Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208046
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116208046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. XXXX/XXX, S. Q., zastúpený: Občianske združenie OPOS, IČO: 51 147 688, A. Hlinku 1084/24A,
914 01 Trenčianska Teplá, o zaplatenie sumy 1.648,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 11C/103/2016-182 zo dňa 19. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 488, § 489, § 52 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 a2, § 451 ods.
1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a2 (ďalej len OZ), § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711
ods. 1, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vecne odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporným a vyplýva to aj z

predloženej zmluvy, že medzi stranami sporu bola dňa 02.08.2007 uzavretá Zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného
osobný účet. Týmto medzi nimi došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol
žalobca oprávnený prijímať platby v prospech žalovaného ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa
jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby. Vzhľadom na žalobcom predložený Návrh majiteľa účtu na
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 23.09.2009
(čím je preukázané, že mu bol doručený), na skutočnosť, že podľa výpisu z účtu zo dňa 31.12.2009

oznámila banka žalovanému výšku povoleného debetného limitu platnú k 31.12.2009 vo výške 1.040,-
eur (č. l. 57), ako aj s poukazom na ods. 8. návrhu, mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu
došlo najneskôr dňa 31.12.2009 k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní. Z výpisu z účtu za rok
2010 (č. l. 44-54) pritom vyplýva aj čerpanie povoleného prečerpania žalovaným.

3. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o povolenom prečerpaní je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu,
že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy resp. návrhu bolvopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali
má potom špeciálna právna úprava v Občianskom zákonníku prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z.

4. Žalobca uplatnený nárok vo výške 1.648,50 eur voči žalovanému odôvodnil v žalobe tým, že žalovaný
sa na účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. V replike žalobca bližšie uviedol, že
žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do
omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle
čl. 10 a 15 časť T oddiel III. VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur a znížil žalovanému limit
povoleného prečerpania na 0 eur dňa 30.09.2011. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením

dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Podľa
výpisu z účtu zo dňa 31.12.2011 oznámila banka žalovanému, že výška debetného limitu platná od
30.09.2011 je 0 eur (č. l. 43). Z výpisu z účtu za rok 2011 súd zistil, že posledná operácia, ktorú žalovaný
na účte urobil, bol vklad dňa 12.10.2011 (č. l. 42).

5. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom na čo bolo potrebné sa
zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.

6. V konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.648,50 eur, ktorú sumu si žalobca v
konaní výslovne uplatnil ako nepovolený debet (v žalobe: „odporca sa na predmetnom účte dostal

do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny“). Uvedená suma potom nevyhnutne predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného, keďže má ísť o plnenie, ktoré žalovaný nadobudol bez právneho
dôvodu, keď bez povolenia prečerpal (podľa žalobcu) uvedenú sumu. Bezdôvodné obohatenie sa
premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107
ods. 1 a 2 OZ.

7.Pokiaľideosubjektívnupremlčaciudobu,tátoplynievrámciobjektívnejpremlčacejdoby,pričommôže
začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre plynutie
subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený
o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Súd mal za preukázané, že žalobca sa o bezdôvodnom

obohatenížalovanéhovoformenepovolenéhodebetudozvedeldňa30.09.2011,kedyžalovanémuznížil
limit povoleného prečerpania na 0 (čím sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu) a práve odvtedy
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba v konaní bola
podaná na súde dňa 08.04.2016, bola podaná až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

8. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba
podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia. Námietka
premlčania vznesená žalovaným potom s poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu, ktorá
začala v zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť nasledujúci deň po zrušení limitu povoleného prečerpania (kedy

došlo k vzniku nepovoleného debetu), bola vznesená dôvodne, pretože žaloba bola podaná viac ako
tri roky po 30.09.2011.

9. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že premlčacia doba začal plynúť až odo dňa zatvorenia
účtu žalovaného 30.04.2013, pretože deň zatvorenia účtu nepredstavuje deň splatnosti pohľadávky. Súd

pritom poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu v replike, kde uviedol, že v prípade zrušenia limitu
povoleného prečerpania má banka právo žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov
vrátane úrokov. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalobca viaže splatnosť pohľadávky k dátumu
zrušenia povoleného prečerpania, t.j. ku dňu 30.09.2011.

