Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoKúpna zmluva

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/148/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213930
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8715213930.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu v právnej veci žalobcu: H..
I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XX proti žalovanej: H.. S. Z., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom S.,
Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom Košice, Pražská 4, o vyslovenie
neplatnosti kúpnej zmluvy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 7C/211/2016 - 157 zo dňa 3.7.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanej domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 19.12.2005 uzavretá medzi
stranami sporu je neplatná. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti zapísanej
na J. Č.. XX v katastrálnom území Š. V., R. B. I. U. X. W. R.O. P. X. W. W.. Č.. XX. Kúpna
zmluva uzavretá dňa 19.12.2005 bola podpísaná manželmi ešte pred rozdelením bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a podľa názoru žalobcu je uvedený právny úkon absolútne neplatný.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva bolo zrušené rozsudkom Okresného
súdu Košice II. sp. zn. 10C/129/2005 a taktiež písomnou dohodou zo dňa 3.7.2006 sa vysporiadalo
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa tvrdenia žalobcu kúpna cena za nehnuteľnosť uhradená
nebola a skutočný úmysel účastníkov zmluvy mal smerovať k darovaniu nehnuteľnosti ich dcére. Všetky
nehnuteľnosti pred 19.12.2005 boli vo výlučnom vlastníctve akciovej spoločnosti a to bolo počas trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpna cena nebola vyplatená a nebola podaná žaloba na
splnenie povinnosti.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.“
3. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 80c OSP, § 470 ods. 2 CSP a § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Skutkovo súd prvej inštancie vec posúdil tak, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá kúpna
zmluva dňa 19.12.2005, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti na LV č. XX, k. ú. B. V., obec B. I., a to
R. so súp. č. XX, na parcele č. XX/X a parcele č. XX/X o výmere 489 m2 na LV č. XX, a to zastavaná
plocha a nádvorie. Rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 24C/74/2007, ktorý je právoplatný, bolo

manželstvo rozvedené. Následne rozsudkom Okresného súdu Košice II. č. k. 10C/129/2005 - 32 zo dňa
13.4.2006 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to H.. I. Z. a H.. S. Z., ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.5.2006. Žalobca sa domáhal absolútnej neplatnosti z dôvodu odstránenia právnej
neistoty a prinavrátenia nehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Žalovaná nesúhlasila s uplatnením práva
žalobcom, nakoľko uvedenú nehnuteľnosť užíva a je zriadené na ňu záložné právo a podľa dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Dňa
X.X.XXXX uzavreli strany sporu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde
uvedená nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva žalovanej.

5. Právne vec súd prvej inštancie posúdil tak, že žalobu nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takejto zmluvy, pretože vyslovením
neplatnosti by sa neodstránil právny stav neistoty žalobcu, ktorý bol odstránený uzavretím dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 3.7.2006, kde sa výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností stala žalovaná, a teda došlo týmto úkonom k nadobudnutiu právnej istoty
strán sporu. Uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovanej a je zriadené na uvedenú nehnuteľnosť aj
záložné právo a uvedenú nehnuteľnosť aj žalovaná užíva. Žalobca o úkonoch, ktoré boli učinené, vedel a
sám spôsobil svojím konaním tento stav a nemôže sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu, ktorý sám
spôsobil. V prípade, ak nedošlo zo strany žalovanej k úhrade nejakej sumy, mal si to žalobca uplatniť
samostatnou žalobou. V danom prípade neexistuje stav právnej neistoty u žalobcu a nie je potrebné
odstraňovať spornosť, a teda neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Zároveň
súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/252/2009 a 5Cdo/548/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 32Cdo/273/2010 a aj z týchto dôvodov súd v celosti žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalovanej ako plne úspešnej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho odvolania
žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu. Zároveň jednostranne
si osvojil tvrdenia žalovanej strany bez skúmania ich pravdivosti vykonaním potrebných dôkazov a
vôbec nebolo súdom prihliadnuté na dôkazy označené žalobcom. Súd prvej inštancie sa vôbec sa
nezaoberal potrebou vykonať dokazovanie, ktorého účelom malo byť zistenie existencie, neexistencie
žalobcovho naliehavého právneho záujmu na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2005.
Pokiaľ sa žalovaná opierala a odvolávala na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, opomenula jeho
najdôležitejšiu časť, ktorou je neplatnosť takejto dohody podmienená a síce, že toto vyporiadanie nesmie
byť v rozpore so zákonmi, konkrétne s ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z týchto dôvodov žalobca považoval za arbitrárny, pretože súd k svojmu rozhodnutiu
dospel bez toho, aby sa vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto
rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku chýba akákoľvek zmienka týkajúca sa žalobcovej argumentácie
na zabezpečenie zákonnej majetkovej rovnosti a nie je zrejmé ani posúdenie podstatných tvrdení a
argumentov strán a vysvetlenie o hodnotení dôkazov, z ktorých súd vychádzal a prečo súd nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. V závere svojho odvolania žalovaný poukázal na procesné pochybenia súdu
prvej inštancie, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že konanie nebolo vedené nestranne ani spravodlivým
postupom. Poukázal na samotné pojednávania, či už zo dňa 15.3.2018 alebo 5.6.2018, kde podľa
názoru žalobu, sudkyňa v rámci prebiehajúcich pojednávaní postupovala voči žalobcovi nespravodlivo a
jednostranne sa prikláňala na stranu žalovanej, resp. neprotokolovala v rámci zápisnice o pojednávaní
všetky ním uvádzané skutočnosti.

