Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/50/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203410
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217203410.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: K.. A. A.,
R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Ľubou Berezňaninovou,
advokátkou, IČO: 42 249 384, so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanej: X. A., R..
XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou,
IČO: 42 234 484, so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o určenie neplatnosti zmluvy a určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k.
6C/15/2017-154 zo dňa 11. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III..

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa
12.10.2011 zastavuje.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. 2.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou 28.04.2017 domáhal
pôvodne voči žalovanej v 1. rade X. A. a žalovanému v 2. rade Okresnému stavebnému družstvu
v Bardejove, IČO: 00 170 330, so sídlom Ťačevská 1660, 085 01 Bardejov určenia neplatnosti
Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu z 12.10.2011 v časti, podľa ktorej sa žalovaná stala
bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností: bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné
číslo XXXX, orientačné číslo XX na ulici N. v D., stojacom na parcele č. XXXX/X zapísaného na
LV č. XXXX pre k. ú. D., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu na ulici N. XX, XX v D., súpisné číslo XXXX o veľkosti 69/2418 k celku a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku o veľkosti 69/2418, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 436 m2
zapísaného na LV č. XXXXX pre k. ú. D., na ktorom je postavený bytový dom súpisné číslo XXXX
(ďalej len „byt“). Zároveň sa žalobca touto žalobou domáhal určenia svojho výlučného vlastníckeho
práva k bytu a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 01.03.1997 (správne 12.10.2011)
došlo medzi žalobcom a žalovanou ako nadobúdateľmi a Okresným stavebným bytovým družstvom
Bardejov (ďalej len „OSBD Bardejov“) ako prevádzajúcim k uzavretiu Zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej žalobca a žalovaná nadobudli byt. Žalobca

