Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202948
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8318202948.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: O. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. P. W., Č.. N.I. X, o zaplatenie 1 160,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2018 žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1 160,15 eur spolu s úrokom 84,34 eur, s úrokom 972,23
eur, s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny t.j. zo sumy 1 160,15 eur vo výške 25,50 % p.a. zo sumy 1

160,15 eur od 01.05.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 1 160,15
eur od 01.05.2018 do zaplatenia, poplatky v sume 32,94 eur a nahradiť trovy konania.

2. Svoju žalobu predchodca žalobcu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 02.08.2013 uzavrel zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 600,- eur.
Do 30.04.2018 žalovaný splatil z úveru sumu 439,85 eur, na úroky zaplatil 616,63 eur a na poplatky
99,05 eur. Pred zosplatnením vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu. Žalovaný napriek výzve dlh

neuhradil. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 01.05.2018 je daný dňom nasledujúcim
po dni vystavenia istiny Aktuálny stav úveru zo dňa 30.04.2018, nakoľko do dňa 30.04.2018 sú úroky
vyčíslené. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nárok na úroky vznikol žalobcovi už skôr, nie až od
01.05.2018. Tento dátum je len dňom na uplatnenie percentuálneho vyčíslenia. Žalobca si uplatnil úroky
z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

3. V danom spore súd rozhodol rozsudkom zo dňa 09.11.2018 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 444,47 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2008 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v prevyšujúcej výške s príslušenstvom - úrokom z omeškania,
vyčíslenými úrokmi a úrokmi zo zosplatnenej istiny zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

4. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. XCo/XX/XXXX-XXX dňa
11.06.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zamietavom výroku a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie

zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nemal náležite ujasnené, či došlo k zosplatneniu pohľadávky a či
žalobca je v spore aktívne legitimovaný, a neskúmal ani obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.
Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie mal svoje rozhodnutie dôkladne odôvodniť, pokiaľsa odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu týkajúcej sa eurokonformného výkladu ust. § 9 ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.

5. Uznesením sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.01.2019 súd pripustil zmenu strany sporu
tak, že na miesto Poštovej banky, a.s. ako pôvodného žalobcu vstupuje do tohto konania spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava. Dôvodom tohto rozhodnutia je skutočnosť, že pôvodný
žalobca ako postupca postúpil na uvedenú spoločnosť ako postupníka pohľadávku žalovanú v tomto
spore.

6. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

7. Po zrušení odvolaním napadnutého rozsudku tunajší súd, viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu, vykonal dokazovanie naznačeným smerom a vyzval žalobcu k predloženiu listinných dôkazov -
výzvy jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanej na úhradu omeškaných splátok, oznámenia
o predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa a doručeniek alebo iných dokladov preukazujúcich,
že uvedené doklady boli žalovanej doručené. Vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca po
ospravedlnení nezúčastnil a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti na základe doteraz predložených

listinných dôkazov, a nezúčastnila sa ho ani žalovaná napriek doručenému predvolaniu, a to bez
ospravedlnenia. Napriek výzve zo dňa 08.11.2019 riadne žalobcovi doručenej tento na ňu nereagoval a
požadovanédokladytýkajúcesapreukázania,žežalovanejboladoručenávýzvanaúhraduomeškaných
splátok a že jej bolo doručené oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, súdu
nepredložil a trval na rozhodnutí na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov.

8. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaná ako
dlžník dňa 02.08.2013 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 1 600,- eur. Výška úrokovej sadzby bola 25,50 % ročne. Žalovaná sa úver zaviazala
splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 57,29 eur. Splatnosť úveru bola dňa 15.08.2017, výška

RPMN bola 28,68 %, celková výška nákladov na poskytnutý úver bola v sume 991,12 eur. Predchodca
žalobcu nekonkretizoval, kedy došlo k predčasnej splatnosti poskytnutého úver; uviedol len údaj o
tom, že žalovaná uhradila sumu 1 155,53 eur. V žalobe uviedol, že pred zosplatnením úveru aplikoval
voči žalovanému postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal mu upozornenie pred
zosplatnením úveru, v ktorom ho oboznámil s tým, že jeho pohľadávka je viac ako 3 mesiace po lehote

splatnosti. Keďže žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 dní od doručenia upozornenia, veriteľ
pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy; žalovaný napriek výzve dlžnú
pohľadávku nezaplatil.

