Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213679
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4211213679.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: T.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., L. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Heydukova 12, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Mgr. Ladislav Barát, správca
konkurznej podstaty úpadcu: K. E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., C. U. XX so sídlom Nitra, Školská 3,
správcakonkurznejpodstatyzastúpenýAdvokátskoukanceláriouJUDr.LadislavBarát,s.r.o.,sosídlom
Nitra, Školská 3, IČO: 36 868 639, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Sociálna poisťovňa a. s.,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, pobočka Komárno, so sídlom Komárno, Petöfiho 7, IČO: 30

807 484, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 4. apríla 2018 č. k. 8C/217/2011-759 v jeho zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov
konania v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. júla 2019 č. k. 8C/217/2011-798 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.974,92 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšnom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách štátu rozsudok súdu prvej inštancie p o
t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 5.974,92 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Štát má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej vo výške 418,98 eura. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. §
7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965, ako aj na vykonané dokazovanie.

1.2. Predmetom konania bola žaloba žalobkyne o náhradu škody na zdraví, keď tvrdila, že pracovala
u žalovanej od 09. 04. 2002 v zaradení kuchár a pracovný pomer ukončila dňom 30. 11. 2003. V
hlásení choroby z povolania zo dňa 06. 06. 2011, vydaného ÚNB Nemocnica L. Dérera je uvedené, že
dátum priznania je 03. 01. 2011 a dátum prvého zistenia 20. 05. 2003 ako choroba z povolania astma
bromchiále. Rovnako v tento deň bol vydaný aj posudok o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia na počet bodov 1000 ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa
pracovala ako kuchárka u rôznych zamestnávateľov až do 31. 01. 2011, kedy odišla do invalidného

dôchodku, pričom dňa 03. 01. 2011 jej bola priznaná a hlásená choroba z povolania. V krátkom
čase od mája 2003 došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktoré nastalo pri zmene
pracovného prostredia. Predmetom tohto konania bolo mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne. V konaní bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa zaplatila žalobkyni náhraduza SSU v sume 1.991,64 eura a to v zmysle lekárskeho posudku, ktorý určil ohodnotenie na 1000
bodov x 60 Sk/1 bod. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala 50-násobku základného bodového
ohodnotenia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní poukázal na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktorý dospel k záveru, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie a na vec boli aplikované
správne právne predpisy, rozhodnutie však nebolo dostatočne odôvodnené. Odvolací súd poukázal
na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že z lekárskej správy MUDr. Soósovej zo dňa 15. 08.
2003 bolo preukázané len to, že doterajšie pracovisko je pre žalobkyňu nevhodné, pneum nález už
bol stabilizovaný, pričom po nástupe do zamestnania v prítomnosti dr. exhalátov, pár - zhoršenie. Z

tejto správy nebolo preukázané, že by už žalobkyňa v tom čase vedela, že vôbec nemôže vykonávať
svoje doterajšie zamestnanie - prácu kuchárky, príp. pomocnej sily v kuchyni a už vôbec nemohla
mať vedomosť o tom, že jej problémy súvisia s profesionálnym poškodením zdravia, keď choroba z
povolania jej bola priznaná až dňa 06. 06. 2011, a to spätne k 20. 05. 2003. Odvolací súd vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí zaujal názor, že žalobkyňa po diagnostikovaní astmy nevedela o tom, že
má chorobu z povolania, jej zamestnávatelia pochybili, keď pri nástupe od nej nevyžadovali zdravotný

preukaz,ateda,akžalobkyňapoukončenípracovnéhopomeruužalovaneještepracovalaakokuchárka
a neskôr ako pomocná sila, nemožno z toho vyvodiť spoluzodpovednosť za poškodenie zdravia. Uložil
súdu prvej inštancie, keďže základ nároku je daný, zaoberať sa výškou tohto nároku a prihliadnuť, aké
malo a má poškodenie zdravia žalobkyne, dôsledky na jej životné úkony a akým spôsobom a v akom
rozsahu sú možnosti žalobkyne pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti obmedzené s porovnaním

s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského a iného života, pričom je potrebné vychádzať
zo znaleckého posudku, ako aj ďalších, v konaní vykonaných dôkazov, aby bolo zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerané.

1.3. Z posudku vydaného UNB - Nemocnica akademika Dérera, Klinika pracovného lekárstva a

toxikológia ohodnotila SSU žalobkyne na 1000 bodov podľa vyhl. č. 32/62 sadzobníka pre ohodnotenie:
106. „Profesionálna astma bronchiále: 200 až 1300 bodov“, teda ani klinika bodové ohodnotenie
nestanovila v plnom (maximálnom) počte, ktorý mohla udeliť. Pri výške nároku je potrebné prihliadnuť
na to, že pri poškodení zdravia žalobkyne nedošlo k život ohrozujúcemu poškodeniu, nebol poškodený
životne dôležitý orgán.

1.4. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu životného
partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Čo sa týka práce, znalec uviedol, že žalobkyňa

by mohla vykonávať nenáročnú fyzickú prácu bez kontaktu s chemickými a čistiacimi prostriedkami
- napr. ľahká administratívna práca, referentka informátorka, vrátnička, teda žalobkyňa nie je úplne
vylúčená z pracovného procesu. Dokonca má vodičský preukaz a syna vozí do školy (výpoveď bývalého
manžela žalobkyne dňa 27. 06. 2012). Aktivity športové, kultúrne a spoločenské u žalobkyne neboli
extravagantné, teda ako u bežného človeka (tieto však žalobkyňa bližšie nešpecifikovala - len veľmi

všeobecne),avšakznalecuviedol,žemôžežalobkyňavykonávaťprimeranúšportovúaturistickúčinnosť
- vychádzky v prírode. Súd poukazuje na to, že vo vyspelej technickej spoločnosti je možné využívať
masovokomunikačné prostriedky (TV, rozhlas, knihy, počítače a inú techniku) na samovzdelávanie a
informovanosť. Žalobkyňa nebola politicky angažovaná osoba, je schopná sa sama obslúžiť (obliecť,
chodiť, stravovať sa, atď.). Čo sa týka rozvodu manželstva žalobkyne, ktorý návrh bol podaný K. Q.

