Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317203999
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317203999.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: D. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom
Železničná4/A,92001Hlohovec,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
úverovejzmluvy,eventuálneourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveruaovydaniebezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a

žalovaným dňa 31.03.2014 je neplatná, eventuálne, o určenie, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2014 sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 765,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 765,42 eura od 25.10.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2017 pôvodne domáhal, aby súd vydal rozsudok,
ktorým určí, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa
31.03.2014 je neplatná, eventuálne, aby súd určil, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2014 sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.03.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej žalobca v vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril
Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na žalobcu vzťahujú právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru.
V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková

výška úveru 1.170 eur, Výška úrokovej sadzby - 70,02 % p.a., RPMN - 69,50%, Výška splátky -
62,69 eura, Počet mesačných splátok - 42, Celková čiastka splatná dlžníkom - 2.632,98 eura. Mal
za to, že uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s ďalšími predpismi slovenského
právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany
a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný

nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi: absencia RPMN z dôvodu nesprávneho
určenia RPMN, neprimeraná výška úrokovej sadzby, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a
poplatkov, absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, absencia doby trvania Zmluvy
a termínu konečnej splatnosti úveru, Dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v odklade splatnosti

splátok, ďalej ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou
splatnosti, spôsobu započítania splátky na istinu a úroky, spôsobu zániku záväzku, práva na odstúpenie
od zmluvy a iné, ktoré sú súčasťou Zmluvných dojednaní no nie integrálnou súčasťou Zmluvy, pričom
neprijateľnosť každej z uvedených zo zmluvných podmienok podrobne odôvodnil. Na podporu svojich
tvrdenío(ne)prijateľnostiuvedenýchzmluvnýchpodmienokpoukázalnapočetnújudikatúruslovenských
súdov. Ďalej uviedol, že žalovaný poskytol úver vo výške 1.001,30 eura, t.j. znížený o sumu 168,17

eura, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej služby. Žalobca sa zrejmý nesúlad Zmlúv so
zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovými výzvami zo
dňa 30.01.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmlúv so zákonom. Žalovaný svojou
odpoveďou zo dňa 03.02.2017 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti
oboch strán mimosúdnou cestou. Naliehavý právny záujem je v danom prípade odôvodnený potrebou

deklarovať postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu, čo vyplýva predovšetkým z
komunitárnej úpravy a judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky. Je zrejmé a jednoznačné,
že spotrebiteľ, ako účastník Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí mať zachovanú možnosť domáhať
sa prostredníctvom súdu vyslovenia toho, že zmluva, ktorej je účastníkom porušuje právnu úpravu, a
teda spĺňa predpoklady na to, aby sa považovala za neplatnú alebo za bezúročnú a bez poplatkov.

Spotrebiteľ sa zároveň nevie domáhať potvrdenia tejto skutočnosti inak, ako podaním určovacej žaloby,
ktorej predmetom bude určenie zo strany súdu, že predmetná zmluva skutočne je v zmysle zákona
neplatná alebo bezúročná a bez poplatkov, nakoľko nespĺňa niektoré zo zákonných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že naliehavý právny záujem
je v tomto prípade daný z toho dôvodu, že žalobca (dlžník) potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho

skutočný dlh nad rámec poskytnutých prostriedkov - v prípade vydania rozhodnutia zo strany súdu,
že zmluva o úvere je neplatná alebo že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bude takáto
neistota odstránená a obom stranám (nielen žalobcovi, ale aj žalovanému) bude zrejmé, v akom rozsahu
ešte má žalobca (dlžník) plniť na účet žalovaného (veriteľa). Na základe uvedeného má žalobca za
to, že Zmluva o úvere je neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo Zmluvy bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške reálne poskytnutej
sumy 1.001,30 eura. Za účelom právnej istoty žalobca navrhol alternatívny žalobný petit, takže zo
strany súdu bude posúdené splnenie podmienok týkajúcich sa tak neplatnosti zmluvy a v prípade, ak
by podmienky na neplatnosť zmluvy podľa posúdenia súdu naplnené neboli, potom by mal súd posúdiť,
či daný úver spĺňa podmienky predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch, kedy je možné ho

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené alternatívy sú logickým vyústením dvoch možností
týkajúcich sa zmluvy o úvere - ak zmluva je neplatná (pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi)
potom nie je potrebné posudzovať jej bezúročnosť a bez poplatkovosť a zároveň, ak zmluva je platná,
potom môže byť z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských úveroch
považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň pripomenul aj rozhodovaciu prax súdov Slovenskej

republiky, v rámci ktorej je ustálené tiež to, že súd z úradnej povinnosti musí skúmať platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (keďže právne postihnuté neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností, súd na takúto neplatnosť musí prihliadať, resp. z nej musí vyvodzovať dôsledky
aj z úradnej povinnosti).

2. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd
uznesením č.k. 18C/23/2017 - 16 zo dňa 02.03.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dna 31.03.2014, do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach v prvom rade namietal neprípustnosť žaloby podľa § 137 písm.
c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) ako aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia(žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Poprel tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN
a uviedol, že žalobca neoznačil žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o
nesprávnosti výpočtu, uvádza iba neurčité tvrdenia bez odkazu na listinný dokument preukazujúci

ich správnosť. Na preukázanie opaku tvrdenia žalobcu predložil ako dôkaz rozpis vzorca určeného
zákonom na výpočet RPMN. Tiež poprel tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej sadzby. Zmluva bola
medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2014 a úverová zmluva sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho

zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto
môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2014 osobitne upravili otázky
neregulované Obchodným zákonníkom. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle § 52
ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté
pred 1. aprílom 2015 sa preto majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov; v
tomto prípade podľa predpisov z roku 2014. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v §

502 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci dojednanie o
úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ustanoveniami zákona. Samotná výška
odplaty (úrokov) bola k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 31.03.2014 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj
prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné

a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty
za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou,
vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom
trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu
vo výške 46,30 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným

spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej
sadzby o 25-27 %. Žalovaný tiež poprel obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluvy o revolvingovom úvere
neobsahujú náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 31.03.2014 pozostáva z ustanovení nachádzajúcich
sa na prednej (lícnej) strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh,

ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen
potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1
zmluvnýchdojednanípredstavujetotooznámenieneoddeliteľnúsúčasťzmluvy.Deňsplatnostiposlednej
splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti

úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového
kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o dobe trvania
a termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je v oboch
prípadoch termínom konečnej splatnosti dátum 02.10.2017 (vyplýva z Oznámenia o schválení úveru,
zaslanom dlžníkovi). K tvrdeniu žalobcu, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov

splatnosti splátok, uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a
praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti,vrôznychpočtochsplátokapodobne.Tovšakniejeprípadzmluvyuzavretejmedziúčastníkmi

konania. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (62,69 eura), termín splatnosti splátky
(kuktorémudňusaplatí-uvedenévOznámeníVeriteľaoschváleníúveruDlžníkovi,akoajvSplátkovom
kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti
prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy).

Pri rozpisovaní splátky, by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN). V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č.1 k ZoSÚ vychádza z výšky splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods.
2 písm. j) ZoSÚ. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napríklad, že
má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku,

pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky
istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala
ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky,
a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom
záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či

do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných
poplatkov. Rovnako tak zákon neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky
podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ majú spočítať. Skutočnosť, že tvrdenia žalovaného ohľadne nedostatkov
v zmluve sú nesprávne, je možné podporiť aj poukázaním na fakt vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to
prezentuje žalobca, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v Zmluve o úvere uvádzala amortizačná

tabuľka. Tou je (§ 9 ods. 5 ZoSÚ) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a
podmienkyichúhradyvrátanerozpisukaždejsplátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítaných
na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Podotkol ale, že
taký právny záver vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h)
a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. Žalovaný tiež poprel tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie adresy
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj ďalších náležitostí

podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená
v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument
oddelený od Zmluvy o revolvingovom úvere, ale jej technickú súčasť. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu
13. Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej

zmluvy. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby a mal zato, že z
tvrdení žalobcu nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť
poplatkov. Žalobca v podanej žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámil a uzavrel
ju dobrovoľne. Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku,
je nepreskúmateľné, pretože okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne

skutočnosti (a ani dôkazy na ich preukázanie) o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení
strán. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby vyplýva, že dohoda o poskytnutí služby je
individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po
právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska
citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani

cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 odstavec
2, a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Tvrdenia žalobcu zároveň vylučuje aj
skutočnosť, kedy za dohodnutých podmienok o uvedené služby požiadal, pričom jeho žiadosti bolo
zo strany žalovaného vyhovené. Uvedené preukázateľne vylučuje možnosť nejakého nanútenia služby
spotrebiteľovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu

zamietol a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Žalobca vo svojich vyjadreniach nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a podaním doručeným súdu dňa
06.10.2017 žalobca navrhol zmenu žalobného petitu. Požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia s
príslušenstvom, nakoľko na základe zistených skutočností, že žalobca už plnil nad rámec poskytnutej

sumy úveru voči žalovanému, a pritom mal povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny v
sume 1.001,30 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neodpovedal na žiadosť žalobcu, ktorý písomne
požiadal o prehľad uhradených splátok na Zmluvu, požiadal mzdové oddelenie svojho zamestnávateľa
o vystavenie kópie žiadosti žalovaného, aby zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy v
žalovaným uvedenej výške i rozsahu. Z uvedenej žiadosti vyplýva, že do dňa 19.04.2016 vyplatil žalobca

