Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Tos/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010051
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1612010051.2

Uznesenie

Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci odsúdeného O. T. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 21/2012 zo dňa 20.07.2016, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 13. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. T., F.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 21/2012 zo dňa 20.07.2016 bolo podľa § 50 ods. 4 Tr.
zákona vyslovené, že sa odsúdený O. T. v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 1T 21/2012 zo dňa 04.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3To 87/2014 zo dňa 23.09.2014, neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere jeden rok vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie samosudca okresného súdu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Malacky
sp. zn. 1T 21/2012 zo dňa 04.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To

87/2014 zo dňa 23.09.2014 bol O. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok a bola mu
uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné.

Ako ďalej uvádza okresný súd, po skončení skúšobnej doby súd skúmal, či sa odsúdený v skúšobnej

dobe osvedčil alebo svojim správaním zadal príčinu k nariadeniu výkonu podmienečne odloženého
trestu. Za týmto účelom vykonal šetrenie vo vzťahu k osobe odsúdeného a zabezpečil si správy z miesta
bydliska odsúdeného, výpis z evidencie priestupkov, aktualizovaný odpis registra trestov a skúmal tiež
plnenie povinnosti uloženej v rámci skúšobnej doby.

Zo zabezpečených dôkazov zistil, že odsúdený O. T. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ani

len sčasti nesplnil súdom uloženú povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné. Vychádzal aj z
výpovedesvedkyneI.S.,ktorápotvrdila,žeodsúdenýzdlžnéhovýživnéhovovýške2.622,32€neuhradil
vôbec nič, o dcéru sa nezaujíma, ani sa s ňou nestretáva, ani nekontaktuje. Vylúčila, že by odsúdený
nejaké peniaze zaplatil priamo dcére, nakoľko s ňou býva a dozvedela by sa to.

Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd konštatoval, že odsúdený O. T. nesplnil v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia uložené povinnosti, pretože dlžné výživné neuhradil a preto rozhodol o
neosvedčení odsúdeného.Zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia odôvodnil okresný súd tým, že
odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody

uloženého za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený O. T. sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že je
nezákonné pôvodné rozhodnutie o vine a to rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 04.12.2013
sp. zn. 1T 21/2012, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2014 sp. zn. 3To

87/2014. Skutok vymedzený uvedenými rozhodnutiami, pre ktorý bol právoplatne odsúdený, sa nestal,
čo dokazuje prípis z Okresného súdu v Senici Spr. 1619/15. Z jeho obsahu vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Senica 7P 225/1999 zo dňa 15.07.1996 bol odsúdený zaviazaný platiť výživné v období
od 01.01.1994 do 30.06.1994. Je teda jasné, že v období od 01.11.2002 do 28.05.2009 tento rozsudok
nemohol platiť a nebol teda zaviazaný platiť výživné vo výške 1.000,-Sk na každé dieťa. Z uvedeného
dôvodu sa domáhal odsúdený aj povolenia obnovy konania. O návrhu nebolo zatiaľ rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené navrhol krajskému súdu zrušiť napadnuté uznesenie a rozhodnúť o jeho
osvedčení v skúšobnej dobe.

Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou

osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného

spisovéhomateriáluzistil,žeodsúdenýO.T.bolrozsudkomOkresnéhosúduMalackyzodňa04.12.2013
sp. zn. 1T 21/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To 87/2014 zo dňa
23.09.2014 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Tr. zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok a bola mu uložená povinnosť zaplatiť v

skúšobnej dobe dlžné výživné.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odsúdený O. T. počas plynutia skúšobnej doby nezaplatil dlh na
výživnom vo výške 2.622,32€, ktorý má voči svojej dcére J. T..

Okresnýsúdpozabezpečenívšetkýchpotrebnýchlistinnýchdôkazovnariadilvoveciverejnézasadnutie
za účelom rozhodnutia o osvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe. O termíne verejného zasadnutia
boli včas upovedomené všetky oprávnené osoby. Odsúdený prevzal predvolanie dňa 01.07.2016, čoho
dôkazom je pripojená doručenka. Svoju neúčasť na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.07.2016
ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a požiadal o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Vo svojom písomnom podaní tiež uviedol, že dlh na výživnom neuhradil a ani o tom neuvažuje. V období
od 01.11.2002 preukázateľne nemal stanovené výživné v takej výške, ako sa uvádza. Poukázal na
rozhodnutia Okresného súdu Senica z 24. novembra 1995, sp. zn. 7Nc/575/1995 a z 15. júla 1996, sp.
zn. 7P/225/1996 a dobu ich účinnosti.