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podľa názoru žalovanej žalobca v
odvolaní neuviedol jediný zákonný odvolací dôvod a celé odvolanie vníma len ako jeho prejav nesúhlasu
s výsledkom, teda so samotným rozsudkom. Podľa názoru žalovanej súdu prvej inštancie naliehavý
právny záujem posúdil plne v súlade s ustálenou súdnou praxou a v odôvodnení rozsudku uviedol
súdne rozhodnutie najvyšších súdnych autorít a tieto možno plne aplikovať aj na daný právny a skutkový
stav. Dohoda o vyporiadaní nehnuteľného majetku stranami sporu po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva zo dňa 3.7.2006 je platná a účinná a bola aj podkladom pre vykonanie zápisu v
evidencii nehnuteľností a vyslovenie jej neplatnosti nikdy nebolo predmetom žiadneho súdneho konania.
K poukázaniu žalobcu na napadnutú dohodu ohľadne nerovnosti podielov manželov, túto nerovnosť

žalobca počas 10 rokov od jej uzavretia nikdy netvrdil a sám s takouto dohodou súhlasil a nemal
voči nej žiadne výhrady. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti
sa žalobca domáha, žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva iba na základe dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 3.7.2016. V čase uzavretia kúpnej
zmluvy nehnuteľnosť už bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, teda obaja účastníci konania
už boli jej vlastníkmi a zo zákona im vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti. Po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe rozsudku Okresného súdu Košice II.
č. k. 10C/129/2005 - 32 zo dňa 13.4.2006, si účastníci konania spoločne nadobudnutý nehnuteľný
majetok dohodou zo dňa 3.7.2006 vyporiadali. Predmetná dohoda bola spracovaná notárom a podpisy
účastníkov boli tak isto úradne overené a na základe tejto dohody sa vykonal zápis na meno výlučného
vlastníka. Skutočnosť, že po rozvode manželstva svoj postoj žalobca voči žalovanej zmenil, nemôže byť
dôvodom neplatnosti týchto právnych úkonov. O to viac vyslovenie platnosti alebo neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 19.12.2005 nemôže mať dopad na právne postavenie žalobcu. Podľa názoru žalovanej
súd prvej inštancie viedol pojednávania, ktoré namieta žalobca v súlade s Civilným sporovým poriadkom,
keď vyslovil svoj právny názor a vec predbežne právne posúdil a následne viedol v uvedenom kontexte
k zákonným intenciám aj samotné dokazovanie a venoval sa dokazovaniu, ktoré malo vecnú a právnu
súvislosť s predmetom konania. Čo sa týka zaplatenia alebo nezaplatenia kúpnej ceny, táto skutočnosť
predmetom konania. Čo sa týka namietaného procesného postupu súdu prvej inštancie samotným
žalobcom, podľa názoru žalovanej, súd stranám sporu, ako aj právnej zástupkyni žalovanej, riadne
umožnil vykonať prednesy a každá strana sporu ich predniesla tak, ako to považovala pre ňu za
konformnú formu. Z tohto dôvodu navrhla žalovaná rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej
náhradu trov odvolacieho konania.

9. V rámci odvolacej repliky žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu považuje za tendenčné
ako prejav spokojnosti s výsledkom dosiahnutým na súde prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu
žalovaná svojim postupom a konaním, konkrétne návrhom na vyporiadanie novoobjaveného majetku
poprela jeho zákonné právo mať pri vyporiadaní spoločného majetku rovnaký podiel. Tým potvrdila
úmysel zvýšiť vo svoj prospech hodnotovú nerovnosť, a teda zabezpečiť si zo spoločného majetku väčší
podiel, čo je však podľa zákona neprípustné. Pokiaľ žalovaná nadobudla vlastníctvo k R. X. a to už
v roku 2005, tieto nehnuteľnosti nemohli podliehať vyporiadaniu BSM, pretože už bola ich výlučnou
vlastníčkou. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému nadobudnutiu
vlastníckeho práva a žalovaná navyše dosiahla aj to, že jej zanikla povinnosť zaplatiť za predmet kúpnej
zmluvy. Podľa názoru žalobcu žalovaná naďalej pokračuje v poškodzovaní jeho práv, čoho dôkazom má
byť skutočnosť, že 27.9.2018 musel za žalovanú zaplatiť zvyšok hypotekárneho úveru vo výške 2.764,71
eura na inej nehnuteľnosti, pretože bez výmazu starej ťarchy, ktorú vykonala pôvodne žalovaná na jeho
byte, nebolo možné tento byt predať inej, a to tretej osobe. Ak by prvoinštančný súd skúmal časové
súvislosti, prišiel by k záveru, že konanie žalovanej malo ublížiť žalobcovi a jeho dcére a poškodiť jeho
práva.