9. Po podanom odvolaní žalobcu proti rozsudku zo dňa 09.11.2018, ktorým mu súd priznal iba časť

uplatnenej istiny vo výške 444,47 eur ako rozdielu medzi poskytnutým úverom a vykonanými úhradami
odvolací súd vytkol, že nebolo preukázané zosplatnenie úveru. Za tým účelom konajúci súd vyzval
žalobcu ( po pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu spoločnosť BENCONT COLLECTION,
a.s., Bratislava ) k predloženiu listinných dôkazov, ktoré preukazujú relevantné zosplatnenie úveru, a
to výzvy jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanej na úhradu omeškaných splátok, oznámenia

o predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa a doručeniek alebo iných dokladov preukazujúcich, že
uvedené doklady boli žalovanej doručené. Žalobca napriek doručenej výzve požadované dôkazy súdu
nepredložil a požiadal súd, aby v spore rozhodol v jeho neprítomnosti na základe dôkazov doteraz
preložených.

10. Medzi prílohami podanej žaloby sa nachádzali len dve doručenky, ktoré sa v súdnom spise
nachádzajú na č.l. 10 a 26. Ani z jednej z týchto doručeniek nevyplynulo, aká listina bola žalovanej
doručovaná a navyše obe doručenky sú totožné a je možné zistiť z nich len to, že neznáma listina bola
žalovanej doručená dňa 06.08.2015. Takýto dôkaz súd nemohol vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci
doručenie výzvy na úhradu omeškaných splátok či oznámenia o predčasnej splatnosti úveru žalovanej,

ktoré sú na preukázanie zosplatnenia úveru potrebné v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Možno preto konštatovať, že v tomto konaní nebolo právne prijateľným spôsobom preukázané, že zo
strany pôvodného žalobcu ako veriteľa došlo k predčasnej splatnosti poskytnutého úveru.11. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu súd vychádzal z toho, že pokiaľ aj došlo zmluvne
dňa 25.10.2018 k postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného žalobcu - banky na postupníka, ktorý
je nebankovým subjektom, v dôsledku ktorého súd uznesením pripustil zmenu strany sporu na strane

žalobcu, tohto právneho úkonu ( postúpenia pohľadávky ) je nutné posudzovať s ohľadom na špecifickú
právnu úpravu obsiahnutú v zákone NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to § 92 ods. 8, podľa ktorého:

„ Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.“
Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne

išlo o § 92 ods. 7 Zákona o bankách) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“ Pokiaľ teda Poštová banka, a.s., postúpila zmluvou z 25.10.2018 predmetnú pohľadávku
z úveru vrátane jej príslušenstva ku dňu 24.10.2018 žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver ( nedošlo

preukázateľnekvyhláseniujehomimoriadnejsplatnosti),Poštovábanka,a.s.nebolaoprávnenápostúpiť
svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 25.10.2018 je z uvedených dôvodov neplatným právnym úkonom v zmysle § 39. Žalobcovi
v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje veľmi presne, za akých okolností môže banka

postúpiť pohľadávku z úveru na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu
dlžníka. Banka musí splniť okrem iného aj tieto dve podmienky:. 1. Musí písomne vyzvať svojho
klienta, aby dlh zaplatil. 2. Ak je napriek takejto písomnej výzve klient banky v omeškaní viac ako
90 dní čo i len s časťou dlhu, môže banka pohľadávku postúpiť uplynutím uvedených 90 dní. Mnohé
banky však opakovane uzatvárali zmluvy o postúpení pohľadávky (pohľadávok) bez splnenia uvedených

podmienok, v dôsledku čoho je povinnosťou súdu judikovať, že takéto postúpenie pohľadávok je
neplatné ( viď aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo
147/2017, podľa ktorého: Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len
ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. )

Z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Na základe uvedeného súd uvedený spor takto právne posúdil:

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.Koncentrácia konania je s účinnosťou od 01.07.2016 prejavom jedného zo základných princípov, na
ktorých stojí nová právna úprava sporového konania, a to princípu arbitrárneho poriadku upraveného v
čl. 10 CSP. CSP rozlišuje sudcovskú koncentráciu a zákonnú koncentráciu.

Sudcovská koncentrácia umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán (tzv. prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky) a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt. Pri rozhodovaní o včasnosti

uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je sudca povinný vychádzať
z toho, že predmetné prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany musí súd naopak považovať za uplatnené včas, ak ich strana predložila
ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela a ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po
tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. (10)

Sudcovská koncentrácia konania predstavuje nástroj v rukách sudcu, ktorý vďaka nej môže zabrániť
šikanóznemu výkonu procesných práv jednej zo sporových strán v sporovom konaní. Sudcovská
koncentrácia konania môže smerovať do budúcna, ale nie je vylúčená ani do minulosti, avšak iba v
konaniach začatých po účinnosti Civilného sporového poriadku.

