Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613207522
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1613207522.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: DENTAL STUDIO 2001, s.r.o.,
Výtocká 16/41, Moravany nad Váhom, IČO: 36 275 387, zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o.,
Dlhá 2, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: Š.O. Q., B.. XX.X.XXXX, W. XXX, I.,
zastúpenému Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111,
o zaplatenie 3.227 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k.
5C/1564/2015-129, zo dňa 10.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.227 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.437 eur od 20.11.2012
do 3.12.2012, zo sumy 3.227 eur od 4.12.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa žalobou zo 17.6.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.227 eur s príslušenstvom
na tom skutkovom a právnom základe, že ako poskytovateľom uzatvoril v ústnej forme so žalovaným
ako objednávateľom zmluvu o poskytnutí služieb v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému stomatologické ošetrenie spočívajúce vo vykonaní
protetickej práce dolnej čeľuste a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú odmenu. Na základe
uzavretej zmluvy žalobca dňa 19.11.2012 vykonal protetické práce dolnej čeľuste žalovaného, ktorý
nenamietal žiadne vady protetickej práce, pričom žalovaný pred vykonaním stomatologického ošetrenia
udelil 15.12.2011 žalobcovi informovaný súhlas s vykonaním zdravotnej starostlivosti. Vykonanie a
prevzatie protetickej práce 19.11.2012 žalobca potvrdil na listine označenej ako „Potvrdenie o vykonaní
stomatologického ošetrenia“ a že túto prácu prevzal bez pripomienok; tieto skutočnosti potvrdil v čestnom
vyhlásení zo 14.06.2013 aj ošetrujúci lekár žalobcu, ktorý osobne protetickú prácu u žalovaného vykonal.
Žalovaný 4.12.2012 čiastočne uhradil sumu 210 eur, avšak sumu 3.227 eur už neuhradil.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie zistil,
že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému stomatologické ošetrenie spočívajúce vo
vykonaní protetickej práce dolnej čeľuste a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú odmenu; zmluva
o poskytnutí zdravotníckej starostlivosti má charakter zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovanému bola 26.7.2012 osadená fixná protetická náhrada a to na kvalitne osadené
implantáty. Žalovaný za tieto práce dňa 26.7.2012 uhradil sumu 6.582 eur z čoho čiastka 5.850 eur

predstavuje vyúčtovanie za 13 implantátov spodnej čeľuste (cena 1 ks implantátu 450 eur), pričom
táto fixná protetická náhrada bola žalovanému osadená po konzultácii a jeho odsúhlasení, teda po
tom ako mal dostatok času si fixnú protetickú náhradu prezrieť, čo sa stalo aj za prítomnosti jeho
partnerky. Žalovaný bol zároveň vopred informovaný, že protetické práce dolnej čeľuste boli vyhotovené
s použitím náhradného kovu, čo považoval ošetrujúci lekár a aj technik, ktorý vyhotovil protetickú
náhradu za správne medicínske rozhodnutie, pretože to vzhľadom na prítomnosť implantátov považovali
za vhodnejšie; iba sekundárnym bolo, že práca bola lacnejšia o hodnotu drahého kovu. Žalovaný prejavil
nespokojnosť po určitom čase (dňa 9.8.2012 kontaktoval ošetrujúceho lekára) s tým, že práca v dolnej
čeľusti je neakceptovateľná, pretože má iný farebný odtieň ako práca v hornej čeľusti. Žalovanému
bolo vysvetlené, že použite zlato-platinovej zliatiny dolnej čeľusti má na výsledný odtieň zanedbateľný
vplyv, čo vyplýva z protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č.
1145/2014. Žalovaný napriek tomu trval na vyhotovení novej protetickej práce, preto sa ošetrujúci lekár
rozhodol žalovanému vrátiť peňažné prostriedky pre jeho subjektívnu nespokojnosť. Žalovaný však s
takým postupom nesúhlasil s odôvodnením, že iba jeho ošetrujúci stomatológ a zubný technik dokážu
urobiť to, čo očakáva; preto sa konateľ žalobcu a zároveň ošetrujúci lekár najmä pre profesionálne
dôvody rozhodol pristúpiť k tomu, že žalovanému bude vyhotovená nová fixná protetická náhrada s
použitím žalovaným požadovanej zlato-platinovej zliatiny v dolnej čeľusti. Žalovanému bolo vysvetlené,
ako sa bude riešiť ďalší postup prác, napriek tomu, že mu bola dodaná dokonalá zubná náhrada a
zároveň bol informovaný, že bude musieť zaplatiť za novo dodanú prácu s tým, že všetky nové práce
budú zdarma a bude mu predložený účet za použitý drahý kov.

