Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Vaľuš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203430
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812203430.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove n.T. samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne: G. H.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X..V.., R.. S. XX/XX, zast. Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, M.R.
Štefánika 171, Vranov n.T. proti žalovanému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X..V.., R.. E. XXXX/
XX, zast. JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom, ul. 1.mája 1246, AK, Vranov n.T., o zaplatenie 1
354,22,-Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd pokiaľ sa týka žaloby žalobkyne o zaplatenie sumy nad 1 285,71,- Eur spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania od 16.03.2012 konanie z a s t a v u j e .

Súd žalobu žalobkyne, čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 81,-Eur a trovy právneho zastúpenia
žalovaného vo výške 1.014,79,-Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy 1.354,22 Eur s
príslušenstvom, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.068,22 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia a
sumu 286,- Eur s príslušenstvom, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 57,20 Eur od 02.06.2011

do zaplatenia, zo sumy 57,20 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 57,20 Eur od 26.07.2011 do
zaplatenia, zo sumy 57,20 Eur od 23.08.2011 do zaplatenia a zo sumy 57,20 Eur od 27.09.2011 do
zaplatenia a zároveň žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný aj k náhrade trov konania. V žalobe uvádzala,
že žalovaný si od nej požičal žalovanú sumu a zaviazal sa ju žalobkyni vrátiť. Najprv žalovaný mal
splácať dohodnuté splátky na pôžičku, ale potom s platením splátok prestal. Napokon, keď žalovaný
nepokračoval v splácaní pôžičky ani po výzve právneho zástupcu žalobkyne, podala žalobkyňu žalobu
na súde.

Súd vydal na návrh žalobkyne platobný rozkaz a to dňa 03.10.2012 č.k. 3C 74/2012-28, proti ktorému
podal prostredníctvom svojho zástupcu žalovaný písomne odpor v ktorom uviedol, že sa so žalobkyňou
nikdy nedohodol o tom, že bude splácať jej dlh a nikdy neprevzal od žalobkyne žiadne plnenia. Motívom
žaloby žalobkyne sú osobné spory so žalovaným.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie: oboznámením sa so žalobou žalobkyne, ako

aj jej prílohami na čl. 1-13, platobným rozkazom Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 03.10.2012
č.k. 3C 74/2012-28, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 25.10.2012, ktorý podal žalovaný na čl.
30-31, vyjadrením žalobkyne zo dňa 23.04.2013, ako aj jeho prílohami na čl. 44-50, vyjadrením zástupcu
žalovaného zo dňa 10.05.2013 na čl. 52-55.Ďalej sa súd oboznámil s celým obsahom spisu Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 5C 116/2012
a sp. zn. 4C 65/2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 07.06.2013 na čl. 66-69, vyjadrením žalobkyne

zo dňa 12.06.2013 na čl. 70, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.06.2013 na čl. 72-73, stanoviskom
žalobkyne zo dňa 28.06.2013 ako aj jeho prílohami na čl. 74-80, návrhom na zmenu žalobného petitu
žalobkynezodňa09.09.2013načl.92,návrhmižalobkynenadoplneniedokazovaniazodňa26.09.2013
na čl. 93, vyjadrením žalovaného zo dňa 17.10.2013 na čl. 96-97, vyjadrením žalovaného zo dňa
29.11.2013 na čl. 107-111.

Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhla žalobkyňa s tým, že svedkyňa
E. H. - dcéra žalobkyne uviedla, že so žalovaným nevychádza dobre a môže potvrdiť, že jej matka
požičala peniaze žalovanému. Nevedela sa vyjadriť v akej výške požičala žalovanému peniaze. Bolo to
na viackrát s tým, že ako uviedla na pojednávaní, čítala zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania z
ktorej zistila, že žalovaný klame. Ďalej uviedla, že žalobkyňa zobrala prvú pôžičku vo výške 200.000,-Sk,

ktorú sa dohodli splácať so žalovaným, každý po polovicu. Druhá pôžička bola od firmy Triangel, výšku
uviesť nevie a ďalšia pôžička bola od American expres cez kartu. Nevie upresniť, kedy boli jednotlivé
peniaze zo strany žalobkyne dávané žalovanému. Ona pri odovzdávaní peňazí nebola.

Svedkyňa H. J. uviedla, že žalobkyňa je jej matka a ona vie len to, čo jej oznámila jej matka. Nevie

uviesť, kedy matka zobrala pôžičky a v akej výške. Videla zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania,
ktorú mala aj na pojednávaní.

Svedok E. S. uviedol, že je priateľom dcéry žalobkyne s tým, že bližšie pokiaľ sa týka pôžičiek, nevie
uviesť nič. Nevie uviesť, kedy tieto pôžičky poskytla žalobkyňa žalovanému a ani na aký účel.

