zo strany žalovaného do 11.-tej platovej triedy je
správne a žalovaný teda nemá povinnosť doplatiť žalobcovi uplatnenú sumu z dôvodu rozdielu medzi
11. a 12. platovou triedou.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech a preto mu patrí náhrada trov konania. Jeho trovy pozostávajú z trov
právneho zastúpenia vo výške 1283,54 eur (8krát hlavný úkon po 141,09 eur = 1128,72 eur - 1. prevzatie

a príprava zastúpenia dňa 28. 1. 2015, 2. vyjadrenie k žalobe zo dňa 3. 2. 2015, 3. zastupovanie na
pojednávaní dňa 20. 4. 2015, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 18. 5. 2015, 5. vyjadrenie vo veci
samej zo dňa 21. 5. 2015, 6. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 18. 9. 2015, 7. vyjadrenie vo veci samej
zo dňa 4. 2. 2016, 8. Zastupovanie + 2krát 1 hlavného úkonu za účasť na odročených pojednávaniach
dňa 17. 8. 2015 a dňa 5. 10. 2015, t.j. 2krát 35,27 eur = 70,54 eur + 8krát paušál po 8,39 eur = 67,12

eur za úkony právnej pomoci v r. 2015 + 2krát paušál po 8,58 eur = 17,16 eur za úkony právnej pomoci
v r. 2016), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.