mal za to, že v čase uzavretia Zmluvy neexistoval na strane žalovanej právny nárok na nadobudnutie
bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu zo 04.03.1997, ktorá bola spísaná medzi pôvodne žalovaným v 2. rade a žalobcom ako členom
družstva (t. j. pôvodne žalovaného v 2. rade), odovzdal pôvodne žalovaný v 2. rade žalobcovi ako
svojmu členovi do osobného užívania byt, pričom tento byt získal do užívania po svojej starej mame O.
A. rod. S., R.. XX.XX.XXXX, ktorá pred svojou smrťou písomne pred svedkami do notárskej zápisnice
uviedla, že všetky členské práva a povinnosti, ktoré má v OSBD Bardejov hodlá previesť na svojho
vnuka, t. j. žalobcu. Prílohou tejto zápisnice je Prehlásenie o vzájomnom majetkovom vysporiadaní
zostatkovej hodnoty členského podielu, ktoré obsahuje identifikačné údaje prevodcu a nadobúdateľa.
Žalobca a žalovaná uzavreli 17.02.1996 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č.
k. 6P/153/2015-35 z 10.11.2015, právoplatným 20.11.2015, rozvedené. Počas trvania manželstva došlo
rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 1C/106/2008-15 z 27.08.2008, právoplatným 28.10.2008,
k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Družstevný byt tak bol do užívania žalobcovi
odovzdaný po uzavretí manželstva a pred právoplatným zrušením bezpodielového spoluvlastníctva
manželov medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca má však za to, že tento byt bol odovzdaný iba a
výlučne žalobcovi ako členovi družstva a žalovanej týmto vznikol spoločný nájom bytu, určite jej však
nevzniklo a nemohlo vzniknúť členstvo v bytovom družstve. Zmluva so žalovanou bola uzatvorená
bez právneho dôvodu, keďže žalovaná nikdy nebola členkou družstva a nikdy jej nemohol vzniknúť
zákonný nárok na prevod vlastníctva k predmetnému bytu. Žalovaná mala jedine právo spoločného
nájmu k bytu a aj to len počas trvania manželstva so žalobcom. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
bolo zrušené ku 21.10.2008, pričom Zmluva bola uzatvorená 12.10.2011, čo znamená, že k prevodu
vlastníctva k bytu došlo po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov medzi žalobcom a žalovanou. Hoci z výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXXX pre k. ú.
Bardejov vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, podľa žalobcu je to právne vylúčené a zápisy v katastri nehnuteľností sa nezhodujú so
skutkovým, ani s právnym stavom. Vo vzťahu k určeniu absolútnej neplatnosti Zmluvy, a to v časti,
ktorou došlo k prevodu vlastníctva k bytu aj na žalovanú, namietal žalobca ustanovenie článku 10
bodu 1 Zmluvy, ktoré je neurčité, pokiaľ nadobúdateľom nie je jediná osoba, ale dve a viac osôb.
V prípade viacerých nadobúdateľov je nevyhnutné, aby bolo v zmluve uvedené, či sa nehnuteľnosti
nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva alebo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
určená výška podielov. Keďže v čase uzatvorenia Zmluvy bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
medzi žalobcom a žalovanou zrušené, mohli nehnuteľnosti spoločne nadobudnúť len do podielového
spoluvlastníctva, tak žalobca má za to, že zo Zmluvy nie je možné zistiť, v akom spoluvlastníckom
podiele sa každý z nadobúdateľov stal spoluvlastníkom prevedených nehnuteľností. Zmluva tak nespĺňa
požiadavku určitosti, a preto je v tejto časti absolútne neplatná. Jediný, kto sa na základe Zmluvy mohol
stať vlastníkom, a to výlučným, je žalobca.
2.2. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu 13.12.2017 uviedla, že žalobu považuje za nejasnú,
neurčitú, nezrozumiteľnú a výrokovú časť za nevykonateľnú. Žalovaná má za to, že žalobca a žalovaná
nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva. Na veci nič
nemení ani skutočnosť tvrdená žalobcom, že jeho stará mama mala prejaviť vôľu previesť členské práva
na žalobcu. Je pravdou, že medzi stranami sporu došlo počas manželstva k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, avšak nedošlo k jeho vysporiadaniu. Nesúhlasí s tým, aby bol byt odovzdaný
do vlastníctva iba žalobcovi. Odovzdaním bytu do užívania vzniklo obom manželom zároveň aj členstvo
v OSBD Bardejov. Všetky právne skutočnosti sa udiali počas trvania manželstva, vrátane uzatvorenia
Zmluvy. Vyhlásenie vyhotovené Notárskym úradom JUDr. Hošíkovej č. N 6/97, Nz 6/97 nesvedčí o dare v
prospech žalobcu, ale iba o tom, že O. A. chce previesť svoje členské práva na žalobcu, avšak neexistuje
dôkaz, aké členské práva, k čomu a či došlo k takému prevodu, čo činí celý tento úkon spochybniteľným
a právne neúčinným, keďže nie je určitý, jasný ani zrozumiteľný. Má za to, že ak Zmluvou nebolo možné
nadobudnúť veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tento majetok nadobudli do podielového
spoluvlastníctva každý v 1.
2.3 Uznesením vyhláseným na pojednávaní 31.01.2018 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu
(rozšírenie) žaloby tak, že dopĺňa do výroku navrhovaného rozsudku: Žalovaná je povinná do 10 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku vypratať byt č. 19 na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom
1266, č. vchodu 24 na ulici Partizánskej v Bardejove, zapísaný na LV č. XXXXX, pre k. ú. D..
2.4 Uznesením č. k. 6C/15/2017-105 z 11.04.2018, právoplatným 11.05.2018, bolo z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom konanie voči pôvodne žalovanému v 2. rade (OSBD Bardejov) zastavené s tým, že
žalovanému v 2. rade bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.5 Na pojednávaní 11.04.2019 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobral svoju žalobu
v časti o určenie neplatnosti Zmluvy späť a v rozsahu späťvzatia žiadal konanie vo veci zastaviť, na
základe čoho súd aj konanie v tejto časti zastavil.
