Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207774
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3516207774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu Q., proti žalovanému Q., o zaplatenie 4.922,01 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
11. júla 2017, č.k. 4Csp/14/2016-44, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výrokovej časti o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.922,01 eur, úroky v sume 534,14 eur, bankové poplatky vo výške 54,28 eur, do troch dní odo
dňa nadobudnutia tohto rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.922,01
eur od 02.12.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania vo výške 100%. Uznesením č. k. 4Csp/14/2016-71 zo dňa 02. januára 2018, právoplatným
dňa 23.02.2018, súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že na strane
žalobcu vystúpil z konania S. (pôvodný žalobca), a na jeho miesto do konania vstúpil Q. (žalobca). V
odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca si žalobou podanou
dňa 23.09.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 4.922,01 eur, úrokov z
istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sume 534,14 eur, bankových poplatkov o výške

54,28 eur, úrokov vo výške 23,90 % ročne zo sumy 4.922,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia a úrokov
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.922,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.03.2014 uzavrel pôvodný žalobca a žalovaný úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou
splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP, a to vo výške úveru
5.000,- eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 23,90 % ročne, RPMN bola určená vo výške 26,70
% a priemerná RPMN 18,87 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 96-tich pravidelných splátkach vo

výške 122,- eur, termín splatnosti splátky bol dohodnutý v 02. deň kalendárneho mesiaca. Z výpisu z
účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 5.000,- eur. Nakoľko žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti splácať spotrebiteľský úver riadne a včas, pôvodný žalobca ho zosplatnil listom zo
dňa01.12.2014.Dlžnásumapozostáva znezaplatenejistinyvovýške4.922,01eur,vyčíslených
úrokov v sume 534,14 eur a poplatkov vo výške 54,28 eur. Žalobcom boli predložené aj všeobecné
obchodné podmienky, ktoré ďalej podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Súd prvej

inštancie právne vec posúdil podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
platného v rozhodnom čase; § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
zmluvu, z ktorej žalobca odvodzoval žalobou uplatnené nároky, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, takžena právne vzťahy strán sporu aplikoval ustanovenia jednak zákona č. 129/20101 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k tomu záveru, že

žaloba je podaná čiastočne dôvodne. Žalobca preukázal, že žalovanému poskytol úver v sume 5.000,-
eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v dohodnutých splátkach, úver však nesplácal. Súd preskúmal
obsah úverovej zmluvy a zistil, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo
splácať úver v mesačných splátkach, povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy riadne neplnil, žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho sa stal splatným celý dlh žalovaného. Súdom priznaná
suma predstavuje nezaplatenú časť istiny úveru vo výške 4.922,01 eur, vyčíslených úrokov v sume
534,14 eur a poplatkov vo výške 54,28 eur. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov vo výške 23,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.922,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia,
súd v tejto časti žalobu zamietol. Bolo preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvné úroky 23,90
% ako fixné do doby splatnosti úveru. Pôvodný žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil

k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa
názoru súdu žalobcovi i zmluvné úroky odo dňa účinkov zosplatnenia nepatria. Je nesporné, že úverový
vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník
platiť úroky. Účastníci zmluvy pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade
vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ však si účastníci

úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti,
prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút
ako sú odplatné úroky a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, t. j. splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania
a nie aj úrokov z úveru. Súd vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS
IV. 476/2012 z 18.09.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR súhlasil s názorom odvolacieho a

prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný (neúspešný bol
len v časti príslušenstva), priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku, a to v zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol nárok
žalobcu na uplatnený zmluvný úrok 23,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.922,01 eur od
02.12.2014 do zaplatenia je v rozpore so zákonnou úpravou. Poukázal na § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady

poskytnutého úveru. Bol toho názoru, že z obsahu uvedeného ustanovenia nie je možné dospieť k
takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Zosplatnenie
veriteľa je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší
svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas
uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný

uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný
úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad,
že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru), povinnosť platiť zmluvný úrok
až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z
dôvodu porušenia povinnosti dlžníka, by sa jeho postavenie zvýhodnilo, v porovnaní s postavením v

prípade, ak by povinnosť neporušil. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru.
Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú
podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je
anemôžebyťkompenzácioutejtocenyfinančnýchprostriedkov.Navyšesúdprvejinštancieodmietnutím
priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z

vlastného protiprávneho konania. Dôsledkom porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas dochádza
k zosplatneniu úveru. V prípade, keby mal po zosplatnení žalobca nárok len na vrátenie istiny a časti
zmluvných úrokov do zosplatnenia, stratila by sa ekonomická podstata poskytovania úverov z dôvodu,
že by žalobca nemal nárok ani len na vrátenie dojednaných celkových nákladov úveru. To znamená, žeodplata za poskytnutie úveru by sa v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka splácať riadne a včas znížila
vprospechdlžníkaavneprospechveriteľa.Žalobcamázato,žezmluvnýúrokpozosplateníneznamená
pre žalovaného dvojitú sankciu popri úroku z omeškania z dôvodu, že zmluvný úrok nemá povahu

sankcie. Zmluvný úrok je formou odplaty za poskytnutie úveru a nemá charakter sankcie. Zmluvný úrok,
ako odplata za poskytnutie úveru tak, ako sa ho žalobca domáha žalobou neprekračuje prípustnú výšku
odplaty stanovenú osobitným predpisom. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd
podľa§389CSProzsudokvnapadnutejčastizrušilalebopodľa§388CSPzmeniltak,žežalobežalobcu
v plnom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 23,90 % ročne z

dlžnejistinyod02.12.2014zaplatenia,akoajsúvisiacivýrokotrováchkonania,apretovýrok,ktorýmbolo
žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavaný
nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.

6. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 23,90 %

ročne z dlžnej istiny od 02.12.2014 zaplatenia, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom
právnomzávere,žepovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveružalobcovineprináležiazmluvnedohodnuté
úroky z úveru vo výške 23,90% ročne z istiny, ale len úroky z omeškania. Poukázal na ustálenú súdnu
prax, podľa ktorej patria úroky iba do splatnosti úveru a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úrok z omeškania. Vyslovil názor, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k

dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Uzavretý zmluvný vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere zo
dňa 28.03.2014 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Z
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca

žalovanému úver vo výške 5000,- eur s dohodnutou pevnou sumou úrokovej sadzby 23,90% ročne,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96-tich splátkach splatných k 02. dňu v mesiaci vo výške 122,-
eur pri RPMN 26,70 %, pri priemernej RPMN 18,87 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si neplnil svoju
povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom
zo dňa 01.12.2014.

9. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky
(zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po zosplatnení
úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny,
pretože nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,

apretonietanidôvodunato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej splatnosti tak veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na
jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi. Nemá preto právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny, keďže dlžník ju už užívať nemôže.

10. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré
sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov

podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015
sp. zn. 6Co/190/2014).

11. Zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných
podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote

neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd preto
uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškanie a nie na
dohodnuté zmluvné úroky, ako uviedol aj súd prvej inštancie.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v
zamietajúcej výrokovej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný. Žalovaný si však žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnil a tieto mu nevyplývali ani z obsahu súdneho spisu. Odvolací súd preto žalovanému nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).