Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202050
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419202050.4

Uznesenie

OkresnýsúdNovéZámkyvprávnejvecižalobcu:M.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.,NabrehuXXXX/XX
proti žalovaným: v 1. rade: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Na brehu XXXX/XX, právne zastúpená:
KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., M. Matunáka 11, Nové Zámky, IČO: 47 237 074, v 2. rade: X. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XXXX/X o vrátenie daru a o nariadenie neodkladného opatrenia
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáha vrátenia daru a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Z. O., obec V., vedenej Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva
číslo XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/XX záhrada o výmere
349 m2, parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2, na parcele číslo XXX/XX

rozostavaný rodinný dom so súpisným číslom XXXX (ďalej aj sporná nehnuteľnosť). Žaloba pôvodne
smerovala len proti žalovanej v 1. rade , ako jedinej žalovanej.

2. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/20/2019-106 zo dňa 21.10.2019 bolo
pripustené, aby do konania pristúpil ako ďalší subjekt na strane žalovanej X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., B. XXXX/X.

3. V priebehu sporu o vrátenie daru si žalobca uplatnil voči žalovanému v 2.rade návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému v 2.rade bolo zakázané nakladať so spoluvlastníckym
podielom k spornej nehnuteľnosti a to predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu, poskytnúť ju ako záloh alebo zábezpeku, zaťažiť ju
iným právom tretej osoby a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil skutočnosťami, že po začatí sporu vo veci samej žalovaná
v 1.rade svoj spoluvlastnícky podiel 1 k celku spornej nehnuteľnosti mala previesť na svojho otca, teda
žalovaného v 2.rade. Z týchto skutočností má žalobca za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery
v tomto konaní, nakoľko ďalšími prevodmi či scudzovaním spornej nehnuteľnosti by bol zmarený zmysel
žaloby, ktorej sa žalobca dovoláva a teda majú byť splnené materiálne predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

4. Súd si zaobstaral spis Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V a zistil z neho nasledovné.
Dňa 21.05.2019 bola medzi žalovanou v 1.rade ako darkyňou a žalovaným v 2.rade ako obdarovaným
uzatvorená darovaciu zmluva, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve žalovanej v
1.rade 1 k celku sporných nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor
V XXXX/XXXX zo dňa 04.06.2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k

sporným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2.rade v podiele 1 na základe darovacej zmluvy.
Právne účinky vkladu nastali dňa 04.06.2019.5. Z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie Z. O., obec V., vedeného na Okresnom úrade Nové
Zámky, katastrálny odbor vyplýva, že parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo

XXX/XX záhrada o výmere 349 m2, parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386
m2, na parcele číslo XXX/XX rozostavaný rodinný dom so súpisným číslom XXXX sa nachádzajú v
podielovom spoluvlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1 k celku a žalovaného v 2.rade v
spoluvlastníckom podiele 1 k celku.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo

ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po
jehoskončení.Neodkladnéopatrenieumožňujerýchloapružneriešiťsituáciu,keďjepotrebnýurýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,

že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba

bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom
súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím
nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti
budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na

dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a
dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho
zabezpečovací charakter. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného
opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

8. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný

vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho
sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia
byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom

opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia
je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž

rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).
Navrhovateľ existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania, v návrhu odôvodnil existenciou
spornosti vlastníckeho práva, existenciou rizika, že odporca podnikne voči nemu také kroky, aby mu
bránil vo výkone jeho práv a ohrozením exekúcie v prípade, že bude v konaní vo veci samej (určenie

vlastníctva) úspešný. Ak má byť neodkladné opatrenie nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh
podáva, osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych pomerov strán konania, respektíve obava, že
by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením
neodkladného opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, respektíve,
ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Z povahy konania o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorého spornosťou navrhovateľ argumentuje, vyplýva, že obava z ohrozenia exekúcie

nemôže byť daná. Výrok rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti je záväzný totiž pre strany sporu
a aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (§ 228 odsek 1 CSP)
a aktuálna právna úprava umožňuje zmenu zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, na
základe určovacieho výroku súdu, aj v prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia § 228 odsek 2 CSP, podľa ktorého

je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní. Strana sporu má možnosť na príslušnej správe katastra nehnuteľností
podať návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom si uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti a to

formou poznámky podľa ustanovenia § 38, § 39 odsek 1 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálneho zákona.
Ak teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba
odlišná od strany sporu, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú
záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou (uznesenie Krajského súdu v Bratislave
2Co/9/2018 zo dňa 14.02.2018).

Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP sa vychádza z jeho
vymedzenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený
a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Toto univerzálne
neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých
zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenie. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate

o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzkov v zmysle § 494
Občianskeho zákonníka. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods. 2 písm. d) CSP
(uznesenie Krajského súdu v Košiciach 6Co/329/2018 zo dňa 14.12.2018).

9.Vdanomprípadesúddospelkzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejedôvodný.

Žalobcažiadnymspôsobomnepreukázalpotrebudočasnejabezodkladnejúpravypomerovaaniobavu,
že prípadná exekúcia bude ohrozená, pretože nepredložil žiadny právne relevantný dôvod svojej obavy.
Žalobca ani v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani neskôr neoznačil dôvody,
ktoré by zakladali dôvodnú obavu, že žalovaný v 2.rade predmetnú nehnuteľnosť scudzí alebo zaťaží.
Uviedol iba, že žalovaná v 1.rade, od ktorej sa domáha vrátenia daru a to sporných nehnuteľností v

tomto konaní, vo veci samej a ktoré doteraz nie je právoplatne skončené, previedla vlastnícke právo k
spornej nehnuteľnosti na svojho otca, teda žalovaného v 2.rade a ktorý podľa nepodložených tvrdení
žalobcu má svoje vlastnícke právo previesť na tretiu osobu, prípadne má svoj spoluvlastnícky podiel k
spornej nehnuteľnosti zaťažiť. Tvrdenia žalobcu ohľadom neplatného nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovaného v 2.rade k spornej nehnuteľnosti je v tomto štádiu konania nutné považovať za predčasné,

pretože táto otázka bude definitívne vyriešená až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Preto je
potrebné mať za to, že zápis na príslušnom liste vlastníctva ohľadom podielového spoluvlastníctva
žalovaného v 2.rade k spornej nehnuteľnosti nie je možné automaticky považovať za nesprávny
zápis. Žalobca ďalej v konaní žiadnym zodpovedajúcim spôsobom nepreukázal, že žalovaný v 2.rade
medzičasom mal spornú nehnuteľnosť previesť na iné osoby, alebo ju zaťažiť. Pokiaľ by tomu tak

bolo, muselo by na príslušnom Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore prebehnúť vkladové
konanie, s čím súvisí vyznačenie plomby na príslušnom liste vlastníctva. Ako je konštatované vyššie,
označený list vlastníctva je bez plomby o začatí vkladového konania. Súd tak nezistil žiadne dôvody, pre
ktoré by bolo potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.10. Súd dáva do pozornosti, že v žalobe napádaná darovacia zmluva medzi žalovanou v 1.rade a
žalovaným v 2.rade bola uzatvorená dňa 21.05.2019, žaloba vo veci samej bola doručená tunajšiemu

súdu dňa 05.04.2019 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený tunajšiemu súdu dňa
25.09.2019. Porovnanie uvedených časových období má vplyv aj k otázke reálnosti a bezprostrednej
hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia v prípade jeho nezabezpečenia. Žalovaný v 2.rade mal dostatok
času, aby spornú nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu, prípadne aby ju zaťažil záložným právom,
alebo iným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Z aktuálneho LV č. XXX kat. územie Z. O., však

súdom nebola zistená žiadna plomba, ktorá by svedčila o prebiehajúcom vkladovom konaní, napríklad
v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu alebo v zaťažení spornej nehnuteľnosti
záložným právom. Na tomto závere nič nemení ani subjektívny dojem žalobcu. Z vyššie uvedených
dôvodov preto záverom súd konštatuje, že žalobca preukázal, že sú tu právne vzťahy medzi stranami
sporu, no nebolo preukázané, že by si tieto právne vzťahy vyžadovali dočasnú právnu úpravu a zároveň,
že by táto dočasná úprava bola potrebná. Úplným záverom súd poukazuje aj na právnu vetu vyslovenú

uznesením Krajského súdu v Bratislave 2Co/9/2018 zo dňa 14.02.2018, ktorá je v podrobnostiach
vymedzená v bode 8 odôvodnenia tohto uznesenia, keď žalobcovi nič nebráni uvedeným spôsobom
postupovať na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor.

11. Neodkladné opatrenie ako zabezpečovací inštitút civilného sporového konania

predpokladá ďalší procesný postup, preto sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených s týmito
procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách
konania spojených s neodkladným opatrením súd rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolanípoužiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.