Svedkyňa U. Š. uviedla, že spolu so žalobkyňou a žalovaným predtým spolu pracovali s tým, že
žalobkyňa jej ako spolupracovníčke povedala, že brala pôžičku pre žalovaného, ktorý ju časom prestal
splácať s tým, že ona nemá vedomosť o aké pôžičky išlo.

Svedkyňa H. C. uviedla, že nemá vedomosť ohľadom pôžičiek, ktoré mala poskytnúť žalobkyňa
žalovanému. Našla len v byte šeky na meno G. H. a veľmi sa nahnevala, že jej manžel - žalovaný niečo
žalobkyni platí.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dokladmi z prílohovej obálky, príloha : A,B,C,D,E.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu
.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 09.09.2013 na čl. 92
požiadala o zmenu žalobného petitu tak, že sa domáhala zaplatenia 1 285,71,-Eur spolu s 9% ročným

úrokom z omeškania od 16.03.2012 do zaplatenia. Následne na to žalobkyňa na pojednávaní dňa
23.10.2013 na otázku predsedu senátu, čo navrhuje so zvyškom žaloby, uviedla, že žiada, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 285,71,-Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od
16.03.2012 do zaplatenia a čo do zvyšku, berie žalobu späť.

Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v tej časti, ako ju zobrala žalobkyňa späť a čo do zvyšku žiadal
žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa vo svojich výpovediach v konaní uviedla, že so
žalovaným sa spoznala na jednej predajnej akcii, kde žalovaný vystupoval ako predajca pomôcok.

Oslovil ju, či by pre neho nechcela pracovať ako anketárka. Následne sa spriatelili, vytvorili si dobrý
vzťah, ktorý prerástol až do intímnej známosti. Žalovaný mal v tom čase finančné problémy, a požiadal
žalobkyňu, či by mu mohla požičať peniaze, že jej ich vráti. Ona mu verila, a preto mu aj peniaze
v hotovosti požičala. Žalobkyňa ďalej uviedla, že mu požičala v hotovosti sumu 850 Eur. Následnetvrdila, že mu požičala sumu 860 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť a to tak, že mal žalobkyni dávať
pravidelne peniaze na splátku pôžičky voči spoločnosti, ktorá žalobkyni pôžičku poskytla.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, podal proti platobnému rozkazu odpor. Žalovaný poprel, aby mu
žalobkyňa požičala tvrdenú sumu, uviedol, že si od žalobkyne žiadne peniaze nepožičal. Podľa jeho
vyjadrení sa má zo strany žalobkyne jednať o pomstu za osobné nezhody. Navrhol žalobu zamietnuť
a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania.

Žalovaný vo svojej výpovedi v konaní potvrdil, že sa so žalobkyňou spoznal na predajnej akcii, ktorú
organizoval, a tiež potvrdil vznik priateľského a aj následného intímneho vzťahu. Poprel však, aby si
od žalobkyne požičal v hotovosti sumu 860 Eur alebo 850 Eur, a poprel aj to, aby žalobkyni dával
peniaze na splátku jeho pôžičky. Vypovedal, že on sám žalobkyňu finančne podporoval.

Ďalej súd zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa 13.9.2010 písomnú zmluvu č. XXXXXX o poskytnutí pôžičky

so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., na základe ktorej prevzala žalobkyňa od tejto
spoločnosti sumu 850,- Eur, titulom pôžičky. Žalobkyňa predložila v tomto konaní ako listinný dôkaz
výpis z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX označeného názvom : G. H., vedeného v banke Y.,
C..R..zaobdobieod31.8.2010do30.9.2010,zktoréhovyplýva,žedňa13.9.2010 bolanatentobankový
účet pripísaná suma 660,27 Eur z iného bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX označeného názvom:

G. H.. Následne žalobkyňa vykonala hotovostné výbery z bankomatu, a to dňa 13.9.2010 sumu
200,- Eur, dňa 16.9.2010 sumu 330,- Eur a napokon dňa 17.9.2010 sumu 330,- Eur.

Zo sumy 660,27 Eur prijatej dňa 13.9.2010 na bankový účet žalobkyne, ešte dňa 16.9.2010 vykonala
žalobkyňa prevod sumy 72,53 Eur na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v banke V., C..R...

Pred posledným výberom z bankomatu, ktorý žalobkyňa označila ako výber pre žalovaného, teda
pri výbere sumy 330,- Eur dňa 17.9.2010, bol na bankovom účte žalobkyne disponibilný zostatok
441,35 Eur a po výbere sa dostala žalobkyňa na tomto účte do debetných súm, kedy jej stav
na účte klesol na sumu -222,70 Eur.

