Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314225776
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314225776.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, so
sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 31 411 622, zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica,
IČO: 36 416 525, proti žalovanému: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. cesta XXXX/XX, XXX XX Y.,

zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka, s.r.o. so sídlom Pluhová 29, 831
03 Bratislava o návrhu na obnovu konania č.k. 10C 89/2004 o určenie výšky nájomného a o vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta,
č.k. 8C/387/2014-102 zo dňa 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania
m e n í tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom

rozsahu.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie (výrok I.). Výrokom II.
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol, že po

právoplatnosti uznesenia súd vráti žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok zo
žalobyvovýške92,80eura.Zodôvodneniauzneseniavyplynulo,žežalobcasažaloboudoručenousúdu
dňa 11.11.2014 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde v Galante pod sp.
zn. 10C/89/2004. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2018, žalobca vzal žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, vyjadrenie žalovaného k späťvzatiu preto nebolo

potrebné a súd prvej inštancie konane postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s p.“) zastavil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení
§ 256 C. s. p. (a contrario) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca
trovy konania nežiadal a žalovanému trovy nevznikli. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol
s poukazom na § 11 ods. 3 a 4 v spojení s § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda v časti o náhrade trov konania podal
v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil právne ustanovením § 365
ods. 1 písm. h) C. s. p., teda tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vecne odvolanie odôvodnil nesúhlasom s nepriznaním náhrady trov konania vzhľadom
na procesné zavinenie zastavenia konania druhou stranou sporu - žalobcom. Žalovaný namietal závery

súdu prvej inštancie, že na jeho strane nedošlo k vzniku trov konania. Žalovaný si na zastupovanie v
tomto súdnom konaní zvolil právneho zástupcu - advokátsku kanceláriu JUDr. KLUČKOVÁ, advokátkas.r.o. (v ďalšom texte „právny zástupca“), ktorému udelil plnomocenstvo dňa 13.05.2015. O udelení
plnomocenstva bol súd informovaný a bolo mu doručené elektronicky Prostredníctvom ústredného
portálu verejnej správy dňa 19.10.2017. Vzhľadom na výzvu súdu zo dňa 11.10.2017, ktorou vyzval

žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcuvyjadrenímzodňa03.11.2017azároveňsiuplatnilnáhradutrovkonania,ktorévyčíslilnasumu
311,48eurasDPH.Zuvedenéhomožnovyvodiť,žežalovanémuvzniklitrovykonania,predmetnéúkony
boli z jeho strany vykonané účelne, nakoľko sa žalovaný vyjadroval na výslovnú výzvu súdu. Pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne

rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej
procesnej strane trovy konania. Žalovaný má za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania,
nakoľko vzal žalobu v celom rozsahu späť, a teda žalovanému má byť priznaná náhrada trov konania
voči žalobcovi. Žalovanému trovy konania vznikli, riadne navrhol priznanie ich náhrady vo výške 100 %
a zároveň si ich riadne vyčíslil. Žalovaný ďalej uviedol, že je dôchodcom poberajúci starobný dôchodok
a vzhľadom na podanie žaloby vznikla potreba hájenia jeho práv prostredníctvom právneho zástupcu,

ktorému bol povinný uhradiť odmenu zo svojho nízkeho starobného dôchodku. Na základe uvedenej
právnej argumentácie má žalovaný za to, že bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. h) C. s. p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný navrhol aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu druhého výroku zmenil a
rozhodol tak že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% alebo

uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu druhého výroku zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný navrhol, aby mu bol priznaný stopercentný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ktorý súčasne vyčíslil.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s podaným odvolaním žalovaného
nemožno súhlasiť a nemožno ho považovať za dôvodné. Namietol, že odvolanie mohla podať

neoprávnená osoba (zástupca bez riadne udelenej plnej moci) a žiadal, aby súd túto skutočnosť
preveril ako prioritnú. Žalobca ďalej namietal, že žalovaným vymedzený odvolací dôvod nie je naplnený.
Odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), je potrebné chápať a
vykladať iba nasledovným spôsobom: "Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva no zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd - nepoužil

správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. "
Ako však vyplýva z obsahu odvolania, žalovaný netvrdí, že by súd použil nesprávny právny predpis,
netvrdí, že by súd síce použil správny predpis (C. s. p.), ale nesprávne ho vyložil a ani netvrdí, že by súd
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Naopak, žalovaný tvrdí, že súd z

nesprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, čo ale nie je vadou podľa § 365 ods.
1 písm. h) C. s. p., a teda obsahom odvolacieho dôvodu, a preto tento odvolací dôvod zo skutočností
tvrdených žalovaným nemohol byť naplnený. Ak žalovaný namieta nesprávne zistený skutkový stav,
mal a mohol uplatniť iný odvolací dôvod podľa § 365 C. s. p.. Ak by bol odvolací súd názoru, že
skutočnosti tvrdené žalovaným môžu zakladať odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie, potom