2.6 Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že počas trvania manželstva žalobcu
a žalovanej, žalobca prevodom členských práv a povinností v bytovom družstve nadobudol právo na
uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu, čím v zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vzniklo manželom so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo manželov v družstve, z ktorého sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z ustanovenia § 703 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je potrebné jednoznačne vyvodiť záver, že ak sa jeden z manželov počas trvania manželstva
ako člen družstva stane nájomcom družstevného bytu, vznikne právo spoločného nájmu družstevného
bytu manželmi, ako aj spoločné členstvo manželov v družstve a to za predpokladu, že manželia spolu
trvalo žijú, pričom medzi stranami nebolo sporu o tom, aby žalobca a žalovaná v tom čase spolu trvalo
nežili. Skutočnosť, že Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorú súd podľa obsahu a podľa
vtedy platného Občianskeho zákonníka posúdil ako Zmluvu o nájme družstevného bytu bola podpísaná
iba so žalobcom, nebráni zákonnému dôsledku podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v
podobe vzniku práva žalovanej nielen na spoločný nájom bytu manželov, ale aj na spoločné členstvo
v OSBD Bardejov. Taktiež nie je podstatné, že OSBD Bardejov evidovalo ako člena bytového družstva
iba žalobcu, keďže žalovanej spoločné členstvo v bytovom družstve vzniklo zo zákona. Z uvedeného
zároveň vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov obom vtedajším manželom, t. j. žalobcovi a žalovanej vznikol nárok na prevod vlastníctva
družstevného bytu. Z vyššie uvedených vyplýva, že nárok na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu s OSBD Bardejov mali obaja spoloční členovia bytového družstva, t. j. žalobca a
žalovaná a to spoločne a nerozdielne a preto sa žalobca na základe Zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu nemohol stať výlučným vlastníkom bytu. Tým žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že je výlučným vlastníkom bytu a preto súd žalobu žalobcu o určenie, že je výlučným vlastníkom
predmetného bytu zamietol. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v časti, v ktorej žiadal uložiť žalovanej
povinnosť byt vypratať, tak aj túto časť žaloby súd zamietol. Žalobca ani v tejto časti žaloby neuniesol
dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že iba žalobca má vlastnícke právo k bytu a žalovaná nemá
vlastnícke, resp. užívacie právo k bytu. Keďže v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode družstevného bytu
bolo bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušené, nemohli byt nadobudnúť do bezpodielového
spoluvlastníctva. Aj keď v článku 10 Zmluvy nie je presne špecifikované do akého (spolu) vlastníctva
dvaja nadobúdatelia byt nadobúdajú, je potrebné predmetný právny úkon vykladať podľa § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Výkladom Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaná touto zmluvou nadobudli byt
do podielového spoluvlastníctva, keďže v tom čase už mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a zároveň s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ich
spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, keďže v zmluve nebolo dohodnuté inak. Keďže tak žalobca ako aj
žalovaná majú spoluvlastnícky podiel na byte, nebol zákonný dôvod uložiť žalovanej ako spoluvlastníčke
bytu povinnosť, aby byt vypratala.
2.7 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V zostávajúcej časti priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže
čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý po podaní žaloby na súd zobral žalobu čiastočne
späť, a to bez zavinenia žalovanej. Vo zvyšnej časti žaloby, v ktorej bola žaloba zamietnutá, súd priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže v
tejto časti bola plne úspešná. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 123, § 124, § 125 ods. 1, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, §
136 ods. 1, 2, § 703 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 137, § 144, § 145, § 146
ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku
o trovách konania podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca tvrdil, že z
právneho hľadiska sa jednalo o darovanie členského podielu v OSBD Bardejov, pričom obdarovaným
bol výlučne žalobca a darkyňou bola jeho stará mama ako členka OSBD Bardejov. Zdôraznil, že ak by
darkyňa chcela (mala v úmysle) svoj členský podiel previesť aj na žalovanú, určite by to do notárskej
zápisnice, v ktorej uvedené vyhlásenie urobila, uviedla. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie
výkladom a aplikáciou § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci spôsobil extrémnu
nerovnováhu v právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovanou, v dôsledku ktorej došlo na strane
žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalobca bol vystavený neospravedlniteľnej
právnej svojvôli a ešte väčšej právnej neistote v čase podania žaloby. Žalobca je presvedčený, že členský
podiel v OSBD Bardejov získaný darom sa nemohol stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a to najmä s ohľadom na základný princíp, že dar je ex lege vyňatý z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Podľa § 230 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, prevod práv a povinností spojených s
členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a
povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy
o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté
účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné
oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

