Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115206775
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115206775.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne: L.
M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, F., zastúpená JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, so sídlom
Farská 25, Nitra proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, za účasti občianskeho združenia Najlepšia ochrana spotrebiteľa NOS, so sídlom Farská

25, Nitra, IČO: 42 337 135, o určenie neplatnosti zmlúv a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 21. marca 2016 č. k. 14C/185/2015-132 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201399,

uzavretá dňa 19. 08. 2013 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je neplatná.
Ďalším výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 08. 2013, uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným, je neplatná. Taktiež určil, že Záložná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako záložcom
a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území A., nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v
katastrálnom území F. U. a nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX v katastrálnom území R., je neplatná. V poradí štvrtým výrokom rozhodnutia určil, že
Zmenka č. 404201399 vystavená žalobkyňou dňa 19. 08. 2013 na rad veriteľa Pohotovosť, s. r. o.
je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.631,30 eura titulom bezdôvodného
obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 4.996,30 eura od 11. 11. 2015 do zaplatenia žalobu zamietol. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku, v časti finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcu v
trovách právneho zastúpenia vo výške 709,46 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným
výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 467 eur na účet súdu, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 2,
§ 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 451 ods.
1, 2. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., § 80
písm. c/ OSP. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13. 03. 2015 sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 08.
2013, Záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom
zo dňa 21. 10. 2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom

území A., nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území F. U. a nehnuteľnosti, ktoré
sú evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území R., ako ineplatnosti Zmenky zabezpečujúcej úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399.
Ďalej sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.289 eur, ako i zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur a náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 04. 02.

2016 č. k. 14C/185/2015-118 súd pripustil zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorej sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 5.631,30 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.996,30 eura od 11. 11.2015 do zaplatenia, ako i náhrady trov
konania. Uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti
určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Súd dospel k tomu, že žalobkyňa má na danom určení o neplatnosti právnych úkonov
naliehavý právny záujem, nakoľko v opačnom prípade by jej postavenie bolo neisté v tom, že by bola
naďalej podriadená režimu týchto zmlúv, na základe ktorých jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy,
ale i zaťažil nehnuteľnosť záložným právom. Nakoniec by sa mohol domáhať neoprávneného plnenia z

titulu vystavenej zmenky. Súd najskôr skúmal platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže práve na
ňu sa viaže vedľajší zmluvný vzťah - dohoda o zrážkach, ale aj zmenka a záložná zmluva. Predmetná
zmluva o úvere je nesporne zmluvou spotrebiteľskou, a preto je potrebné posudzovať ju v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o
predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah.

Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobkyňa ako fyzická osoba - dlžník, je spotrebiteľom. Ďalej z
nej vyplýva, že žalobkyni ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 1.924 eur, t. j. celkovo dlžník zaplatí 3.924
eur. V zmluve bolo uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú súčtom úroku vo výške 39,15% ročne

z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 783 eur a administratívnych nákladov vo výške 1.141 eur.
Výška RPMN daného úveru bola uvedená 96,20% a výška priemernej RPMN je 31,72%. Počet splátok
bol určený 12 a ich výška 327 eur, pričom tieto náležitosti boli uvedené v osobitnej listine - splátkovom
kalendári. V tomto prípade teda zmluva nespĺňala náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z., nakoľko počet a výška splátok neboli uvedené priamo v úverovej zmluve, ako to

vyžaduje toto ustanovenie, keď navyše v zmluve ani nebolo uvedené, že by splátkový kalendár bol jej
súčasťou. Zmluva spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru je koncipovaná tak, že je v nej
významná nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa,
čo je vidno najmä v ustanoveniach o sankciách - zmluvná pokuta, súhlas na úhradu s každou zaslanou
upomienkou vo výške 10 eur, dohoda o zrážkach zo mzdy (bod 7,8,11 VP). Tieto zmluvné dojednania

sú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a sú nevyvážené a neurčité, a navyše, neboli individuálne
dohodnuté. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je upravené len vo VP,
ktorénavyšeaniniesúpodpísanédlžníkom,anievsamotnejzmluve.Súdmalzato,žebežnýspotrebiteľ
sa nemohol oboznámiť s ustanoveniami o zmluvnej pokute, ktoré boli inkorporované do VP. Začlenenie
zmluvnej pokuty do všeobecných podmienok v neprehľadnom texte nemožno považovať za dohodu

medzi žalobkyňou a žalovaným. I keď to výslovne nie je vo Všeobecných podmienkach uvedené, veriteľ
si vynútil od spotrebiteľa aj podpísanie ďalších zabezpečovacích prostriedkov - uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, zmenka. Súd poukázal najmä na to, že v samotnej zmluve je
uvedené, že úroky sú síce "len" 39,15% ročne, avšak nákladom dlžníka je pripočítaný aj ďalší poplatok a
to vo výške 1.141 eur, teda vyššej ako sú samotné úroky. Potom výška RPMN daného úveru predstavuje

