Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11U/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204567
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319204567.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v konaní o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, na návrh zložiteľa :
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd postupuje vec notárovi: JUDr. Ide Plichtovej, so sídlom Račianska 69/A, Bratislava.

III. Súd zložiteľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy zo dňa 16.08.2019 sa zložiteľ domáhal,
aby súd v súlade s § 359 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) oznámil zložiteľovi číslo
depozitného účtu súdu, na ktorý je možné zložiť náhradu za vyvlastnenie v sume 149,58 eura.

2. Zložiteľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-BA-OVBP2-2019/11218/GRJ
zo dňa 06.06.2019, právoplatným dňa 18.07.2019, Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky, rozhodol v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a
o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 282/2015 Z.z.“) o vyvlastnení pozemkov vo verejnom záujme v prospech zložiteľa, konkrétne

išlo o pozemky zapísané na LV č. XXXX, a to:
- parcela registra „L.“ č.XXXX,orná pôda o celkovej výmere 2452 m2 v katastrálnom území R., Z. T. O.,
Z. T.-E..Č.. R. v podielom spoluvlastníctve X/XX z celku vlastníka
- parcela registra „L.“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, v katastrálnom území
R., Z. T. O., Z. T.-E..Č.. R. v podielom spoluvlastníctve X/XX z celku vlastníka E. Š., nar. XX.XX.XXXX,
dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/X, T..

3. Okresný úrad Bratislava v predmetom rozhodnutí zároveň rozhodol o tom, že priznanú náhradu
za vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníka v sume 245,55 eura, je zložiteľ povinný zložiť do úschovy
na Okresnom súde Bratislava III a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd
s odkazom na § 194 Civilného sporového poriadku (CSP), však nepovažuje postup Okresného úradu
Bratislava III za správny z nižšie uvedených dôvodov.

4. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť
z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo
súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo
vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa

nachádza pozemok alebo stavba.5. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a
rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa § 359 Civilného mimosporového poriadku ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch
ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet,
postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

7. Podľa § 121 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o

Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z.z.“) na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom
súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia
tohto oddielu.

8. Podľa § 122 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia

vydaného podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 65 ods. 1 Notárskeho poriadku v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa
prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"), c) peniaze, d) hnuteľnú
vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku.

10. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na
účely splnenia záväzku.

11. Podľa § 68a ods. 1 Notárskeho poriadku notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze

a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.

12. Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku došlo
k rekodifikácii civilného súdneho konania a jeho rozčleneniu na sporové a mimosporové súdne konania.
Ustanovenie § 1 Civilného mimosporového poriadku zakotvuje výlučnú právomoc súdov v mimosporovej

agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v ktorých je daná právomoc súdov
na prejednanie a rozhodnutie. Na základe toho sa ustanovenia Civilného mimosporového poriadku
môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to Civilný mimosporový poriadok umožňuje. Uvedený
výklad aplikácie Civilného mimosporového poriadku podporuje aj legislatívny zámer k rekodifikácii
civilného práva procesného z dielne Ministerstva spravodlivosti z roku 2013, podľa ktorého základné

ustanovenia Civilného mimosporového poriadku majú obsahovať vymedzenie jeho vecnej pôsobnosti,
teda upravenie právomoci súdov a iných orgánov (napr. notárov) oprávnených konať a rozhodovať v
právnych veciach, o ktorých to ustanoví Civilný mimosporový poriadok, pričom vzhľadom na zložitosť
vymedzenia mimosporových vecí sa pristúpilo k taxatívnemu výpočtu týchto mimosporových vecí,
na ktoré sa Civilný mimosporový poriadok aplikuje. Okrem toho legislatívny zámer počítal s tým, že

právomoc vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku sa prenesie zo súdov na notárov.

13. Súčinnosťouod01.07.2016avzmyslevyššieuvedenéholegislatívnehozámerudošlo kzásadnej
zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku, spočívajúcej
vprechodekompetenciízosúdovnanotárov.Podľanovejprávnejúpravysaagendadoterajšíchsúdnych

úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna úprava sa presunula do Notárskeho poriadku,
pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v prípade konania:
a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku (§ 335
až 344 CMP), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom § 68a Notárskeho poriadku;
b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy (§ 345 až 351

CMP), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb;
c) o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu (§ 352 až 358 CMP) a
d) o iných úschovách (§ 359 CMP).

