Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230043
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117230043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: L. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 3 745,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 09. 2018 č. k. 16Csp/287/2017-80, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa 5,05% úroku
z omeškania zo sumy 2.244,37 eura od 08.06.2017 do zaplatenia povinnosti plniť do 3 dní a náhrady

trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania
vo výške 412,80 eura zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 244,37
eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 08. 06. 2017 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.) a žalobcovi proti
žalovanému priznal náhrada trov konania v rozsahu 19,86 %.

2. Rozhodol tak po zistení, že dňa 08. 04. 2013 právny predchodca žalobcu (B. banka, a.s.) a žalovaný
uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej sa banka zaviazala žalovanému poskytnúť
peňažné prostriedky vo výške 4 000 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 72-och
pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,85 eura, splatných v 8. deň kalendárneho mesiaca s
tým, že prvá splátka bola splatná 08. 05. 2013 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 08.
04. 2019. Konštatoval, že v zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 19 %, RPMN je v zmluve

stanovená 20,74 %, priemerná RPMN 18,86% a celková výška nákladov spojená s úverom je vo výške
2 707,90 eura a je v nej zaškrtnuté políčko, že spotrebiteľ žiada o základný súbor poistenia. Výzvou zo
dňa 23. 10. 2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok vo
výške 536,58 eura do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a upozornil ho, že ku dňu 22. 10. 2014 je
pohľadávkaviacako3mesiacepolehotesplatnosti.Výzvounapredčasnésplatenieúveruzodňa10.11.
2014 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že pohľadávka sa k 10. 11. 2014 stala predčasne
splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 4 269,82 eura do 10 kalendárnych

dní od doručenia výzvy, ktorá zásielka sa vrátila s reláciou pošty adresát neznámy. Z aktuálneho stavu
úveru ku dňu 07. 06. 2017 zistil, že žalovaný uhradil splátky vo výške 1 342,83 eura v období od 08.
05. 2013 do 23. 05. 2017, ktorá bola započítaná vo výške 116,88 eura na poplatky, vo výške 971,24
eura na zmluvné úroky a úroky z omeškania a vo výške 254,71 eura na istinu. Zo zmluvy o postúpenípohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 06. 2017 a jej príloh mal preukázané, že právny predchodca žalobcu
ako postupca previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Rozhodnutie v zastavujúcej
časti oprel o ust. § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pretože žalobca vzal svoju žalobu späť v časti úrokov
a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 23. 05. 2017, t. j. v sume 412,80 eura, pričom k späťvzatiu
došlo ešte pred otvorením pojednávania a súhlas žalovaného k spätvzatiu tak nebol potrebný.

3. V zostávajúcej časti aplikoval ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g) , § 9 ods. 2 písm. j), ods. 9, § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“),
§ 52 ods. 1, 3 a 4, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2013. Mal za preukázané, že právny

predchodca žalobcu a žalovaný dňa 08. 04. 2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej
právny predchodca žalobcu neuviedol správnu výšku nákladov spojených s úverom, ktorá v skutočnosti
bola 3.117,20 eura, pričom podľa zmluvy, je uvedená suma 2.707,90 eura. Uvedenie nesprávnej výšky
nákladov spojených s úverom tak spôsobilo, že RPMN vyčíslená v zmluve vo výške 20,74% nie je
v správnej výške a táto by bola pri správnom prepočte 23,51%. Vyvodil preto, že RPMN je v zmluve

vyjadrená v neprospech spotrebiteľa, čo mohlo spôsobiť u spotrebiteľa nesprávne rozhodnutie sa z
hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru a uvedený nedostatok je v zmysle § 11 ods. 1
písm. d) ZoSÚ sankcionovaný tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s
tvrdením žalobcu, že v žalobe je uvedené, že ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení
schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistenie podľa Sadzobníka a v

prípade, ak ide o dobrovoľné poistenie, takéto sa nezapočítava do celkových nákladov úveru uviedol, že
žalobca, resp. jeho právny predchodca nepreukázal, že poistenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou
pre poskytnutie úveru. V tomto smere argumentoval, že zo samotnej zmluvy o úvere nevyplýva, že vo
výške mesačnej splátky je zahrnutý aj poplatok za poistenie (jeho výška vyplýva zo Sadzobníka) a pri
formulácii zmluvy, ktorá pri poistení ponúka len možnosť zaškrtnúť políčko základný súbor poistenia a