96,20%, čo je vlastne aj výška ročných úrokov daného úveru. Je zrejmé, že veriteľ sa pritom úmyselne
vyholvyjadreniucelkovejúrokovejsadzby,keďsvojuodplatuvyjadriljednakpevnýmpoplatkom,ajednak
úrokom. Napriek tomu je zrejmé, že výška poplatku za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy, súd po posúdení celého obsahu zmluvy o úvere
dospel k záveru, že táto je absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi s poukazom

na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd súčasne poukázal na ďalšiu nekalú praktiku, keď žalovaný pri
omeškaní sa so splácaním splátok, dlh žalobkyne dňa 20. 11. 2014 (15 mesiacov po uzavretí zmluvy)
vyčíslil na sumu 4.070,57 eura, ktorý dlh v takejto výške uviedol v žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy, pritom dlžníčka v tom čase už mala uhradenú sumu 1.127 eur. Je zrejmé, že žalovaný používa
nekalé praktiky spočívajúce aj v úročení dlžnej sumy, keď 3 mesiace po splatnosti predmetného úveru

mala celkovo žalobkyňa vrátiť žalovanému sumu 5.197,57 eura pri požičanej čiastke 2.000 eur. V zmysle
žalobného návrhu sa súd ďalej zaoberal posúdením platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, ktorá bola uzavretá v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy v rovnaký deň, a to 19. 08. 2013.
Dohoda o zrážkach slúžila ako zabezpečovací inštitút k zmluve o úvere, nakoľko dlžník súhlasil, abysa uspokojenie veriteľovej pohľadávky zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby
jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 327 eur a uhrádzal ju na účet veriteľa. Keďže
dohoda o zrážkach je zabezpečovací inštitút, je teda v akcesorickom vzťahu k hlavnému právnemu

vzťahu, v tomto prípade k zmluve o úvere, keď dohodou o zrážkach sa má zabezpečiť splatenie dlžnej
úverovej sumy v prípade jej splatnosti. Dohodu o zrážkach zo mzdy Európska komisia už skôr posúdila
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom skonštatovala,
že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Toto

konštatovanie je podporené aj samotným konaním žalovaného ako veriteľa, keď sám určil dlh žalobkyne
v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu 4.070,57 eura, napriek tomu, že dlžníčka v tom
čase už mala uhradenú sumu 1.127 eur. Je zrejmé, že táto suma nezodpovedá skutočnej výške dlhu
žalobkyne. Keďže súd dospel k záveru, že hlavný záväzok - zmluva o úvere je neplatným právnym
úkonom, jej neplatnosť spôsobuje i neplatnosť vedľajších právnych úkonov viazaných na hlavný právny
úkon. Preto súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretá dňa 19. 08. 2013 medzi

žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je neplatná. Ďalej sa súd zaoberal napadnutou
záložnou zmluvou, uzavretou medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo
dňa 21. 10. 2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Zmluva o zriadení
záložného práva č. 544/2014 - RAČ bola podpísaná medzi žalovaným a žalobkyňou v zastúpení na
základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako záložca, pričom

išlo o zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere č.
404201399 zo dňa 19. 08. 2013. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor zo dňa
16.2.2015 č. V 6744/2014 - 12 vyplýva, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 544/2014- RAČ k nehnuteľnostiam žalobkyne zamietol,
pričompoukazovalprávenaust.§5aods.4zákonač.250/2007Z.z.,podľaktoréhoprávnyúkon,ktorým

spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Uvedené ustanovenie je však účinné až od
01. 05. 2014, pričom dohoda o splnomocnení bola podpísaná žalobkyňou už pri uzatváraní zmluvy dňa
19. 08. 2013, a preto nemožno aplikovať toto ustanovenie na danú vec. Je však nesporné, že záložná
zmluva je zabezpečovacím inštitútom, t. j. slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Je

teda v akcesorickom vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka, v tomto prípade k úverovej zmluve. Záložné
právo umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a včas
neuspokojil dlžník a to z výťažku predaja zálohu. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa
na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu, preto záložné
právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie

záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou, a preto nemôže existovať bez
existencie zabezpečovanej pohľadávky. Ak teda nedôjde k vzniku hlavného záväzku, nemohli nastať ani
účinky akcesorického záväzku. Z uvedeného vyplýva, že keď predmetná zmluva o úvere je absolútne
neplatný právny úkon, tak ani záložné právo v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 21. 10. 2014 nemohlo
vzniknúť platne, nakoľko má akcesorickú povahu k hlavnej zmluve o pôžičke. Vzhľadom na vyššie

zistené skutočnosti a právny stav, súd vo výroku rozsudku určil, že záložná zmluva uzavretá medzi
žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014 je neplatná. Ďalej
sa súd zaoberal otázkou platnosti zmenky, ktorú vystavila žalobkyňa dňa 19. 08. 2013 pod č. 404201399
a v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa Pohotovosť, s. r. o. zaplatiť zmenkovú sumu 3.924 eur spolu
so zmenkovým úrokom 0,14% denne odo dňa vystavenia tejto zmenky. Uvedená zmenka zabezpečuje

úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, o čom svedčí rovnaké číslo, aké
má predmetná úverová zmluva, ako aj dlžná suma 3.924 eur. Z dokazovania vyplynulo, že spotrebiteľ
- žalobkyňa si neuvedomila, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jej postavenia, pretože
veriteľ vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa,
pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,14% denne, ktorý je vzhľadom

na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.
Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal
a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
Žalovaný ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že
nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Súd poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Napriek tomu, zmenka bola vystavená v prospech
veriteľa - žalovaného, kde okrem zmenkovej sumy 3.924 eur je požadovaný aj zmenkový úrok 0,14%denne, čo predstavuje až 51,10 % ročný úrok. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom, a preto je neplatná. Žalobkyňa sa ďalej domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré najskôr predstavovalo sumu 635

eur, v priebehu konania došlo k úprave petitu jeho rozšírením zo strany žalobkyne, nakoľko musela
žalovanému zaplatiť dňa 10. 11. 2015 ďalšiu sumu 4.996,30 eura, keď chcela dosiahnuť, aby bola z LV
XXXX vymazaná plomba v dôsledku toho, že Okresný úrad Nové Zámky zamietol návrh žalovaného na
vklad záložného práva titulom tejto úverovej zmluvy. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 5.631,30 eura (4.996,30 eura + pôvodná suma 635 eur). Súd mal za preukázané,

že žalobkyňa zaplatila žalovanému na predmetnom úvere v splátkach do 19. 11. 2014 sumu 1.327 eur
a zrážkami zo mzdy v počte 4 po 327 eur sumu 1.308 eur, spolu sumu 2.635 eur. Následne žalobkyňa
zaplatila žalovanému dňa 10. 11. 2015 (potvrdenie žalovaného) ešte sumu 4.996,30 eura. Celkovo
tak žalobkyňa titulom predmetnej úverovej zmluvy uhradila žalovanému sumu 7.631,30 eura. Keďže
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201399 zo dňa 19. 08. 2013 je neplatná, žalovaný má nárok na
zaplatenie sumy, ktorú žalobkyni skutočne poskytol a to bola suma 2.000 eur. V časti sumy 5.631,30

eura vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie a to plnením z neplatného právneho úkonu
zo strany žalobkyne. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.631,30 eura. Žalobkyňa
žiadala aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.996,30 eura od 11. 11. 2015
do zaplatenia, avšak v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko nemal za preukázané, kedy sa dostal
žalovaný do omeškania s vrátením tejto sumy, t.j. či ho žalobkyňa vôbec na vrátenie sumy 4.996,30 eura

vyzývala, keď len dňa 10. 11. 2015 zaplatila žalovanému predmetnú sumu. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby
jej súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur, a to z dôvodov rôznych atakov
zo strany žalovaného vo forme telefonátov za účelom vymoženia plnenia, pričom poukazovala na to, že
konanie žalovaného je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom. Z ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie

má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo
zákonov na ochranu spotrebiteľa. V danom konaní súd vyhovel žalobkyni v plnom rozsahu časti určenia
neplatnosti úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy i zmenky, ale aj v časti istiny
vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa zase potvrdila, že keď sa dostala
do omeškania so splácaním, nastali telefonické ataky každý deň aj domov, aj do práce, dokonca dva krát

ju doma niekto navštívil zo strany žalovaného, o čom sa dozvedela od rodinných príslušníkov. Súd preto
dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, keďže na súde
úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu spotrebiteľa.
Navyše, súd poukázal na to, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalovaný používa
obdobné úverové zmluvy voči veľkému množstvu spotrebiteľov ako jeho klientov, čím sa na ich základe