dňa 31. 08. 2017, u oboch išlo o manželstvo druhé a bolo uzavreté dňa 26. 11. 2005 (teda už v
čase existencie dátumu prvého zistenia 20. 05. 2003 ako choroba z povolania astma bronchiále) a
2 roky po tom, ako dňa 23. 10. 2003 žalobkyňa zaslala žalovanej žiadosť o rozviazanie pracovného
pomeru dohodou s poukazom na lekárske potvrdenie vydané pneumológom MUDr. Soósovou dňa 15.
08. 2003 s tým, že prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať nemôže. Bývalý manžel na rozvodovom

konaní uviedol, že nemá mimomanželskú známosť, žalobkyňa na pojednávaní dňa 04. 04. 2018 uviedla,
že bývalý manžel si našiel priateľku. Ani z rozvodového rozsudku nie je zrejmé, čo bolo dôvodom
rozvodu manželstva žalobkyne. Preto súd nemal jednoznačne preukázané, že dôvodom rozpadu
manželstva žalobkyne bol jej zdravotný stav. Vplyv ostatných chorôb na zdravotný stav žalobkyne, ktoré
sa nepochybne výraznou mierou podieľajú na jej zdravotných ťažkostiach, súd nemal preukázané, že

tieto by vznikli v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, tu znalec uviedol, že výraznejšie bolesti
súvisia s poškodením chrbtice, ktorá nesúvisí s chorobou z povolania. V prepúšťacej správe Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 06. 06. 2013 sa uvádza: epistaxa recid- krvácanie z nosa,
hyperventilačný syndróm - hyperventilácia, fóbie, panické reakcie, art.hypertenzia I. stupeň (vysokýtlak), ischemická choroba srdca, reflux-opakovaný spätný návrat žalúdočného obsahu do pažeráka a
v neposlednom rade v prepúšťacej správe Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 09. 09.
2010 sa uvádza, že u žalobkyni sa nedá vylúčiť sklon k agravácii (predstieranie chorobných príznakov

a zdravotných ťažkostí, simulácia: zámerné zveličovanie zdravotných problémov). Vzhľadom na vyššie
popísané závery prepúšťacích správ Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, ako aj zo zistených
skutočností, súd mal za to, že u žalobkyni boli splnené podmienky na zvýšenie odškodnenia za SSU na
trojnásobok, teda na sumu 5.974,92 eura (1.991,64 eura x 3). Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože
u žalobkyni nedošlo k veľmi výraznému obmedzeniu, či k strate možnosti uplatnenia v porovnaní s jej

úrovňou kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody, nebola vyradená zo
života (je schopná sa sama obslúžiť, obliecť, pohybovať sa, atď.). Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že
žalobkyňa trpí množstvom iných ochorení, ktoré nemajú žiaden súvis s chorobou z povolania.

1.5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a dospel k záveru, že žalobkyňa
mala vo veci len čiastočný úspech (6%), preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Následne rozhodol v zmysle § 251 CSP o trovách štátu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie do výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj do výroku
III., ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, napadla v zákonnej lehote odvolaním
žalobkyňa,ktorásadomáhalazmenyrozsudkusúduprvejinštancieavyhoveniažalobyvcelomrozsahu,

ako aj priznania plnej náhrady trov konania pred súdom prvej, ako aj druhej inštancie. Namietala, že súd
prvej inštancie nereflektoval vo svojom novom rozhodnutí na požiadavku odvolacieho súdu, v zmysle
záverov ktorého mu bolo uložené, aby vychádzal zo znaleckého posudku a aby zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo primerané. Namietala spôsob, akým sa súd vysporiadal s
otázkouposúdeniazávažnostinegatívnychzmienvkvalitejejživotavdôsledkuchorobyzpovolania.Súd

sa uspokojil len s vybranými časťami znaleckého posudku Mgr. MUDr. Petra Jankecha a z vykonaného
dokazovaniaopätovneabstrahovalnesprávneskutkovétvrdenia.Nazákladejednostrannéhoposúdenia
súdom prvej inštancie ju možno vnímať ako osobu zdravú (čo odmieta), súd opomenul zohľadniť
ďalšie rozhodujúce aspekty vykonaného dokazovania. Zdôraznila, že znalec presne uviedol, že jej
pracovné uplatnenie, vzhľadom na závažnosť ochorenia, je nulové, snáď do úvahy by pri stave bez

astmatických záchvatov a dlhšej cesty do zamestnania bez použitia verejných dopravných prostriedkov,
prišla do úvahy iba nenáročná práca, bez kontaktu s chemickými a čistiacimi prostriedkami. Má za to,
že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že poškodenie zdravia malo negatívny vplyv
aj na rodinný a jej intímny život. K rozpadu manželstva poukázala na návrh o rozvod manželstva zo
dňa 31. 08. 2017, kde navrhovateľ Ivan Hromádka jednoznačne udáva, že „intímne nežijeme spolu 3

roky, nakoľko jej zdravotný stav a choroby, na ktoré stále poukazuje, že sa stále cíti zle. Tento stav
pretrváva roky.“ Rovnako sa nepreukázalo ani vyjadrenie súdu prvej inštancie o eventuálnom jej sklone
k agravácii. K tejto otázke znalec uviedol, že síce klinika pracovného lekárstva nevylúčila prípadnú
agraváciu, ale ju ani nepotvrdzuje. Pokiaľ ide o poškodenie chrbtice, táto nemá súvis s chorobou z
povolania, avšak pre objektívne posúdenie trvalých následkov, je nevyhnutné dodať, že závažnosť

profesionálneho poškodenia zdravia neumožňuje vyliečiť tento zdravotný problém pre vysoké riziko
pri anestézii pre základné ochorenie. Je zrejmé, že choroba z povolania viedla k pridruženiu ďalších
zdravotných problémov, ako aj k rozvoju ťažkej depresie. Z uvedeného je nesporné, že choroba z
povolania má zásadný nepriaznivý vplyv na jej celkové zdravie, keď je v súčasnosti nútená užívať
množstvo liekov, keďže jej ochorenie je nevyliečiteľné, celoživotné, vyžadujúce si sústavnú liečbu

s možnosťou ďalšieho zhoršovania a komplikácií a plne ju invalidizuje. Tiež za významné považuje
vyjadrenie znalca, že v jej prípade sa jedná dokonca o život ohrozujúce poškodenie zdravia, pričom
poukazuje na závery znalca na str. 16 až 20 znaleckého posudku.

