Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202400
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3719202400.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa N. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom N. XXX a
dcéry navrhovateľa I. S., narodenej XX.XX.XXXX, bytom N., K. XXX/XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou
Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, o zníženie výživného na
plnoleté dieťa, na odvolanie dcéry navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 19. septembra 2019 č.k. 13Pc/14/2019-27, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 22.08.2019 navrhovateľ podal

na súd prvej inštancie návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného na svoju dcéru I. S. zo sumy 80
eur na sumu 30 eur mesačne, nakoľko zo zdravotných dôvodov už nemôže pracovať tak, ako doteraz.
V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, s čím dcéra navrhovateľa, ako
oprávnená z vyživovacej povinnosti, súhlasila. Vzhľadom na späťvzatie návrhu súd prvej inštancie
konanie podľa § 29 ods. 1 CMP zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Protiuzneseniu,jehovýrokuotrováchkonaniapodalavzákonnejlehoteodvolaniedcéranavrhovateľa
prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zrušil
a zaviazal navrhovateľa zaplatiť jej náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. V
odvolaní poukázala na to, že navrhovateľ je jej otcom, počas dlhých rokov sa o ňu nezaujímal a žiadnym
iným spôsobom, ako platením výživného vo výške 80 eur mesačne jej neprispel na potreby, pričom
vedel, že je v poslednom ročníku U. B. a nemá inú možnosť si uhradiť svoje záväzky a potreby, ako z

výživnéhoodotcaaodsvojejmatky.Užvminulostinavrhovateľkonaniamivočinejpostupovalšikanózne
a snažil sa vyhnúť povinnosti prispievania výživným. Ona veľmi zle psychicky znáša konanie iniciované
otcom a mimoriadne ju zasiahla žaloba od otca; na podanú žalobu sa prostredníctvom zástupkyne
vyjadrila a podrobne opísala svoje schopnosti a možnosti uhrádzať svoje náklady bez prípadnej pomoci
od svojho otca. Navrhovateľ na pojednávaní zobral žalobu späť, s čím samozrejme súhlasila, pretože by
bolo nelogické, keby tak nekonala. Súd následne konanie zastavil, avšak rozhodol, že nemá nárok na

náhradu trov konania žiaden z účastníkov, čo považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za nespravodlivé.
Poukázala na to, že konanie, ktoré vyvolal navrhovateľ svojou žalobou nemožno ovplyvniť z jej strany a
žiadnym spôsobom ona neporušila svoje povinnosti, aby iniciovala podanie takejto žaloby. Bol to práve
navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania svojím späťvzatím žaloby, zavinil trovy konania tým, že
takúto žalobu voči nej podal a následne konanie ukončil späťvzatím. S ohľadom na okolnosti prípadu je
preto spravodlivé, aby jej súd priznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 55 CMP, a to najmä

z dôvodu, že konaním navrhovateľa jej vznikli náklady, na ktoré si musela finančné prostriedky požičať,
pretože pre ňu bolo konanie zásadné a nemohla si dovoliť podceniť dokazovanie a konanie, pretožeby ohrozila svoj príjem a možnosť doštudovať v študijnom programe Poštové inžinierstvo na Žilinskej
univerzite. Toto si pred začatím konania mal povinnosť navrhovateľ uvedomiť a zhodnotiť situáciu, ktorú
aj následne zhodnotil tak, že žalobu zobral späť. Je však nepochybné, že pred späťvzatím žaloby už

vzniklidvaúkonyprávnejpomocinajejstrane,pretožiadala,abysúdzrušilvýrokonáhradetrovkonania,
jej odvolaniu vyhovel a zaviazal navrhovateľa zaplatiť jej náhradu trov konania a právneho zastúpenia
v rozsahu 100 %.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdiť ako vecne správne. Vyslovil názor, že jeho dcéra mala možnosť ovplyvniť podanie žaloby,

jeho dcéra však aj napriek jeho snahám s ním nekomunikuje už dlhšiu dobu. Hoci je plnoletá, komunikuje
s ním len jej matka, aj to len veľmi stroho. Nemá žiadne informácie o tom, ako sa dcéra má, ako sa jej darí
v škole, ani to, či vôbec študuje. Keď sa snažil informovať na jej škole ohľadom štúdia, tak mu odmietli
podať informácie; tieto informácie mu neposkytla ani dcéra, ani jej matka. Podotkol, že má povinnosť
platiť výživné na dcéru a to pravidelne bez omeškania platí, teda plní si svoje povinnosti, dcéra si však tie
svoje neplní, pretože mu nebola schopná ani ochotná poslať od nástupu do ročníka, čo bolo v septembri

