Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205364
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4215205364.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: P. N., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom V., o zaplatenie 768,33 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 768,33 € spolu s vyčísleným zmluvným
úrokom vo výške 51,02 €, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 2,91 €, úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 819,35 € od 16.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 32,42 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu istiny vo výške 850,75 €, úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške
51,02 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 2,91 €, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 901,77 € od 16.5.2013 do zaplatenia a zmluvným
úrokom vo výške 14,52 % ročne zo sumy 850,75 € od 16.5.2013 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom

skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 17.8.2009 uzatvoril úverovú zmluvu č. 20/257/09, na základe
ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- €. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach s konečnou splatnosťou dňa 17.8.2015. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil
svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 23.4.2013 bol vyzvaný na predčasné splatenie celého úveru
v lehote do 15.5.2013. Pohľadávka ku dňu predčasného zosplatnenia bola vyčíslená vo výške 978,48
€, ktorá suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 850,75 €, dlžných úrokov vo výške 51,02 €, úrokov z
omeškania ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 2,91 €, poplatkov vo výške 73,80 €. Zaplatenie tejto

sumy (okrem poplatkov vo výške 73,80 €) si uplatnil v tomto konaní spolu s príslušenstvom - úrokom
a úrokom z omeškania počnúc od 16.5.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil
náhradu zaplateného súdneho poplatku.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/258/2015-73 zo dňa 24.3.2017 tak, že žalobe
v časti o zaplatenie sumy 82,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 82,42
€ od 16.5.2013 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania

súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v
zamietajúcom výroku a ohľadne výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/333/2017-102 zo dňa 30.4.2018 tak,
že prvoinštančný rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách konania zrušila vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že s výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
prvoinštančného súdu, na základe ktorého vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovitosť poskytnutého úveru

sa nestotožňuje, keď poukázal i na rozsudok súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. Súdu prvej inštancie uložil opätovne sa vecou zaoberať, vykonať
dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť.

3. Súd riadiac sa názorom odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle §

180 CSP prejednal v neprítomnosti strán sporu, ktoré sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení
sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to žiadosťou, úverovou
zmluvou, výpisom z účtu, výzvou na predčasné splatenie úveru, upomienkou, všeobecnými obchodnými
podmienkami, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou,
rozsudkom č.k. 6C/258/2015-73 zo dňa 24.3.2017, odvolaním, uznesením č.k. 7Co/333/2017-102 zo
dňa 30.4.2018 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Dňa 17.8.2009 na základe žiadosti žalovaného uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 20/257/09.
Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- €. Tento úver sa žalovaný
zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 47,08 € v období od 20.9.2009. Medzi stranami sporu
bol v zmluve dojednaný poplatok za správu úverového účtu v zmysle sadzobníka poplatkov. Úroková

sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 14,52 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo
výške 18,79 % pri priemernej RPMN vo výške 21,67 %. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené
vo výške 2.984,20 €. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
účinné od 1.8.2009 ako aj sadzobník poplatkov. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej
zmluvy riadne neplnil, žalobcom bol opakovane márne vyzývaný na riadne plnenie svojich povinností,

preto žalobca listom zo dňa 23.4.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval k úhrade
celej sumy zostatku titulom úverovej zmluvy vo výške 969,10 € do 15.5.2013. Žalovaný dlžnú sumu
titulom predčasne zosplatneného úveru neuhradil.

5. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 850,75 €, úroku vyčísleného ku

dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 51,02 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej
splatnosti úveru vo výške 2,91 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 901,77 € od
16.5.2013 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 14,52 % ročne zo sumy 850,75 € od 16.5.2013
do zaplatenia, keď súd prvej inštancie uplatnenému nároku žalobcu v časti o zaplatenie sumy 82,42
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 82,42 € za obdobie od 16.5.2013 do

zaplateniavyhovel(rozsudokč.k.6C/258/2015-73zodňa24.3.2017).Zvyšokuplatnenéhonárokuzostal
predmetom tohto konania.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <..

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného

predpisu.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah

účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca
v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a
dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich
nesmieobsahovaťspotrebiteľskázmluva.Nazákladetohtoustanoveniaboldospotrebiteľskejlegislatívy

zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie
tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok.

Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré
poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či

ustanoveniatvorianavonokosobitnúsúčasťzmluvy,alebočisúprijatédosamotnejzmluvy,aleboformou
dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom
právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej
vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy.
I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

8. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého
žalovaným mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 17.8.2009
úverovú zmluvu č. 20/257/09. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,-

€, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Súd preskúmaním
úverovejzmluvyuzavretejmedzistranamisporuatospoukazomnanáležitostizmluvyospotrebiteľskom
úvere upravené v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o
platný právny úkon. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil,

úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 15.5.2013 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval
na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovaného žalobca vyčíslil nasledovne: dlžná istina
vo výške 850,75 €, dlžný úrok ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vo výške 51,02 € a dlžný úrok
z omeškania ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 2,91 €. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky tejto pohľadávky nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia

žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy (po odpočítaní sumy
istiny 82,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 82,42 € za obdobie od
16.5.2013 do zaplatenia, ohľadne ktorej sumy súd prvej inštancie právoplatne rozhodol rozsudkom č.k.
6C/258/2015-73 zo dňa 24.3.2017) tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za
dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po predčasnom

zosplatnení úveru, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č, 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o
uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,52 % ročne z dlžnej sumy za obdobie
odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, súd v tejto časti považoval žalobu zanedôvodnú. Podľa názoru súdu tento nárok žalobcu nemá oporu v zákone, pretože úrok z úveru treba
považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu
úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve

úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Pre prípad predčasného a
mimoriadnehozosplatneniaúveruveriteľovivznikánároknajednorazovévráteniepožičanejistinyúveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou

úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom

vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa

a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani
preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v

neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu
v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do
zaplatenia zamietol. Ohľadne vyššie uvedeného právneho názoru súd poukazuje na rozhodovaciu prax
Krajského súdu v Nitre (napr. rozsudok sp. zn. 6Co/122/2018 zo dňa 27.6.2018, sp. zn. 9Co/255/2017 zo
dňa 15.3.2018, sp. zn. 9Co/159/2017 zo dňa 10.5.2018, sp. zn. 25Co/527/2015 z 2.12.2015). Preto súd

podanú žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru do zaplatenia zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP, keď
s ohľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní, žalobcovi ako v spore úspešnejšej

strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,42 % účelne vynaložených trov konania
(žalobca mal úspech v rozsahu 66,21 % a žalovaný mal úspech v rozsahu 33,79 %). O výške priznanej
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu
osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach,
resp. elektronicky.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.