Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212713
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317212713.7

Uznesenie

OkresnýsúdGalantavsporežalobcov:1/T.L.,B..XX.XX.XXXX,X.Š.XXX,Š.,X/T.L.,B..XX.XX.XXXX,
X. Š. XXX, Š., proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava,
IČO: 31335004, o určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnej zmluvy, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2017 domáhali, aby súd určil, že zmluva o
mimoriadnommedziúvereastavebnomúvereuzatvorenádňa05.10.2011medzižalobcamiakodlžníkmi
a žalovaným ako veriteľom, je neplatná, a tiež, že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok a mandátna zmluva uzatvorená dňa 05.10.2011 medzi žalobcom v l. rade ako záložcom a

žalovaným ako záložným veriteľom, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcimi sa v k.ú. Š., obec Š., okres R., zapísanými na LV č. XXX : stavbou rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na parc. č. XXX/X, a parcelami registra “C“ evidovanými na katastrálnej mape
ako pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX T.X, pozemok parc. č. XXX/X,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XX T.X a pozemok parc. č. XXX/X, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX T.X, a to zdržať sa ich predaja a výkonu záložného práva,

ktorého vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod
č. P. XXXX/XXXX, je neplatná.

2. Žalobcovia sa následne domáhali návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu
dňa 8.11.2018, aby súd uložil žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú.
Š., obec Š., okres R., zapísanými na LV č. XXX : stavbou rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený

na parc. č. XXX/X, H. parcelami registra “C“ evidovanými na katastrálnej mape ako pozemok parc.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX T.X, pozemok parc. č. XXX/X, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX T.X a pozemok parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX T.X, a to zdržať sa ich predaja a výkonu záložného práva, ktorého vklad
do Katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom R., katastrálny odbor pod č. P. XXXX/XXXX,
a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 23.06.2011
uzatvoril žalobca v l. rade so žalovaným zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX. Následne dňa
05.10.2011 uzatvoril žalobca v 1. rade ako dlžník a žalobca v 2. rade ako spoludlžník so žalovaným ako
veriteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 49.500 eur, pričom tento sa mal pri dodržaní zmluvných podmienok

zmeniť na stavebný úver vo výške 29.700 eur. Výška mesačnej splátky úrokov medziúveru po dobu
12 mesiacov bola stanovená vo výške 115,09 eura a po uplynutí 12 mesiacov vo výške 238,84 eura.Výška pravidelných mesačných splátok stavebného úveru bola 318,04 eur. Pohľadávka žalovaného s
príslušenstvom bola na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzavretej
dňa 05.10.2011 zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu

v 1. rade, a to nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Š., obec Š., okres Galanta,
zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Galanta ako: stavby - rodinný dom súpis. č.
XXX, postavený na parc. č. XXX/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: pozemok
parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XX m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Z dôvodu, že žalobcovia neuhrádzali splátky úveru riadne a včas,
žalovaný im listom zo dňa 05.10.2016 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich
na úhradu celého dlhu, ktorý mal ku dňu 05.10.2016 predstavovať sumu 48.175,98 eura. Následne
žalovaný listom zo dňa 14.11.2016 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva formou predaja
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade na dobrovoľnej dražbe. Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva žalovaným je zapísané na LV č. XXX k nehnuteľnostiam v poznámke pod L. XX/

XXXX, Č..Z.. XX/XXXX. Žalobca v 1. rade bol dražobníkom: Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.,
Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936 vyzvaný na umožnenie vykonania ohliadky predmetu dražby a
ohodnotenia predmetu dražby. Po poskytnutí súčinnosti zo strany žalobcov bolo v Obchodnom vestníku
91/2017 vydanom dňa 15.05.2017 zverejnené Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, pričom navrhovateľom
dražby je žalovaný a dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, Košice,

IČO; 36 583 936. Predmetom dražby sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, ktoré tvoria
záloh a dátum konania dražby je vyhlásený na deň 15.06.2017. Predmet dražby ohodnotil Ing.
Miroslav Tokár na sumu 36.800 eur. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe je zapísané i na LV č. XXX W.
nehnuteľnostiam v poznámke pod L.-XXX/XXXX, Č..Z.. XXX/XXXX. Dňa 15.06.2017 sa uskutočnila
prvá dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Š., s tým výsledkom, že predmet dražby

v prvom kole vydražený nebol. Žalobcom bolo doručené oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby
PDS č. 012/13-2017 zo dňa 15.06.2017. Dňa 7.11.2018, v deň spísania tohto návrhu žalobcovia
zistili, že v Notárskom centrálnom registri dražieb bol dňa 26.10.2018 vykonaný zápis - Oznámenie o
dražbe, podľa ktorého sa má opäť uskutočniť dražba nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu
v 1. rade, a to dňa 27.11.2018 o 15.00 hod.. Navrhovateľom dražby je podľa uvedeného oznámenia