14. Prípady iných úschov podľa § 359 CMP (písm. d) v odseku 9. uznesenia), konkretizuje vyhláška

č. 543/2005 Z.z., ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom
konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná
vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) CSP, § 342 ods. 1 CSP
alebo 50 ods. 2 Trestného poriadku. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa(okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z
civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného
predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely splnenia záväzku

(tzv. solučná úschova).

15. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu
umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad Občiansky zákonníka umožňuje
dlžníkovi splniť dlh svoj dlh voči veriteľovi uložením jeho predmetu do „notárskej úschovy na účely

splnenia dlhu“ v prípade, ak je veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má
odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná (§ 568 Občianskeho zákonníka).
Aj Obchodný zákonník využíva inštitút solučných úschov vo viacerých prípadoch. Napríklad podľa §
75 ods. 2 Obchodného zákonníka je likvidátor povinný zložiť likvidačný zostatok do „úschovy podľa
osobitného predpisu“ za účelom zabezpečenia plynulého priebehu likvidácie a splnenia povinnosti
vyplatenia likvidačného zostatku spoločníkom. Za solučnú úschovu sa považuje aj úschova upravená

v § 33 Zákonníka práce, v rámci ktorej dochádza k uspokojeniu nárokov medzi zamestnávateľom a
zamestnancom „zložením do úradnej úschovy“.

16. Z uvedeného vyplýva, že viaceré hmotnoprávne predpisy riešia využitie inštitútu solučných úschov,
aj keď nie rovnakým názvoslovím, keďže Občiansky zákonník narába so slovným spojením „úschova

na účely splnenia dlhu“, Obchodný zákonník zase s „úschovou podľa osobitného predpisu“ a Zákonník
práce s „úradnou úschovou“, avšak účel týchto úschov je v každom z menovaných prípadov rovnaký,
a to splnenie záväzku, v prípade ak záväzok nemožno splniť primárnym spôsobom, resp. z dôvodov
špecifikovaných v tom ktorom konkrétnom hmotnoprávnom predpise.

17. Zákon č. 282/2015 Z.z. upravujúci zákonné podmienky vyvlastnenia a núteného obmedzenia
vlastníckeho práva priznáva podľa § 4 ods. 1 tohto zákona vyvlastňovanému (t.j. tomu, proti koho
majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovanej veci alebo má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu) za vyvlastnenie primeranú náhradu, ktorú mu podľa § 6 ods. 1 tohto
zákona poskytne jednorázovo a spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení samotný vyvlastniteľ.

To znamená, že momentom vyvlastnenia vznikne vyvlastniteľovi voči vyvlastňovanému záväzok, dlh,
resp. povinnosť na peňažné plnenie. Zákon č. 282/2015 Z.z. zároveň v § 6 ods. 6 rieši situáciu splnenia
tohto záväzku vyvlastniteľom formou úschovy, a to v prípade, ak do momentu právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení nebolo skončené dedičské konanie alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne
skončená exekúcia (všetko týkajúce sa vylastňovanej nehnuteľnosti). Aj napriek tomu, že účel úschovy

vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. je nepochybný, teda že ide o solučnú
úschovu, pri ktorej je s odkazom na § 68a Notárskeho poriadku daná právomoc notára na prijatie takejto
úschovy, zákonodarca použil v súvislosti s touto solučnou úschovou slovné spojenie „do úschovy na
súde“.

18. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov,
je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej
úschovy zloženej u notára. Tzn. akákoľvek iná úschova, ktorej účel spočíva v splnení záväzku, (tzn. nie
úschova podľa § 359 CMP), musí byť podľa § 68a Notárskeho poriadku zložená u notára a len notár
má v zmysle Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku, právomoc na prijatie takejto

(solučnej) úschovy.