3. Ozrejmil, že na platnosť zmluvy o dielo nie je zákonom predpísaná písomná forma; z tohto
záväzkového vzťahu je zhotoviteľ povinný najmä dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutej
lehote, dielo vykonať osobne, prípadne na svoju zodpovednosť u inej osoby a odovzdať hotové dielo do
vlastníctva objednávateľa. Objednávateľ je potom povinný najmä poskytnúť zhotoviteľovi súčinnosť, ak
je potrebná na vykonanie diela, zaplatiť zhotoviteľovi odmenu za vykonanie diela a riadne dielo prevziať.
Medzi stranami bola uzavretá zmluva s lekárom, čo je špecifický druh zmluvy o dielo.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov jednotlivo ako
aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom žalobca dohodnuté dielo (osadenie
implantátov, zhotovenie fixnej zubnej náhrady a súvisiace zdravotné ošetrenie) vykonal tak, ako to
bolo medzi účastníkmi dohodnuté, v lehote a v kvalite, ktorú žalobca považoval za bezvadnú (na
pojednávaní ju ako účastník konania označil ako vynikajúcu). Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo,
že žalobca bol celé obdobie zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému postupoval podľa zmluvy,
zodpovedajúcich zdravotných štandardov a aj v súlade s § 4 ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 6 ods. 1 písm. a),
ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.

5. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie tiež vyplynulo, že žalovaný nemal záujem odstúpiť
od zmluvy, keďže trval na to, aby mu bola vyhotovená nová fixná náhrada z iného (podstatne
drahšieho) materiálu, pričom vopred bol poučený o tom, že toto nové dielo bude treba osobitne
zaplatiť. Žalovaný nepredložil žiadny písomný doklad o tom, že by naozaj u žalobcu kvalifikovane
dodané stomatochirurgické a protetické práce reklamoval; z dokladov o úhrade prác, ktoré žalobca pre
žalovaného vykonal ani nevyplynulo, že by osobitne žalovaný zaplatil za fixnú zubnú náhradu (prvú
v poradí) a ani z tohto dôvodu nemôže ísť o reklamáciu. Taktiež Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Trnava, v protokole č. 1145/2014 konštatuje, že u žalobcu v rámci predmetu
dohľadu nezistil žiadne nedostatky.

6. Na uvedenom základe, keďže žalobca vykonal dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutej lehote a
žalovaný (objednávateľ) si nesplnil povinnosť zaplatiť žalobcovi (zhotoviteľovi) cenu za vykonanie diela,
súd prvej inštancie podľa § 43a, §43c ods. 1, ods. 2, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, § 644, § 500 ods.
1, § 502 ods. 1, ods. 2, § 645 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobe vyhovel. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 % nakoľko bol v spore plne úspešný.

7. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania
(§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesprávnosť rozhodnutia súdu videl najmä v tom, že súd prvej inštancie
sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentmi a riadne neodôvodnil, skutkovo ani právne nevzal do
úvahy skutočnosť, že liečebný plán a rozpočet ošetrenia prác nebol vyhotovený, čo svedčí tomu, že
išlo o reklamáciu, ani sa nevysporiadal s argumentmi, že žalobca nedodržal svoj štandardný postup pri
platbách a inkasovaní platieb po každom vykonanom zákroku, čo svedčí tomu, že išlo o reklamáciu; ďalej
nevzal do úvahy skutočnosť, že dňa 7.8.2012 reklamoval u žalobcu vykonanú prácu, nevzal do úvahy
ani skutočnosť, že potvrdenie o prevzatí protetickej práce bolo neštandardne vyhotovené len pri výkone
prác na spodnej čeľusti a pri výkone prác na hornej čeľusti nebolo vyhotovené, čo opäť svedčí tomu,
že išlo nie o novú objednávku, ale reklamáciu diela. Namietal, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz,
že nová protéza bola vyhotovená na základe jeho požiadavky a napriek jeho vyjadreniu, že vždy pred
začatím prác (teda pri novej objednávke prác) vypracováva liečebný plán a rozpočet ošetrenia, takýto
plán a rozpočet nebol vykonaný pri ďalších prácach. Je teda logické, že ak by za žalobcom prišiel s
objednávkou nového diela, takýto plán by mu pripravil a oboznámil s ním; keďže tak neurobil, jednalo
sa potom o reklamáciu diela. Ďalej argumentoval, že po každom vykonaní prác dovtedy žalobcovi platil
ihneď po vykonaní konkrétneho zákroku, preto nie je logické prečo by v tomto prípade nezaplatil; nakoľko
išlo o reklamáciu, tak žalobca od neho po vykonaní zákroku nežiadal žiadnu úhradu. Pokiaľ by sa so
žalobcom dohodol na úhrade za protetické práce dňa 19.11.2012, tieto práce by uhradil v hotovosti
ihneď po vykonaní ošetrenia, tak ako vždy. Uviedol, že na každom potvrdení vystavenom žalobcom je
uvedené, že pri protetických prácach je pri začatí prác hradená záloha vo výške 50 % celkovej ceny
práce a doplatok zvyšných 50 % sa uskutočňuje v deň odovzdania protetickej práce; uvedený text má
slúžiť ako „všeobecné obchodné podmienky“, ktorými sa lekár a pacienti riadia, nakoľko tento text sa
nachádza na každom z potvrdení; ak by žalobcu navštívil skutočne s novou objednávkou prác, bol by
sa logicky svojimi vlastnými podmienkami riadil a požadoval by 50 % zálohu vopred, čo však nežiadal.
Zotrval na tom, že žalobcom popísaný skutkový stav je nepravdivý a nesprávny a súd prvej inštancie
sa len bezhlavo stotožnil s argumentáciou žalobcu bez toho, aby zohľadnil ním tvrdené skutočnosti;
teda sa dostatočne nevysporiadal s tým, že v danom prípade išlo o vykonanie reklamačných prác a nie
o novú objednávku. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že po štyroch mesiacoch po osadení fixnej protézy
prejavil nespokojnosť, nakoľko reklamáciu vykonal po necelých dvoch týždňoch. Nebolo mu ani zrejmé,
z čoho má pozostávať suma 3.227 eur, nakoľko žalobca uvádzal, že ide o sumu za vykonané práce,
avšak na pojednávaní 7.9.2017 uviedol, že má ísť o sumu za materiál a práce vykonával zdarma.
Opätovne poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie o tom, že vykonané práce nemajú žiadne vady mu
žalobca „podstrčil“ na podpísanie v čase, keď po určitom čase sedenia v zubárskom kresle s otvorenými
ústami a stále počas zákroku čakal na vytvrdnutie lepidla; hoci netvrdil, že nevedel čo podpisuje, ale v
danom okamihu bol dosť nesústredený. Žalobca tak jednoznačne urobil z dôvodu, pretože u neho vadu
diela (protéz) opakovane reklamoval. Okrem toho, uvedené vyhlásenie hovorí, že v danom momente
nenamietal žiadne vady, avšak uvedené nemožno chápať, že sa vzdáva svojich práv reklamovať vady v
budúcnosti. Naviac bolo vyhlásenie žalobcom pripravené účelovo, nakoľko nie je pacientmi podpisované
štandardne, čomu svedčí to, že ho pri prácach na hornej čeľusti nepodpisoval. V neposlednom rade
poukázal na to, že potvrdenie podpísal až po finálnom osadení novej náhrady, teda reklamovanej; netýka
sa teda náhrady, s ktorou bol nespokojný a ktorá mu bola vymenená.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť; s tvrdeniami
žalovaného uvedenými v odvolaní nesúhlasil a považoval ich za účelové, nepravdivé a zavádzajúce.
Opätovne zdôraznil, že plnenia boli žalovanému poskytnuté na základe jeho výslovnej žiadosti pre jeho
subjektívnu nespokojnosť s dovtedy poskytnutým plnením a s prihliadnutím na výslovnú požiadavku, aby
mu bola nová fixná náhrada vyhotovená z iného, oveľa drahšieho materiálu, a nie na základe reklamácie;
žalovaný bol riadne poučený o všetkých skutočnostiach ako aj povahe poskytnutých plnení a najmä o
povinnosti za poskytnuté plnenia zaplatiť odplatu, pričom sa so žalovaným dohodol, že zaplatí len cenu
nového (drahšieho) materiálu a nebude mu účtovať prácu. Žalovaný s podmienkami súhlasil, čo potvrdil
aj svojim podpisom na predložených dôkazoch. V súlade s dohodnutými podmienkami potom vystavil
faktúru za poskytnuté plnenia, ktorú mal žalovaný k dispozícii. Skutočnosť, že žalovaný mal faktúru k
dispozícii a o povinnosti zaplatiť za poskytnuté plnenie vedel preukazuje fakt, že faktúra bola čiastočne
hradená dňa 4.12.2012 v sume 210 eur (za koreňovú výplň a koreňovú nadstavbu). Skutočnosť, že
odplata nebola uhradená v hotovosti po poskytnutí ošetrenia žiadnym spôsobom nepreukazuje, že
nepožadoval od žalovaného úhradu odplaty za poskytnuté plnenia, ani že poskytnuté ošetrenie bolo
z dôvodu údajnej reklamácie. Za účelové považoval tvrdenie žalovaného, že skutočnosť, že išlo o