10. V rámci odvolacej dupliky žalovaná uviedla, že podstatná časť repliky žalobcu sa dotýka osobného
názoru žalobcu na žalovanú, ktorým primárne napáda žalovanú spôsobom, ktorým zjavne poukazuje
na svoj postoj voči nej a ktorý by videl rád pretransformovaný do súdneho rozhodnutia. Samotná
odvolacia replika podľa názoru žalovanej neobsahuje žiadne nové právne a relevantné tvrdenia.
Záverom odvolacej repliky žalobca poukazuje na domnelé poškodzovanie jeho práv, keď údajne musel
dňa 27.9.2018 uhrádzať zostatok splátok úveru. Ani táto časť odvolacej repliky sa opätovne netýka
samotného predmetu konania.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysel zásad uvedených v
ust. § 470 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na
ust. § 387 ods. 2 CSP.

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia, ako aj odvolacím námietkam, odvolací súd
uvádza nasledovné.

14. Žalobca vo svojom odvolaní, ako aj v odvolacej replike uvádzal, že súd si iba jednostranne
osvojoval tvrdenia žalovanej strany, pričom nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu. Taktiež namietal
samotný postup súdu prvej inštancie na prebiehajúcich pojednávaniach. K uvedenému je možné
konštatovať, že napriek tomu, že odvolacou námietkou bolo nevykonanie dôkazov v potrebnom rozsahu,
samotný žalobca vo svojom odvolaní nekonkretizuje, ktoré konkrétne ním navrhované dôkazy, neboli
súdom vykonané, resp. ktoré neboli súdom prvej inštancie v rámci voľného hodnotenia dôkazov
vyhodnotené. Toto tvrdenie žalobcu o nevykonaní dôkazov v potrebnom rozsahu je uvádzané iba
vo všeobecnej rovine bez konkrétnych skutkových tvrdení týkajúcich sa procesu dokazovania, preto
tieto odvolací súd nepovažoval za relevantné. Čo sa týka odvolacej námietky ohľadne dokazovania
existencie alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na vyslovení neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 19.12.2005 súdom prvej inštancie, tu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa
riadne a dostatočne zrozumiteľne a právne udržateľným spôsobom zaoberal existenciou naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy. Čo sa týka neexistencie naliehavého právneho záujmu
u samotného žalobcu, súd prvej inštancie prijal správny právny záver. Na dôvažok odvolací súd uvádza,
že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Košice II. vedeného pod sp. zn. 10C/129/2005 - 32, strany sporu uzavreli dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to dňa 3.7.2006, ktorá sa aj nachádza v súdnom spise a
na základe ktorej mal odvolací súd za preukázané, že sporové strany vyporiadali všetok svoj nehnuteľný
majetok, pričom predmetná dohoda mala aj osvedčené podpisy sporových strán. Za tohto stavu by
vyslovenie neplatnosti alebo platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2005 nemohlo mať dopad na právne
postavenie žalobcu v kontexte uzavretej dohody o vyporiadaní zo dňa 3.7.2006. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný na podaní predmetnej žaloby nepreukázal naliehavý právny
záujem a vyslovením samotnej neplatnosti kúpnej zmluvy by nedošlo k odstráneniu právneho stavu
neistoty u žalobcu. Rovnako sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pri
právnom posúdení veci, keď tento uviedol, že pokiaľ nedošlo k úhrade nejakej sumy z predmetnej
kúpnopredajnej zmluvy, táto skutočnosť nebola predmetom tohto sporu a nezaplatenie kúpnej ceny z
kúpnopredajnej zmluvy si žalobca podľa vlastného uváženia z pozície dominus litis môže uplatniť v inom
samostatnom konaní. V rámci petitu predmetnej žaloby však táto skutočnosť predmetom sporu nebola.

15. Rovnako je možné konštatovať, že samotné napádanie postupu súdu prvej inštancie samotným
žalobcom, ako aj vznesená námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni podaná na príslušnom súde prvej
inštancie dňa 6.7.2018 stráca akékoľvek opodstatnenie, a to vzhľadom na ust. § 53 ods. 3 Civilného
sporového poriadku. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada a v tomto prípade vec
nariadenému súdu nepredkladá. Z tohto dôvodu touto skutočnosťou sa ani odvolací súd v prípadnom
druhoinštančnom rozhodnutí nie je povinný zaoberať. Z obsahu samotnej námietky zaujatosti, ako aj
zo skutočností tvrdených v druhej časti podaného odvolania je zrejmé, že tieto sa týkajú iba postupu
sudcu pri jeho rozhodovacej činnosti, pričom zároveň možno konštatovať, že nebola preukázaná žiadna
skutočnosť, ktorá by naznačovala akékoľvek porušenia práva na spravodlivý proces na strane žalobcu.

16. V tomto smere sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch súdu prvej
inštancie stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti len potvrdil
niektoré podstatné skutočnosti v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.