Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216201264
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216201264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 2.462,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu J. zo dňa 7. augusta 2XX8 č.k. 7C/33/2XX6-75, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, v ktorej bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnuté úroky v sume 1.166,97 eura z r u š u j e a konanie v
tejto časti zastavuje.

II. V napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy 154,30 eura rozsudok súdu
prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 154,30 eura od 20.11.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.462,93 eura
od 20.11.2015 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1,52 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.626,26 eura,
dohodnuté úroky v sume 1.166,97 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.462,93

eura od 20.11.2015 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V ostatnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods.
1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 nariadenia vlády
586/2008 Z.z.
1.2. Úverovú zmluvu, základe ktorej žalovaný získal úver posúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. a ustanovení Občianskeho zákonníka, ako právny úkon spotrebiteľského charakteru. Zistil, že
žalovaný do podania žaloby si neplnil svoje povinnosti riadne a načas a z titulu poskytnutého úveru
uhradil 1.788,763 eura, z ktorej sumy bolo na istinu započítaná suma 537,08 eura, na úroky z omeškania
0,96 eura a na dohodnuté úroky suma 1.166,97 eura. Z dôvodu omeškania žalobca dôvodne doručilžalovanému druhú upomienka z dňa 21.09.2015 a výzvu na predčasné splatenie úveru z dňa
19.11.2015. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.626,26 eura, ktorá predstavuje žalobcom
uplatnenú istinu 2.462,93 eura, nezaplatené poplatky za poistenie v sume 9,03 eura a dohodnuté úroky

do dátumu predčasnej splatnosti úveru v sume 154,30 eura. Priznal žalobcovi aj nárok na úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.462,93 eura od 20.11.2015 (od doby márneho uplynutia lehoty
na zaplatenie dlžnej sumy v druhej upomienka žalobcu v spojení s výzvou na predčasné splatenie úveru)
do zaplatenia.
1.3. Zamietol dohodnuté úroky vo výške 17,9 % ročne zo sumy 2.462,93 eura od 20.11.2015 do

zaplatenia dôvodiac, že žalobcovi dohodnuté úroky neprináležia bez časového ohraničenia, ale len
za dohodnutú lehotu splatnosti. Priznaním dohodnutých úrokov do zaplatenia by došlo k navýšeniu
a viacnásobnej sankcii z titulu porušenia zmluvného dojednania popri úrokoch z omeškania. Vyslovil
názor, že bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca v prípade porušenia dohodnutej povinnosti zo
strany žalovaného si uplatnil právo na zosplatnenie pôžičky podľa § 565 Občianskeho zákonníka a
následne si uplatnil nárok na úroky z omeškania spolu s dohodnutou úrokovou sadzbou, ako ďalšou

sankciou za porušenie povinností. Teda popri úrokoch z omeškania žiadal aj o vopred splatnú celú
sumu dohodnutých úrokov kapitalizovanú s neplatenou istinou. Takto uplatnené právo považoval za
uplatnené v rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na metodiku, kedy banky v prípade
čiastočných úhrad vopred započítajú skutočne realizované splátky dlžníkom len na úhradu dohodnutých
úrokov, t.j. nezohľadňujú pomerné znižovanie istiny na úkor dohodnutej odplaty. Ďalej zamietol nárok na

úrok z omeškania zo sumy 154,30 eura od 20.11.2015 do zaplatenia dôvodiac, že nebolo možné priznať
úroky z úrokov, a to úroky z omeškania zo sumy dohodnutých úrokov.
1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, keďže žalobca
bol v časti istiny plne úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného uloženú
povinnosť splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhol, aby súd prvej inštancie dopĺňajúcim rozsudkom rozhodol o nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania vyčíslených sumou 1,52 eura do dňa zosplatnenia, uvedenom v žalobnom návrhu, o ktorom

opomenul rozhodnúť. Podal žiadosť o vydanie opravného uznesenia, dôvodiac chybou v písaní vo
vyhovujúcom výroku rozsudku, v ktorom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
dohodnuté úroky v sume 1.166,97 eura, hoci táto povinnosť nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia.
Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP).

2.2. Tvrdil, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov, až po ich vrátenie,
teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a
tvrdil, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok
na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v uvedených právnych predpisoch. Poukázal
na viaceré súdne rozhodnutia.

2.3. Tvrdil, že zákonodarca nikdy neobmedzil nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení,
čo preukazuje jeho dôvodnosť.
2.4. K uplatneniu úroku z omeškania z dohodnutého úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia poukázal
na fakt, že naakumulovaný zmluvný úrok bol vyčíslený pevnou sumou do dňa zosplatnenia a ďalej sa
nenavyšoval. Preto tvrdil, že nešlo o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť nedôvodnému

navyšovaniu nárokov veriteľov. Poukázal na niektoré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo vyhovujúcej časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnuté úroky v

sume 1.166,97 eura podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Navyše
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto v napadnutej zamietajúcej časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy 154,30 eura rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy154,30 eura od 20.11.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V napadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.462,93 eura od 20.11.2015
do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Podľa

§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 212 ods. 2 prvá veta a § 225 ods. 1 CSP uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1,52 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