2.1. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala aj na kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

pričom podporne poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 29. 07. 2010 sp. zn. 2MCdo 7/2009, ako
aj nález ÚS SR z 01. 07. 2010 sp. zn. III. ÚS 36/2010, pričom má za to, že súd prvej inštancie
náležitým spôsobom v celom súhrne posudzované skutočnosti nezhodnotil. Namietala, že priznané
odškodnenie nezodpovedá rozsahu trvalých následkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že zamestnávatelia pochybili, keď ignorovali vstupné, výstupné a periodické lekárske prehliadky

svojich zamestnancov, ktorými by sa mohla zistiť prípadná bronchiálna astma ešte v rannom štádiu.
Domnieva sa, že primeraná výška odškodnenia SSU by mala byť nielen formou satisfakcie, ale aj
implicitným vyjadrením istej sankcie za pochybenie žalovanej, keď jej nevytvorila vyhovujúce pracovné
podmienky. Vyplatená suma titulom základného bodového ohodnotenia vo výške 1.991,64 eura a titulomnavýšenia SSU vo výške 5.974,92 eura, to znamená celkovo 7.966,56 eura, nezodpovedá zásade
slušnosti. Zjavná disproporcia medzi poškodením jej zdravia a výškou peňažnej satisfakcie pôsobí
podľa jej názoru demotivačne k jej snahe znovu sa začleniť do spoločnosti, keď účelom nemajetkovej

ujmy má byť aj možnosť obstarať si náhradné pôžitky. Jedná sa o veľmi citlivú oblasť súvisiacu so
základnými hodnotami, akými sú život a zdravie. Zvýšenie SSU sa má posudzovať individuálne k
vzťahu ku konkrétnemu poškodenému. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR zo dňa 29.
10. 2009 sp. zn. 2Cdo 170/2008, ako aj na rozsudok 2Cdo 215/2006. Zdôraznila, že výnimočnosť sa
viaže len ku konkrétnemu poškodenému a o výnimočný prípad ide nielen vtedy, keď bol poškodený

vrcholovým športovcom, alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale aj vtedy,
ak sa život poškodeného v základoch zmenil. Dodala, že jej zámerom nie je dosiahnuť neprimeranú
predimenzovanú náhradu škody, ale domôcť sa adekvátnej satisfakcie, ktorá by bola aspoň v čiastočnej
mierespôsobilájejzmeniťvzniknutédoživotnéinvalidizujúcenásledkychorobyzpovolania.Namietalaaj
tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozhodnutiami všeobecných
súdov, ktoré rozhodovali v obdobných veciach a ktoré za primerané považovali navýšenie odškodnenie

náhrady SSU na 50-násobok alebo 35-násobok pri oveľa menej závažných trvalých následkoch
poškodenia zdravia, ako je to v jej prípade.

2.2. Odvolanie smerovala aj do výroku o náhrade trov konania, pričom poukázala na ust. § 255 ods.
1, 2 CSP, ako aj článku 4 ods. 1, 2 CSP a uviedla, že napriek tomu, že v súčasnej právnej úprave sa

nenachádza totožné gramatické znenie pôvodného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa dôvodovej
správy k CSP môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy
súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania podporuje právny názor v Komentári k Civilnému sporovému
poriadku. Je preto toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok na náhradu trov

konania, keď v konaní bola úspešná, vznikol jej nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

3. Žalovaná, resp. správca konkurznej podstaty, ktorý koná za žalovanú, sa k podanému odvolaniu
žalobkyne nevyjadril.

4. K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril intervenient na strane žalovanej, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v jeho zamietajúcom výroku potvrdiť a zároveň žiadal zaviazať
žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázal na záver znalca Mgr. MUDr. Petra Jankecha,
ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 2/2012 na strane 27 v otázke pracovného uplatnenia žalobkyne
pripustil, že pri stave bez astmatických záchvatov a dlhšej cesty do zamestnania bez použitia verejných

hromadných prostriedkov by mohla vykonávať nenáročnú fyzickú prácu bez kontaktu s chemickými
a čistiacimi prostriedkami, napr. ľahkú administratívnu prácu, prácu referenta, informátora, vrátničky,
teda žalobkyňa nie je úplne vylúčená z pracovného procesu - vlastní vodičský preukaz, pričom podľa
výpovede jej bývalého manžela na pojednávaní dňa 27. 06. 2012 tento uviedol, že žalobkyňa vozila
syna do školy. Okrem toho, žalobkyňa môže využiť aj možnosť práce na doma. Rovnako nie je úplne

vylúčená zo športového a kultúrneho života, keď podľa dodatku č. 1 k znaleckému posudku z tohto
vyplýva, že v období mimo záchvatu a dušnosti môže vykonávať primeranú „športovú“ a turistickú
činnosť - vychádzky v prírode. Okrem návštev divadla a kina sa v súčasnej dobe značne využívajú
masovokomunikačné prostriedky, TV, rozhlas, knihy, noviny, týždenníky a informačná technika. Teda
tieto prostriedky dávajú možnosť aj na širokú škálu samovzdelávania. Žalobkyňa je schopná sa sama

obslúžiť, obliecť a pohybovať sa. Z rozsudku o rozvode manželstva nevyplýva, že dôvodom pre
rozvod manželstva by bol zdravotný stav žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že
jej komplikovaný zdravotný stav si vyžaduje neustále medikamentóznu liečbu, poukázal na znalecký
posudok na str. 27, z ktorého bodu vyplýva, že výraznejšie bolesti súvisia s poškodením chrbtice, ktorá
nesúvisíschorobouzpovolaniaaktorávyžarujedozáhlaviaahornýchkončatín.Ajzprepúšťacejsprávy

Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LF UK a UNB zo dňa 09. 09. 2010 vyplýva, že na zdravotných
ťažkostiach žalobkyni sa podieľa aj celý rad ďalších chorôb, ktoré vznikli ešte pred priznaním choroby z
povolania a ktoré nie sú v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a ktoré výrazne ovplyvňujú
jej život a jej zdravotný stav v značnej miere zhoršujú (hyperventilácia, fóbie, panické reakcie tetánia,
respiračná alkóza, reflux, zápal sliznice žalúdka). Rovnako z prepúšťacej správy Kliniky pracovného

lekárstva a toxikológie LF UK a UNB zo dňa 06. 06. 2013 vyplýva, že okrem diagnóz uvedených v
prepúšťacej správe zo dňa 09. 09. 2010 žalobkyňa trpí aj ďalšími chorobami, ktoré taktiež nie sú v
priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ale jej život obmedzujú a v značnej miere zhoršujú
(krvácanie z nosa, vysoký tlak, ischemická choroba srdca, zvýšená hladina tukov v krvi). Ani znaleckýmposudkom nebolo potvrdené a ani v rámci súdneho konania dokázané, že uvedené choroby u žalobkyni
vznikli ako následok choroby z povolania. Záverom poukázal na tú skutočnosť, že v súvislosti s chorobou
z povolania bola zo strany Sociálnej poisťovne žalobkyni poukázaná - na základe posudku o odškodnení