Sudcovská koncentrácia konania je prostriedok procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť sporovú stranu,
aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva k
zrýchleniu konania.
Sudcovská koncentrácia konania ma diskrečný charakter, avšak len v závislosti od toho, či ju v danom
prípade súd uplatnení alebo nie. Pokiaľ už raz bola v konaní uplatnená, súd je takýmto procesným

postupom viazaný.
V zásade ju môže súd využiť na začiatku konania v súlade s ustanovením § 167 CSP s tým, že na
neskôr uplatnené dôkazy, ktoré by sporová strana uviedla v konaní, s poukazom na ustanovenie § 153
CSP nebude prihliadať. Takýto postup ale môže využiť aj v už začatom konaní (sudcovská koncentrácia
konania má tak svoj priestor aj v konaniach začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) a to

postupom podľa § 181 o. 4 v spojení s § 153 CSP.
Pokiaľ bolo v konaní uplatnená sudcovská koncentrácia konania, súd nemôže toto ignorovať a v rozpore
s ňou pripustiť nové dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť do uplynutia lehoty určenej súdom.
V prípade, ak súd v rozpore so zvoleným postupom, t. j. sudcovskou koncentráciou pripustí dôkazy,
ktoré mohla sporová strana uplatniť včas, nepochybne zaťaží konanie procesnou vadou, ktorá zakladá

odvolací dôvod.
Zákonodarca zavedením inštitútu koncentrácie konania vychádza z toho, že súd je
objektívne schopný spor spravodlivo posúdiť a rozhodnúť len ak má k dispozícii všetky
potrebné dôkazy a skutočnosti. Dôkazy je preto uplatňovať včas, najlepšie pri prvom
úkone a nenechávať si ich takpovediac „v zálohe“. Strana tým riskuje, že súd na dôkaz,

ktorý nebol predložený včas, nebude prihliadať.

V prípade spotrebiteľských sporov sa ustanovenia o koncentrácii nepoužijú vo vzťahu
k strane, ktorá je spotrebiteľom. Spotrebiteľ môže v konaní uviesť skutočnosti a dôkazy
kedykoľvek uzná za vhodné, najneskôr však do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

15. Po zrušení rozsudku v zamietavom výroku konajúci súd na základe vykonaného dokazovania po
nasmerovaní odvolacím súdom zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že
spotrebiteľský úver, z ktorého vyplynula žalovaná pohľadávka, jeho predchodca ako bankový subjekt
právne účinným spôsobom zosplatnil. Napriek doručenej súdnej výzve z 08.11.2019 nepredložil súdu

požadované doklady, ktoré by preukázali existenciu výzvy jeho právneho predchodcu na úhradu
omeškaných splátok, ako aj oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa;
nepreložil súdu ani relevantné doklady napríklad v podobe doručeniek, že uvedené listiny bolo žalovanej
doručené. Z uvedeného dôvodu nemohol súd považovať úver za zosplatnený. Ak Poštová banka,
a.s. ako bankový subjekt postúpila zmluvou z 25.10.2018 predmetnú pohľadávku z nesplatného úveru

vrátane jej príslušenstva ku dňu 24.10.2018 žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver ( nedošlo preukázateľne
k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Poštová banka, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z25.10.2018 je z uvedených dôvodov neplatným právnym úkonom v zmysle § 39. Žalobcovi - spoločnosti
BENCONT COLLECTION, a.s v tomto spore chýba aktívna vecná legitimácia.

16. Aj keď v tomto spore rozsudkom zo dňa 09.11.2018 tunajší súd rozhodol o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 444,47 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2008 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v tejto časti je rozsudok právoplatný, v prevyšujúcej
časti týkajúcej sa zaplatenia zvyšnej istiny vo výške 1 155,53 eur s príslušenstvom musel súd žalobu
zamietnuť, pretože využil inštitút sudcovskej koncentrácie konania a nečinnosť žalobcu k predloženiu

požadovaných dokladov vyhodnotil ako skutočnosť, že prostriedky procesného útoku neuplatnil včas.
Aj keď ustanovenia o koncentrácii konania v prípade spotrebiteľských sporov použiť nemožno, uvedené
sa musí aplikovať len vo vzťahu k strane, ktorá je spotrebiteľom; v súdenom spore bola koncentrácia
konania použitá vo vzťahu k žalobcovi, ktorý spotrebiteľom nie je.

Keďže súd žalobu zamietol na tom skutkovom základe, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu

v spore, nezaoberal sa obligatórnymi náležitosťami zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zák. č.
129/2010 Z. z.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1 160,15 eur s prísl. Skorším rozsudkom
súd žalobcovi priznal istinu vo výške 444,47 eur, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 24 %. Týmto
rozsudkom bola úspešná v plnom rozsahu žalovaná, ktorej by preto patrila náhrada trov konania v
rozsahu 76 %. Keďže žalovanej preukázateľne žiadne trovy v tomto spore nevznikli, súd jej vo vzťahu

k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.