Žalobkyňa v tomto konaní opakovane na viacerých pojednávaniach tvrdila, že celú sumu 850,- Eur,
ktorú na istine získala na základe písomnej zmluvy o pôžičke so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. odovzdala následne v hotovosti žalovanému, a práve preto žiadala, aby všetky jej
peňažné povinnosti voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. plnil žalovaný. Žalobkyňou

uplatňovaná suma mala pozostávať z jednotlivých čiastkových plnení žalobkyne voči tejto spoločnosti
a žalobkyňa sa domáhala náhrady týchto jednotlivých plnení, súčet ktorých matematicky vytváral
žalovanú sumu. Lenže táto skutočnosť, a teda že by skutočne odovzdala žalovanému tú sumu, ktorú
získala od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. sa vykonaným dokazovaním produkovaným
žalobkyňou nepreukázala.

Žalobkyňa nepredložila v tomto konaní žiaden dôkaz o tom, aby skutočne aj odovzdala v hotovosti
žalovanému dňa 17.9.2010 alebo dňa 18.9.2010 sumu 850,- Eur. Žalovaný toto tvrdenie rozporoval a
poprel túto skutočnosť. Žalobkyňa si presne nespomínala ani na deň, kedy mala žalovanému takúto
sumu v hotovosti odovzdať.

V priebehu konania bol súdom oboznámený aj pripojený spis Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove
n. T., ČVS:ORP-264/OEK-VT-2011, kde žalobkyňa ako svedkyňa vypovedala dňa 29.6.2011. V tejto
svojej svedeckej výpovedi vypovedala ohľadne teraz súdom skúmaného odovzdania hotovostnej
pôžičky rozdielne ako vo svojich výpovediach v tomto súdnom konaní, pretože vo výsluchu pred

orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedala o odovzdávaní peňazí žalovanému hneď po ich vybratí
z bankomatu, kým v tomto súdnom konaní vypovedala iba o jednom odovzdaní hotovosti žalovanému,
a to až po poslednom treťom v poradí výbere. Aj tento rozpor s predchádzajúcou svedeckou
výpoveďou na strane žalobkyne spôsobuje nevyhnutnosť prijatia záveru súdu o nepreukázaní
dôkazného bremena žalobkyňou s tým, že vyššie uvedený trestný spis je pripojený k spisu Okresného

súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 4C 65/2012.

Žalobkyňa navrhla v konaní vypočuť viacerých svedkov, a to E. S., U. Š. C. H. C., z ktorých ani jeden
svedok nemal priamu vedomosť o tom, aby žalobkyňa požičala žalovanému dňa 17.9.2010 alebo18.9.2010 sumu 850,-Eur. Svedkyňa U.. Š. mala vedomosť o požičaných peniazoch iba priamo od
žalobkyne, avšak sama osobne nebola prítomná pri žiadnom odovzdaní peňazí. Rovnako aj svedok
E. S. počul o hotovostnej pôžičke iba od žalobkyne, ale osobne nebol pri žiadnom odovzdaní peňazí.

Svedkyňa H.. C. nemala ani sprostredkovanú vedomosť o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným,
dokonca táto svedkyňa vypovedala, že bola presvedčená o tom, že naopak žalovaný podporoval
finančne žalobkyňu.

Súd v konaní vypočul aj svedkyne E. H. C. H. J., ktoré sú dcérami žalobkyne.

Obidve menované svedkyne počas svojej svedeckej výpovede na pojednávaní konanom dňa 3.7.2013
potvrdili, že čítali zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania konaného v tejto veci ešte predtým, ako
boli vôbec súdom v tomto konaní poučené o povahe a význame svedeckej výpovede v občianskom
súdnom konaní. Svedkyňa H. J. dokonca na pojednávaní konanom dňa 3.7.2013 čítala pasáže
zo zápisnice z predchádzajúceho pojednávania, ktorá mala pri výsluchu so sebou. Z uvedených

dôvodov súd vôbec nemohol vychádzať z tvrdení oboch menovaných svedkýň, a preto sa nimi
bližšie ani v odôvodnení rozsudku nezaoberá. Len pre úplnosť súd dodáva, že rovnako ako tomu
bolo u predchádzajúcich svedkov, ani jedna z menovaných dvoch svedkýň nebola prítomná pri
žiadnom odovzdaní hotovosti peňazí, rovnako ako všetci vyššie spomínaní svedkovia. Súd mal za to,
že výpovede týchto svedkýň sú vzhľadom na vyššie uvedené nevierohodné, nakoľko na pojednávaní,

keď vypovedali ako svedkyne, mali v rukách opis zápisnice z predchádzajúceho pojednávania, kde
vypovedali účastníci.