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 06. 06. 2011 - náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 1.991,64 eura (počet bodov 100 x 60 Sk), ďalej žalobkyňa bola odškodnená, keď
s účinnosťou od 03. 02. 2010 jej bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa jej vypláca mesačne a
ktorého výška je t. č. 240,50 eura, žalobkyňa je ďalej odškodnená aj priznaním úrazovej renty od 01.
02. 2011, ktorá sa vypláca mesačne a ktorej výška je 129,50 eura, pričom výška invalidného dôchodku,

ako aj úrazovej renty sa každoročne valorizuje. Pokiaľ sa žalobkyňa odvolala aj do výroku o náhrade
trov konania, uviedol, že CSP nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, a
preto od 01. 07. 2016 v zmysle § 255 ods. 2 CSP je zakotvené, že ak strana mala vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Záverom zdôraznil, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/63 je prípustná

len v celkom výnimočných prípadoch, hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného
do spoločenského, kultúrneho, športového a politického života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi
výrazneobmedzené,aleboúplnestratenévporovnanísjehovýznamnýmiaktivitamipredvznikomškody
(rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/90/2004). Záverom uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie,
na doteraz vyplatenú náhradu za SSU, vyplácanie mesačných dávok invalidného dôchodku, ako aj

úrazovej renty, považuje navýšenie náhrady za SSU na 3-násobok základného bodového ohodnotenia
za dostatočne zohľadňujúce nepriaznivé dôsledky, ktoré žalobkyňa utrpela na zdraví pre jej životné
úkony a pre uspokojovanie, ako aj plnenie životných a spoločenských potrieb.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.

z., ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom
výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, rozhodujúc o odvolaní žalobkyne, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ust.

§ 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky ani pre jeho potvrdenie,
ani pre jeho zrušenie.

6. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia
spoločenskéhouplatneniavovýške99.582eur.Dôvodilatým,žedňa06.06.2011jejbolozdravotníckym
zariadením Univerzitnou nemocnicou v Bratislave Akademika L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva
a klinickej toxikológie oznámené hlásenie choroby z povolania. Pred zistením choroby z povolania mala
so žalovanou platne uzatvorenú pracovnú zmluvu s pracovným zaradením kuchárka. V čase zistenia

choroby z povolania mala iba 28 rokov, bola v plnom produktívnom veku a plnohodnotne prežívala svoj
život.Chorobazpovolaniavážnymspôsobomzasiahladojejspôsobuživotaazanechalaťažkénásledky
na jej zdraví. Choroba z povolania predovšetkým negatívne ovplyvňuje jej dýchanie, čo sa následne
prejavuje vo všetkých oblastiach prežívaného života. Trpí záchvatmi dýchavičnosti, dušnosti viac ako 8
rokov.Pridýchanísajejzhrudníkaozývapiskotapostihujejuchronickýsuchýkašeľ.Uvedenézdravotné

ťažkosti jej nesmierne zasiahli do všetkých oblastí života, keď nesmie vykonávať fyzicky náročné práce.
Prácu môže vykonávať len v prostredí bez prachu, vlhku a chladu. Zistením choroby z povolania
plnohodnotne aktívne prežívala svoj život zodpovedajúci jej veku, starala sa o rodinu, o domácnosť. V
súčasnej dobe sa stala uzavretejšia, má pocity zbytočnosti, bezmocnosti a býva častejšie náladová a
nervózna. Nemôže sa venovať turistike, ani rôznym spoločenským aktivitám, ktoré boli jej koníčkami,

čo pociťuje ako výraznú stratu. Aj z hľadiska pracovného uplatnenia je vzhľadom na svoju kvalifikáciu
(kuchár-čašník) vylúčená z povolania v tejto oblasti. Pred zistením choroby z povolania pracovala
u žalovanej ako kuchárka do 30. 11. 2003. Na základe posudku o odškodnení bolesti a sťaženia
spoločenskéhouplatneniazodňa06.06.2011jejbolopriznanéodškodneniezasťaženiespoločenského
uplatnenia podľa sadzobníka pre hodnotenie IV/101 vyhlášky č. 32/65 Zb. Sociálna poisťovňa, pobočka

Komárno dňa 28. 01. 2010 vydala odborný posudok o invalidite žalobkyni s mierou poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentách-50%.RozhodnutímSociálnejpoisťovne,ÚstredieBratislava
zo dňa 14. 03. 2011 bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 27. 01. 2011 viac ako 70%.
Následne rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno dňa 12. 07. 2011 rozhodla o priznanínároku žalobkyni na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania
zistenej dňa 20. mája 2003 v sume 1.991,64 eura určenej podľa vyhlášky č. 32/65 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2012

Mgr. MUDr. Petrom Jankechom, znalcom z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z
povolania, v zmysle záverov ktorého vyplynulo, že následkom choroby z povolania, astmy bronchiále
bola výrazne obmedzená pohyblivosť žalobkyne v dôsledku sťaženia dýchania - dýchavice už pri
najmenšej fyzickej námahe možnosti vzniku astmatického záchvatu. Jej zdravotný stav si vyžaduje
neustálu prítomnosť inej osoby. Z uvedeného vyplýva výrazné obmedzenie pri domácich prácach

(upratovanie, pranie, žehlenie, umývanie okien, vešanie záclon, práca v kuchyni, v záhrade a pod.),
úplné obmedzenie pri eventuálnom športovom, kultúrnom a turistickom vyžití. Následkom choroby z
povolania došlo u žalobkyni k výraznému obmedzeniu v plnohodnotnom prežívaní jej života vo všetkých
spomínaných zložkách a jej pracovné uplatnenie, vzhľadom na závažnosť choroby, je nulové. Snáď
do úvahy pri stave bez astmatických záchvatov a dlhšej cesty do zamestnania bez použitia verejných
dopravných prostriedkov prichádza do úvahy iba nenáročná fyzická práca bez kontaktu s chemickými

a čistiacimi prostriedkami (ľahká administratívna práca, referentka, informátorka, vrátnička). Žalobkyňa
musí sústavne užívať lieky v tabletkovej, injekčnej a inhalačnej forme pod sústavnou odbornou lekárskou
kontrolou. Účelom liečby je zlepšenie dýchania, rozšírenie priedušiek, potlačenie alergickej zložky,
liečba bolestí a depresie. Liečba je celoživotná a nemožno ju prerušiť, ani znižovať dávky. Pokiaľ ide
o psychické problémy, ako následky choroby z povolania, tieto môžu byť jej následkom, prejavujú sa

ťažkou depresiou a obavami, vyžadujú si kombinovanú ambulantnú liečbu antidepresívami. Takéto
psychické stavy môžu mať však aj inú príčinu, ktoré u žalobkyni prepukli až po prechode astmy do
ťažkej formy a boli diagnostikované a potvrdené až pri prvom psychiatrickom vyšetrení dňa 11. 07. 2011.
Na hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni sa plne podieľala jej choroba z povolania
- astma bronchiále so všetkými jej komplikáciami, a teda i so zhoršením psychického stavu. Pokiaľ by

ochorenie žalobkyni malo súvisieť s čistiacimi prostriedkami, ktoré používala v domácnosti, ochorenie
by sa prejavilo už skôr a nemalo by zreteľný súvis s nástupom do práce. Práca kuchárky - čašníčky
po zistení choroby z povolania neprospela žalobkyni, pomohla jej zdravotný stav iba zhoršiť. Znalec to
nepovažuje za chybu žalobkyne, ale za chybu zamestnávateľov, ktorí podľa zdravotnej dokumentácie
absolútne podcenili vstupné, výstupné a periodické lekárske prehliadky svojich zamestnancov. Klinika

pracovného lekárstva FN v Bratislave vo svojej prepúšťacej správe zo dňa 09. 09. 2010 síce nevylučuje
prípadnú agraváciu, ale ju ani nepotvrdzuje. Liečba a problémy ťažkej astmy spolu s poškodením
krčných, medzistavcových platničiek, pre ktoré hrozí operačné riešenie, je prakticky nerealizovateľné pre
vysoké riziko pri anestézii pre základné ochorenie, čo zákonite muselo viesť aj k psychickým problémom
v zmysle depresie.

7. Počas konania manželstvo žalobkyne bolo rozsudkom OS Komárno zo dňa 07. 11. 2017 pod sp. zn.
12P/122/2017, právoplatným dňa 16. 11. 2017, rozvedené a maloletý L. bol na čas po rozvode zverený
do starostlivosti matky. K rozvodu manželstva došlo na návrh manžela žalobkyne, ktorý dôvodil tým, že
v roku 2007 bola u jej manželky zistená astma a bola daná do polovičného invalidného dôchodku a od

roku 2012 je v celom invalidnom dôchodku. Postupom času sa citovo odcudzili, nemajú spoločné záujmy
a intímne nežijú spolu tri roky. Nakoľko zdravotný stav žalobkyne a jej choroby, na ktoré stále poukazuje,
že sa cíti zle, pretrváva roky, a preto nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Žalobkyňa v priebehu
konaniapoukázalanaspôsobsvojhoživota,ktorýovplyvnilachorobazpovolania.Ránoinhaluje,zoberie
si lieky a s chodom domácnosti jej vypomáha jej sestra, ktorá buď im navarí, alebo objedná jedlo z

reštaurácie. Väčšinou leží, keď príde syn zo školy, tak jej pomôže. Nikam nechodí, iba telefonicky sa
informuje o výsledkoch syna, ktorý chodí tancovať. Nebola schopná intímneho života, preto si manžel
našiel priateľku. Často chodí k rôznym lekárom a denne užíva 25 druhov liekov. Jej spoločenský život
sa výrazne obmedzil, nikam nechodí, len na dvor, celú noc nespí a prejde iba pár krokov.

8. Daná vec už bola predmetom odvolacieho prieskumu, keď Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
27. júla 2017 č. k. 9Co/566/2016-688 zrušil predchádzajúci rozsudok OS Komárno zo dňa 10. 02.
2016 č. k. 8C/217/2011-635 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia, okrem
iného, uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k hláseniu choroby z povolania došlo až
dňa 06. 06. 2011 a to spätne k 20. 05. 2003. Pred rokom 2003 choroba z povolania hlásená nebola.

Zároveň poukázal na znalecký posudok Mgr. MUDr. Petra Jankecha, z ktorého vyplývajú obmedzenia
žalobkyne v jej živote, prognóza jej ochorenia, ako aj ďalšie skutočnosti. Uviedol, že žalobkyňa pred
diagnostikovaním astmy nevedela o tom, že má chorobu z povolania a jej zamestnávatelia pochybili, keď
pri nástupe do práce od nej nevyžadovali zdravotný preukaz. Ak aj po skončení pracovného pomeru užalovanejpracovala,nebolomožnévyvodiťtakýzáver,žejespoluzodpovednázapoškodeniejejzdravia.
Odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je daný a uložil súdu prvej inštancie sa zaoberať
výškou tohto nároku.

9. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, keď dospel k záveru, že u
žalobkyni boli splnené podmienky na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na
trojnásobok, teda na sumu 5.974,92 eura (1.991,64 eura x 3) a vo zvyšku žalobu zamietol, keď mal za
to, že u žalobkyni nedošlo k veľmi výraznému obmedzeniu, či k strate možnosti uplatnenia v porovnaní

s jej úrovňou kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody, ani nebola vyradená
zo života.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 4 odsek 1 vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé
dôsledku pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené

možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

11.1. Podľa § 7 odsek 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

11.2. Podľa § 7 odsek 2 citovanej vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120.000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36.000 Sk.

11.3. Podľa § 7 odsek 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

12. Odškodňovanie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia má osobitné miesto v komplexe
súkromno-právnych nárokov subjektu, ktorému bola spôsobená škoda na zdraví. Občiansky zákonník

v ustanovení § 444 priznáva jednorazové odškodnenie vytrpených bolestí a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie
bolesti a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť
nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, a naopak. Vo výnimočných

prípadoch, hodných mimoriadneho zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené
najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet
bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy a to podľa vlastnej úvahy.

13. Za situácie, že odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, tento

nepovažoval za potrebné doplniť a ani zopakovať dôkazy, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
odvolacích dôvodov a dospel k záveru o potrebe zmeny tohto rozsudku. Súd vychádzal z právneho
predpisu,ktorýmjevyhláškač.32/1965Zb.oodškodňovaníbolestiasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
v znení platnom v čase vzniku nároku (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“). Tento právny predpis v § 7
odsek 1 určil výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod (60

Sk v čase vzniku škody) a v § 7 odsek 2 maximálnu výšku celkového odškodnenia (240.000 Sk). V
ustanovení § 7 odsek 3 umožnil súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad sumu stanovenú v odsekoch 1 a 2.

Správna interpretácia § 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. z hľadiska vymedzenia prípadov hodných

osobitného zreteľa závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom významným kritériom je závažnosť
spôsobenej škody a možnosti jej eliminácie. Pri určovaní rozsahu odškodnenia má súd možnosť podľa
svojej úvahy posúdiť, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v posudzovanej
veciprimerané.Sprihliadnutímnakonkrétneokolnostimôžebyťprimeranéajniekoľkonásobnézvýšenietohto odškodnenia. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a v určovaní
rozsahu odškodnenia súd musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za
spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať

také, ktoré rešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp proporcionality.
Tento princíp vyžaduje, aby medzi priznanou výškou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
založenou na objektívnych a rozumných dôvodoch, a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti
(uznesenie NS SR 3Cdo 146/2011).

Uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako i súčasne
platným zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu zistenej choroby z povolania je potrebné
rozlišovať medzi nárokmi priznanými podľa ustanovenia § 7 ods. 2 a podľa ustanovenia § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia, vyplatené na základe rozhodnutí súdov, je
iným nárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože rozhodovanie

súdu na základe ustanovenia § 7 ods. 3 cit. vyhlášky je rozhodovaním súdu o inom nároku vyplývajúcom
z choroby z povolania (rozsudok NS SR sp. zn. 7 Sžso 56/2008 z 19. 11. 2008). Mimoriadne zvýšenie
odškodnenia priznávajú súdy v občiansko-právnom konaní, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania
zistia, že v konkrétnom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa.

K sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví,
prípadne zhoršenia ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave
poškodeného následkom choroby z povolania nastali, je možné zistiť až po ustálení jeho zdravotného
stavu. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká v zmysle vyhlášky v dobe, v ktorej je možné

zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a kedy je možné posúdiť, aký má zdravotný stav
poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného.

14. Odvolací súd už vo svojom uznesení zo dňa 27. júla 2017 č. k. 9Co/566/2016-688, ktorým bol
súd prvej inštancie viazaný, uviedol, že nárok žalobkyne v danej veci je daný a súd prvej inštancie je

povinný sa v ďalšom konaní zaoberať výškou nároku žalobkyne. Uložil súdu prvej inštancie prihliadnuť
na dôsledky, aké malo a má poškodenie zdravia žalobkyne na jej životné úkony a akým spôsobom a v
akom rozsahu sú jej možnosti pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti obmedzené v porovnaní s
predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského a iného života, pričom je potrebné vychádzať zo
znaleckého posudku, ako aj z ďalších vykonaných dôkazov.

15. Súd prvej inštancie rozhodol o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za spoločenské uplatnenie,
keď za primerané považoval zvýšenie odškodnenia za SSÚ na trojnásobok, teda na sumu 5.974,92
eura (1.991,64 x 3) a vo zvyšku žalobu zamietol. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak bolo
posúdiť správnosť rozhodnutia postupu súdu prvej inštancie, či zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia je primerané k poškodeniu zdravia žalobkyni v dôsledku zistenej choroby z
povolania.

16. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní nesporne preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej
od 09. 04. 2002 v zaradení kuchár, ktorý pracovný pomer bol ukončený dňa 30. 11. 2003 zo strany

žalobkyne. V hlásení choroby z povolania zo dňa 06. 06. 2011 vydaného ÚNB Nemocnica akademika
L. Dérera je uvedené: dátum priznania 03. 01. 2011 a dátum prvého zistenia: 20. 05. 2003 ako choroba
z povolania astma bronchiále. Taktiež v tento deň bol vydaný aj posudok o odškodnení bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia v počte bodov 1000 za odškodnenie a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Žalobkyňa pracovala ako kuchárka u rôznych zamestnávateľov až do 31. 01. 2011, kedy

odišla do invalidného dôchodku a dňom 03. 01. 2011 jej bola priznaná a hlásená choroba z povolania.
V krátkom čase od mája 2003 došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré nastalo pri
zmene pracovného prostredia. Žalobkyni bol 03. 02. 2010 priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 50% a od 27. 01. 2011 s mierou poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 75%. Zo znaleckého posudku č. 2/2012
znalca Mgr. MUDr. Petra Jankecha, MPH. vyplynulo, že žalobkyňa je vyučená kuchárka-čašníčka a
pracovala v rôznych organizáciách až do 31. 01. 2011, kedy odišla do invalidného dôchodku. Od roku

2003 bola liečená pre astmu bronchiále a dňom 03. 01. 2011 jej bola priznaná a hlásená choroba
z povolania s dátumom prvého zistenia 20. 05. 2003. Ustanovený znalec v konaní konštatoval, že
liečba astmy bronchiále je celoživotná, ochorenie je v súčasnosti nevyliečiteľné a žalobkyňa je na plne
vyťaženej liečbe už v štádiu počínajúcich poliekových komplikácií s výrazným obmedzením v bežnom
živote. Prognóza ochorenia je zlá a predpokladá postupné zhoršovanie zdravotného stavu a pribúdanie

komplikácií, či už za samotnej choroby, alebo následkom množstva požívaných liekov. Komplikácie
spolu s pokračovaním nasadenej nutnej liečby časom sa iba budú zhoršovať. Ochorenie vyžaduje
sústavnúliečbusnezanedbateľnýminákladminaliekyspravidelnýminávštevamipríslušnýchodborných
lekárov, kontrolné liečebné hospitalizácie. Ochorenie žalobkyne si vyžaduje spoluúčasť celej rodiny,
telesné šetrenie, obmedzenie všetkých domácich prác a prác s čistiacimi prostriedkami, obmedzenie
návštev verejných priestorov a ciest verejnými dopravnými prostriedkami výrazne obmedzuje toto

ochoreniežalobkyňupriprípadnomkultúrnom,športovomaturistickomvyžití.Žalobkyňajetakabsolútne
vyradená z výrobnej pracovnej činnosti a do úvahy by pri zdravotnom stave bez astmatických záchvatov
prichádzala iba práca bez kontaktu s čistiacimi prostriedkami a inými alergiami, bez fyzickej námahy,
kde nepotrebuje zaťažovať horné končatiny a krčnú chrbticu - ľahšia administratívna práca, referentka,
asistentka, dispečerka, bez dlhšej dochádzky do zamestnania, bez cestovania verejnými dopravnými

prostriedkami. Zdravotný stav žalobkyne si vyžaduje neustálu prítomnosť inej osoby, z čoho vyplýva
jej výrazné obmedzenie pri domácich prácach (upratovanie, pranie, žehlenie, umývanie okien, vešanie
záclon, práca v kuchyni, v záhrade a pod.) a úplné obmedzenie pri eventuálnom športovom, kultúrnom
a turistickom vyžití. Následkom choroby z povolania došlo u žalobkyni k výraznému obmedzeniu v
plnohodnotnom prežívaní jej života vo všetkých spomínaných zložkách a jej pracovné uplatnenie,

vzhľadom na závažnosť ochorenia, je nulové. Do úvahy by prichádzalo iba v stave bez astmatických
záchvatov a dlhšej cesty do zamestnania, bez použitia verejných dopravných prostriedkov. Žalobkyňa
trpí aj výraznými bolesťami, ktoré však súvisia s poškodením chrbtice a nesúvisia s chorobou z
povolania.