2019, potvrdenie o návšteve školy, toto potvrdenie podala až v deň podania žaloby. Pokiaľ by dcéra s ním
komunikovala a plnila si svoje povinnosti voči nemu ako otcovi, tak by k žiadnej žalobe nedošlo. Ďalej
uviedol, že ho veľmi mrzí, že sa s dcérou takto odcudzili, avšak odmieta jej tvrdenia, že sa snaží vyhnúť
plateniu výživného. O zníženie žiadal vždy len na základe vážnych dôvodov, či už zdravotných alebo
sociálnych. Rovnako odmieta tvrdenie, že voči dcére vystupuje šikanózne, vníma to presne opačne,

veľmi ho mrzelo, že ho dcéra nebola ani len navštíviť v nemocnici, keď tam bol hospitalizovaný, rovnako
ako jej nezáujem komunikovať s ním, čo i len cez sms. Počas platenia výživného na neho dokonca spolu
s matkou podali exekučné vymáhanie výživného, ktoré sa preukázalo ako neoprávnené. Na základe
tohto neoprávneného exekučného konania mu bolo doporučené podať trestné oznámenie, ktoré však
odmietol. Aj toto jej správanie prispelo k ešte väčšiemu odcudzeniu a aj k zhoršenej komunikácii. K

podaniu žaloby bol teda nútený, kvôli tomu, že dcéra s nim odmieta komunikovať a neposkytla mu
potrebné informácie o svojom štúdiu.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok,
ďalejlenCMP),beznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1zákonač.160/2015Z.z.(Civilnýsporový
poriadok, ďalej len CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom

rozsahu vo výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
6. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí

úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
7. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
8. V konaniach podľa CMP, v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu
týchto vecí, nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala pomeriavať v

súlade so zásadou úspechu. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj
prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ
konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Ak nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP), musí súd vyhodnotiť
z úradnej moci za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu
trov konania a nejde o konania vymenované podľa § 53 CMP. Pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na
náhradu trov konania a súd sa domnieva, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu
trov konania priznať, má dať účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, priestor na

predstavenie prípadných opačných argumentov a upozorniť ho vopred na túto skutočnosť (rozhodnutie
Ústavného súdu ČR, II.ÚS 828/2006).
10. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné
kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti
prejednávanej veci.

11. Aplikácia § 55 CMP tak predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto
výnimka náležite opodstatnená.
12. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na danú vec správne aplikoval
ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákonneustanovuje inak. Preskúmaním spisu, odvolania dcéry navrhovateľa a vyjadrenia navrhovateľa ani
odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať výnimočné ust. § 55 CMP na danú
vec, keď z odvolania dcéry navrhovateľa síce vyplýva, že táto je študentkou vysokej školy a jej finančné

možnosti sú nepochybne obmedzené, na druhej strane je však z vyjadrenia navrhovateľa zrejmé, že
dcéra s otcom nekomunikuje, tento podľa jeho vyjadrenia nemá dostatok informácií o tom, či dcéra
riadne študuje a teda či jeho vyživovacia povinnosti k nej, príp. v akom rozsahu, naďalej trvá, preto jeho
žalobu o zníženie vyživovacej povinnosti nemožno vyhodnotiť ako šikanóznu. Z obsahu spisu odvolací
súd nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé v zmysle ust.

§ 55 CMP priznať dcére navrhovateľa plnú náhradu trov zastaveného konania.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o
náhrade trov konania potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, z rovnakých dôvodov ako
bolo uvedené vyššie, keď v mimosporových konaniach platí základná zásada, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP), a teda každý z účastníkov si
sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .