Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204805
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2113204805.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov

senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: REKORD, spol. s r.o., so
sídlom Coburgova 84, Trnava, IČO: 34 115 951, zastúpený advokátom JUDr. Timotejom Minarovičom,
A. Žarnova 1, Trnava, proti žalovanému: A - MONT, spol. s r.o., so sídlom Veterná 17, Trnava, IČO:
36 265 748, o zaplatenie 4.743,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 27. júna 2018 č.k. 36Cb/40/2013-277, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 4.743,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.743,18 eur do
15.12.2011 do zaplatenia a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie mal zo zhodných výpovedí strán a z listinných dôkazov preukázané, že dňa
14.7.2011 uzatvorili žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ písomnú zmluvu o dielo č.
11TT-607B, predmetom ktorej bola výroba a montáž plastových okien a dverí za cenu 25.054,78

eur, pričom cena zahŕňala aj dopravu. Dňa 14.7.2011 vystavil žalovaný žalobcovi zálohovú faktúru č.
2011/129 na sumu 15.000 eur, ktorú dňa 20.7.2011 žalovaný zaplatil. Po dokončení diela zmluvné
strany zhodne ustálili, že dielo bolo vykonané v hodnote 10.256,82 eur. Z uvedeného dôvodu vznikla
žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi z prijatej zálohy preplatok vo výške 4.743,18 eur, ktorý bol
žalovaným zúčtovaný faktúrou č. 2011/320 zo dňa 7.12.2011, splatnou 14.12.2011. Žalobca sa v danom
konaní domáhal od žalovaného zaplatenia predmetnej pohľadávky, ktorú žalovaný uznával a v konaní
ani nepopieral, avšak sa bránil tým, že predmetná pohľadávky zanikla započítaním.

Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.7.2011 uzatvorili žalobca ako objednávateľ a žalovaný
ako zhotoviteľ ďalšiu písomnú zmluvu o dielo č. 11TT-614, predmetom ktorej bola výroba a montáž
plastových a hliníkových okien, dverí za cenu 36.228,20 eur, pričom cena zahŕňala aj dopravu. Žalovaný
vystavil žalobcovi zálohovú faktúru na sumu 21.800 eur, ktorú žalovaný zaplatil. Po dokončení diela
zmluvné strany zhodne ustálili konečnú cenu diela vo výške 35.908,78 eur. Žalovaný vystavil dňa
8.11.2011 faktúru č. 2011/267 (č.l 41 spisu), splatnú 11.11.2011 na úradu rozdielu vo výške 14.108,78 eur
(35.908,78 eur - 21.800 eur). Žalobca dňa 25.11.2011 uhradil ešte sumu 8.000 eur. Žalovaný v konaní

tvrdil, že zvyšok vo výške 6.108,78 eur predstavuje jeho pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si započítal
voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v danom konaní. Žalobca v konaní odmietal vznik predmetnej
pohľadávky žalovaného.Medzi stranami tak zostalo v konaní sporné, či žalovanému vznikla pohľadávka zo zmluvy o dielo
č. 11TT-614 vo výške 6.108,78 eur, ktorú si žalovaný následne v časti 4.743,18 eur započítal voči
pohľadávke žalobcu, ktorá mu vznikla voči žalovanému titulom zmluvy o dielo č. 11TT-607B, alebo

nevznikla. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému nárok na zaplatenie sumy 6.108,78 eur nevznikol,
nakoľko dielo zo zmluvy č. 11TT-614 nebolo doposiaľ riadne dokončené a odovzdané, pretože vykazuje
vady. Dielo realizoval žalovaný s vadami, ktoré ním doposiaľ neboli všetky odstránené a to aj napriek
viacerým reklamáciám. S poukazom na § 564 a 439 ods. 4 Obchodného zákonníka tvrdil, že do doby
odstránenia vád nie je povinný platiť zvyšnú časť ceny diela a žalovanému započítavaná pohľadávka