10. Je tiež potrebné poukázať na skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo žalovaným popreté, a síce,
že žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k
postupu v zmysle čl. 10 a 15 časť T oddiel III. VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur. Podľa
vyjadrenia žalobcu má v zmysle uvedených článkov VOP banka právo okamžite písomne odstúpiťod zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov
vrátane úrokov. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca okrem zrušenia limitu povoleného prečerpania s
najväčšou pravdepodobnosťou aj odstúpil od zmluvy, avšak tvrdeniu o odstúpení od zmluvy sa v konaní

vyhol uvedomujúc si jeho dôsledky vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.

11. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník v § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu,

ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Keďže právna úprava odstúpenia od
zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, tejto výhodnejšej úpravy
sa spotrebiteľ vzdať nemohol (§ 54 ods. 1 a 2 OZ). Ak by aj zmluva resp. VOP upravovala následky
odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie by bolo podľa § 39 OZ absolútne

neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 OZ.

12. Podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť
si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 OZ), a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré právo

sa premlčuje tak, ako bolo uvedené vyššie. Hoci v konaní nebolo odstúpenie od zmluvy tvrdené,
s poukazom na žalobcom uvádzaný postup (okamžité písomné odstúpenie od zmluvy a zároveň
zrušenie limitu PP a žiadanie okamžitého splatenia čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov)
a vzhľadom na skutočnosť zrušenia limitu povoleného prečerpania dňa 30.09.2011, nie je vylúčené, že
v uvedenom období roka 2011 došlo aj k odstúpeniu od zmluvy, čo by znovu viedlo k záveru o premlčaní

nároku žalobcu.

13. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje na čl. 16 písm. c) časť U. oddiel III. VOP platných od
1.4.2011 (rub č. l. 87), v zmysle ktorého v prípade služby povoleného prečerpania na osobnom účet je
zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, pričom zmluvný vzťah zaniká najneskôr do konca kalendárneho

mesiaca, v ktorom banka prehodnocuje výšku debetného limitu. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu,
že žalobca prehodnotil výšku debetného limitu dňa 30.09.2011, k zániku zmluvy (ak by aj nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy zo strany banky) došlo najneskôr dňa 30.09.2011. Momentom zániku zmluvy
rovnako vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 OZ), a to titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré právo sa premlčuje tak, ako bolo uvedené vyššie.

14. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 08.04.2016, teda až po uplynutí dvojročnej subjektívnej a
trojročnejobjektívnejpremlčacejdobyazároveňžalovanývzniesolnámietkupremlčania,naktorúnebolo
možné neprihliadnuť, nezostalo súdu nič iné ako žalobu vo výroku I. rozsudku zamietnuť. Za premlčaný
považoval súd aj uplatnený úrok, keďže tvorí príslušenstvo pohľadávky a sleduje jej osud, z čoho možno

usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Uvedené premlčanie sa týka všetkých debetných položiek, ktoré vznikali na účte po zrušení povoleného
debetného limitu, pretože tieto boli tiež už len príslušenstvom, ktoré znáša právny osud istiny.

15. Okrem toho na účte žalovaného nebola od 13.10.2011 zaznamenaná žiadna kreditná položka,

napriek tomu žalobca účet viedol a účtoval žalovanému úroky a poplatky viac ako rok a pol a až potom
účet uzatvoril, pričom za toto obdobie sa suma nepovoleného debetu neúmerne zvýšila. Takýto postup
žalobcu považuje súd zároveň za postup, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého
obchodného styku, keď žalobca napriek tomu, že na účte žalovaného bol evidovaný nepovolený debet
už niekoľko mesiacov, ktorý žalovaný nevyrovnal bezodkladne, viedol účet a uzatvoril ho až po takej

dobe, keď sa jeho nároky enormne zvýšili, čím žalobca využil porušenie povinností zo strany žalovaného
vo svoj prospech takým spôsobom, ktorý je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého
obchodného styku.