pre nedôvodnosť odvolania žalobca uviedol z opatrnosti ďalšie dôvody - predovšetkým súdom prvej
inštancie neboli zaslané žiadne prílohy odvolania žalovaného, ktoré uvádza v odvolaní , a preto sa nemá
ako k takýmto skutočnostiam(ako prezentovaným dôkazom) vyjadriť. Žalobca nemá vedomosť o tom, že
by sa v súdnom spise plná moc na zastupovanie žalovaného v konaní 8C/387/2014 nachádzala, a preto
mázato,žežalovanémuskutočnežiadnetrovyvkonanítitulomjehozastupovanianevznikli.Akžalovaný

tvrdí, že v konaní bol zastúpený odo dňa 19.10.2017, potom by tomu zodpovedalo i znenie napr. záhlavia
uznesenia o zastavení konania. Aj v prípade, že by skutočne došlo k zastupovaniu žalovaného v konaní,
potom z dôvodu, že žalobca nepozná obsah (rozsah) udelenia (údajnej) plnej moci na zastupovanie,
nemôže sa adekvátne vyjadrit', či skutočným úmyslom žalovaného bolo zastupovanie i v tomto konaní.
Naskytá sa otázka, prečo by zastupovanie v konaní žalovaný oznámil súdu až po viac ako dvoch

rokoch odkedy malo dôjsť k udeleniu plnej moci na zastupovanie? Takýto úkon - príprava a prevzatie
by bolo možné sotva hodnotiť ako účelné pre riadne bránenie práva. Z dôvodu, že žiadne Vyjadrenie
žalovaného zo dňa 03.11.2017 k žalobe (návrhu) na obnovu konania nebolo žalobcovi zo strany súdu
doručené, nemôže súhlasiť s tým, že takýto úkon bol vykonaný a či bol vykonaný účelne. K vyčíslenej
sume údajne vzniknutých trov žalovaným, ktoré uvádza odvolatel' v odvolaní vo výške 311,48 eura s

DPH, nie je zrejmé, za aké úkony mala byť odmena vyčíslená, každopádne ak by malo ísť o odmenu
za dva právne úkony, táto by bola potom vypočítaná absolútne nesprávne, pretože ide o konanie o
inom nároku ako nároku na plnenie. Rovnako tak potom nemožno súhlasiť s výškou uplatnených trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - odvolanie nie vo veci samej vo výške 83,76 eura,ktorá nezodpovedá skutočnej odmene, na ktorú by (iba čisto teoreticky) mala nárok strana konania.
Výpočtovým základom je v tomto prípade suma 921 eura (§ 1 ods. 3 Vyhlášky), základnou sadzbou
1/13 (trinástina) výpočtového základu, t.j. suma 70,85 eura (§ 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky) a odmenou

polovica základnej sadzby (§ 13a ods. 2 písm. b)Vyhlášky), teda suma 35,43 eura (a nie suma83,76
eura). Žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a
priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol že zotrváva na všetkých svojich argumentoch uvedených

v odvolaní, pričom svoje argumenty vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu doplnil o nasledovné:
žalovaný plnomocenstvo na zastupovanie v súdnom konaní riadne udelil svoju právnemu zástupcovi
JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o. dňa 13.05.2015, a to následne potom čo bola žalovanému
doručená žaloba a uznesenie o prerušení konania č. k. 8C/387/2014-23 za dňa 23.04.2015. Vzhľadom
na prerušenie konania až do právoplatného skončenia inej právnej veci nepovažoval žalovaný za
potrebné oznámiť svoje právne zastúpenie konajúcemu súdu. Udelenie plnomocenstva bolo oznámené

súdu až po obdržaní jeho výzvy zo dňa 11.10.2017 na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú žalovaný
obdržal dňa 17.10. 2017, a to už spomínaným podaním zo dňa 19.10.2017, elektronicky doručeným
súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 19.10.2017. Nakoľko potreba účinného
bránenia právo žalovaného v súdnom konaní vznikla až po obdržaní výzvy súdu zo dňa 11.10.2017,
žalovaný považuje oznámenie udelenia plnomocenstva súdu dňa 19.10.2017 za včasné a logické. Aj

skutočnosť že výzva súdu zo dňa 30.04.2018 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu bola doručená
priamo právnemu zástupcovi žalovaného do jeho elektronickej schránky svedčí o tom, že žalovaný je v
súdnom konaní riadne zastúpený právnym zástupcom a súd ho považuje za riadne zvoleného právneho
zástupcu na zastupovanie žalovaného v súdnom konaní až do právoplatného skončenia súdneho
konania, ktorý je oprávnený v mene žalovaného vykonávať všetky, resp. akékoľvek právne úkony. Nie je

možné na ťarchou žalovaného pripisovať to, že súd neuvádzal v záhlaví uznesenia právneho zástupcu
žalovaného napriek jeho riadnemu právnemu zastúpeniu, že nesprávne doručoval uznesenie priamo
žalovanému, že nedoručil žalobcovi predmetné plnomocenstvo a z týchto dôvodov odmietnuť odvolanie
žalovaného pre jeho údajné podanie neoprávnenou osobou. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný
za to, že je v tomto súdnom konaní riadne zastúpený právnym zástupcom, a preto nie je dôvod na

odmietnutie jeho odvolanie pre podanie neoprávnenou osobou. K vymedzeniu odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 C. s. p. žalovaný uviedol, že zotrváva na ním vymedzenom odvolacom dôvode, uvedenom
v jeho odvolaní - žalovaný uvádza že z odvolania jednoznačne vyplýva, prečo považoval výrok II.
uznesenia na nesprávny a čoho sa odvolaním domáha. Navyše v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p. sa
každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, preto skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalobcu považuje

žalovaný za absurdné. Zo strany žalovaného boli ním urobené podania prostredníctvom právneho
zástupcu riadne doručené súdu a skutočnosť, že tieto podania následne súd nedoručil druhej sporovej
strany, a teda spochybňovanie ich samotného podania súdu zo strany žalobcu nemožno pripisovať na
ťarchou žalovaného. Je nemysliteľné, aby si súd riadne doručené podanie jednej zo strán v súdnom
spise nevšimol a teda, ako uvádza žalobca - týmto nesprávne zistil skutkový stav. Podania boli súdu

riadne doručené, tým sa stali súdu známe, a teda ani nemohlo zo strany súdu prísť k nesprávnemu
zisteniu skutkového stavu. Žalovaný ma naďalej za to, že naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 pís.
h) C. s. p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike uviedol, že žalovaný si zrejme zamieňa posudzovanie podania

podľa obsahu s tým, či skutočnosti uvádzané odvolateľom v odvolaní (samotný obsah) môže zakladať
ním vymedzený odvolací dôvod, čo sú dve nesúvisiace skutočnosti. Práve to, či skutočnosti uvádzané
odvolateľom (obsah odvolania) založili resp. naplnili ním vymedzený odvolací dôvod, je úlohou
odvolacieho súdu ako alfa-omega celého odvolacieho prieskumu. Ak naplnenie žiadneho odvolacieho
dôvodu v tvrdeniach uvádzaných odvolateľom odvolací súd nezistí, odvolanie bude vždy nedôvodné.

Žalobca uviedol, že súd za stavu, kedy nemal preukázané zastúpenie (či to je alebo nie je pravda je
irelevantné),rozhodol,žetrovykonanianevzniklianáhradutrovkonanianepriznal.Takýtoprávnypostup
a právne posúdenie súdom bolo absolútne správne, keďže takto právne posudzujú túto situáciu všetky
súdy v Slovenskej republike. Žiadneho omylu pri výklade práva sa tak súd nedopustil. Žalobca uviedol
že trvá na tom, že odvolanie nie je dôvodné a trvá na svojom odvolacom návrhu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C .s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.m) C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s.
p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Žalovaný vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania namietol závery
súdu prvej inštancie, že na jeho strane nedošlo k vzniku trov konania. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že si na zastupovanie a na vykonávanie všetkých právnych úkonov v jeho mene a na jeho účet v
preskúmavanej veci zvolil ako právneho zástupcu advokátsku kanceláriu. S udelením plnomocenstva

právnemu zástupcovi bol súd prvej inštancie oboznámený, plnomocenstvo mu bolo doručené a na výzvu
súdu sa žalovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadril k žalobe. Žalovaný zároveň
vyčíslil trovy konania a uplatnil si nárok na ich náhradu. Poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré súd
prvejinštancienevzalprisvojomrozhodnutídoúvahy(akovyplývazodôvodneniarozhodnutia)žalovaný
vymedzil odvolacie dôvody, pričom uviedol, že predmetné úkony boli z jeho strany vykonané účelne a
vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené v

dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu, procesné zavinenie zastavenia konania je tak na strane
žalobcu.

8. K námietke žalobcu, že žalovaným označený odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. -
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) nemohol byť tvrdenou činnosťou

súdu prvej inštancie naplnený a ak žalovaný namieta nesprávne zistený skutkový stav, mal a mohol
uplatniť iný odvolací dôvod podľa § 365 C .s .p. odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Z citovaného ustanovenia pre odvolateľa vyplýva povinnosť uviesť, okrem iného, odvolacie dôvody
- teda z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne.