komplexný súbor poistenia bez možnosti poistenie odmietnuť, je ťažko predstaviteľné , že priemerný
spotrebiteľ žiadajúci o poskytnutie úveru by odmietol označiť jednu z ponúkaných možností a s bankou
by „rokoval“ o potrebe poistenia. Naviac v zmluve je zvolené políčko so žiadosťou o základný súbor
poistenia vopred predtlačené počítačovou technikou, čo rovnako navodzuje dojem, že bolo podmienkou
získania úveru a vo výške mesačnej splátky musia byť zahrnuté aj iné poplatky, o ktorých veriteľ v čase

uzavretie zmluvy vedel a neboli v zmluve uvedené ani zohľadnené pri výpočte RPMN. Uviedol tiež, že
preskúmavaná zmluva o úvere neobsahuje tiež údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ a nepostačuje, ak veriteľ do zmluvy uvedie čo celkovú čiastku úveru tvorí,
pričom tento údaj je náležitosťou zmluvy, s absenciou ktorej zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy. Uzavrel, že žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom vo

výške 4.000 eur a uhradenými platbami vo výške 1.755,64 eura (1.342,83 eura zaplatené do vyčíslenia
uplatňovanej pohľadávky + 412,81 eura zaplatené po vyčíslení pohľadávky), t. j. na sumu 2 244,37 eura,
ktorú žalobcovi priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 08. 06. 2017, ktorým
dňom bol žalovaný už preukázateľne v omeškaní s ohľadom na to, že ku dňu 10.11.2014 bola vyhlásená
splatnosť úveru. Konštatoval, že ku dňu 10. 11. 2014 základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky predstavovala 0,05%, a preto žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% a nie
vo výške 5,25% tak ako si ho uplatnil, z ktorého dôvodu žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Dôvodil, že žalobcovi bola zo sumy
3.745,29 eura s príslušenstvom priznaná suma 2.244,37 eura s príslušenstvom, jeho úspech v spore tak
predstavuje 59,93 % a úspech žalovaného 40,07 %, čo vyjadruje miera a úspech žalobcu v spore 19,86

% (59,93 - 19,86) a znamená právo žalobcu proti žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania práve takýmto percentom, pričom o ich výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie len v časti výroku, ktorým bol žalobcovi prisúdený

5,05% úrok z omeškania zo sumy 2.244,37 eura od 08.06.2017 do zaplatenia, uložená mu povinnosť
plniť priznanú pohľadávku do 3 dní a do výroku o náhrade trov konania. Žiadal ho zmeniť tak, že mu bude
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.192,40 eura v 6 mesačných splátkach vo výške 365,40
eura splatných do 30-teho dňa v mesiaci, najneskôr do 08.04.2019 a žiadnej zo strán nepriznať právo nanáhradutrovkonania.Nestotožnilsasozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcovivznikolnároknaúrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 08. 06. 2017. Stotožnil sa so záverom provinštančného súdu, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 2.244,37 eura

ako rozdiel poskytnutej istiny a zaplatených splátok, avšak nesúhlasil s priznaním úroku z omeškania
5,05% z tejto sumy od 08.06.2017 do zaplatenia. Tvrdil, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zmluva o úvere zostáva naďalej platnou a termín
splatnosti úveru je dňa 08. 04. 2019, tak ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere. Prezentoval názor, že
vykonanými úhradami splátok ku dňu 10. 11. 2014 uvedenými žalobcom ako deň zosplatnenia úveru,

nemohlo dôjsť k omeškaniu splácania. V tomto smere argumentoval, že pokiaľ je úver vo výške 4.000
eur považovaný za bezúročný a bez poplatkov a mal ho splatiť v 72 mesačných splátkach, tak mesačná
splátka mala byť vo výške 55,55 eura. Ku dňu 23. 10. 2014, kedy bol veriteľom vyzvaný na zaplatenie
omeškaných splátok vo výške 536,58 eura, mal žalobcovi uhradiť 18 splátok po 55,55 eura, čiže celkovo
1.000eur, pričomuhradilsumu1.242,72eura.Kudňu23.10.2014pretonebolvomeškanísosplácaním
a žalobcovi uhradil v splátkach o 242,72 eura viac. Dňa 10. 11. 2014 tak nemohlo nastať zosplatnenie