19. Ako súd už konštatoval, z uvedených dôvodov právomoc súdu v prípade tzv. solučných úschov nie
je daná. Súdu patrí právomoc len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej
úschovy prijatej notárom, o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej

úschovy, o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu a iných úschovách.

20. V danej veci návrh o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, v zmysle § 6 ods. 6 zákona č.
282/2015Z.z.,nemožnopredmetnúúschovusubsumovaťpodtzv.inéúschovypodľa§359CMP,ktorými
sú výlučne úschovy prijaté súdom v rámci civilného alebo trestného konania, nakoľko úschova podľa §

6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z., je vyvolaná správnym konaní a nie trestným alebo civilným konaním
a zároveň jej účel spočíva v splnení záväzku vyvlastniteľa voči vyvlastňovanému (solúcia).21. Ide teda o zjavný rozpor hmotného práva (zákona č. 282/2015 Z.z.) s procesným právom
(Notárskym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom), ako aj s podzákonnou procesnou
úpravou (vyhláškou č. 543/2005 Z.z.) spočívajúci v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom

(zákonom č. 282/2015 Z.z.) oprávneným na prijatie solučnej úschovy vyplývajúcej z § 6 ods. 6 tohto
zákona. To znamená, že hmotnoprávna úprava nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a
to i napriek tomu, že problematika úschov ako takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom
a Civilným mimosporovým poriadkom) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“ doslovnému zneniu
ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. a prijal by svoju právomoc, konal by v rozpore s

ustanovením § 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v
Civilnom mimosporovom poriadku nie je ustanovená, čím by „zobral“ právomoc notárovi ako zákonom
oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel by tým komplexný mechanizmus konania o
úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj Civilnom mimosporovom poriadku. V danom prípade
nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani s odkazom na čl.
3 Civilného mimosporového poriadku, keďže samotný Civilný mimosporový poriadok počíta s tým, že

solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o vydanie
predmetu solučnej úschovy a notár predloží tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by takým
postupom protirečil zneniu Civilného mimosporového poriadku a konal by v rozpore so základným
princípom uvedeným v čl. 2 ods. 2 tohto zákona.

22. Právna norma sa musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským
potrebám v konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad § 6
ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú
procesno-právnu úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ustanovenia § 6 ods. 6 zákona
č. 282/2015 Z.z. nadväzoval na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje

jediný spôsobom naplnenia účelu solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym
potrebám. Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 282/2015 Z.z. vôbec nezdôvodnil, prečo v
§ 6 ods. 6 tohto zákona má vyvlastniteľ zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať či mal
vôbec zákonodarca úmysel delegovať právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže
zákonodarca akoby vôbec neriešil nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp.

tento rozpor prehliadol.

23. Ide teda o zjavný rozpor hmotného a procesného práva spočívajúci v tom, že hmotné právo
nesprávne pomenuváva orgán majúci v právomoci prijatie tzv. solučnej úschovy, resp. oprávňuje na
prijatie úschovy orgán, ktorý na to podľa procesného práva nie je oprávnený. Zmyslom procesného

práva je uvádzať hmotné právo do života, pričom procesné právo prostredníctvom Notárskeho poriadku
a Civilného mimosporového poriadku rieši problematiku solučných úschov komplexným spôsobom.

24. Preto podľa názoru súdu, nie je v prípade solučných úschov v zmysle § 6 ods. 6 zákona č.
282/2015 Z.z. v nadväznosti na § 1 ods. 1 a § 2 Civilného sporového poriadku, daná právomoc súdu na

prijatie takejto úschovy a vec patrí do právomoci notárov,. Táto okolnosť podľa § 161 ods. 1 Civilného
sporového poriadku predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a
preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 9 Civilného sporového
poriadku, zastavil a zároveň s podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o postúpení
veci príslušnému notárovi, do právomoci ktorého vec patrí. Právne účinky spojené s podaním návrhu

na prijatie solučnej úschovy ostali zachované.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zavinenia zastavenia
konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že zložiteľovi, ktorý zavinil, že sa toto súdne konanie zastavilo z
dôvodu podania návrhu na zloženie solučnej úschovy na orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a

rozhodnúť, nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.