11. Podľa § 703 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak
sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom
bytu manželmi.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne.

12. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nájomca
družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto
zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 151 Občianskeho zákonníka, ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo
zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti z dôvodov, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou bytu, ktorý nadobudla rovnako
ako žalobca, na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu z 12.10.2011, v dôsledku čoho
neexistoval ani zákonný dôvod pre uloženie povinnosti žalovanej byt vypratať, ktorého sa žalobca takisto
domáhal.

15. Žalobca v podanom odvolaní prezentoval názor, ktorý zastáva, že z právneho hľadiska sa jednalo
o darovanie členského podielu v OSBD Bardejov, pričom obdarovaným bol výlučne žalobca a darkyňou
bola jeho stará mama ako členka OSBD Bardejov, na základe ktorého dospel k presvedčeniu, že členský
podiel v OSBD Bardejov získaný darom sa nemohol stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a to najmä s ohľadom na základný princíp, že dar je ex lege vyňatý z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

16. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. K odvolacej námietke žalobcu, že z právneho hľadiska sa jednalo o darovanie členského
podielu v OSBD Bardejov, odvolací súd uvádza, že takýto právny názor by bolo možné akceptovať
iba za predpokladu, ak by namietaná skutočnosť bola v konaní preukázaná. Z obsahu spisu a z
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie však nemožno spochybniť fakt, ktorý vyplýva z Vyhlásenia
vyhotoveného Notárskym úradom S.. H. vo forme Notárskej zápisnice č. N 6/97, Nz 6/97 (č. l. 14
spisu), že O. A. chce previesť členské práva a povinnosti v OSBD Bardejov na svojho vnuka A. A. a
zároveň fakt, že O. A. splnomocňuje S. A. na uzavretie a podpísanie dohody o prevode členských práv a
povinností v OSBD Bardejov a prehlásenie o vzájomnom majetkovom vyporiadaní zostatkovej hodnoty
členského podielu z dôvodu, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže podpísať. Dôkazom toho, že stará
mama žalobcu prejavila svoju vôľu previesť členské práva na žalobcu spôsobom, ktorý nevzbudzoval
pochybnosti o tom čo chcela prejaviť je aj akceptovanie tejto Notárskej zápisnice OSBD Bardejov a
následné spísanie Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi OSBD Bardejov a žalobcom.

18. K odvolacej námietke žalobcu, že členský podiel v OSBD Bardejov získaný darom sa nemohol stať
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd konštatuje, že možno vyvodiť, že

predmetný členský podiel nadobudol žalobca darom za trvania manželstva so žalovanou, ale v dôsledku
získania pozície nájomcu bytu, vznikol spoločný nájom bytu manželmi, z ktorého boli obaja oprávnení
a povinní spoločne a nerozdielne, a na základe ktoré si mohli ako členovia družstva uplatniť nárok na
prevod vlastníctva bytu. Keďže si však tento nárok uplatnili v čase, keď ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov bolo už zrušené, nadobudli byt do podielového spoluvlastníctva, pričom ich spoluvlastnícke
podiely sú rovnaké.

19. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci z LV č. XXXX (č. l. 11 spisu)
a LV č. XXXXX (č. l. 13 spisu) vyplýva, že nehnuteľností, ktorých vlastníkmi sú žalobca a žalovaná
boli predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, v zmysle 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, medzi ktoré patria aj údaje o
skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, teda aj druh vlastníctva, opak ktorého bol
preukázaný rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 1C/106/2008-15 z 27.08.2008.

20. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.