zo zmluvy č. 11TT-614 tak nevznikla. Žalovaný sa v konaní bránil tým a tvrdil, že dielo riadne dokončil
a odovzdal. Pripustil, že na diele sa vyskytli nejaké vady, ktoré však boli odstránené a zdôraznil, že
dielo je už užívané. Riadne dokončenie diela preukazoval listinnými dôkazmi - preberacími protokolmi,
dodacími listami, reklamačným lístkom a dotazníkmi spokojnosti zákazníka. V danej veci zaťažovalo
dôkazné bremeno žalovaného v konaní dostatočne hodnoverne preukázať svoje tvrdenia o vzniku
pohľadávky zo zmluvy o dielo č. 11TT-614 a tvrdenie o riadnom dokončení diela, nakoľko žalobca riadne

odovzdanie diela zo zmluvy o dielo č. 11TT-614 popieral. Žalobca tvrdil, že vady diela u žalovaného
riadne reklamoval listom zo dňa 5.12.2011 (č.l. 77 spisu), v ktorom žalovaného upozornil na konkrétne
vady položkovito špecifikované. Žalovaný preukazoval riadne dokončenie diela listinnými dôkazmi -
preberacími protokolmi, dodacími listami, reklamačným lístkom a dotazníkmi spokojnosti zákazníka. Vo
vzťahu k listinným dôkazom - preberacím protokolom zo dňa 15.8., 9.9., 5.10. a 8.10.2011 a dodacím

listom, súd dospel k záveru, že z preberacích protokolov (na čl. 47 až 50) vôbec nevyplýva, ktoré výrobky
mali byť žalovaným odovzdané a žalobcom prevzaté bez závad a v požadovanej kvalite, keďže ani v
jednom z týchto preberacích protokolov nie sú označené žiadne výrobky, tak tieto preberacie protokoly
nemožno považovať za relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia o riadnom prevzatí diela v zmysle
zmluvyodieloč.11TT-614.Rovnakotakriadnedokončeniedielaaodstránenievšetkýchreklamovaných

vád nepreukazuje ani reklamačný lístok žalovaného zo dňa 9.1.2012 (č.l. 128). Reklamačný lístok
obsahuje zoznam časti odstránených vád a pri zvyšku reklamovaných vád sa žiaden záznam o ich
odstránení nenachádza. Naviac na lístku sa nachádza poznámka „zástupca investora - stavbyvedúci
p. O. odmietol podpísať prevzatie“ z čoho je evidentné, že žalobca má za to, že všetky reklamované
vady riadne odstránené žalovaným neboli. Žalovaný po rozhodnutí odvolacieho súdu v priebehu konania

predložil listinné dôkazy - „Dotazníky spokojnosti zákazníka“ (č.l. 237-249), ktoré boli vyhotovené
žalovaným v rámci pozáručného servisu, a v ktorých sa vlastníci, užívatelia mali vyjadriť aj ku kvalite,
vadám, tovaru - okien, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo č. 11TT-614. Je nutné zdôrazniť, že žalovaný
predložil súdu 13 dotazníkov, dotýkajúcich sa 12 bytov a jedného nebytového priestoru, pričom nebolo
medzi stranami sporné, že žalovaný dodal dielo, namontoval okná vo väčšom rozsahu a to spolu do

38 bytov a jeden nebytový priestor. Preto bez bližšieho posudzovania obsahu týchto dotazníkov (ktorý
obsah namietal žalobca) je zrejmé, že tieto listinné dôkazy nepreukazujú riadne dodanie a odstránenie
vád na celom diele zo zmluvy č. 11TT-614, t.j. riadne dokončenie celého diela bez vád. Žalovaný ak
chcel uniesť dôkazné bremeno tak musel pred súdom preukázať, že boli odstránené všetky konkrétne
žalobcom reklamované vady. Nie je dostatočné ak žalovaný preukazoval odstránenie len časti vád.

Až po odstránení všetkých konkrétnych vád by bolo možné konštatovať riadne dokončenie (celého)
predmetu diela zo zmluvy č. 11TT-614. V zmysle 439 ods. 4 Obchodného zákonníka potom do doby
odstránenia vád diela nie je žalobca povinný platiť zvyšnú časť ceny diela a žalovanému započítavaná
pohľadávka voči žalobcovi zo zmluvy č. 11TT-614 nevznikla, a preto nezanikol započítaním ani dlh
žalovaného uplatňovaný v predmetnom konaní žalobcom zo zmluvy o dielo č. 11TT-607B. Nakoľko

žalovaný dlh (preplatok vo výške 4.743,18 eur) zo zmluvy o dielo č. 11TT-607B doposiaľ žalobcovi
dobrovoľne nezaplatil súd uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu zaplatiť.
Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, súd v zmysle §
369 ods. 1 OBZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi taktiež zákonný úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 4.743,18 eur od 15.12.2011 (teda počnúc dňom nasledujúcim po dátume

splatnosti faktúry č. 2011/320) do zaplatenia, keď podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania (v danom prípade 15.12.2011) s plnením peňažného dlhu uverejnenej
na webovej stránke X. / 1% + 8 bodov/ t.j. 9 % ročne.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne celkom úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.4. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.