9.1. V danej veci súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.626,26 eura, dohodnuté úroky v sume 1.166,97 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.462,93 eura od 20.11.2015 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
V ostatnej časti žalobu zamietol. Rozhodol tak napriek tomu, že zaplatenia dohodnutých úrokov v
sume 1.166,97 eura sa žalobca v žalobe nedomáhal, takýto nárok nevyplýval ani zo skutkových tvrdení
uvedených v žalobe ani zo žalobného návrhu. Naopak v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa

23.04.2018 (č.l. 48) žalobca na otázku súdu: Koľko sa zaplatilo na istinu, úroky a iné? výslovne uviedol,
že na istinu 537,08 eura, na úroky z omeškania 0,96 eura a na zmluvné úroky 1.166,97 eura. Z
uvedeného podania jednoznačne vyplýva, že suma 1.166,97 eura bola žalovaným zaplatená.
9.2. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom prisúdil žalobcovi viac, ako žiadal v žalobe, išlo o vadu
konania podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, na ktorú odvolací súd prihliadal z úradnej povinnosti, bez

ohľadu na to, že nebola napadnutá odvolaním (§ 380 ods. 2 CSP). Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi dohodnuté úroky v sume 1.166,97 eura podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a
konanie v tejto časti zastavil podľa § 391 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14.1. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,30 eura od 20.11.2015 do zaplatenia
a v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.462,93 eura
od 20.11.2015 do zaplatenia, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v tejto časti vo veci v

dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.
14.2. Vo vzťahu k nepriznanému úroku z omeškania zo sumy 154,30 eura súd prvej inštancie vyvodil
právny záver, podľa ktorého nebolo možné priznať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov do
zosplatnenia úveru vyčíslených v sume 154,30 eura, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožnil. Zmluvný úrok je odplatou veriteľa za poskytnutie
finančných prostriedkov. Dlžník je povinný túto odplatu zaplatiť riadne a včas spolu s istinou úveru,
spravidla v splátkach dohodnutých v zmluve. Pokiaľ sa dlžník dostane zo svojou povinnosťou do

omeškania, je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania z nezaplatenej sumy istiny a tiež z nezaplatenej
sumy zmluvných úrokov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy 154,30 eura zmenil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,30 eura od 20.11.2005
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

14.3. Vo vzťahu k nepriznanému zmluvného úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.462,93 eura od
20.11.2015 do zaplatenia, odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého
žalobcovi, ako veriteľovi, patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
predčasnej splatnosti. S uvedeným záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov vo výške 17,90 % ročne zo
sumy 2.462,93 eura od 20.11.2015 do zaplatenia, ako vecne správny potvrdil.

15.1. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej
sa úrokov vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.462,93 eura od 20.11.2015 do zaplatenia, odvolací
súd dodáva, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. doplnením
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že na všetky právne

vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa 26.11.2015
sp.zn. 4MCdo/17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami
spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže

veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru.
Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
15.2.Ustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníka,podľaktorého,akideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje,

aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy
na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
právaupozornilspotrebiteľanato,žetotoprávovyužije. Beztakéhovčasnéhoupozorneniajeuplatnenie
neúčinné.
15.3. Predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny
inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej

požičanej istiny. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite
späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul
držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ
požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov.
V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol

vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy.
Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku, veriteľ by mal nárok
na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo a spotrebiteľ by nemal žiadne garantované
práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k
hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by

si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované
a používať právnu ochranu.
15.4 Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

15.5. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne
so súdom prvej inštancie, k záveru, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté
za poskytnutý úver.

16. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 212 ods. 2 prvá veta CSP, rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci.

18. Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o

predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

19. Odvolací súd poukazuje na obsah žaloby, z ktorej vyplýva, že žalobca sa domáhal tiež zaplatenia
úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu zosplatnenia úveru v sume 1,52 eura. Súd prvej inštancie

uvedenú časť žalobného návrhu prehliadol a o tejto časti žaloby nerozhodol. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd aplikujúc ustanovenia § 378 ods. 1 v spojení s § 212 ods. 2 prvá veta a § 225 ods. 1 CSP
bez potreby doplniť dokazovanie rozsudok súdu prvej inštancie doplnil a rozhodol tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,52 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Podstatou odvolania žalobcu bolo tvrdenie že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov, až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení, s ktorým sa odvolací
súd nestotožnil. Pritom poukazuje na dôvody uvedené v bode 15., ktoré nepovažuje za potrebné v tejto
časti opakovať. S námietkou voči zamietnutiu úroku z omeškania z dohodnutého úroku vyčísleného ku
dňu zosplatnenia, sa odvolací súd stotožnil, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a

žalobe vyhovel.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, v ktorej bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnuté úroky v sume 1.166,97 eura podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil. V napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej

sa úrokov z omeškania zo sumy 154,30 eura rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
154,30 eura od 20.11.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V napadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.462,93 eura od 20.11.2015
do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Podľa § 378 ods. 1 CSP

v spojení s § 212 ods. 2 prvá veta a § 225 ods. 1 CSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1,52 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

22. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom

prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol
v konaní úspešný, keďže zamietnutá časť žaloby sa týkala úroku z úveru. Úrok z úveru v danej veci
nebol samostatným predmetom konania, a preto nebol súčasťou výpočtového základu, v dôsledku čoho
neovplyvnil rozsah priznanej náhrady trov konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).