16. K uplatnenému úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne súd ešte uvádza,

že dojednanie o úročení pri nepovolenom prečerpaní a o výške úroku neboli obsahom samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, hoci výrazne ovplyvňovali právne postavenie spotrebiteľa predovšetkým mierou
úročenia týchto prostriedkov. Dojednania o úročení pri nepovolenom prečerpaní účtu boli výlučne
obsahom všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka. Takto formulované ustanovenia všaknedávajú bežnému spotrebiteľovi zrozumiteľným spôsobom informáciu o tom, že v prípade, ak sa
dostane do nepovoleného debetu, bude táto suma úročená nepomerne vyšším úrokom. Okrem toho,
žiadne ustanovenie zmluvy ani Všeobecných obchodných podmienok neobsahujú údaj o konkrétnej

výške úroku, tento je uvedený len vo výveske úrokových sadzieb produktov. Súd mal za to, že žalobca
nepreukázalexistenciupísomnejdohodyzmluvnýchstránnaúročenínepovolenéhoprečerpania,pričom
takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na všeobecné obchodné podmienky.
Žalobca teda nepreukázal existenciu platnej dohody medzi stranami sporu o úroku pri nepovolenom
prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne. V spotrebiteľskej zmluve pritom nepostačuje len odkaz na

všeobecnéobchodnépodmienky,čivývesku.SadzobníkpoplatkovaniVšeobecnéobchodnépodmienky
nemôžu predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov a poplatkov. Od spotrebiteľa
totiž nie je možné požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve a
takéto dojednanie žalobca súdu nepreukázal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom
nároku na zaplatenie úroku pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28 % ročne. Súd sa nestotožňuje s
argumentáciou žalobcu, že zverejnením výšky úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke

a na pobočkách banky je naplnené ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože takýto
spôsob nie je možné považovať za pravidelné informovanie spotrebiteľa v listinnej forme alebo na inom
trvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi. Navyše, po splatnosti nepovoleného debetného zostatku
by mohol mať žalobca nárok iba na úrok z omeškania, keďže niet zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti záväzku úroky namiesto úrokov

z omeškania.

17. Žalobca uplatnený nárok vo výške 1.648,50 eur voči žalovanému odôvodnil tým, že žalovaný sa
dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. Výšku nepovoleného debetu v sume 1.648,50
euržalobcanavýzvusúdušpecifikovalakorozdielmedzivšetkýmidebetnými(22.828,41eur)avšetkými

kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného (21.179,91 eur).

18. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou
a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok
zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený

základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Vzhľadom na zásadu prejednaciu,
ktorá je zásadou ovládajúcou sporové konanie, je zásadne na stranách sporu zhromažďovanie
skutkového stavu, pričom súd zisťuje skutkový stav veci čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou
realitou. Súd svoje poznatky získava určeným postupom v Civilnom sporovom poriadku, teda procesným
dokazovaním. Pre túto činnosť je vždy nutné tvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom v procese

sa súdu dokazuje pravdivosť týchto tvrdení o rozhodných skutočnostiach.

19. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní
patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom
unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Žalobca si povinnosť tvrdenia

dostatočne nesplnil napriek výzve zo strany súdu. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu
nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia
žalobu zamietnuť.

20. Žalobca sa v replike zo dňa 28.05.2018 obmedzil len na takú špecifikáciu žalovanej sumy, že
uviedol súhrn debetných a súhrn kreditných operácií žalovaného na účte, s tým, že žalovaná suma je
ich rozdielom. Zostalo však neozrejmeným, z čoho v skutočnosti pozostáva žalovaná suma 1.648,50
eur, keď spôsob výpočtu 22.828,41 eur mínus 21.179,91 eur nepostačuje. Poslednou transakciou na
účte zo strany žalovaného bol vklad 100,- eur dňa 12.10.2011, pričom v tom čase už bol žalovaný v

nepovolenom debete. Od 13.10.2011 nebola na účte žalovaného vykonaná žiadna kreditná transakcia,
pričom nepovolený debet sa zvyšoval už len o úroky a poplatky. V žalovanej sume sú tak zahrnuté
rôzne poplatky a úroky, pričom zo žaloby, ani z ďalších podaní žalobcu nie je zrejmé, ktoré to sú. Z
uvedeného rozpisu žalobcu v replike vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom dochádzalo k započítaniu
jednotlivých plnení žalovaného, a teda napr. ktoré konkrétne poplatky a úroky žalobca považuje za

uhradené, a ktoré nie. Žalobca tak nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď jej jednotlivé
položky nevyčíslil. Žalobca teda napriek výzve súdu nešpecifikoval riadne žalovanú sumu, pričom z
pojednávania sa ospravedlnil, čím sa vzdal možnosti špecifikovať ju na pojednávaní.21. Súd mal za to, že nárok žalobcu, okrem toho, že je uplatnený po uplynutí premlčacej doby, nie je ani
možné považovať za preskúmateľný, keď žalobca ani na výzvu súdu neuviedol, ako (akým výpočtom)
dospel k výške istiny 1.648,50 eura. Žalobca odkazoval na výpis z účtu, avšak v zmysle ustanovenia §