11. V zmysle ustanovení §§ 379 a 380 ods. 1 C. s. p. je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolací súd viazaný, čo znamená, že odvolací súd odvolanie prejedná len v medziach, v akých
odvolateľ napáda rozhodnutie - voči ktorým výrokom odvolanie smeruje. Viazanosť odvolacími dôvodmi
znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také
dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a ktorých existencia sa v odvolacom konaní

aj preukázala (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 279/2010). Vo vzťahu k odvolacím
dôvodom je potrebné tieto identifikovať skutkovo, teda v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí
naplnenie odvolacieho dôvodu. Za naplnenie citovaného ustanovenia § 363 C. s. p. teda nemožno
považovať výslovne formálne uvedenie paragrafového znenia odvolacieho dôvodu, resp. jeho číselné
označenie, ale uvedenie konkrétnych skutočností, z ktorých odvolateľ odvodzuje odvolací dôvod. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu iura novit curia (lat. "súd pozná právo") v zmysle ktorej pod
určitú právnu kvalifikáciu (paragrafové znenie) podraďuje konkrétny skutkový základ veci súd.

12. Z obsahu predmetného odvolania má odvolací súd jednoznačne za to, že odvolateľ - žalovaný
označil dostatočným spôsobom v akom konkrétnom pochybení súdu prvej inštancie vidí naplnenie

odvolacieho dôvodu - dôvodom, ktorý spôsobil nesprávne rozhodnutie súdu je podľa žalovaného
ignorovanie zastúpenia žalovaného splnomocneným právnym zástupcom a úkonov vykonaných
právnym zástupcom, a to vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. Nie je teda podstatná právna
kvalifikácia pochybenia súdu - odvolacieho dôvodu, ktorú žalovaný uviedol vo svojom odvolaní, ale jeho
skutkovévymedzenietak,abyodvolacísúdmoholzistiť,čitoto vymedzeniemožnopodradiťpodniektorý

z odvolacích dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p.. V preskúmavanom
prípade je potom možné konštatovať, že žalovaným vymedzený odvolací dôvod je možné podradiť
pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa aj právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia.

13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že...“
na strane žalovaného nedošlo k vzniku trov...“ Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zistiteľné, nazáklade akých skutočností dospel súd prvej inštancie k tomuto záveru, keď obsahom spisu je riadne
plnomocenstvo (na čísle listu 71) zo dňa 13.05.2015 ako príloha podania právneho zástupcu zo dňa
19.10.2017, ktorým súdu oznamuje prevzatie právneho zastupovania žalovaného vo veci a žiada o

predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe (po výzve súdu zo dňa 11.10.2017 na vyjadrenie sa k žalobe).
Na čísle listu XX - XX predmetného spisu je vyjadrenie žalovaného k žalobe (prostredníctvom právneho
zástupcu), doručené súdu prvej inštancie dňa 07.11.2017. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že bolo
udelené žalovaným právnemu zástupcovi až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. 8C 387/2014 (teda v predmetnej veci). Vyjadrenie k žalobe bolo doručené

súdu prvej inštancie potom, ako súd vyzval žalovaného na písomné vyjadrenie sa k žalobe. Jedná sa
teda o úkon vykonaný účelne. Dňa 26.01.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby
v celom rozsahu.

14. Po preskúmaní odvolania a obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že skutkové okolnosti,
ktorými vymedzil žalovaný svoj odvolací dôvod, sú dané, prišlo k porušeniu práva žalovaného na

spravodlivý proces, čím je naplnený odvolací dôvod, uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C. s.
p.. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nevzal do úvahy plnomocenstvo udelené
žalovaným právnemu zástupcovi ani vyjadrenie žalovaného k žalobe, a prečo tieto úkony právneho
zástupcu nezohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

15. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, v
dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobca späťvzatie žaloby bližšie neodôvodnil.

16. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

17. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo
byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem
„zavinenie“ sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska.

18. V preskúmavanej veci vzal žalobca žalobu späť, dôvod späťvzatia neuviedol, z čoho je potrebné
vyvodiť záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd z
obsahuspisuzistil,žežalovanémuúčelnevynaloženétrovyvkonanívznikliajepotrebnéonárokunaich
náhradu rozhodnúť vzhľadom k procesnému zavineniu zastavenia konania žalobcom tak, že žalovaný

má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je preto možné potvrdiť, pričom nie sú
dané ani dôvody na jeho zrušenie. Uznesenie súdu prvej inštancie preto odvolací súd v napadnutej časti
výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil použitím citovaného ustanovenia § 388 C. s. p. a s
poukazom na citované ustanovenie § 256 ods. 1 C .s .p., tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia, keď žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C .s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C .s. p., a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).