Odvolateľ má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď vyhodnotil preberacie protokoly, dodacie listy, reklamačné lístky a dotazníky spokojnosti bez
súvislosti s podstatnými dôkazmi najmä výpoveďami a listom vlastníctva k bytovému domu K. a teda
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Ak samotné preberacie protokoly nemôžu
byť považované za relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia o vykonaní diela, tak potom v súvislosti

s dodacími listami, výpoveďami svedkov, vyjadreniami žalobcu, aj listom vlastníctva č. XXXXX pre
k.ú. F. z nich spoločne vyplýva, že žalovaný dielo t.j. jednotlivé okná a dvere v rátane ich montáže
na bytovom dome K. vykonal. Žalobca nikdy nerozporoval dodanie a montáž tovaru, na ktorého cene
sa so žalovanými ustálil, v konaní namietal vady, ktoré však rozporoval žalovaný a žalobca ich nikdy
jednoznačne nepreukázal, najmä na ktorých miestach sa konkrétne vady mali vyskytovať a či naozaj na
týchto miestach sú, či ide skutočne o vady alebo len dôsledok nesprávnej prevádzky, odcudzenia. Ako

vyplývazceléhopriebehukonania, vrátanevýpovedesvedkaIng.F.O.napojednávanídňa30.10.2013,
dodacie listy a preberacie protokoly z rovnakého dňa patrili nerozlučne k sebe, bezprostredne na seba
nadväzujú, čo svedok na pojednávaní potvrdil, robil tak po kontrole montáže, inak by nemohol ako to
urobil v Protokole z 15.08.2011 uviesť zoznam závad a nedorobkov, ktorých odstránenie bolo 18.11.2011
na tom istom Protokole potvrdené. Z preberacích protokolov vyplýva a žalobca ako objednávateľ ich

podpisom potvrdil, že objednané výrobky prevzal bez závad s výnimkou vád menovaných v Protokole
z 15.08.2011, ktoré boli však 18.11.2011 odstránené. Žalobca nepreukázal, že by si niekedy uplatňoval
zľavu z ceny, že neuhradenú časť faktúry žalovaného, ktorá bola predmetom započítania zadržania z
titulu primeranej zľavy z ceny zodpovedajúcej uplatneným vadám. Či je však žalobcom zadržaná časť
ceny vo výške 6.108,78 eur adekvátna, žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o vady chýbajúcich častí okien

a dverí uvedené v liste 15.12.2011, tieto neboli namietané pri prevzatí a prechode nebezpečenstva
škody na odovzdaných veciach a nešlo ani o vady diela. Uvedené sa preukázalo aj v predložených
dotazníkoch so servisu v októbri 2017. Nebol v nich konštatované žiadne vady, ktoré by mali brániť
užívaniu diela. Zvyšné vady z listu 15.12.2011 najmä údajné zle osadené parapety a pod. neboli
žalobcom pri ich reklamácii, ani počas celého konania jednoznačne označené, pritom žalovaný ich

rozporoval. Opakované tvrdenie žalobcu o údajných neustálych vadách a vadnom dodávaní diela neboli
nijako relevantne potvrdené, s výnimkou spomínaných dvoch dokladov Preberací protokol z 15.08.2011
a z 15.12.2011. Samotný žalovaný cestou svojich oprávnených pracovníkov v reklamačnom lístku zo
dňa 09.01.2012 konštatoval, že nie všetky vady uvedené žalobcom v liste sú v súlade s reálnym
stavom zisteným priamo na mieste pri ich oprave. Pracovníci žalovaného v rovnakom reklamačnom