Na verejnom zasadnutí prítomná svedkyňa I. S. potvrdila, že pôvodne určená dlžná suma je nezmenená.

Z ostatných vykonaných dôkazov poukazuje krajský súd na správu z probácie, výsledky lustrácie v
evidencii priestupkov a správy z miesta trvalého bydliska odsúdeného.

H. § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, aleboc/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.3
a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

Podľa názoru odvolacieho súd, okresný súd správne postupoval pri posúdení a preskúmaní správania
odsúdeného a dospel k správnemu názoru, že odsúdený nesplnil podmienky podmienečného
odsúdenia, tým, že nesplnil uloženú povinnosť, preto vyslovil, že sa odsúdený neosvedčil.

Odsúdenému bola postupom podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona uložená povinnosť

zaplatiť v rámci plynutia skúšobnej doby dlžné výživné. Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, odsúdený
sústavne spochybňuje existenciu povinnosti platiť výživné vo výške 1.000,-Sk v období od 01.11.2002
do 28.05.2009 na dcéru J., odvolávajúc sa pritom na rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 7Nc
575/195, podľa ktorého mal vo vymedzenom období platiť iba 500,-Sk.

V priebehu výkonu probácie bolo zabezpečené vyjadrenie odsúdeného ktorý uviedol, že je poberateľom

starobného dôchodku vo výške 330,-€ mesačne, býva v bytovke, ktorá je vo vlastníctve bytového
družstva. Je chorý na srdce, rozvedený a vyživovaciu povinnosť už nemusí platiť, nakoľko dcéra je
zamestnaná.

V priebehu skúšobnej doby dlžné výživné nezaplatil a požiadal o povolenie obnovy konania. Vo svojich

vyjadreniach probačnému a mediačnému úradníkovi deklaroval, že nemá v úmysle dlh na výživnom
uhradiť.

Popísaný ľahostajný a hlavne nezodpovedný prístup k plneniu elementárnych povinností vyplývajúcich
odsúdenému ako rodičovi zo Zákona o rodine nie je možné v žiadnom prípade charakterizovať ako

vedenie riadneho života a plnenie uložených povinnosti tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 50 ods.
4 Tr. zákona.

Uvedené zistenia teda jednoznačne bránia vysloveniu záveru o tom, že odsúdený viedol v skúšobnej
dobe riadny život, čo je základnou podmienkou osvedčenia v skúšobnej dobe, uvedenou v § 50 ods.

4 Tr. zákona.

Vzhľadomkuvedenémusťažnostnýsúdkonštatuje,žepostupsamosudcuokresnéhosúdubolprocesne
správny a zákonný.

Obranu odsúdeného bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako neakceptovateľnú, nakoľko súd pri posudzovaní
správania sa odsúdeného v rámci skúšobnej doby, nemôže preskúmavať pôvodné rozhodnutie o vine
a uloženom treste, pretože toto nadobudlo právoplatnosť a nie sú dané žiadne zákonné možnosti na
spochybňovanie záverov, ktoré z neho vyplývajú. Odsúdeným predložené vyjadrenie Okresného súdu

Senica nie je možné akceptovať, nakoľko poskytuje nesprávny výklad rozsudku, ktorým bol odsúdený
zaviazaný platiť výživné na svoje deti a aj bez ohľadu na túto skutočnosť, nemá žiaden dopad na
posudzovanie existencie vyživovacej povinnosti, pretože táto otázka už bola definitívne vyriešená v
pôvodnom konaní pri rozhodovaní o vine odsúdeného.

Snázoromokresnéhosúdu,žesaodsúdenýO.T.vskúšobnejdobeneosvedčilsastotožnilajnadriadený
súd a v plnom rozsahu poukazuje aj na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Nepochybil okresný súd ani pri zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k uvedenému, postupoval krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a sťažnosť
odsúdeného Ivana Beňu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.