Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216589
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117216589.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
F. XXX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.
septembra 2019, č.k. 7Csp/195/2017-118 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že

„ I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a.
III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej

sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 1, § 2, § 3 odsek 3 a 5, zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania

7Csp/195/2017 - 30 zo dňa 25.10.2017 súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že na
priznanie uplatneného nároku žalobkyne neexistuje žiaden zákonný dôvod. V odôvodnení uviedol, že
zo zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa jednoznačne
vyplývaapodľanázorusúduzákonodarcapodmienilprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenietakým
porušením práva spotrebiteľa alebo povinnosti ustanovenej v jeho prospech, proti ktorému sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi domáhal ochrany svojho práva na súde. Podľa názoru súdu by malo ísť o nejaké
konkrétne ohrozené alebo porušené právo a ktoré mu zároveň spôsobilo, respektíve bolo spôsobilé

privodiť ujmu. Potvrdzuje to napokon aj požiadavka primeranosti zadosťučinenia, ktorá sa pri satisfakcii
za porušenie práva alebo povinnosti môže posudzovať, respektíve pomenovať len podľa okolností,
za ktorých sa spotrebiteľ domáhal alebo musel domáhať ochrany na súde a rozsahu závažnosti ujmyvzniknutej, respektíve hroziacej spotrebiteľovi z porušenia tých práv alebo povinností proti negatívnym
následkom ktorých sa na súde ochrany domáhal.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 8Co/111/2018-102 zo dňa 29.04.2019 bol
rozsudok súdu 1. stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol,
že je bez akýchkoľvek pochybností v tejto veci preukázaný základ nároku žalobkyne, pričom treba
prisvedčiť, že žalobkyňa bola úspešná. V ďalšom konaní bude súd 1. stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, podľa ktorého aj žalobkyňa sa správala nepoctivo tým, že nezaplatila žalovanému ani

polovicu z poskytnutej finančnej sumy a už táto skutočnosť je pre ňu satisfakciou pre porušenie jej práv
spotrebiteľky zo strany žalovaného. Odvolací súd je toho názoru, že tieto okolnosti je možné zohľadniť
pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 28C/312/2014 - 88 zo dňa
14.03.2016, rozsudkom Krajského súdu Prešov číslo konania 12Co/100/2016 - 113 zo dňa 22.03.2017,

ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom OS Prešov č.k. 28C/312/2014-88 zo dňa 14. 3. 2016 súd zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so
sídlom Krížna 56, Bratislava pod sp. zn. 245/06/14 zo dňa 6. 8. 2014, odložil vykonateľnosť tohto

rozhodcovského rozsudku a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX pod bodom 8.4 a pod bodom 8.1 je neprijateľná zmluvná podmienka. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú
predkladalžalovanýakododávateľžalobkyniakospotrebiteľkeanebolaindividuálnedojednaná,pretože
žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalovaný predložil na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec

na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a spotrebiteľka tým stratila možnosť brániť sa.
Súd mal za to, že takáto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neobstojí ani
tvrdenie, že v súčasnej dobe je exekučný poriadok nastavený tak, že takýto rozhodcovský rozsudok
nemá možnosť byť exekučným titulom. To však samo o sebe neznamená jeho nulitnosť, rozhodcovský
rozsudok je vydaný, a preto je dôvodné o tom rozhodnúť. Súd v tomto konaní určil, že v zmluve

o úvere v bode 8.1 a 8.4 sú neprijateľné zmluvné podmienky. Tie boli už niekoľkokrát vyhlásené
za neprijateľné, pričom rozhodnutia súdov sa stali právoplatnými. Rozsudok súdu prvého stupňa bol
potvrdený rozsudkom KS v Prešove č.k. 12Co/100/2016-113 zo dňa 22.3.2017. Z pripojeného spisu
OS Prešov bolo súdom zistené, že žalobkyňa v konaní pod sp. zn. 17Csp/14/2016 si uplatnila finančné
zadosťučinenie vo výške 300,- Eur na základe toho, že v pôvodnom konaní pod sp. zn. 11C/39/2014 súd

rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia a určil neprijateľné zmluvné podmienky. Ako spotrebiteľka
v konaní bola úspešná. Súd rozsudkom č.k. 17Csp/14/2016-41 zo dňa 15. 3. 2017 rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 300,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň rozhodol
o tom, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z toho, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola úspešná v konaní pod sp. zn. 11C/39/2014,

keď súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia a určil zároveň neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa názoru súdu sú preto splnené všetky zákonné podmienky na priznanie primeraného finančného
zabezpečenia. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v
celom rozsahu dôvodným. V tomto spore bol súd viazaný právnym názorom vyjadreným v Uznesení
Krajského súdu v Prešove č. k.8Co 111/2018-102 zo dňa 29.04.2019, v ktorom odvolací súd konštatoval,

že žalobkyňa úspešným uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu porušenia jej
práv žalovaným v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 28C312/2014,
splnila zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
atovznenízákonnéhoustanovenia§3ods.5Zákonačíslo250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Vbode
25uzneseniaodvolaciehosúdubolvyslovenýprávnynázor,žekonkrétnavýškaprimeranéhofinančného

zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
Súd priznanú sumu vo výške 150 Eur žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa
priznanú sumu 150 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančnéhozadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi
od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná
súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu

k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či
duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať aj na prvotné konanie 28C312/2014,
v ktorom sa žalobkyňa úspešne domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a v spore bola aj
úspešná. Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh

žalobkyne ako nedôvodný zamietnutý. Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že konkrétnu žiadanú
sumu primeraného finančného zadosťučinenia v žalobnom petite vo výške 500 Eur žalobkyňa nijakým
spôsobom nezdôvodnila a neurobila tak, a nenavrhla k tejto otázke dokazovanie ani na nariadenom
pojednávaní dňa 16.09.2019. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje súd za vyrovnanie
ujmy spotrebiteľovi- žalobkyni, ktorá je akousi satisfakciou za stav, ktorý jej hrozil z dôvodu možnosti
uplatnenia práva na plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného

zadosťučineniadošloajknaplneniuodradzujúcejfunkciežalovanéhoodporušovaniaprávspotrebiteľov.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami čl. 3 odsek 1, 2, § 255 odsek 1, 2, § 262 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

7. Proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil
pokynom odvolacieho súdu, ktorý uviedol že pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia má
súd zohľadniť fakt, že žalobca uhradil len polovicu sumy ktorú prijal a že aj táto skutočnosť predstavuje

pre žalobcu satisfakciu. Žalovaný poukazuje na to, že táto skutočnosť nebola súdom vôbec zohľadnená,
čo potvrdzuje aj samotný rozsudok (jeho obsah a odôvodnenie, predovšetkým body 16., 17. a 18.).
Vzhľadom na skutočnosť, že pokyn odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp.zn. 8Co/111/2018 - 102
bol v tomto smere pre súd záväzným pokynom (§ 391 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku). Ako
druhý dôvod odvolania žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie nedôsledne vyhodnotil procesnú obranu

žalovaného,ktorýpoukazovalužnapriznanéfinančnézadosťučinenievkonaní17Csp/14/2016.Žalobca
sa podanou žalobou v tomto konaní domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v
súvislosti s rovnakou zmluvou o revolvingovom úvere, ako v konaní sp. zn. 17Csp/14/2016. Súd
prvej inštancie nevyhodnotil pri svojom rozhodovaní, či účel zadosťučinenia nebol splnený už skorším
rozhodnutím a v akom rozsahu, hoci to pre rozhodnutie vo veci samej bolo podstatné. Ďalším

uviedol, že v bode 16. odôvodnenia rozsudku sa konštatuje skutočnosť nezodpovedajúca vykonanému
dokazovaniu. Konkrétne sa v bode 16. odôvodnenia uvádza „ ... žalobkyňa úspešným uplatnením
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu porušenia jej práv žalovaným v pôvodnom konaní
vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 28C 312/2014, splnila zákonný predpoklad pre
uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to v znení zákonného

ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.“ Z rozsudku OS Prešov, sp.zn.
28C/312/2014 žiadny záver alebo výrok, ktorý by uvedenému korešpondoval, nevyplýva. Ak teda súd
prvej inštancie dospel k tomu, že úspešné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
je dôvod preukazujúci základ nároku na finančné zadosťučinenie v tomto konaní, potom tvrdíme, že
ide o nesprávny skutkový i právny záver a na základe neho nemohlo byť rozhodnuté spôsobom, aký

vyplývaznapádanéhorozsudku.Právnyzákladpriznanéhonárokumábyťpodľanapadnutéhorozsudku
súdu prvej inštancie taká skutočnosť/ dôvod, ktorý preukázaný v konaní nebol (rozsudok 28C/312/2014
žiadny výrok o obohatení nemá) a preto nie je možné hovoriť ani o výške priznaného nároku ako
zákonnom rozhodnutí, pretože absencia dôvodu nároku vylučuje zákonnosť aj rozhodnutia o jeho výške.
Z odôvodnenia napádaného rozsudku teda nevyplývajú také skutkové závery, ktoré by mali oporu vo

vykonanom dokazovaní. Z toho dôvodu žalovaný napáda aj právne posúdenie, keďže to sa vzťahuje na
nesprávne skutkové závery a súčasne dôsledne nezohľadňuje ani pokyn odvolacieho súdu.

8. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach

len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

12. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

13. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

14. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom

spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie

práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

16. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

17. Vo veci 28C/312/2014-88 zo dňa 14.3.2016 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala

zrušenia rozhodcovského rozsudku a vyhlásenia zmluvných podmienok uvedených v zmluve č.
XXXXXXXXXX pod bodom 8.4. a 8.1 za neprijateľné a súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozsudok
súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2017 pod sp.
zn. 12Co/100/2016 s dátumom právoplatnosti 10.5.2017. Bol to žalovaný, ktorý predložil formulárovúrozhodcovskú zmluvu, pričom nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súdom zrušený a
na návrh žalobkyne rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti. Bol to bez akýchkoľvek pochybností

žalovaný, kto v zmluve o revolvingovom úvere, si uplatňoval nárok na základe neprijateľných zmluvných
podmienok a teda žalovaný je tým subjektom, ktorý vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi postupoval
v rozpore so zákonom.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkciaapodobne.Zaprimerané,vzhľadomnavšetkyokolnostiprípadu,jepotrebnépovažovaťfinančné
zadosťučinenie vo výške 150,- eur tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu hrozila
konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného
trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal.

Možno prisvedčiť žalovanému, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že na jednej strane
súd po vykonanom dokazovaní zistil, že právo žalobkyne bolo porušené na základe dôvodov uvedených
v rozsudku Okresného súdu Prešov 28C/312/2014-88 zo dňa 14.3.2016 a na strane druhej v bode 16
napadnutého rozsudku sú uvedené dôvody iné. Nič to však nemení na prijatom závere, že boli splnené
všetky podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

19. Kodvolacejnámietke,žesúdnedôslednevyhodnotilprocesnúobranužalovaného,ktorýpoukazoval
na už priznané finančné zadosťučinenie v konaní 17Csp/14/2016, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 6 sa dostatočne vyporiadal s touto námietkou
žalovaného. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu v konaní sp.zn. 17Csp/14/2016 vychádzal z toho,

že žalobkyňa bola úspešná v konaní pod sp. zn. 11C/39/2014, kde súd rozhodol o vydaní bezdôvodného
obohatenia a určil neprijateľné zmluvné podmienky, teda išlo o iný základ nároku.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).