lístku zhodne potvrdili, že žalobca tento odmietol bez udania dôvodu podpísať a opravy prevziať, preto
nemôže žalovaný súhlasiť s tým, že to malo znamenať, že vady neboli opravené. Súd tu prihliadol
na skutočnosti, ktoré neboli preukázané. Podľa názoru žalovaného dielo bolo vykonané, objednané,
okná a dvere boli žalovaným žalobcovi dodané a namontované, posledná montáž bola 8.10.2011 resp.
opravou vád vytknutých 15.08.2011 t.j. dňom 18.11.2011. Žiadna ďalšia montáž po tomto termíne sa

nezrealizovala. Nárok žalovaného na úhradu pohľadávky, ktorú si započítal v zmysle § 554 v súvislosti
s § 548 ods. 1 OBZ, žalovanému vznikol a to najneskôr 18.11.2011, a preto mohol platne započítať
pohľadávku, k zápočtu došlo v momente, keď sa pohľadávky stretli (14.12.2011). Údajné ďalšie vady z
listu15.12.2011bolitedavytýkanéžalovanýmažpoplatnomzapočítaní.Započítaniepohľadávokvtomto
prípade ako jednostranný právny úkon predstavoval prejav vôle žalovaného započítať v ňom presne

špecifikované pohľadávky. K započítaniu dochádza momentom, keď sa pohľadávky stretli, čo je vtedy,
keď sú splatné, v tomto prípade to bol 14.12.2011, čo bolo takisto v spore jednoznačne preukázané a
žiadnouzostránnerozporované.Tedasúdprvejinštancievychádzalznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, t.j. kedy sa dielo považuje za vykonané a kedy bola splatnosť dohodnutej ceny diela.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané proti
rozsudku súdu prvej inštancie včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.),po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v
medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex

offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), nariadil
odvolacie pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), na pojednávaní dňa 12.11.2019 zopakoval dokazovanie
a to dodacími listami z 15.8.2011, 9.9.2011, 5.10.2011, 8.10.2011, preberacími protokolmi z 15.8.2011,
9.9.2011, 5.10.2011, 8.10.2011 ( č.l. 43 - 50), LV č. XXXXX pre k.ú F. ( č.l. 250 - 254), oboznámením sa
s výpoveďou svedka Ing. F. O. z 30.10.2013 ( č.l. 81 - 82), reklamáciou vád z 15.12.2011 ( č.l. 77 - 78),

jednostrannýmzapočítanímpohľadávokzodňa8.12.2011(č.l.26),napojednávanídňa14.1.2020,ktoré
sa konalo v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu: ADVOKÁTSKA A ZNÁMKOVÁ KANCELÁRIA,
s.r.o., IČO: 36718599, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené dňom 11.12.2019, keď
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, zopakoval
dokazovanie výsluchom svedka Ing. F. O. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane závislého výroku o trovách konania je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.

Dňa 31.1.2020 bolo doručené Krajskému súdu v Trnave od advokátskej kancelárie: ADVOKÁTSKA
A ZNÁMKOVÁ KANCELÁRIA, s.r.o., IČO: 36718599 podanie v elektronickej podobe bez autorizácie,
ktoré nie je podaním vo veci samej, a ktorého prílohou bolo Odvolanie splnomocnenia ich kancelárii
na zastupovanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod spis. zn. 31Cob/97/2018 zo dňa
14.1.2020, v ktorom súdu oznámil, že žalovaného informoval o termíne vyhlásenia rozsudku. Odvolanie

splnomocnenia žalovaným ako stranou je voči súdu účinné dňom, kedy bolo súdu oznámené zástupcom
( § 92 ods. 3 C.s.p.).

7. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.743,18 eur s prísl. titulom zmluvy o dielo č. 11TT-607B, ktorú ako objednávateľ uzatvoril so