reklamáciu preukazuje aj fakt, že pokiaľ by išlo o novú objednávku, žalobca by od neho požadoval
zálohu 50 % (ako je to uvedené v texte faktúry); od žalovaného nikdy v minulosti pri poskytovaní
plnení nepožadoval úhradu zálohy vo výške 50 % a to napriek skutočnosti, že takýto text je uvedený
na predmetnej neuhradenej faktúre. O účelovosti tohto tvrdenia svedčí aj fakt, že sa žalovaného na
pojednávaní dňa 10.10.2017 spýtal, či niekedy zaplatil zálohu za niektoré pred tým poskytnuté služby,
pričom žalovaný (podľa názoru žalobcu účelovo) odpovedal tak, že si nepamätá. Ďalej uviedol, že
tvrdenie žalovaného, že mu nebolo zrejmé, z čoho má pozostávať žalovaná suma, je nepravdivé; na
predmetnej faktúre, ktorú mal žalovaný k dispozícii, sú jasne a zrozumiteľne špecifikované jednotlivé
položky a ich cena, takže žalovaný musel mať vedomosť, z čoho pozostáva predmetná žalovaná suma.
V šiestej položke na faktúre je uvedené „práca Dr. Millwood Darryl - materiál“, pričom táto položka bola
v sume 3.227 eur a jej zaplatenie je predmetom sporu. Poukázal na skutočnosť, že pri vystavení faktúry
postupoval v súlade s dohodou so žalovaným, že uhradí nový (drahší) materiál novej fixnej náhrady,
nakoľko na prácu (prvá a druhá položka faktúry v celkovej sume 299 eur) dal žalovanému individuálnu
zľavu v sume 299 eur. Riadne poskytnutie plnení dosvedčuje aj Protokol č. 1145/2014 o vykonanom
dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, ktorý nezistil pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pochybenia. Namietal dôveryhodnosť tvrdení žalovaného aj skutočnosťou, že
na pojednávaní dňa 10.10.2017 tvrdil, že navštívil Dr. Darryla Millwooda v Nemecku dvakrát, avšak
táto skutočnosť je nepravdivá, nakoľko ho navštívil len jedenkrát, čo by preukázal výsluch Dr. Darryla
Millwooda, ktorého navrhol vypočuť.

9. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a argumentoch. Doplnil, že suma
210 eur, ktorá bola hradená 4.12.2012 bola dohodnutá za materiál, ktorý mal byť použitý navyše (nad
rámec reklamácie), teda išlo o úhradu dohodnutej sumy za materiál a nie o čiastkovú úhradu, ako tvrdí
žalobca. Poukázal na nezrovnalosť v tvrdeniach žalobcu, ktorý raz tvrdí, že stomatologické práce boli
poskytnuté so zľavou, raz tvrdí, že boli poskytnuté v plnej cene a raz tvrdí, že boli poskytnuté bezplatne.
Mal za to, že žalobcom popísaný skutkový stav je nepravdivý a nesprávny. Nie je logické, ak spolu zaplatil
žalobcovi 18.180 eur (za dovtedy vykonané práce), aby nezaplatil žalovanú sumu, ktorá je nepomerne
nižšia; žalovanú sumu nezaplatil len preto, že išlo o vykonanú reklamáciu a faktúra bola dodatočne a
účelovo vytvorená. Kľúčovou otázkou v spore je, že protetické práce reklamoval, čo dokazuje aj list
žalobcovi odoslaný 21.1.2013, v ktorom odkazuje na uplatnené reklamácie. Ošetrenie dňa 19.11.2012,
za ktoré si žalobca neoprávnene uplatňuje cenu, bolo následkom jeho predchádzajúceho vadného
plnenia. Argument, že žalobca od neho nikdy v minulosti pri poskytovaní plnení nepožadoval úhradu
zálohy vo výške 50 % a to napriek skutočnosti, že takýto text je uvedený na predmetnej neuhradenej
faktúre, je prostriedkom procesnej obrany v zmysle § 151 C.s.p. a žalobca nepreukázal opak, teda prečo
od neho nepožadoval úhradu zálohy vo výške 50 %; ak na otázku žalobcu či niekedy predtým platil
zálohu bola nepamätám sa, neznamená to, že ju neplatil. Uviedol, že vždy platil po každom vykonanom
zákroku, v tomto prípade (teda pri reklamácii) mu žalobca vystavil faktúru až na záver, čo opäť svedčí
tomu, že nešlo o štandardné ošetrenie (resp. novú objednávku), ale o reklamáciu. Zastával preto názor,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Protokol č. 1145/2014 o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, neskúmal kvalitu poskytnutého ošetrenia, ale iba to, či jeho vykonanie
bolo alebo nebolo lege artis a nemožno z neho automaticky vyvodzovať záver, že plnenie poskytnuté
žalobcom bolo bez vád.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 26.11.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú
správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho
posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu
a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu
žaloby o plnenie 3.227 eur. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj
na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom

uplatňovaného nároku voči žalovanému na zaplatenie 3.227 eur, ktorého sa žalobca domáhal titulom
ceny za dodané dielo (protetickú náhradu). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku spoľahlivým
spôsobom vysvetlil dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.227 eur, keďže žalobca ako
zhotoviteľ vykonal 19.11.2012 žalovaným objednané dielo spočívajúce v osadení fixnej protetickej
náhrady riadne a včas. Svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby, keď mal za to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť objednávateľa zaplatiť za dojednané dielo aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v súvislosti s tvrdením žalovaného, že dodanie
(osadenie) protetickej náhrady dňa 19.11.2012 bolo plnením žalobcu v dôsledku reklamácie vadných
protetických stomatologickým prác z 26.7.2012, teda že bola odstránená pôvodná vadná protetická
náhrada a namiesto nej osadená nová, odvolací súd poznamenáva, že žalovaný svoje tvrdenie
procesnej obrany o reklamácii vád diela v konaní nepreukázal.

13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že 26.7.2012 žalobca poskytol
žalovanému stomatologické vyšetrenie (korunka kovokeramika individual v sume 5.850 eur, nadstavba
na implantát Balance posterior v sume 732 eur) a dňa 19.11.2012 osadil žalovanému fixnú protetickú
náhradu na dolnej čeľusti a vystavil potvrdenie o vykonaní stomatologického ošetrenia (sňatie fixnej
náhrady v sume 143 eur, provizórna korunka zhotovená v ambulancii v sume 156 eura, zľava v sume
299 eur, koreňová výplň v sume 150 eur, koreňová nadstavba FRC čapom v sume 60 eur, práca Dr.
Millwood Darryl - materiál v sume 3.227 eur).

14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

15. Odvolací súd dodáva, že teória hovorí aj o tzv. presúvaní dôkazného bremena; ide o rozdelenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie
tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

16. Pokiaľ žalovaný v spore tvrdil, že protetickú náhradu osadenú dňa 26.7.2012 reklamoval, t.j.
kvalifikovaným spôsobom uplatnil voči žalobcovi vady dodaného diela, bolo jeho procesnou povinnosťou
prostriedkami procesnej obrany túto skutočnosť aj preukázať; žalobca totiž jeho tvrdenie poprel tým, že
po niekoľkých týždňoch sa žalovaný dostavil na pracovisko a vyjadril nespokojnosť s estetickou stránkou
mostíka a napriek nesúhlasu žalobcu s argumentáciou žalovaného sa vzájomne dohodli, že sa vypracuje
nový mostík zo zliatiny zlata a platiny.