132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Bolobyporušenímzásadyrovnostistránsporu(atonajmävprípadespotrebiteľskejveci),akbysúdtvoril
skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca
tvrdiť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci, pretože súd by vyvodzovaním skutkových
tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Podporne súd poukazuje na

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/157/2015 zo dňa 02.12.2015. Súd dodáva, že
nebol daný dôvod na odstraňovanie vád žaloby, pretože žaloba mala všetky požadované náležitosti.
Nedostatočná špecifikácia žaloby má pritom za následok zamietnutie žaloby pre jej nepreskúmateľnosť,
a nie jej odmietnutie.

22.VzhľadomkvšetkémuuvedenémusúdžalobuvovýrokuI.zamietolpreuplatnenienárokupouplynutí

premlčacej doby, ako aj pre nepreukázanie nároku pre nepreskúmateľnosť žaloby. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď
žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100 %. To v konečnom
dôsledku znamená nárok žalovaného (ktorý si nárok na náhradu trov konania výslovne uplatnil) voči
žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom

súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 25Co/64/2018-207 z 18.12.2018.
Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od spotrebiteľa,
okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté, nemá oporu v zákone. Oporu v
právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP, o tom, že odstúpením zmluva
zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom,

pretože v zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v
spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky podľa OZ. Nakoľko
OZ dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zákonu
alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

V tejto súvislosti upozorňuje napr. na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorého, ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku, je povinný zaplatiť
dodávateľovi iba za finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade a ak sa táto finančná služba začala
poskytovať po predchádzajúcom súhlase spotrebiteľa. Odplata musí byt' primeraná rozsahu poskytnutej

finančnej služby, nesmie mať charakter sankcie a spotrebiteľ je povinný ju zaplatiť bez zbytočného
odkladu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo veriteľa na odmenu v prípade zrušenia zmluvy
na základe odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa a nie je ani špecifickou
zmluvnou podmienkou, ktorú by navrhovateľ uplatňoval z dôvodu zvýhodnenia svojho postavenia na
úkor spotrebiteľa.

24. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou
zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, je finančnou službou, ktorú banka
klientovi poskytovala, spotrebiteľský úver. Za poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorou je

odplata (úrok) za prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania. V zmysle § 10 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa). V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

odplatu podľa osobitných predpisov, teda v zmysle odkazu pod čiarou podľa § l a § la nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z.. V zmysle §1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažnýchprostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebitel' si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

25. Žalobca trvá na svojom tvrdení, že premlčacia doba začala plynúť až v nadväznosti na zatvorenie
účtu žalovaného (30.04.2013), pričom žalobca si uplatnil svoj nárok žalobou zo dňa 8.4.2016, teda pred
uplynutím 3 ročnej premlčacej doby. Z uvedeného je nepochybné, že nárok žalobcu premlčaný nie je.
Žalobca tiež poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/245/ 2017 76 zo

dňa 12.3.2018. Čo sa týka účtovania poplatkov a úrokov, žalobca uvádza, že Poplatky sú účtované
na základe o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na
ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu
akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku
poplatkov. Okrem toho v zmysle ods. 3.12 VOP „S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou

na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok.“

26. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j.
preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok
zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať,

že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak aj z hľadiska formy je právny
úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej predtlače, takýto spôsob uzatvárania zmluvy nie je právom
zakázaný a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho
obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami uvedenými
v predtlači osobne potvrdil svojim podpisom. Ak súd namieta nedohodnutie zmluvnej náležitosti

individuálne, je ťažké si v praxi predstaviť, ako by malo vyzerať individuálne dojednávanie jednotlivých
zmluvných podmienok medzi bankou a klientom. Práve z dôvodu opísaných praktických okolností
pri uzatváraní zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom je naša právna úprava v takom rozsahu
kontinuálne doplňovaná a previazaná ustanoveniami chrániacimi spotrebiteľa.

27. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/190/2018 z 15. novembra
2018. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta
zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Pričom uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných
spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V
zmysle uvedeného teda nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov a teda ani úrokov súvisiacich s

vedením platobného účtu žalovaného. Čo sa týka úroku 28 % ročne, daný nárok uplatnil žalobca z titulu
prekročenia (nepovolený debet), ktoré upravuje zák. č. 129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch [§ 2
písm. f) a § 18]. Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia
bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať
údaje uvedené v § 9 ods.2 zák. č. 129/10 Z. z.. Naopak, podľa § 18 ods. 1 cit. zak. postačuje, aby

veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe, pričom žalobca zverejňuje výšku
úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické.

28.ObdobnerozhodolKrajskýsúdvKošiciachrozsudkomč.k.5Co/241/2018z11.12.2018.Vuvedenom
žalobca odkazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co/ 130/2017-72 z 14.5.2018,

na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/39/2018 z 23.1.2019. Ohľadne povahy
prekročenia a formy dohodnutia úroku pri prekročení žalobca odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre č. k. 5Co/140/2018 zo dňa 19.12.2018, na rozhodnutie Krajského súdu v banskej Bystrici č. k.
41Co/39/2018 z 23.1.2019. Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne žalobca odkazuje aj na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018. Podstatné je, že debetný

zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných
prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na § 18 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, ako to nesprávne posúdil
súd prvej inštancie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie
je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného

sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanéhouhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudkuazároveňžalobcovipriznalnáhradutrovkonania
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

29. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nebolo.

31. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 1.648,50 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne
zo sumy 1.648,50 eur od 01.05.2013 do zaplatenia. Žalobca sa nároku na zaplatenie dlhu domáhal zo
záväzkového vzťahu, zo zmluvy zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
č. 1055473002 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 02.08.2007, na základe ktorej žalobca pre
žalovanú zriadil a viedol účet. Žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania a dlh nevyrovnala.

Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca si uplatnil nárok po uplynutí premlčacej
doby, ako aj pre nepreukázanie nároku pre nedostatočnú špecifikáciu nároku.

32. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi. K odvolacím námietkam žalobcu udáva ešte nasledovné:

33. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli dňa 02.08.2007 zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb. Sporným nebolo ani to, že žalovaný prekračoval povolený
limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením

povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle čl. 10 a 15 časť T oddiel
III. VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania
na 0 eur dňa 30.09.2011. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný
dostal do nepovoleného debetu. Podľa výpisu z účtu zo dňa 31.12.2011 oznámila banka žalovanému, že
výška debetného limitu platná od 30.09.2011 je 0 eur. Z výpisu z účtu za rok 2011 súd zistil, že posledná

operácia, ktorú žalovaný na účte urobil, bol vklad dňa 12.10.2011.

34. Podľa žaloby vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti tým, že sa žalovaný na účte
dostal do nepovoleného prečerpania, žalobca účet uzatvoril a pred zatvorením účtu vykonal dňa
30.04.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný

pohľadávkový účet.

35. Pokiaľ ide o počiatok počítania premlčacej doby, odvolateľ má za to, že táto sa má počítať od
zatvorenia účtu, teda od 30.04.2013. Z obsahu spisu vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany
žalobcu nedošlo, resp. táto skutočnosť preukázaná počas konania pred súdom prvej inštancie nebola

tvrdená a teda ani preukazovaná. Odvolateľ netvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy z jeho strany došlo,
aj keď sa k odstúpeniu od zmluvy (jeho dôsledkom) vyjadroval. Preto argumentácia žalobcu ohľadom
odstúpenia od zmluvy tvrdená odvolateľom v odvolaní je irelevantná s ohľadom na zistený skutkový stav.
Odstúpenie od zmluvy s ohľadom na vykonané dokazovanie zistené nebolo, aj keď súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca okrem zrušenia limitu povoleného prečerpania s najväčšou pravdepodobnosťou

aj odstúpil od zmluvy, avšak tvrdeniu o odstúpení od zmluvy sa v konaní vyhol uvedomujúc si jeho
dôsledky vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. V danom prípade preto prihliadol na VOP, na
ktoré poukázal sám žalobca. Preto tak ako uviedol súd prvej inštancie je treba vychádzať z čl. 16
písm. c) časť U. oddiel III. VOP platných od 01.04.2011 (rub č. l. 87), v zmysle ktorého v prípadeslužby povoleného prečerpania na osobnom účte je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, pričom
zmluvný vzťah zaniká najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom banka prehodnocuje výšku
debetného limitu. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu, že žalobca prehodnotil výšku debetného limitu dňa