žalovaným ako zhotoviteľom dňa 14.7.2011, na základe ktorej mal žalovaný zhotoviť dielo, výrobu a
montáž plastových okien a dverí vrátane dopravy, na stavbu bytového domu K. v F., keď žalovaný z
dohodnutéhodielazrealizovallenčasťdielavhodnote10.256,82eurazaplatenímzálohyvsume15.000
eur oproti zrealizovanej hodnote diela v sume 10.256,82 eur vznikol v prospech žalovaného preplatok v
sume 4.743,18 eur, ktorú sumu bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi, čo žalovaný aj uznal a teda tento

nárok žalobcu voči žalovanému nebol sporný.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pohľadávka žalobcu, ktorú si voči žalovanému uplatnil predmetnou
žalobou zanikla započítaním dňom 14.12.2011, kedy sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume
4.743,18 eur, splatná 14.12.2011 stretla s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi v sume 6.108,78
eur, ktorá mu mala vzniknúť na základe inej zmluvy o dielo č. 11TT-614 tým, že žalobca nezaplatil

po dokončení diela a jeho riadnom odovzdaní celý zostatok ceny diela 14.108,78 eur vyfakturovaný
faktúrou č. 2011/267 zo dňa 8.11.2011, splatnou dňa 11.11.2011, ktorú podľa tvrdení žalovaného žalobca
nesporoval a uhradil z nej len časť v sume 8.000 eur dňa 25.11.2011.
Žalobca tvrdil, že nárok žalovaného na zaplatenie sumy 6.108,78 eur nevznikol, nakoľko dielo zo zmluvy
č. 11TT-614 nebolo doposiaľ riadne dokončené a odovzdané, pretože vykazuje vady, ktoré žalovaným

doposiaľ neboli všetky odstránené a to aj napriek viacerým reklamáciám, a preto nemohlo dôjsť k zániku
jeho pohľadávky v sume 4.743,08 eur voči žalovanému započítaním s údajnou pohľadávkou žalovaného
voči žalobcovi zo zmluvy o dielo č. 11TT-614, ako to tvrdil žalovaný.
Žalovaný sa v konaní bránil tým a tvrdil, že dielo riadne dokončil a odovzdal. Žalovaný pripustil, že na
diele sa vyskytli nejaké vady, ktoré však boli odstránené, čo preukazujú preberacie protokoly, dodacie

listy, výpovede svedkov ako napr. svedka Ing. O..

8. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ
uzavreli dňa 14.7.2011 zmluvu o dielo č. 11TT-607B (č.l. 5 spisu) podľa § 536 a nasl. OBZ, predmetom
ktorej bola výroba a montáž plastových okien a dverí za cenu 25.054,78 eur, na základe ktorej dňa

14.7.2011 vystavil žalovaný žalobcovi zálohovú faktúru č. 2011/129 (č.l. 24 spisu) na sumu 15.000 eur,
ktorú dňa 20.7.2011 žalovaný zaplatil. Po dokončení diela zmluvné strany zhodne ustálili, že dielo bolo
vykonané v hodnote 10.256,82 eur, a preto vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi z prijatej
zálohy preplatok vo výške 4.743,18 eur, ktorý bol žalovaným zúčtovaný faktúrou č. 2011/320 (č.l. 22) zo
dňa 7.12.2011, splatnou 14.12.2011, čo nebolo v konaní sporné.

Nesporné boli skutkové tvrdenia strán týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o dielo č. 11TT-614 zo dňa
14.7.2011 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola
výroba a montáž plastových a hliníkových okien, dverí za cenu 36.228,20 eur, pričom cena zahŕňala aj
dopravu, a že žalovaný vystavil žalobcovi zálohovú faktúru na sumu 21.800 eur, ktorú žalovaný zaplatil.Žalovaný vystavil dňa 8.11.2011 faktúru č. 2011/267 (č.l 41 spisu), splatnú 11.11.2011 na úradu rozdielu
vo výške 14.108,78 eur (35.908,78 eur - 21.800 eur).
Odvolacia námietka, že žalobca nesporoval faktúru č. 2011/267 je nedôvodná, nakoľko žalobca

predmetnú faktúru vrátil žalovanému ako nedôvodne vystavenú, pretože dielo nebolo vykonané riadne a
bez vád, čo vyplýva z výpovede konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
30.10.2013 uviedol, že žalovanému vrátil faktúru č. 2011/267, pretože dielo nebolo riadne dokončené a
odovzdané,ktorétvrdeniažalovanýnepoprel.Zvýpovedekonateľažalobcutaktiežvyplýva,žepokiaľide
o úhradu sumy 8.000 eur žalovanému, nešlo o úhradu faktúry č. 2011/267, teda nešlo o akceptáciu tejto