úveru podľa § 53 ods. 9 OZ. Uviedol, že žalobca ho doposiaľ nevyzval k splateniu úveru a úver sa
ešte nestal splatným. Nesúhlasil tiež s úhradou prisúdenej sumy v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku majúc za to, že by túto mal uhradiť v splátkach, pričom posledná by bola splatná dňa 08. 04.
2019. Dodal, že od 20. 08. 2018 uhradil na účet žalobcu sumu 51,60 eura. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti nesúhlasil ani s priznaním nároku žalobcu na úhradu trov konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. V danej veci sa žalobca žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 745,29 eura ako

úverovejistinys19%úrokomod08.06.2017dozaplateniaas5,25%úrokomzomeškaniaod08.06.2017
do zaplatenia a sumy 2.509,77 eura ako vyčíslených úrokov ku dňu 23.05.2017 na tom skutkovom
základe, že jeho právny predchodca - B. banka, a.s. so žalovaným uzatvorili dňa 08. 04. 2013 zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, ktorý žalovaný splácal
len čiastočne, preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10. 11. 2014. Súd prvej inštancie

preskúmavaným rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vo výške 412,80
eura zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.244,37 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.244,37 eura od 08. 06. 2017 do zaplatenia a to do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.) a žalobcovi proti
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 19,86% (výrok IV.). Žalovaný odvolaním napadol

tento rozsudok len v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05
% zo sumy 2.244,37 eura od 08. 06. 2017 do zaplatenia a povinnosť plniť do 3 dní, ako i vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, ktoré sú predmetom tohto odvolacieho konania, keď v ostatných
výrokoch nadobudlo rozhodnutie pre absenciu odvolania strán sporu právoplatnosť.

8. Z hľadiska skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, z ktorého vychádzal i odvolací súd, bolo
v preskúmavanej veci preukázané, že právny predchodca žalobcu (. banka, a.s.) a žalovaný dňa 08.
04. 2013 uzatvorili zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX na základe ktorej sa banka zaviazala žalovanému
poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 4 000 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 72-
och pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,85 eura, splatných v 8. deň kalendárneho mesiaca s

tým, že prvá splátka bola splatná 08. 05. 2013 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 08. 04.
2019. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 19 %, RPMN vo výške 20,74 %, priemerná
RPMN vo výške 18,86 % a celková výška nákladov spojená s úverom v sume 2.707,90 eura. Listom
zo dňa 22. 10. 2014 právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 OZ oboznámil žalovaného, že
ku dňu 22. 10. 2014 je jeho pohľadávka viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 536,58 eura,

pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 490,92 eura, poplatkov vo výške 35,96 eura a poistného vo
výške 9,70 eura a vyzval žalovaného na jej zaplatenie do 15 dní od doručenia, zároveň s upozornením
na využitie ust. § 565 OZ a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.
Následne písomným podaním zo dňa 10. 11. 2014 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil,že pohľadávka sa k 10. 11 .2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 4 269,82 eura do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Právny predchodca žalobcu
ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 06. 2017 a jej príloh previedol

predmetnú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka.

9. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho
nesprávne intepretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Táto odvolacia námietka však naplnená nebola.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci v odvolaním napadnutých častiach dospel k záveru, že súd prvej

inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom upraveným v § 191
CSP, použil správny právny predpis, ktorý aj správne vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd keďže sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ako
i s odôvodnením preskúmavaného rozsudku v napadnutých výrokoch, využijúc postup podľa § 387 ods.

2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

11. Reagujúc na námietky odvolateľa, odvolací súd prioritne poukazuje na to, že v zhode so súdom prvej
inštancie nemal pochybnosti o tom, že sporom dotknutá zmluva, z ktorej žalobca vyvodzuje uplatnený
nárok je zmluvou spotrebiteľskou, čo ani žiadna zo sporových strán nerozporovala, na základe ktorej

právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti sa zaviazal poskytnúť
žalovanému ako fyzickej osobe peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal zaplatiť v pravidelných
splátkach, pričom pri uzatváraní zmluvy nevystupoval v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti. Na daný právny vzťah zo zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka tak bolo potrebné
aplikovať i ust. § 52 a nasl. OZ, ako i normy spotrebiteľského práva, vrátane zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, ako to správne učinil súd prvej inštancie.

12. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

13. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania ; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

16. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. V nadväznosti na zhora citovanú zákonnú úpravu je potrebné zdôrazniť, že predčasné
zosplatnenieúverupredstavujevosvojejpovahejednostrannýsankčnýinštitút,ktorýumožňujeveriteľovi
zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Pri predčasnom amimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, teda zosplatnením úveru nastáva stav,
keď veriteľ má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. Splatnosť

celej pohľadávky tak nastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní. Je
tak v dispozičnej autonómii veriteľa, aby sa rozhodol, kedy a ako využije svoje oprávnenie vyzvať
dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky, pričom toto oprávnenie ani nie je povinný využiť a k zosplatneniu
spotrebiteľského úveru ani pristúpiť nemusí. Ak sa však rozhodne ho využiť, musí postupovať v súlade
s právnou úpravou obsiahnutou v § 53 ods. 9 OZ.

19. V súdenej veci v obsahu spisu vyplýva, že veriteľ postupoval v zmysle § 565 OZ, keď podľa bodu
3.12 všeobecných obchodných podmienok účinných od 23.06.2012 (ďalej len VOP) bol oprávnený
vyzvať žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie s plnením splátok v zmluve o úvere
dohodnutých a zároveň toto právo uplatnil po uplynutí 3 mesiacov omeškania so zaplatením niektorej
z nesplatených splátok, pričom súčasne upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva v zákonnej

lehote, nie kratšej ako 15 dní. Z platobnej histórie úveru je totiž zrejmé, že žalovaný nezaplatil 9.
- 11. splátku (08.01.201, 08.02.2014 a 08.03.2014) a ani žiadne splátky v období od 08.09.2014 do
23.05.2017, čím sa dostal do omeškania s ich platením. Pri dodržaní ust. § 53 ods. 9 OZ tak mohol
veriteľ uplatniť svoje právo zosplatniť úver, k čomu došlo jeho oznámením zo dňa 10.11.2014 o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, preto záver prvoinštančného súdu o mimoriadnom predčasnom zosplatnení

úveru k 10.11.2014 je potrebné považovať za správny.

20. Keďže ust. § 559 ods. 2 OZ ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas, pričom nesplnenie
tejto povinnosti má za následok omeškania dlžníka (§ 517 ods. 1 veta prvá OZ), veriteľovi vzniká
právo požadovať od dlžníka popri plnení i úroky z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím

predpisom. Znamená to, že za čas po zosplatnení úveru patrí veriteľovi okrem plnenia aj právo
na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru poskytnutému žalovanému a ustálil, že nezaplatená časť istiny úveru ku dňu
jeho zosplatnenia predstavuje sumu 2.244,37 eura, ktorý s ohľadom na absenciu odvolania strán sporu
nepodliehal prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Vychádzajúc z uvedeného tak na strane právneho

predchodcu žalobcu ako veriteľa vznikol nárok na zaplatenie zostatku istiny úveru v prisúdenej výške,
čomu korešponduje povinnosť žalovaného v tomto rozsahu ju žalobcovi zaplatiť. Splatnosť nastala v
danom prípade po uplynutí 10-dňovej lehoty od doručenia výzvy žalovanému na úhradu dlhu spolu s
oznámením o zosplatnení úveru v súlade s bodom 3.4 VOP, keďže obsah úverovej zmluvy nepreukazuje
inú dohodu. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s plnením, preto dôvodne

súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne od
08.06. 2017 do zaplatenia, t.j. od doby uplatnenej žalobcom v žalobe, pričom súd prvej inštancie správne
určil i výšku úroku z omeškania.

21. Vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku

žalovaného, že v dôsledku záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, zmluva o úvere zostáva
platnou ohľadne termínu splatnosti úveru dňa 08.04.2019 a že ku dňu 10.11.2014 nemohlo dôjsť k
omeškaniu jeho splácania, keď pri dohodnutých 72-och splátkach pri úvere 4.000 eur by mesačná
splátkačinila55,55 eura,čobyznamenalo,žekudňuvýzvyžalobcu,t.j.k23.10.2014uhradilvsplátkach
o 242,72 eura viac. V tomto smere odvolací súd uvádza, že i keď v zmluve bola dohodnutá konečná

splatnosť úveru až ku dňu 08.04.2019 s celkovým počtom 72 splátok, k naplneniu tohto by mohlo dôjsť
len za predpokladu, že by povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi nielen istinu úveru, ale aj
ním vyčíslené celkové náklady spojené s poskytnutím úveru (úroky, poistné, poplatky), na ktoré sa
žalovaný v zmluve zaviazal a v ktorej celkovej sume sa odrazila i konštrukcia zmluvných podmienok
týkajúcich sa údajov o konečnej splatnosti úveru a počte splátok. Úvahy predkladané žalovaným, že úver

vovýške4.000eurbymalbyťrozloženýdo72-ochsplátokstermínomkonečnejsplatnosti08.04.2019sú
neudržateľné, keď zo zmluvy nevyplýva, že by si zmluvné strany dohodli vnútornú skladbu jednotlivých
splátok a zadefinovali, v akej časti sa splátka skladá zo splátky istiny, z úrokov, z poplatkov, len v ktorom
prípade by teoreticky bolo možné o tom uvažovať, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde. Naviac
je potrebné diferencovať medzi úrokom z úveru ako odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky a

úrokom z omeškania ako zákonnou sankciou pre prípad vzniku omeškania na strane dlžníka, pretože
ide o dva samostatné inštitúty. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má dopad výlučne na
nedôvodnosť uplatnených nárokov v tomto smere, nie však na dôvodnosť nároku na zaplatenie úroku
z omeškania, ako sankcie pre prípad vzniknutého omeškania.22. K žalovaným namietanej lehote splatnosti žalobcovi priznaného plnenia odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie správne postupoval, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie prisúdenej sumy s

príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti odkazuje na ust. § 232 ods.
3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Citované ustanovenie vychádza zo zásady, že lehota na plnenie je 3-dňová a len v odôvodnených

prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu alebo povoliť plnenie v splátkach. Ak má súd za to, že je namieste
určiť na plnenie dlhšiu lehotu, alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku
rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo
zdôvodnilitakýtozáversúdu.Hľadiskamipreúvahusúdu,čimážalovanému,ktoréhoplatobnúpovinnosť
určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a
v konaní prejavená jeho snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých

splátok v prípade ich nedodržania, povaha prejednávanej veci, osobné pomery strán sporu a pod.
Žalovaný v odvolaní sa síce domáha umožnenia mu splácať dlžnú sumu v splátkach, avšak túto
požiadavku nielenže nepodložil žiadnym dôkazom, ale ani neozrejmil svoju situáciu a neprezentoval
svoje osobné, sociálne a majetkové pomery, odôvodňujúce aplikáciu § 232 ods. 3 CSP. Skutočnosť, že
žalovaný len požaduje plnenie v splátkach a nepreukáže jeho opodstatnenosť, využitie tohto inštitútu

neumožňuje, pričom samotná výška dlhu nemôže byť sama o sebe dôvodom na povolenie zaplatenia
priznaného plnenia v splátkach bez preukázania ďalších okolností v tomto smere významných.

24. Žalovaný svojim odvolaním napadol i výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý súd prvej
inštancie oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. V intenciách tohto, na vec sa vzťahujúceho ustanovenia, súd prvej inštancie
i správne postupoval a s ohľadom na pomerný úspech strán v spore priznal žalobcovi náhradu trov
konania vyjadrenú percentom, zodpovedajúcim čistému úspechu žalobcu v konaní. Odvolací súd v
ďalšom preto odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere, ktoré si osvojil,
a preto ho duplicitne opakovať nebude.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti týkajúcej sa žalobcovi priznaného 5,05% úroku z omeškania zo sumy 2.244,37 eura od 08.06.2017
do zaplatenia, povinnosti žalovaného plniť prisúdenú sumu s príslušenstvom do 3 dní a v časti náhrady
trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní plne
úspešnému žalobcovi v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).