Týmto mal súd všetky tvrdenia prednášané žalobkyňou za nepreukázané vykonaným dokazovaním.
Nebolo preukázané ani to, že žalobkyni prišla na bankový účet suma 850,- Eur, ani to aby práve tieto

peniaze vybrala vo viacerých výberoch z bankomatu a ani to, aby dňa 17.9.2010 alebo dňa 18.9.2010
odovzdala v hotovosti sumu 850,-Eur žalovanému.

Žalobkyňa v priebehu konania stále uvádzala inú sumu, ako sumu peňazí, ktoré mala požičať
v hotovosti žalovanému, najprv to bola suma 1.354,22 Eur, neskôr sumu 1.285,71 Eur a napokon

priebežne aj sumu 850,- Eur a niekedy aj sumu 860,-Eur. Súd pre vysvetlenie rozporuplnosti tvrdení
žalobkynevtomto konanípoukazuje ajnarozdielnetvrdenia anávrhy prednášanézostrany žalobkyne
a jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Vaľa, kedy zástupca a žalobkyňa žiadali rozdielne sumy.

Žalobkyňa znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko žalobkyňa toto dôkazné

bremeno neuniesla, súd musel žalobu žalobkyne už len z tohto dôvodu zamietnuť.

Z týchto všetkých dôvodov súd najprv konanie v tej časti, v ktorej žalobkyňa vzala späť čiastočne
svoj žalobný návrh so súhlasom žalovaného, zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého
navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh

vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol a to vzhľadom na vykonané dokazovanie.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľaust.§142ods.1O.s.p. účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Žalovaný si uplatnil v rámci konania nárok na náhradu trov konania. Trovy tohto konania vyčíslil v

písomnom podaní zástupca žalovaného, ktorý trovy vyčíslil jednak ako trovy priamo žalovaného ako
účastníka konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za odpor proti platobnému rozkazu
vo výške 81,- Eur a ďalej aj v trovách právneho zastúpenia. Žalobca bol zastúpený počas celého
konania advokátom, a súd preto priznal odmenu právnemu zástupcovi v zmysle platných ustanovení
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Za základ pre výpočet odmeny zástupcu vzal súd hodnotu

predmetu konania, ktorá je vo výške 1.354,22 Eur od začatia konania až do 4.12.2013, kedy sa hodnota
predmetu konania znížila na sumu 1.285,71 Eur. Pri takejto hodnote predmetu konania je odmena za
jeden úkon právnej služby vo výške 71,37 Eur v prvej časti konania a vo výške 61,41 Eur a režijnýpaušál je suma 7,63 Eur pre úkony právnej služby vykonané v priebehu roka 2012 a suma 7,81 € pre
úkony právnej služby vykonané v priebehu roka 2013.

Súd priznal žalovanému takéto trovy zastupovania : za úkony za prevzatie a prípravu zastúpenia zo
dňa 24.10.2012, za odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 25.10.2012, za zastúpenie pri pojednávaní
konanom dňa 23.4.2013, za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 10.5.2013, za zastúpenie pri pojednávaní
konanom dňa 27.5.2013, za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 7.6.2013, za vyjadrenie zo dňa 28.6.2013,
za zastúpenie pri pojednávaní konanom dňa 3.7.2013, za vyjadrenie súdu zo dňa 17.10.2013, všetky

tieto úkony za tarifnú odmenu vo výške 71,37 Eur za úkon. Následne, po čiastočnom späťvzatí žaloby
zo strany žalobkyne, priznal súd žalovanému náhradu trov konania už v zníženej tarifnej odmene
vo výške 61,41 Eur, pri zníženej hodnote predmetu konania, a to za tieto úkony : za zastúpenie pri
pojednávaní konanom dňa 23.10.2013, za zastúpenie pri pojednávaní konanom dňa 20.11.2013, za
vyjadrenie súdu zo dňa 29.11.2013 a za zastúpenie pri pojednávaní konanom dňa 4.12.2013. Súd
priznalzazastúpeniepripojednávaníkonanomdňa9.10.2013,vzmysle§13aods.4infine cit.vyhlášky,

priznal iba krátenú odmenu vo výške jednej štvrtiny tarifnej odmeny za úkon. Zároveň súd priznal aj
režijný paušál, a to za dva úkony v roku 2012 po 7,63 €, a za dvanásť úkonov v roku 2013 po 7,81 €,
spolu režijný paušál je 108,98 Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia žalovaného predstavujú sumu
81,-Eur na trovách žalovaného a 1.014,79 Eur na trovách právneho zastúpenia.

Žalobkyňa bola teda zaviazaná k náhrade trov konania vo výške 81,- Eur priamo pre žalovaného a k
náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1.014,79 Eur pre právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.