30.09.2011, k zániku zmluvy došlo najneskôr dňa 30.09.2011. Momentom zániku zmluvy rovnako vzniká
povinnosť jej účastníkov vrátiť si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 OZ), a to titulom bezdôvodného
obohatenia, ktoré právo sa premlčuje tak, ako bolo uvedené vyššie. K uvedenému ust. článku, na ktorý
súd prvej inštancie poukázal sa žalobca v odvolaní nevyjadril, tento nenamietal, a nie je dôvod na neho
neprihliadať. Preto záver žalobcu v tom, že súd má vychádzať z dátumu 30.04.2013, kedy došlo k

uzatvoreniu účtu je nesprávny. Zatvorenie účtu je iba internou účtovnou transakciou, s ktorou nemôžu
byť bez všetkého spojené následky ako napr. pri odstúpení od zmluvy. Nakoľko deň 30.09.2011 je tým
dňom od kedy treba vychádzať pri počítaní premlčacej doby, je nárok žalobcu, ktorého žaloba bola súdu
doručená dňa 08.04.2016, premlčaný.

36.Ďalšímdôvodom,prektorýsúdzamietolžalobcuje,žebližšienešpecifikovalzčohonárokpozostáva.

K uvedenému dôvodu sa odvolateľ nevyjadril, tento záver súdu prvej inštancie nebol namietaný, preto
ani odvolací súd nemá dôvod s týmto nesúhlasiť. Tu odvolací súd iba udáva, že stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie. Žalobca ani na výzvu súdu neuviedol, ako (akým výpočtom) dospel k výške istiny
1.648,50 eur. Žalobca odkazoval na výpis z účtu, avšak v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo by porušením zásady

rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za
žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca tvrdiť. Odkaz žalobcu
na listinné dôkazy je nepostačujúci, pretože súd by vyvodzovaním skutkových tvrdení namiesto žalobcu
porušilzásadurovnostiúčastníkovkonania.Podaniežalobcudoručenésúdu(ajnazákladevýzvyzodňa
11.05.2018) je podľa názoru odvolacieho súdu typickým príkladom, keď žalobca neopisuje rozhodujúce

skutočnosti, ako dospel k žiadanej sume s príslušenstvom, ale poukazuje len na výpisy z účtu banky
(s rôznymi bankovými operáciami), súvisiacich s poskytnutým úverom, t.j. skutkové tvrdenia nahrádza
odkazom na označené dôkazy. Aj v tomto prípade žalobca žiadanú sumu bez bližšej špecifikácie žiada
priznať ako istinu, zmluvný úrok, ale bez uvedenia postupov, ako k takejto sume dospel. Súd tak
nemôže overiť, či si žalobca uplatňuje rozsah svojho nároku oprávnene, v súlade s právnymi predpismi

porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, ale aj uznesenie
Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012-14 (t.j. súdom nie je preskúmateľný uplatnený nárok čo do dôvodu
a výšky).

37. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu, ktoré síce nemôžu zmeniť rozhodnutie vo veci, odvolací

súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11, kde je uvedené, že v
rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a minoriad maius tým skôr o
predmete hlavného záväzku resp .o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu
byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú
spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,

ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

38. Hoci vyššie uvedené rozhodnutie sa týka zmluvnej pokuty, je možné ho aplikovať aj v prípade úrokov
z nepovoleného prečerpania. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, ak

ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie,
veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a

podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Pokiaľ má žalovaný platiť úrok z nepovoleného
prečerpania, je potrebné, aby spotrebiteľ mal vedomosť nielen o výške úrokovej sadzby, ktorej výška by
mala byť uvedená v samotnej zmluve, ale zároveň mal prehľad a vedomosť za čo úrok platí.39. S ďalšími odvolacími argumentmi žalobcu sa odvolací súd už nezaoberal, pretože to nepovažoval
pre rozhodnutie vo veci samej za rozhodné. Posúdenie vyššie uvedených sporných otázok vzhľadom
na prijaté závery by nemali za následok priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.

40. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

41. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd
rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

42. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).