Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209305
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717209305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne T.., právne zastúpená
JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Konštantínova 3308/6, Prešov, proti žalovanej Prvej stavebnej
sporiteľni a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 02.10.2017 č. k.

17C/49/2017-25, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanej, aby sa
zdržala výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese
S., obci S. katastrálne územie S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, na X. poschodí

vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici W.-X. s podielom priestoru XXXX/XXXXXX na
spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele C-KN parc.
č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria odo dňa doručenia
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalobkyni uložil povinnosť do 60 dní podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti záložnej zmluvy
so zmluvnými stranami totožnými so stranami sporu v tomto konaní.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa so žalovanou uzavreli Zmluvu o
zriadení záložného práva ako zabezpečenie zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
vokreseS.,obciS.katastrálneúzemieS.,zapísanénalistevlastníctvač.XXXX,bytč.XXnaX.poschodí
vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici W.-X. s podielom XXXX/XXXXXX na spoločných

častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele C-KN parc. č. XXXX/
XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalovaná úver predčasne ukončila
listom z 13.02.2017 a zosplatnila úver. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán bola preukázaná
vykonaným dokazovaním. Táto je odôvodnená hrozbou zmeny osoby vlastníka nehnuteľností, pričom
hrozba zmeny osoby vlastníka vyplýva z bezprostrednej hrozby dražby nehnuteľností. V konaní bola
osvedčená vecná legitimácia žalobkyne na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Potreba dočasnej úpravy pomerov je daná
aj právom na ochranu obydlia dotknutých osôb. Neodkladné opatrenie súd prvej inštancie posúdil ako
primerané a nezasiahne do práv iných strán sporu nad nevyhnutnú mieru.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Ako dôvod uviedla,
že k výkonu záložného práva pristupovala riadne v súlade so zákonom, nakoľko disponuje splatnou

pohľadávkou zabezpečenou záložným právom k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď opomenul, že jediným prostriedkom obrany záložcu vspojitosti s výkonom záložného práva záložného veriteľa má byť žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby
v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z a návrh žalobcu označený ako žaloba o zdržanie
sa výkonu záložného práva zo dňa 21.09.2017 mal súd prvej inštancie zamietnuť ako svojvoľné a

bezúspešné uplatňovanie práva. Tvrdenia žalovanej uvedené v bode 6 žaloby sú neopodstatnené.
Žalovaný pristúpil v zmysle č. X prvá veta v spojení s bodom 10.1 tohto článku k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 13.02.2017, a to listom označeným ako oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.03.2017 adresovaný dlžníkovi aj žalobkyni. Tomuto zosplatneniu
predchádzalo upozornenie dlžníka a žalobkyne na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti listami

zo dňa 13.01.2017, ktoré boli doručené dlžníkovi dňa 18.01.2017 a žalobkyni dňa 23.01.2017. Dlžníkovi
a záložcovi bola poskytnutá doba viac ako 30 dní v zmysle § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka na
splatenie splatnej pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere a rovnako začatie uskutočňovania výkonu
záložného práva, ktoré bolo oznámené katastrálnemu odboru Okresného úradu S.. Žalovaná namietala,
že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývajú obsahové náležitosti upozornenia spotrebiteľa zo
strany dodávateľa na možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu. Podstatou takéhoto upozornenia je

len informovanie o možnosti využitia práva dodávateľom a poskytnutie dodatočnej lehoty spotrebiteľovi
na doplatenie dlžnej sumy splátok, aby sa spotrebiteľ mohol riadnym doplatením omeškaných splátok
vyhnúť zosplatneniu dlhu. Podľa žalovanej neexistuje žiadny dôvod na to, aby predmetné záložné právo
nemohlo byť vykonané. Návrh žalobkyne je zavádzajúci, výslovne účelový a neoprávnene sa snažiaci
zabrániť výkonu záložného práva na úkor žalovanej. Neodkladné opatrenie nemôže byť zneužívané

ako prostriedok procesnej obrany dlžníka pred realizáciou uhradzovacej funkcie záložného práva.
Na základe všeobecných a ničím nepodložených tvrdení nesmie byť favorizovaný dlžník, ktorý je v
omeškaní so zaplatením pohľadávky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neprimerane zasiahlo do práv
žalovanej, a to všetko bez náležitého odôvodnenia. Tým bolo porušené právo žalovaného na súdnu
a inú právnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako aj samotný princíp právnej

istoty. Žalovaná navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť, eventuálne napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení z § 379 CSP a bez nariadenia ústneho
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozhodnutie súdu prvej inštancie
o neodkladnom opatrení v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu
neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese S., obci S. katastrálne územie S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, byt

č. XX, na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici W.-X. s podielom priestoru
XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na
parcele C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.8. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o zriadení
záložného práva ako zabezpečenie zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a

XXXXXXXXXX, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
bode 11 tohto uznesenia.

9. Odvolací súd má za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k predčasnému ukončeniu úveru, a to
listom zo dňa 13.02.2017 a následne k zosplatneniu úveru.

10. Žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na neoprávnené
zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho má byť toto zosplatnenie neúčinné.

11. Žalovaná v odvolaní skutočnosti tvrdené žalobkyňou spochybňovala.

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Z
tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pri vydaní
konečného rozhodnutia vo veci samej. Postačuje osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu pripojených listín a skutkových okolností
z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010 z 29.07.2010).

13. Rozhodným hľadiskom pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, aby boli dočasne upravené
pomery strán a aby sa tak zabránilo vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutej strany. Cieľom neodkladného
opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na
takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do

konečného rozhodnutia vo veci samej.

14. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahu do základných práv účastníkov konania (z nálezu

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn IV.ÚS 89/02 z 18.06.2002).

15. Z listín tvoriacich obsah spisu odvolací súd zistil, že žalovaná oznámila listom zo dňa 07.03.2017
žalobkyni začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka predajom
nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. Predmetom dražby by mala byť,

ako z oznámenia vyplýva, aj nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia býva spolu s
osobami jej blízkymi, pričom má ísť o jediné obydlie slúžiace na ich bývanie. Z tvrdení žalobkyne, ktorými
bol návrh odôvodnený, vyplývajú jej pochybnosti o účinnom a oprávnenom zosplatnení úveru.

16. V prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila potrebu takého zásahu súdu v zmysle nariadenia

neodkladného opatrenia, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Vzhľadom na
účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie ochrany, pričom ochranu je možné poskytnúť aj
spochybnenému právu, má odvolací súd za to, že bolo dôvodné predbežne upraviť pomery strán sporu.
Napokon, každá strana sporu si musí byť vedomá toho, že jej pomery môžu byť dočasne upravené
inštitútom neodkladného opatrenia, pričom jeho obsah nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku

právoplatne skončeného konania vo veci samej.

17. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k nevyváženému zásahu do práv žalovaného.
Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná ochrana, žalovaný je naďalej záložným veriteľom, a
preto aj zásada primeranosti neodkladného opatrenia je zachovaná.

18. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s povinnosťou žalovanej zdržať sa výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX, katastrálne územie S., vyplýva z toho,
že vykonaniu dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností nemôže žalobkyňa zabrániť a ďalšou realizáciouzáložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobkyne na obydlie a vlastníctvo, a to
bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne o veci samej.

19. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že uložením povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu
záložného práva nevznikne žalovanej žiadna škoda, naproti tomu ak by súd návrh žalobkyne zamietol,
táto by stratila svoje obydlie. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne
možnýlenpodanímžalobyoneplatnosťdražby,čobyspôsobiloďalšietrovyavýdavky.Nadruhejstrane,
ak by bola v tomto konaní úspešná žalovaná, môže záložné právo vykonať a domáhať sa od žalobkyne

zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov. Tiež je potrebné dodať, že žalobkyňa a dlžník sú ochotní
splácať úver mesačnými splátkami, pričom žalovaná vždy bude mať možnosť domáhať sa svojich práv
súdnou cestou. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobkyňa
brániť pred predajom jej obydlia.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci
C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., na ktorý upozornil aj odvolateľ.

21. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej
strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu

tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe
§ 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce
pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31
a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol
účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa,

zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej.
Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade
spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so
spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal
pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú

kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti,
že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je
nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže
vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu
dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho

dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11).
(64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z
najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri
rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č.

27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom
7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ
ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho
ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval
predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone

rozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatietakýchtoopatrení
potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok
Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu
prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať
primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť

vnútroštátny súd.“

22. Na margo odvolacích námietok ohľadne nároku uplatňovaného vo veci samej odvolací súd uvádza,
že neodkladným opatrením sa poskytuje len dočasná ochrana ohrozeného práva a pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby súd skúmal a dokazoval dôvodnosť nároku vo veci

samej. V tomto štádiu konania nemožno predpokladať rozhodnutie vo veci samej, prípadne iné končené
rozhodnutie (napr. zastavenie konania na základe späťvzatia), preto pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia toto hľadisko nemôže zastávať rozhodujúcu úlohu.23. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ustanovenie § 324 ods. 1 CSP, podľa
ktoréhopredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súd v zmysle
ustanovenia § 330 ods. 1 CSP môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

24. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným
predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy, pokiaľ nie sú dané

podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené, tak ako v tomto prípade,
dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu.
Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené, nie je opatrením konečným, ale jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie exekúcie.

25. V danom prípade žalovaná síce uvádza skutočnosti, ktoré iste nie sú bez právneho významu, avšak
tieto bude musieť posúdiť súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej. Až v tomto konaní sa s
konečnou platnosťou rozhodne či výkon záložného práva je prípustný alebo nie.

26. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia

nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie preto teória práva
označujeakoosvedčovanie.Narozdieloddokazovaniaosvedčovanieznamená,žesúdprostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované

skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky
zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na
potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného
opatrenia.

27. Keďže podmienky umožňujúce nariadiť neodkladné opatrenie boli žalobkyňou dostatočne
osvedčené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).