17. Znalec skonštatoval, že fyzické problémy žalobkyne môžu byť následkom choroby z povolania
a jej dlhodobej liečby v celom rozsahu. Prejavujú sa ťažkou depresiou a obavami, ktoré si vyžadujú
kombinovanú ambulantnú liečbu antidepresívami. Takéto psychické stavy môžu mať aj inú príčinu, u
žalobkyni však prepukli až po prechode astmy do ťažkej formy a boli diagnostikované a potvrdené až pri
prvom psychiatrickom vyšetrení dňa 17. 01. 2011. K prognóze vývoja zdravotného stavu žalobkyni sa

znalec vyjadril tak, že táto prognóza je nepriaznivá, ochorenie je nevyliečiteľné, celoživotné, vyžaduje
sústavnú liečbu s možnosťou ďalšieho zhoršovania komplikácií, žalobkyňu plne invalidizuje. Z doplnku
č. 1 k znaleckému posudku ešte vyplynulo, že bronchiálna astma vedie k opakovaným ťažkostiam pri
dýchaní. Mnohí astmatici zažívajú paniku pri pocite, že sa dusia, nemôžu dýchať. Astma môže byť veľmi
vyčerpávajúca, pretože počas záchvatu sa do krvi nedostáva dostatok kyslíka a v niektorých prípadoch

spôsobuje aj smrť. Z tohto dôvodu by astmatik nemal byť nikdy celkom sám. Astmatikom sa neodporúča
navštevovať kultúrne a športové podujatia pre prítomnosť množstva ľudí v často uzavretom priestore
pre možnosť kontaktu s rôznymi alergénmi, ktoré sa tam vyskytujú vo väčšom množstve. Pripustil, že
astmatik v období mimo záchvatu a dušnosti môže vykonávať primeranú „športovú a turistickú činnosť“
- vychádzky v prírode, neodporúča však navštevovať športové podujatia v uzavretých halách. Podotkol,

že aj stredne ťažký stupeň obštrukčnej ventilačnej poruchy znamená veľmi vážnu poruchu zdravia.

18. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v minulosti chodila na turistiku, s manželom a priateľmi chodili do
divadla,sánkovaťsa,teraznevierobiťskoronič,anidomácepráce,pretožehneďjeunavená.Jejmanžel
sa v tom čase zamestnal na štyri hodiny, pretože doma musí variť. Nie je možné ju operovať ani na

chrbticu, s ktorou má problémy, pretože ju kvôli diagnostikovanej chorobe nevedia uspať. V priebehu
konania došlo aj k rozvodu manželstva žalobkyne. Uviedla, že nebola schopná intímneho života, a preto
si manžel našiel priateľku. Každý deň inhaluje, berie množstvo liekov. S domácnosťou jej pomáha sestra,
ktorá nepracuje a stará sa o otca a zároveň vypomáha v jej domácnosti. Často navštevuje lekárov a
chodí každé 3 týždne na injekcie, na biologickú liečbu, k alergologičke, čo trvá už asi 4 roky. Užíva 25

druhov liekov aj na chrbticu, pretože ju nemôžu operovať. Jej spoločenský život zostal taký, že nikam
nechodí, len na dvor, celú noc nespí, prejde pár krokov a je jej zle.19. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov
v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho osobných a spoločenských potrieb, ako aj pre plnenie

jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
závisí jednak za ohodnotenie v lekárskom posudku, a jednak od toho, či a v akom rozsahu a
akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné
zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností daného prípadu, najmä
ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie

ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je
nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti
pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto
predpokladov potom možno vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené
možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky pre život a životné

úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre naplnenie
jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak
vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného v plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom,
kultúrnom a športovom živote, a jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, či voľby
povolania, voľbu životného partnera, v prípade možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných

prípadoch hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môže súd nad sumy odškodnenia primerane
zvýšiť nad stanovené sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

20. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, riadiac sa názorom odvolacieho súdu,
že u žalobkyni došlo v dôsledku choroby z povolania k takému sťaženiu spoločenského uplatnenia, že

základné priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia bodovým ohodnotením v lekárskom posudku
nie je dostatočné a je tu na mieste priznať zvýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Odvolací súd však, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie
nepovažoval 3-násobok zvýšenia spoločenského uplatnenia za dostatočný a primeraný. Nestotožnil sa
s názorom súdu prvej inštancie, že u žalobkyni nedošlo k veľmi výraznému obmedzeniu, či k takej

strate možnosti uplatnenia sa, v porovnaní s jej úrovňou pred vznikom škody, ako to konštatoval v
dôvodoch svojho rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobkyňa pred
poškodením zdravia pracovala ako vyučená kuchárka - čašníčka v rôznych organizáciách, žila riadnym
manželským životom, z prvého manželstva mala dcéru a z druhého manželstva mala syna, venovala sa
turistike s manželom a priateľmi, navštevovala divadlo, chodievali sa sánkovať, venovala sa domácim

prácam a prácam v záhrade. Nebolo sporné, že zdravotné problémy (okrem iných) žalobkyne súvisia
s profesionálnym poškodením zdravia, keď choroba z povolania jej bola síce priznaná až dňa 06.
06. 2011, ale spätne k 20. 05. 2003, kedy došlo k hláseniu choroby z povolania a vlastne od
tohto roku sa aj v znaleckom posudku konštatuje, že od mája 2003 došlo k výraznému zhoršeniu
zdravotného stavu, ktoré nastalo pri zmene pracovného prostredia s novým pracovným zaradením.

U žalobkyni bola zistená bronchiálna astma, ktorú nie je možné vyliečiť, je možné ju len liečiť.
Táto liečba je celoživotná a ochorenie je v súčasnej dobe nevyliečiteľné, pričom prognóza ochorenia
predpokladá postupné zhoršovanie zdravotného stavu a pribúdanie komplikácií, či už za samotnej
choroby, alebo následkom množstva požívaných liekov. Uvedené ochorenie vyžaduje sústavnú liečbu
s nezanedbateľnými nákladmi na lieky s pravidelnými návštevami odborných lekárov, kontrolných

vyšetrení a liečebnej hospitalizácie, pričom zdravotný stav žalobkyne si vyžaduje neustálu prítomnosť
inej osoby, a to z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v znaleckom posudku, ako aj vo vyššom bode
tohto rozsudku. Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že žalobkyňa je úplne vyradená z
výrobnej pracovnej činnosti a do úvahy by pripadala snáď pracovná činnosť len pri zdravotnom stave bez
astmatických záchvatov, bez kontaktu s čistiacimi prostriedkami, bez dlhšej dochádzky do zamestnania

a bez cestovania verejnými dopravnými prostriedkami. Zároveň však na otázku č. 2 odpovedal, že
následkom choroby z povolania došlo u žalobkyni k výraznému obmedzeniu v plnohodnotnom prežívaní
jej života vo všetkých zložkách, či už rodinného, osobného, spoločenského, kultúrneho alebo športového
vyžitia a jej pracovné uplatnenie, vzhľadom na závažnosť jej ochorenia, je takmer nulové. Psychické
problémy, ktoré u žalobkyni prepukli, podľa znalca, môžu byť následkom choroby z povolania a u

žalobkyni prepukli po prechode astmy do ťažkej formy, keď boli diagnostikované a potvrdené pri prvom
psychiatrickomvyšetrenídňa11.07.2011.Zhoršenýnepriaznivýzdravotnýstavsapripísalajnarozvode
manželstvažalobkynevpriebehukonania,keďznávrhunarozvodmanželstva,ktoréiniciovaljejmanžel,
vyplynulo, že so žalobkyňou nežijú 3 roky intímne, nakoľko jej zdravotný stav a choroby to neumožňujú,pričom takýto stav pretrváva roky. Žalobkyňa je v bežnom živote odkázaná na pomoc iných, čo sama
vo svojej výpovedi deklarovala, že jej výraznou mierou pomáha sestra, či už s domácnosťou, alebo s
varením. Žalobkyňa je v zásade vyradená zo všetkých voľno-časových aktivít a jej život sa obmedzil len

na jej domácnosť s tým, že chodí iba na dvor a väčšinou leží.