žalovaný a dražobníkom AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava,
IČO : 46 141 341. Žalobcovia zároveň zistili, že bol vypracovaný znalecký posudok na ohodnotenie
predmetu dražby Ing. Michaelou Dírerovou pod č. 96/2018. Ohodnotenie predmetu dražby však táto
znalkyňa vykonala bez riadnej fyzickej obhliadky a vypracovaný znalecký posudok č. 96/2018 nebol
žalobcom do dnešného dňa doručený, čím bolo zmarené právo žalobcov vzniesť u dražobníka námietky

proti ohodnoteniu predmetu dražby v zmysle ust. § 12 ods. 5 Zákon č. 527/2002 Z.z.. Informácie o
pripravovanej dražbe nehnuteľností a znalecký posudok č. 96/2018 sú zverejnené na web stránke
AUKČNEJ SPOLOČNOSTI s.r.o.. Záložná zmluva zabezpečuje pohľadávku žalovaného vyplývajúcu
zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Zmluva umožňuje od žalobcov vymôcť
plnenia i z neprijateľných zmluvných podmienok, čo je v rozpore s princípom efektivity unijného práva.

Umožňuje obísť prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok.
V rámci výkonu záložného práva niet žiadnej súdnej kontroly, výšku dlhu stanovuje žalovaný a v
prípade dražby túto vykonáva dražobník na objednávku žalovaného. Teda nie súd, ale súkromné
subjekty rozhodujú, či sa postihnú hodnoty spotrebiteľov. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez byt v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom

na oznámenie o začatí výkonu záložného práva a oznámenému termínu dražby hrozí bezprostredná
ujma na právach žalobcov a porušenie základného ľudského práva na obydlie, ktoré garantuje čl. 21
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zásah,
ktorý do práv žalobcov bezprostredne hrozí, je pritom úkon žalovaného, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi a vychádza z neplatnej zmluvy, teda nemôže požívať súdnu ochranu. Žalobcovia sú ako

priemerní spotrebitelia vystavení dražobnému procesu bez akejkoľvek preventívnej kontroly súdom,
a teda aj s celou rodinou sú tak vystavení svojvôli žalovaného, pričom reálne im hrozí, že prídu o
svoje obydlie. Žalobcovia žiadajú o predbežnú súdnu ochranu proti žalovanému, ktorý je záložným
veriteľom. Nároky žalobcov sú odvodené aj z cieľov európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa,
ktorých cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé obchodné praktiky boli eliminované. V tomto zmysle

žalobcovia podávajú návrh vo veci samej, ktorým sa domáhajú ochrany svoj ich práv z nekalých
obchodných praktik žalovaného určením neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnej zmluvy, na ktorých
určení majú naliehavý právny záujem z dôvodu nevyhnutnosti získať právnu istotu v otázke skutočnejvýšky dlhu a ochrany svojho obydlia. Ak je majetok, na ktorý sa vzťahuje výkon záložného práva,
obydlie spotrebiteľa, musia existovať osobitné záruky. Neposkytnutie týchto záruk je v rozpore s
ochranou základných práv. Strata rodinného obydlia je jednou z najextrémnejších foriem zásahu do práv

spotrebiteľa. Keďže rešpektovanie obydlia je právom zaručeným na základe čl. 7 Charty základných
práv EÚ, s ohľadom na ktorý sa má vykladať smernica Rady 93/13/EHS, každý, komu hrozí takýto vážny
zásah, musí mat' možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na posúdenie nezávislým súdnym
orgánom. Žalobcovia podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) podávajú
na príslušný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uloženia povinnosti žalovanému

ako záložnému veriteľovi zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré tvoria záloh na zabezpečenie
pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodňujú tým, že vydaním neodkladného opatrenia
sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimerane do práv strán sporu, ani do
práv tretích osôb. Žalovaný bude len do právoplatného skončenia konania vo veci samej obmedzený v
dispozícii s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu. Ak nebudú mať žalobcovia vo veci samej úspech,

uvedenéobmedzeniezanikne.Sprihliadnutímnaskutočnosť,ženapríslušnomI.Č..XXXL.W..Ú..:Š.sú
na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade zapísané poznámky oznamujúce začatie
výkonu záložného práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby (poznámka zapísaná pod L. XX/XXXX,
Č..Z.. XX/XXXX, L.-XXX/XXXX, Č..Z.. XXX/XXXX) vykonané ohliadky nehnuteľností dražobníkom,
Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, Obchodnom

vestníku 211/2018 vydanom dňa 02.11.2018 a informácia o pripravovanej dražbe na web stránke
dražobníka (v poradí už druhého) je preukázaný nesporný záujem žalovaného o realizáciu predaja
založených nehnuteľností. Výkonom záložného práva predajom nehnuteľností v dražbe dražobníkom
môže dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému stavu, keď žalobca ako zapísaný vlastník
predmetných nehnuteľností aj so svojou rodinou príde o tieto nehnuteľnosti v dôsledku dražby.