17. Nakoľko z nesporných tvrdení strán sporu vyplýva, že protetická náhrada osadená žalovanému
dňa 26.7.2012 bola z vyrobená z obyčajného kovu a fixná protetická náhrada osadená žalovanému
19.11.2012 bola vyhotovená zo zliatiny zlata a platiny, pričom na tomto postupe, t.j. vyhotovení novej
protetickej náhrady z iného materiálu, sa strany sporu výslovne dohodli, potom nemožno dospieť k inému
logickému záveru, že dodanie v poradí druhej protetickej náhrady 19.11.2012 už muselo byť nevyhnutne
novým dielom a to na základe objednávky žalovaného.

18. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že osadenie fixnej protetickej náhrady žalovanému
19.11.2019 z podstatne drahšieho materiálu (zliatiny zlata a platiny), vylučuje, že jej osadenie bolo
výsledkom, teda plnením žalobcu z titulu reklamácie protetickej náhrady 26.7.2012, ktorá bola z (iba)
lacnejšieho bežného kovu.

19. V súvislosti s konkrétnou námietkou žalovaného v konaní, že na fixnej protetickej náhrade na dolnej
čeľusti osadenej 26.7.2012 bola použitá iná farba ako na horných zuboch, t.j. nebol spokojný s estetickou
stránkou mostíka, hodno podotknúť, že už sama podstata tejto námietky (namietanej vady) nemôže

vyústiť v dodanie protetickej náhrady z iného a najmä nie drahšieho materiálu (zlata a platiny); teda
spôsob vyriešenia reklamácie tejto vady (výhrady) nemohol z povahy veci spočívať v dodaní podstatne
(materiálovo) inej protetickej náhrady.

20. Z uvedeného preto nemožno dospieť k inému záveru, že dodaním objedaného diela - protetickej
náhrady, ktorá bola žalovanému 26.7.2012 osadená, bolo dielo (č. 1) žalobcom zhotovené a dodané;
týmto bol tento skorší zmluvný vzťah medzi stranami vyriešený (splnený) a osadením fixnej protetickej
náhrady 19.11.2012 bolo dodané úplne nové dielo (č. 2); tieto hodnotiace závery odvolacieho súdu (a
totožné s vyslovenými súdom prvej inštancie) sú zvýraznené aj skutočnosťou, ktorú žalovaný taktiež
v konaní nepoprel a to, že za protetickú náhradu osadenú 26.7.2012 žalobcovi neplatil, nakoľko ako
vyplýva z vyúčtovania tohto stomatologického ošetrenia, platil iba za osadenie 13 zubných implantátov
v sume 5.850 eur.

21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného v odvolaní, že osadenie protetickej
náhrady 19.11.2012 bolo v dôsledku reklamácie protetickej náhrady osadenej 26.7.2012 preukazuje aj
skutočnosť, že pri osadení protetickej náhrady 19.11.2012 žalobca nepožadoval zaplatenie zálohy 50
% z ceny prác, tak ako to má uvedené v obchodných podmienkach napriek tomu, že to predtým od
neho vždy požadoval, ani vopred nevyhotovil plán prác; uvedené námietky totiž nie sú vecne spôsobilé
spochybniť vyššie uvedené závery, že osadenie zubnej náhrady 19.11.2012 bolo realizované žalobcom
na základe novej objednávky, nakoľko žalovaný v spore nepreukázal, že žalobca mu pred dodaním
(osadením) protetickej náhrady (č. 1) dňa 26.7.2012 predložil nejaký plán prác, pričom nepožadovanie
zálohy na novú protetickú náhradu (č. 2) bolo v celku logickým dôsledkom narušenia vzájomnej dôvery
medzi stranami a snahou žalobcu vyriešiť záležitosť žalovaného k spokojnosti.

22. Pretože žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu za objednanú fixnú protetickú náhradu osadenú
19.11.2012, t.j. sumu 3.227 eur, ktorá nesporne vyplýva nielen z potvrdenia o vykonaní stomatologického
ošetrenia z 19.11.2012 (ale aj faktúry vystavenej Dentallabor-Gemeinschaft, Millwood OHG, č.
119/167/00301) a z tohto potvrdenia (vyúčtovania) v sume 3.437 eur zaplatil dňa 4.12.2012 iba sumu
210 eur, súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.227 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.437 eur od 20.11.2012 do 3.12.2012 a zo sumy 3.227
eur od 4.12.2012 do zaplatenia.

23. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd
vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 2. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.