21. Za daného stavu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, najmä zo
znaleckého dokazovania a z jeho záverov, odvolací súd sa odchýlil od názoru súdu prvej inštancie
v otázke, že žalobkyni patrí v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky 3-násobné zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia, keď dospel k záveru, že za primerané a odôvodnené odškodnenie
mimoriadneho sťaženia spoločenského uplatnenia považuje 6-násobok zvýšenia základného bodového
ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Trojnásobok zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia považoval odvolací súd za nedostatočný a nestotožnil sa ani s názorom súdu prvej inštancie,
že u žalobkyne nedošlo k veľmi výraznému obmedzeniu, či k strate možnosti uplatnenia sa v porovnaní
s jej spôsobom života pred zistenou chorobou z povolania. Odvolací súd, vychádzajúc práve zo

znaleckého posudku, zohľadnil tú skutočnosť, kde znalec konštatuje, že pracovné uplatnenie žalobkyni,
vzhľadom na závažnosť jej ochorenia, je nulové, a vychádzajúc i z doplnku č. 1 k znaleckému posudku,
je potrebné zohľadniť aj to konštatovanie znalca, že astmatik by nikdy nemal byť celkom sám, pretože
astma môže byť veľmi vyčerpávajúca a počas záchvatu sa do krvi nedostáva dostatok kyslíka a v
niektorých prípadoch spôsobuje aj smrť. Astmatikom sa všeobecne neodporúča navštevovať kultúrne,

spoločenské podujatia pre prítomnosť množstva ľudí v uzavretom priestore a pre možnosť kontaktu
s rôznymi alergénmi, ktoré sa tam vyskytujú vo väčšom množstve. Znalec iba pripustil, že v období
mimo záchvatu a dušnosti môže vykonávať „primeranú športovú a turistickú činnosť“ - vychádzky
v prírode, neodporúča však venovať sa športovým podujatiam v uzavretých halách. Podotkol, že aj
stredneťažkýstupeňobštrukčnejventilačnejporuchyznamenáveľmivážnuporuchuzdravia.Závažnosť

poškodenia zdravia žalobkyne bola zohľadnená i navýšením invalidity na 70%. Zohľadňujúc všetky tieto
aspekty, odvolací súd považoval za postačujúce a primerané všetkým okolnostiam významným pre
posúdenie danej veci vo vzťahu ku konkrétnej poškodenej - žalobkyni, 6-násobok zvýšenia odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Mal za to, že takáto výška mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vyplýva tak zo zisteného skutkového stavu, ako aj z kritérií uvedených v § 7

ods. 3 vyhlášky. Odvolací súd sa stotožnil s argumentom žalobkyni v podanom odvolaní, že mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné posudzovať vždy individuálne ku vzťahu ku
konkrétnemu poškodenému, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky
vysokého spoločenského angažovania vo všetkých oblastiach života. Je preto potrebné zdôrazniť,
že výnimočnosť sa viaže vždy ku konkrétnemu poškodenému, nielen v prípade, ak poškodený bol

vrcholový športovej, alebo inak významnou osobnosťou v spoločnosti, ale rozhodujúca je skutočnosť,
ako sa život poškodeného od základov zmenil pred poškodením zdravia a po jeho poškodení. V
danom prípade zistením choroby z povolania. V danej veci je nesporné, že žalobkyňa, napriek tomu,
že nežila výrazne extravagantným spôsobom, je potrebné konštatovať, že choroba z povolania u
nej znamená veľmi závažnú poruchu zdravia, v dôsledku ktorej je odkázaná na opateru a pomoc

iných, celoživotne odkázaná na medikamentóznu liečbu, jej niekoľkoročný nepriaznivý zdravotný stav
v dôsledku diagnostikovanej choroby z povolania sa určitým spôsobom pripísal aj na rozvode jej
manželstva a jej obmedzení v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom živote.

22. Keďže odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že za primerané zvýšenie

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je potrebné považovať
6-násobok základného bodového ohodnotenia a súd prvej inštancie svojim rozsudkom vo výroku,
ktorý nadobudol právoplatnosť, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 3-násobok základného bodového
ohodnotenia vo výške 5.974,92 eura, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.974,92 eura (1000 bodov

x 60 Sk = 60.000 = 1.991,64 x 3), ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

23. Vo zvyšnom zamietajúcom výroku, keďže žalobkyňa sa domáhala priznania 35-násobku zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil, keď vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, k vykonanému znaleckému dokazovaniu
považoval priznané sťaženie spoločenského uplatnenia na 6-násobok za primerané a žalobkyni sa na
druhej strane nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri
ktorom by bolo odôvodnené ešte vyššie zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatneniaod toho, ktoré bolo priznané odvolacím súdom. Prihliadol pritom na konštatovanie znalca, že u žalobkyni,
napriek tomu, že u nej je konštatované podstatné obmedzenie vo všetkých oblastiach života, pripustil
možnosť vykonávať primeranú „športovú a turistickú činnosť“ - vychádzky v prírode, čiže určité, i keď

veľmi minimálne zapojenie sa do športovej a turistickej činnosti, absolútne zase znalec nevylúčil.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku zmenil podľa § 388 CSP a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 5.973,62
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku

súvisiacom (o trovách štátu) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Podľa § 396 odsek 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25.1. Podľa § 396 odsek 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

25.2. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

25.3. Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.4. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu,

aby mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhoradá a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka, posudzovaná znalcom, nemôže presahovať

možnosti strany sporu, ktorá výšku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia „iba
odhaduje“. Dôležitý je na tomto mieste fakt, že škoda bola spôsobená a jej výška nasleduje.

25.5. Žalobkyňu v danej veci preto bolo potrebné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala plný
úspech, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývala z tohto jej procesného

úspechu a závisela výlučne od úvahy súdu. Na základe uvedeného súd v zmysle citovaných zákonných
ustanovení rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania v zmysle § 255 odsek 1 CSP tak, že
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).