Navyše žalobcovia považujú za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa ZP č. XX/XXXX Z. J.
XX.XX.XXXX, ktorý si dal žalovaný vypracovať, suma 36.800,00 EUR mala vyjadrovať všeobecnú
hodnotu nehnuteľností. Je však zarážajúce, že pri vybavovaní mimoriadneho medziúveru v roku 2011
žalovaný vychádzal z hodnoty nehnuteľností 52.100,00 EUR (podľa ZP č. 120/2011) ale na účel dražby,
ktorá sa konala dňa 15.06.2017 akceptoval hodnotu 36.800,00 EUR. Nehnuteľnosti boli od roku 2011

rekonštrukciou výrazne zhodnotené a trváme na tom, že ani znalecký posudok č. 96/2018 vypracovaný
dňa 29.08.2018 Ing. Michaelou Dírerovou objektívne nevyjadruje všeobecnú hodnotu nehnuteľností.
Posudok bol vypracovaný bez fyzickej ohliadky nehnuteľnosti, a to bez zavinenia žalobcov, ktorí boli
a sú pripravený poskytnúť na tento účel nevyhnutnú súčinnosť. Žalovaný v tejto súvislosti porušil
ust. § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., keď posudok žalobcom nedoručil. S obsahom posudku a

spôsobom ohodnotenia nehnuteľností sa žalobcovia oboznámili až z web stránky dražobníka v deň
vyhotovenia tohto návrhu. Na základe uvedeného je hroziaca ujma reálne väčšia, ako dočasná strata
oprávnenia žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami po relatívne krátku dobu do rozhodnutia vo veci
samej, resp. do zániku dôvodu na trvanie neodkladného opatrenia. Navrhované obmedzenie v podobe
nariadenia neodkladného opatrenia je z pohľadu žalobcov jediná možnosť ako zabezpečiť účel a

cieľ súdneho konania, tj. poskytnúť ochranu právam žalobcov a ich vymožiteľnosť a vykonateľnosť,
pričom iný spôsob ako neodkladné opatrenie, nie je v tomto prípade účinný, nakoľko v prípade
nevydanianeodkladnéhoopatreniaazákazunakladaťsnehnuteľnosťami,môžežalovanýdokonečného
rozhodnutia súdu vo veci samej previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a tým ohroziť práva žalobcov.
Sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvedené osvedčuje naliehavosť

potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením, ktoré je primerané povahe
veci. Navrhovaný zásah do práv záložného veriteľa považujeme za nepatrný, nakoľko ide o veľkú
obchodnú spoločnosť, ktorej obchodná činnosť prípadným neodkladným opatrením nebude nijako
citeľne ovplyvnená. Naopak, na strane žalobcov bezprostredne hrozí nebezpečenstvo straty obydlia
a znemožnenia účinne sa domáhat' ochrany svojich práv. Zásada proporcionality zásahov do práv a

oprávnených záujmov nebude nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom
porušená. Navrhované neodkladné opatrenie považujeme za spravodlivý a proporcionálny zásah do
práv záložného veriteľa a v neposlednom rade prostriedok ochrany žalobcov charakteru „ultima ratio",
nakoľko požadovanej ochrany a neodkladného opatrenia sa nemôže dovolať iným spôsobom. I snaha
žalobcov o mimosúdne doriešenie veci nebola úspešná. Žalobcovia majú za to, že z tohto návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú skutočnosti, ktoré potvrdzujú dôvodnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v možnej realizácii záložného práva zriadeného
v prospech žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, čím by bolo žalobcom znemožnené účinnesa domáhať ochrany svojich práv, taktiež by mohlo dôjsť k ich bezprostrednému vysťahovaniu z
predmetných nehnuteľností, teda by sa ocitli v núdzi. Žalobcami tvrdené skutočnosti, že žalovaný má
nesporný záujem realizovať výkon záložného práva predajom predmetných nehnuteľností na tretiu

osobu sú i z poznámky zapísanej na príslušnom LV, oznámenia o dražbe a pripravovanej dražbe
osvedčené. Žalobcovia teda majú za to, že osvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi
stranami. Vydaním neodkladného opatrenia sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne
sa neprimerane do práv strán sporu. Je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka nebola právoplatne
judikovaná, preto je dôvodné a primerané neodkladným opatrením upraviť pomery účastníkov konania

do vyriešenia otázky platnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnej zmluvy.

4. Vzhľadom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcom podľa ich tvrdení hrozí
bezprostredná ujma na ich právach a porušenie základného ľudského práva na obydlie; ktoré garantuje
čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zásah, ktorý do práv žalobcov bezprostredne hrozí, je pritom výkonom práva žalovaného, ktorý je
v rozpore s dobrými mravmi a vychádza z neplatnej zmluvy, teda nemôže požívať súdnu ochranu.
Žalobcovia sú ako priemerní spotrebitelia vystavení dražobnému procesu bez akejkoľvek preventívnej
kontroly súdom, a teda aj s celou rodinou sú tak vystavení svojvôli žalovaného, pričom im reálne
hrozí, že prídu o svoje obydlie. Žalobcovia žiadajú o predbežnú súdnu ochranu proti žalovanému,

ktorý je záložným veriteľom. Nároky žalobcov sú odvodené aj z cieľov európskych smerníc na
ochranu spotrebiteľa, ktorých cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé obchodné praktiky boli eliminované.
Navrhované obmedzenie v podobe nariadenia neodkladného opatrenia je z pohľadu žalobcov jediná
možnosť ako zabezpečiť účel a cieľ súdneho konania, t.j. poskytnúť ochranu, právam žalobcov a ich
vymožiteľnosť a vykonateľnosť, pričom iný spôsob ako neodkladné opatrenie, nie je v tomto prípade

účinný, nakoľko v prípade nevydania neodkladného opatrenia a zákazu nakladať s nehnuteľnosťami,
môže žalovaný do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej previesť vlastnícke právo na tretiu osobu
a tým ohroziť práva žalobcov.

5. Žalobcovia na preukázanie nimi tvrdených skutočností predložili Úradný výpis z Notárskeho

centrálneho registra dražieb (NCRdr) z 7.11.2018, Oznámenie o dražbe č. 108/2018 z 24.10.2018.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ust. § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.10. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie
bude trvať len po určený čas.

11. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením môže dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebným sporiteľom môže byť
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou
zmluvu o stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

13. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou
vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré musia

obsahovať najmä
a) druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o
stavebnom úvere,
b) zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky
a predpoklady poskytnutia stavebného úveru,

c) postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení,
d) spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia alebo pri zániku bankového
povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného predpisu, 3b)
e) podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v § 12 ods. 2 písm. a).

14. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení
medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

17. Podľa § 151m ods. 4 OZ, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť
záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.

18. Podľa § 12 ods. 4 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30

dní pred dňom konania dražby.

19. Podľa § 12 ods. 5 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok

inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcepotrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým

osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

21. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo
ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

22. Súd z návrhu, predložených listinných dôkazov, po oboznámení sa so spisovým materiálom má za
preukázané, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným ako veriteľom dňa 5.10.2011 na základe Zmluvy o
stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX Z. XX.X.XXXX Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 49.500 eur, pričom tento

sa mal pri dodržaní zmluvných podmienok zmeniť na stavebný úver vo výške 29.700 eur. Pohľadávka
žalovaného s príslušenstvom bola na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok uzavretej dňa 5.10.2011 zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam. Žalovaný si svoj
záväzok riadne splnil a poskytol žalobcom medziúver vo výške 49.500,00 eur. Z dôvodu, že žalobcovia
neuhrádzali splátky úveru riadne a včas, žalovaný im listom zo dňa 5.10.2016 oznámil vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich na úhradu celého dlhu. Nakoľko žalobcovia svoj dlh nesplnili,
žalovaný listom zo dňa 14.11.2016 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva formou predaja
nehnuteľností.

23. Nakoľko žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, hrozí, podľa názoru

žalobcov, žalobcom bezprostredná ujma na ich právach a porušenie základného ľudského práva na
obydlie. Podľa názoru žalobcov zásah, ktorý do práv žalobcov bezprostredne hrozí, je pritom výkonom
práva žalovaného, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a vychádza z neplatnej zmluvy, teda nemôže
požívať súdnu ochranu. Žalobcovia trvajú na tom, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere obsahuje ustanovenia, ktoré sú v zmysle § 53 OZ neprijateľné v neprospech spotrebiteľa z

dôvodu neprijateľných podmienok v zmysle § 39, § 53 ods. 1 a 5 0Z je zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere absolútne neplatná ako celok. S prihliadnutím na povahu akcesority
zabezpečovacieho záväzku je potom neplatná i záložná zmluva.

24. Zmluvy o stavebnom sporení, o stavebnom úvere, ako aj o mimoriadnom medziúvere, v ktorých

je obsiahnutý záväzok stavebného sporiteľa vkladať na účet stavebnej sporiteľne určité sumy ako
stavebné sporenie vo forme pravidelných vkladov s tým, že po splnení podmienok dohodnutých v
zmluve, ktoré zahŕňajú aj nasporenú sumu, sa stavebná sporiteľňa zaväzuje poskytnúť stavebnému
sporiteľovi stavebný úver, majú osobitný charakter. Žalobcom ako stavebným sporiteľom bol na ich
požiadanie poskytnutý tzv. mimoriadny medziúver. Zmluva je síce podľa § 52 a nasl. OZ zmluvou

spotrebiteľskou, avšak právne vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonným, zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre
zmluvy o stavebnom sporení.

25. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako

slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvnú
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná

najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

26. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy, že zjavnenedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na

tieto špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je
presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného
opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

27. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia

nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s
podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými
prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného
dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že

miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia.

28. Keďže sa žalobcovia vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a tiež zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a

mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom, musia mať na
tomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným
procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa
takouto žalobou vecne, teda súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení preukázanú. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že

by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorilo by pevný základ pre
budúce právne vzťahy. Určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere by
však neodstránilo stav právnej neistoty, t.j. nemohlo by zabrániť veriteľovi (žalovanému) z tejto zmluvy
domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenia toho, čo
žalobcovia podľa predmetnej zmluvy dostali.

29. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že predmetná zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd má za
to, že toto tvrdenie žalobcov nie je dostatočné na konštatovanie o nezákonnom uspokojovaní nároku
zo strany žalovaného. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, bol im zo strany žalovaného poskytnutý

úver, ktorý sa zaviazali splácať, nakoľko však žalobcovia svoje zmluvné povinnosti neplnili, pristúpil
žalovaný k vyhláseniu predčasnej splatnosti a požadovaniu zaplatenia svojej pohľadávky. Žalovaný
v pozícii veriteľa vykonáva záložné právo, zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči
žalobcom. Neodkladné opatrenie nesmie byť zásahom do ústavou zaručeného práva na majetok,
ktoré obsahom je aj právo domáhať sa splnenia pohľadávky. Dobrovoľná dražba je legálny spôsob

výkonu záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka veriteľa. Žalovaný pri výkone záložného
práva postupuje v súlade s právnymi predpismi, pričom nariadením neodkladného opatrenia tak, ako
to navrhujú žalobcovia by došlo k nedôvodnému zásahu do práv žalovaného domôcť sa uspokojenia
svojej pohľadávky voči žalobcom. Taktiež tvrdenia žalobcov, že v dôsledku výkonu záložného práva
prídu žalobcovia o obydlie neobstojí, nakoľko je to následok výkonu záložného práva, ktorý je povinný

strpieť záložca.

30. Súd tiež konštatuje, že poukaz žalobcov na rozdiely v cene nehnuteľností, ktoré boli od roku 2011,
kedy bol žalobcom poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 49.500,- eur, rekonštrukciou výrazne
zhodnotené a na všeobecnú hodnotu nehnuteľností vyjadrenú v znaleckom posudku č. 96/2018

vypracovanom dňa 29.8.2018 Ing. Michaelou Dírerovou, ktorá podľa názoru žalobcov objektívne
nevyjadruje všeobecnú hodnotu nehnuteľností, nemá súvis s prejednávanou vecou o určenie neplatnosti
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, tak ako to v žalobe žalujú žalobcovia, táto
otázka by mohla mať význam v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z vyššie uvedených
dôvodov je bezpredmetné aj tvrdenie žalobcov, že ohodnotenie predmetu dražby znalkyňa vykonala bez

riadnej fyzickej ohliadky a vypracovaný znalecký posudok č. 96/2018 nebol žalobcom do dnešného dňa
doručený, čím bolo zmarené právo žalobcov vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu
dražby v zmysle ust. § 12 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z.z..31. Z predložených listinných dôkazov, ako i z vykonaného dokazovania musí súd jednoznačne
konštatovať, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je nepresvedčivý; jedná sa
o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku na

nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa im ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa
v návrhu odvolávajú. Súd preto návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).