žalovanému sumu vo výške 1.077,66 eura, zrážkami zo mzdy bolo žalovanému poukázaná suma 689,59
eura, v celku 1.767,26 eura o 765,95 eura viac ako si žalobca požičal. Preplatok vo výške 765,95 eura
tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.5. Uznesením č.k. 18C/23/2017 - 109 zo dňa 18.10.2017 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 765,95 eura spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 765,95 eura odo dňa 30.01.2017 až do zaplatenia.

6. Z obsahu podania žalobcu, ktorým zmenil žalobný petit, a teda požadoval už len vydanie
bezdôvodného obohatenia, vyplýva, že žalobca už viac netrval na pôvodnom určovacom petite a ani na
alternatívnom petite, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa
31.03.2014 je neplatná, eventuálne určenie, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd preto tento procesný úkon žalobcu vyhodnotil aj ako čiastočné späťvzatie žaloby.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, pričom žalovaný nevyjadril nesúhlas s týmto
čiastočným späťvzatím žaloby, súd má za to, že vážne dôvody na nesúhlas u žalovaného v zmysle §
146 ods. 1 CSP nie sú dané. Súd preto konanie v časti o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2014 je neplatná, eventuálne, o určenie, že

úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa
31.03.2014 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zastavil.

11. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca, žalovaný, ani ich právni zástupcovia, pričom požiadali o
ospravedlnenie neúčasti a žiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä
so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.03.2014, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.03.2014, zmluvnými
dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, dohodou o poskytovaní služieb, žiadosťou o vykonávanie

zrážok zo mzdy zo dňa 19.04.2016, predsporovu výzvou zo dňa 30.01.2017, stanoviskom žalovaného
zo dňa 03.02.2017, potvrdením zamestnávateľa žalobcu o vykonaných zrážkach zo mzdy, písomnými
vyjadreniami žalobcu a žalovaného a zistil tento skutkový stav:

13. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500044619 zo

dňa 31.03.2014 súd zistil, že žalovaný ako dlžník žiadal žalobcu o poskytnutie úveru za nasledovných
podmienok (bod 5 žiadosti/zmluvy): poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.170 eur, splatnosť úveru
(počet splátok): 42, mesačná splátka vrátane úrokov: 62,69 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2.632,98 eura, predpokladaná RPMN za úver:
70,02 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,02 %, priemerná RPMN za úver: 46,30 %, poskytnutá čiastka

revolvingu: 616,87 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky
za celú dobu čerpania revolvingu): 1.504,56 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu:
63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21 %. Z údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod
6. žiadosti/zmluvy) vyplývajú nasledovné údaje: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.170 eur,
splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka vrátane úrokov: 62,69 eura, celková čiastka, ktorú

musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2.632,98 eura, RPMN za úver:
69,50 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,02 %, priemerná RPMN za úver: 46,30 %, poskytnutá čiastka
revolvingu: 616,87 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky
za celú dobu čerpania revolvingu): 1.504,56 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu:
70,02%,ročnáúrokovásadzbarevolvingu:76,21%,ročnáúrokovásadzbaúrokovzomeškania:5,25%.

14. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500044619
vyplývajú nasledovné údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 1.170 eur, splatnosť úveru: 42
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 62,69 eura, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 02.05.2014,dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 02.10.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum
splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 2., celková výška úveru: 1.170 eur, RPMN úveru:
69,50%, schválená výška revolvingu: 704,23 eura, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní

revolvingu: 704,23 eura, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 62,69 eura, RPMN po
vykonaní revolvingu (predpokladaná výška): 70,02 %, úverový limit: 1.170 eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2.632,98 eura, odplata za poskytnutie
služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1.písm. a) Dohody o poskytnutí služby predstavovala 168,17 eura, ročná
úroková sadzba úveru: 70,02 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j.

revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.504,56 eura, ročná úroková sadzba revolvingu:
76,21 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere: 31.03.2014.

15. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.04.2016 vyplýva, že žalovaný
oznámil zamestnávateľovi žalobcu (ENERGOCHEMICA TRADING a. s.), že žalobcovi, ktorý je
ich zamestnancom, žalovaný poskytol finančnú revolvingovú pôžičku pod variabilným symbolom č.

XXXXXXXXXX a v súčasnej dobe ostáva do konca splátkového kalendára uhradiť sumu 1.555,32 eura.
Vzhľadom na to, že klient bol v omeškaní na splátkach, bola mu na základe zmluvných podmienok
vystavená zmluvná pokuta, čím sa celková dlžná suma navýšila o ďalšie poplatky. Z uvedeného vyplýva,
že je potrebné dozrážať celkovú sumu v maximálnej možnej výške, ktorá je k dnešnému dňu 1.993,43
eura.

16. Podľa článku 8 bod 8.1 žiadosti/zmluvy bol predmetom dohody aj záväzok žalovaného poskytnúť
žalobcovi na jeho žiadosť a po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému odplatu (poplatok)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 eura.

17. Medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXXzodňa31.03.2014nazabezpečeniepohľadávokžalovanéhozoZmluvyorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014.

18. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 06.09.2017 mal súd preukázané, že žalobca zrážkami
zo mzdy uhradil na úver č. XXXXXXXXXX sumu celkom 689,59 eura.

19. Žalobca tvrdil, že žalovanému uhradil na úver sumu 1.077,66 eura, pričom tieto tvrdenia žalovaný
nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, v znení účinnom od 01. 04. 2015, na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi

veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom bola dňa 31.03.2014 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. V danom
prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, jednak s ohľadom na povahu zmluvných strán, keďže žalovaný
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a jednak s ohľadom na skutočnosť, že pre spotrebiteľa sú vopred pripravené

podmienky zmluvy a nie je vytvorený priestor na dojednanie jej obsahu alebo zmeny obsahu pred
uzatvorením. Na takto založený právny vzťah strán konania je preto potrebné aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských
zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä Zákon o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľskýchúveroch. Pritom je nutné prihliadať na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.04.2015 obsahujúce osobitnú úpravu pri spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie síce nebolo
platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo však pôsobí aj na právne vzťahy pred
jeho účinnosťou. Súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015, ako aj ustálenú aplikačnú prax súdov napr. rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23Co/127/2016 zo dňa 20.06.2016, rozsudok NS SR sp. zn. 4 MCdo 17/2014

z 26.11.2015, uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011, rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 17Co/167/2011 zo dňa 23.11.2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/218/2012 zo dňa 11.06.2013.

36. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná súčasne o spotrebiteľský úver upravený Zákonom
o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu

dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu 31.03.2014. Skutočnosť, že zmluva neobsahuje niektoré náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nespôsobuje jej neplatnosť, ale v prípade, ak absentujú náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd zistil, že zmluva neobsahuje vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona), nakoľko výška splátky bola v zmluve vymedzená len
sumou vo výške 62,69 eura bez jasnej a určitej špecifikácie, aká časť z tejto sumy pripadá na istinu,
na úroky a iné poplatky. Výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) však treba dospieť k záveru, že každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku

zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Obligatórne splnenie týchto náležitostí
je motivované osobitným cieľom zákonodarcu, vyplývajúcim z pozitívneho záväzku štátu v oblasti

ochrany spotrebiteľa, a to zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií pre rozhodnutie
o ne/uzavretí zmluvného záväzku. Záujemca o úverový produkt musí byť správne a zrozumiteľne
informovaný, z čoho pozostáva splátka a aká je celková čiastka na zaplatenie, keďže táto informácia ho
môže zásadne ovplyvniť pri voľbe, či zmluvu uzatvorí alebo nie. Zmluva neobsahuje ani termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom tento

údaj je uvedený iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je podpísané žalobcom.
Napriek tomu, že žalovaný uviedol, že tento údaj sa nachádza v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, ktoré je súčasťou zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní, súd má za to,
že ak v samotnej Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, túto zákonnú náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za splnenú. Na uvedenom závere nič nemení ani

Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nemožno považovať za odstránenie prípadných
nedostatkov obsahu zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi totiž predstavuje jednostranný
právny úkon žalovaného, ktorý sa v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v Zmluve, pričom
Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak veriteľom ako dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo
je uvedené v Zmluve ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov Zmluvy. Vzhľadom na chýbajúce

údaje v zmluve, úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko ide o neuvedenie takých
údajov v zmluve, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. Pritom súd poukazuje na skutočnosť, že pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať
za bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna
z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z. z. predpísaných v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..

37. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 súd
uvádza, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia Zákona existuje konštantná judikatúra

slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie
vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov,
inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V opačnom prípade
by sa jednalo o výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty. Obchodnúpodmienku používanú veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch spočívajúcu v nečlenení splátok
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné aj po Rozsudku C 42-15 hodnotiť ako neprijateľnú
podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Len pre úplnosť súd uvádza, že súd vyhodnotil

poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov nielen kvôli nečleneniu splátok, ale aj z dôvodu absencie
termínu konečnej splatnosti úveru v spotrebiteľskej zmluve.

38. S poukazom na vyššie uvedený právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy sa súd už
ďalej nezaoberal ostatnými žalobcom namietanými neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy,

a taktiež ani ďalšími námietkami strán, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania a vzhľadom na predmet konania (vydanie bezdôvodného obohatenia) aj bez právneho
významu.

39. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho
práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto
získaný prospech vrátiť.

40. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému bola schválená výška úveru 1.170 eur, avšak
žalobca vyplatil žalovanému v skutočnosti iba sumu v celkovej výške 1.001,83 eura, nakoľko si žalobca
pri poskytnutí úveru odpočítal dohodnutú odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splátok úveru vo výške 168,17 eura (1.170 eur - 168,17 eura). Medzi stranami nebolo sporné ani tvrdenie

žalobcu, že na úver uhradil celkom sumu 1.767,25 eura (splátkami na úver sumu 1.077,66 eura a
zrážkami zo mzdy sumu 689,59 eura). Z týchto dôvodov je žalovaný povinný titulom bezdôvodného
obohatenia zaplatiť žalobcovi sumu 765,42 eura. Žalobca požadoval sumu 765,95 eura, pričom takáto
suma nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, preto súd žalobu v časti o zaplatenie 0,53 eura zamietol.

41. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je
potrebné vychádzať z § 563 OZ; splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, keď
bol dlžník vyzvaný na plnenie. Žalobca požadoval od žalovaného aj úroky z omeškania z bezdôvodného
obohatenia od 30.01.2017, teda od dátumu, kedy bola žalovanému doručená predsporová výzva.
Z vykonaného dokazovania však jednak nevyplýva dátum, kedy bola predmetná výzva žalovanému

doručená (predsporová výzva je len datovaná ku dňu 30.01.2017) a navyše, čo je podstatnejšie, z jej
obsahu nevyplýva výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov má súd zato, že
žalovaný bol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia až doručením návrhu na zmenu petitu dňa
24.10.2017, nakoľko až tento návrh predstavuje kvalifikovanú upomienku (žiadosť veriteľa o plnenie).
Dňom nasledujúcim po tomto doručení sa žalovaný dostal do omeškania a z týchto dôvodov súd priznal

žalobcoviajzákonnýúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumyistiny765,42eura,atopočnúcdňom
25.10.2017 do zaplatenia istiny. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP

a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy,
eventuálne určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, následne vzal žalobu čiastočne späť a žiadal
vydanie bezdôvodného obohatenia. K čiastočnému zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia
žaloby žalobcom, bolo teda povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnúzodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu
na správanie žalovaného. Je síce pravdou, že žalovaný odmietol vydať žalobcovi prehľad splácania

poskytnutého úveru, nemožno však prehliadať skutočnosť, že žalobca (navyše zastúpený právnym
zástupcom) mohol podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia už v čase, keď podával žalobu
s pôvodným petitom o určenie neplatnosti zmluvy/ určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nakoľko v
priebehu konania sa zistili skutočnosti (oznámenie zamestnávateľa o rozsahu vykonaných zrážok zo
mzdy), ktoré by prípadne len ovplyvnili výšku vydania bezdôvodného obohatenia. Samotný žalobca má

povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a napriek tomu, že ide o spotrebiteľa, mal by mať prehľad o tom,
koľko splátok a v akej sume na úver zaplatil. V čase podania žaloby už disponoval žiadosťou žalovaného
o vykonávanie zrážok zo mzdy, od ktorého odvodil sumu, ktorú už žalovanému uhradil. Teda už v tom
čase mohol žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia 75,83 eura. Pritom aj pokiaľ ide o zrážky
zo mzdy, nič nebránilo žalobcovi vyžiadať si takýto prehľad pred podaním žaloby od zamestnávateľa,
resp. uvedené mohol zistiť aj zo svojich výplatných pások. Kto zavinil čiastočné zastavenie konania,

mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania
pričíta opačnej strane sporu. Žalobca mal teda v konaní neúspech pokiaľ ide o určenie neplatnosti
úverovej zmluvy, eventuálne určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a čiastočný úspech pokiaľ
ide o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom. Keďže obe strany mali vo veci úspech len
čiastočný, súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).