faktúry, malo ísť len o preddavok žalovanému, lebo bol vo finančnej tiesni, ktorým žalovaný podmieňoval
dodanie hliníkových výrobkov podľa zmluvy o dielo č. 11TT-607B, ktoré tvrdenia žalovaný nepoprel, z
ktorých skutkových tvrdení vychádzal pri rozhodovaní aj súd prvej inštancie ako vyplýva z odseku 10.
odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Odvolateľ namietal, že nakoľko po dátume 18.11.2011 už zo strany žalovaného neboli vykonané žiadne
práce ani dodávky tovaru podľa zmluvy o dielo č. 11TT-614, keď aj svedok Ing. F. O. na preberacích

protokoloch mal potvrdiť, že objednané výrobky prevzal bez závad a v požadovanej kvalite, a že montáž
bola prevedená bez závad v požadovanej kvalite, potom údajné ďalšie vady diela z listu 15.12.2011 boli
teda vytýkané žalobcom až po platnom započítaní, ku ktorému malo dôjsť 14.12.2011, a preto žalobcovi
nevznikol nárok na zadržanie časti ceny diela v sume 4.743,18 eur a teda podľa odvolateľa súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za

následok nesprávne rozhodnutie veci.
Zástupca žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom poukázal na výpoveď svedka Ing. F.
O. pred súdom prvej inštancie, z ktorej malo vyplynúť, že jeho úlohou bola aj kontrola, či žalovaný
riadne a správne montuje okná, a že pri dodávaní tovaru boli predkladané ako dodacie listy tak aj
preberacie protokoly, ktoré on podpisoval, z čoho logicky vyplýva, že boli podpisované po kontrole a

keď boli konštatované vady, tie mohli byť odstránené až po montáži. Žalobca na pojednávaní pred
odvolacím súdom tieto tvrdenia zástupcu žalovaného poprel, keď podľa neho nie je možné, aby bola
montáž vykonaná v ten istý deň ako dodanie výrobkov, pretože to je nereálne a teda mal za to, že
preberacie protokoly boli pripravené vopred, čím namietal nesprávnosť záverov zástupcu žalovaného,
ku ktorým dospel na základe výpovede svedka Ing. F. O..

Odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom svedka Ing. F. O., ktorý na pojednávaní dňa 14.1.2020
po nahliadnutí do dodacieho listu z 15.08.2011, dodacieho listu z 09.09.2011, dodacieho listu z
05.10.2011, dodacieho listu z 08.10.2011, preberacieho protokolu z 15.08.2011, preberacieho protokolu
z 09.09.2011, preberacieho protokolu z 5.10.2011, preberacieho protokolu z 08.10.2011, nachádzajúce
sa v spise, uviedol, že on kontroloval dodávku okien a všetkých tých výrobkov, keď sa skladali z auta a

dbal na to, aby bolo všetko vyložené, čo je na dodacom liste. Svedok uviedol, že nie je možné, aby boli
dodané výrobky namontované v ten deň, ako boli dodané. Svedok uviedol, že nie je pravdivé vyhlásenie
na danom preberacom protokole, že bola dodaná montáž bez závad, fyzicky to nie je možné. Svedok
uviedol, že nevie, prečo preberacie protokoly podpísal, ale že predtým mu boli predkladané len dodacie
listy. Svedok uviedol, že on preberacie protokoly nepísal, dostal ich od žalovaného, ani dátum na nich

nepísal a zrejme si ani dátum na listine nevšimol, a že keby si to všimol, tak by im povedal, že je to
hlúposť. Svedok uviedol, že len to, čo je rukou napísané (zoznam závad a nedorobkov), písal on. Svedok
uviedol, že určite nie je pravda, že to prevzal bez závad a v požadovanej kvalite, pretože pri dodávke sa
nezistí, či je výrobok vadný alebo nie, ale až po namontovaní. Ale akonáhle začali s montážou, spisovali
sa zoznamy vád a nedorobkov, pretože tie okná neboli v poriadku a boli s nimi problémy od prvého dňa

a trvalo to veľmi dlho, kým sa tieto závady odstránili a niektoré sa ani vôbec neodstránili. Pokiaľ vie,
odstraňovali to potom iné firmy. Svedok uviedol, že na preberacom protokole z 15.08.2011, čo je rukou
dopísané, že závady odstránené 18.11.2011, to on nepísal, to nie je jeho písmo určite a podpis určite nie
je jeho. Svedok uviedol, že nie je pravda, že čo je uvedené aj na ostatných preberacích protokoloch z
09.09.2011, 05.10.2011 a 08.10.2011, že montáž výrobkov bola prevedená bez závad a v požadovanej

kvalite. Určite nemohli byť okná namontované v dňoch uvedených v preberacích protokoloch zo dňa
05.10.2011, 08.10.2011 a 09.09.2011, ku ktorým sú dodacie listy z tých istých dátumov, fyzicky sa to
nedá. Svedok uviedol, že ešte pred Vianocami sa tými oknami zaoberali, niektoré okná stále neboli
opravené a neboli všetky okná namontované tak, aby byty boli predajné, aby to bolo v poriadku. Svedok
uviedol, že určite bol na nejakých stretnutiach, kde si tieto okná prechádzali so zástupcami žalovaného

a dôvodilo sa im, prečo to reklamujú, ukazovalo sa im, že to naozaj nefunguje.
Pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru
jeho výpovede, či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, na logické súvislosti
o okolnostiach, o ktorých vypovedá a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi. Je úlohousúdu, aby po zvážení všetkých týchto okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná
a ktorá vierohodná nie je.
S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že výpoveď svedka Ing. F. O. je možné považovať

za vierohodnú, keď súd prihliadol na to, že svedok od roku 2016 nepracuje pre žalobcu, nemá vzťah
k prejednávanej veci, na prirodzené správanie sa svedka pri výpovedi, kedy vypovedal plynulo a
presvedčivo, jeho výpoveď nie je v rozpore s jeho výpoveďou pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide
o vyjadrenia svedka, že dielo vykazovalo vady výrobkov a montáže, jeho výpoveď korešpondovala s
výpoveďou konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobca vrátil

žalovanému faktúru č. 2011/267 na úradu sumy 14.108,78 eur ako nedôvodne vystavenú, pretože dielo
vykazovalo vady a nedorobky, čo žalovaný ani nepoprel, ako aj s listom zo dňa 15.12.2011 adresovanom
žalovanému, v ktorom boli žalobcom špecifikované vady diela.
Námietka odvolateľa, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, ktoré konkrétne vady diela napr.
nedodanie tovaru, riadne nevykonanie montáže, ktoré mali byť zistené, neboli žalovaným odstránené
je nedôvodná, nakoľko žalobca listom zo dňa 5.12.2011 riadne reklamoval u žalovaného vady diela, k

akému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie.
Výpoveďou svedka Ing. F. O. boli teda účinne popreté tvrdenia žalovaného, že opravou vád diela
dňa 18.11.2011, ktoré boli vytknuté v preberacom protokole zo dňa 15.8.2011, malo dôjsť k riadnemu
vykonaniu diela podľa zmluvy o dielo č. 11TT-614.
Vzhľadom na uvedené je potom nedôvodná aj námietka odvolateľa, že údajné ďalšie vady diela z listu

15.12.2011 boli vytýkané žalobcom až po platnom započítaní, ku ktorému malo podľa žalovaného dôjsť
14.12.2011.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovanému sa nepodarilo preukázať
tvrdenia o odstránení všetkých reklamovaných vád diela ani reklamačným lístkom zo dňa 9.1.2012
a ani dotazníkmi spokojnosti zákazníkov z dôvodov uvedených v ods. 49. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje odvolací súd, čo žalovaný nespochybnil ani v odvolaní
svojou argumentáciou, že žalovaný cestou svojich oprávnených pracovníkov v reklamačnom lístku zo
dňa 9.1.2012 konštatovali, že nie všetky vady uvedené žalobcom v liste sú v súlade s reálnym stavom
zisteným priamo na mieste pri ich oprave, bez ich bližšej špecifikácie.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.
Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet
diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať

s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa
zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym
vykonaním tejto montáže.
Nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by si strany v zmluve o dielo č. 11TT-614 dohodli
splatnosť ceny diela, potom platí zákonná úprava v zmysle cit. ust. § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného

zákonníka a to, že nárok na cenu diela vznikne jeho vykonaním.
Pod vykonaním diela sa v zmysle ust. § 554 Obchodného zákonníka rozumie, jeho riadne dokončenie
a odovzdanie, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z gramatického výkladu § 554
Obchodného zákonníka vyplýva, že riadnym dokončením diela sa rozumie dokončenie diela bez vád a
jeho odovzdanie objednávateľovi. Prevzatie diela s vadami nie je riadnym dokončením diela.

9. Sporové konanie (ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci) je ovládané prejednacou zásadou,
ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva
na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá

účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich
skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov
upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena (t.j. ktoré skutočnosti
preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca ). V prípade, že strana unesie v konaní dôkazné bremeno,

t.j. ak stranou tvrdené rozhodujúce skutočnosti sú preukázané, nesie priaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo zisteného skutkového stavu. Dôkazné bremeno je
teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporuurčovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany je preukázané, je
úspech takéhoto účastníka v konaní.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 C.s.p. alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov
dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Základnou normou
upravujúcoubremenotvrdeniaapreukazovaniabolovčasezačatiaprvoinštančnéhokonaniaúčinnéust.

§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Uvedené zákonné ustanovenie, ktoré bolo prevzaté a to ešte v prísnejšej forme, do aktuálneho §
132 a § 188 C.s.p. účinného v priebehu konania a v čase rozhodnutia napadnutým rozsudkom stanovuje
dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu.

Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorýjepodkladomprezáverotom,čiadoakejmieryúčastníksplnilsvojupovinnosťpreukázaťskutkové
tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého
pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene

povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191
C.s.p. z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť
z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda
žalovaný tvrdí, že dielo podľa zmluvy o dielo č. 11TT-614 riadne vykonal, bolo jeho povinnosťou označiť
a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
Nakoľko v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného o riadnom vykonaní diela, odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na vrátenie časti zaplatenej ceny diela v

sume 4.743,18 eur v zmysle zmluvy o dielo č. 11TT-607B s prísl. voči žalovanému je dôvodný, pretože
táto pohľadávka žalobcu voči žalovanému nezanikla započítaním, ako to tvrdil odvolateľ, nakoľko
žalovaný nepreukázal ním tvrdený nárok na cenu diela podľa zmluvy o dielo č. 11TT-614 vo výške
6.108,78 eur, ktorú si chcel započítať s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému.

10. Odvolateľ až v podanom odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal adekvátnosť zadržanej časti
ceny diela vo výške 6.108,78 eur.
V zmysle § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade
predodvolacímsúdomuplatniť(výnimkyformulujevyššiecitovanéustanovenie§366C.s.p.).Súddruhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa

novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované (hoci strane konania v ich
produkovaní nič nebránilo).
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal neadekvátnosť výšky žalobcom zadržanej
časti ceny diela, ale bránil sa tým, že žalobcova pohľadávka zanikla započítaním s pohľadávkoužalovaného voči žalobcovi. Nakoľko ide o prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie a nejde o novoty v zmysle § 366 C.s.p, súd na túto námietku
žalovaného nemohol prihliadnuť. Naviac predmetná námietka nemohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci,

nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že dielo podľa zmluvy o dielo č.
11TT-614 riadne vykonal, a teda že mu vznikol voči žalobcovi nárok na cenu diela vo výške 6.108,78 eur.

11.Spoukazomnavyššieuvedené,potomsúdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,ženárokžalobcu
na zaplatenie sumy 4.743,18 eur voči žalovanému je dôvodný a teda správne preto žalobe žalobcu

vyhovel v celom rozsahu.
Nárok žalobcu na úroky z omeškania (jeho výšku a dátum, od kedy plynú), ktoré súd priznal žalobcovi
tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku, žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka správny aj v tejto časti.

12. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v

odvolacomkonaní(II.ÚS78/05).Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť
zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
(II. ÚS 76/07).

13. Čo sa týka výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku žalobcu na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, žalovaný taktiež neuviedol žiadne odvolacie námietky,
ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania,
v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny, a preto ho odvolací súd v celosti
ako vecne správny potvrdil.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku, a preto
rozsudoksúduprvejinštancievtejtočastivrátanezávisléhovýrokuotrováchkonania akovecnesprávny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorí bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolaniemožnopodaťvlehotedvochmesiacovoddoručeniatohtorozsudkunasúde,ktorýrozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.