nezákonne obohacuje. Napriek jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a tiež disponovaniu s
vysokým právnym povedomím, sa nezdržal používania nezákonného postupu voči veľkému množstvu
spotrebiteľov. Preto súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, ktorú sumu súd
považoval v danom prípade za primeranú, a ktorú je povinný jej zaplatiť žalovaný. Vo zvyšku, v časti
finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol

podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko jej neúspech bol
nepatrný, a to v časti príslušenstva z istiny bezdôvodného obohatenia. V časti primeraného finančného
zadosťučinenia súd priznal náhradu trov konania len v časti priznanej výšky 500 eur. Žalobkyňa bola v
konaní právne zastúpená advokátom, a preto jej vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré jej súd priznal
v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Základná sadzba tarifnej hodnoty je určená jednak zo sumy

1.135 eur (suma 635 bezdôvodné obohatenie + 500 finančné zadosťučinenie) do rozšírenia žaloby, čo
predstavuje odmenu 61,41 eura za jeden úkon a následne po rozšírení žaloby zo sumy 6.131,30 eura
(5.631,30 + 500), kde je potom odmena vo výške 210,81 eura. Súd priznal právnej zástupkyni odmenu
za 6 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11. 03. 2015, odmena za úkon
v sume 61,41 eura, 2/ podanie žaloby dňa 13. 03. 2015 - odmena v sume 61,41 eura, 3/ účasť na

pojednávaní dňa 28. 10. 2015 - odmena v sume 61,41 eura, 4 - 5/ účasť na pojednávaní dňa 13. 01.
2016 a dňa 02. 03. 2016 - odmena v sume 210,81 eura x 2, 6/ účasť na pojednávaní dňa 21. 03. 2016
(vyhlásenie rozsudku) - 1/4 z odmeny v sume 52,70 eura. Odmena za tieto úkony právnej služby je
spolu 658,55 eura. K týmto úkonom právnej služby prináležia režijné paušály za 3 úkony vykonané v
roku 2015 v sume 8,39 eura/ úkon a za 3 úkony vykonané v roku 2016 po 8,58 eura / úkon. Celkovo

tak režijný paušál predstavuje sumu 50,91 eura. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne tak predstavujú
sumu 709,46 eura, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu vo výške 467 eur na účet súdu, a to s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch, keďže v konaní nebol úspešný. Žalobkyňa je v konaní oslobodená od plateniasúdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. Suma 467 eur predstavuje súdny
poplatok vo výške 99,50 eura za určovací výrok (položka 1b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) a suma
367,50 eura za výroky na plnenie (suma 5.631,30 eura + 500 eur).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcej časti, napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalovaný, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čím
došlo k porušeniu práva strany na spravodlivé súdne konanie. Taktiež namietal, že tvrdenie žalobkyne,

ako i súdu prvej inštancie o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere je mylné. Podľa ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto
ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok.
Navyše, podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ďalej uviedol,

že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť
výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera.
Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri
výklade právneho úkonu chrániť. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný
dňa 15. 03. 2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 a na to, že rozsudok jasne a jednoznačne

potvrdil, že cieľom čl. 6 ods. 1 Smernice nie je povinnosť členských štátov nariadiť neplatnosť zmluvy.
Vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy ako celku tak, ako to navrhuje žalobkyňa, nemá žiadnu oporu v
ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva. Taktiež je toho názoru, že žalobkyňa na určení
neprijateľnej podmienky nemá naliehavý právny záujem, keď nepreukázala naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmluvy o úvere. K RPMN uviedol, že táto je v zmluve o úvere uvedená správne

a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru,
čo potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere. Zákon v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový
vzťah vznikol pred 01. 06. 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi

podľa predpisov účinných do 31. 05. 2014, teda obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať.
Klient uzatvoril zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. slobodne, vážne, zrozumiteľne,
nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Ďalej uviedol, že
v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že neexistujú nároky z Dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej so žalobkyňou. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo

zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť
veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. To,
že dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v
ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda

je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by žalobkyňa
preukázala, že by nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučená. Dohoda o zrážkach
zo mzdy spĺňa tri základné kritéria, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou a uvedenie rozsahu
vykonávaných zrážok. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná,
dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá a síce

dodatok precizujúci použitie poskytnutých finančných prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne.
Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému
konaniu zo strany veriteľa. K záložnej zmluve uviedol, že pri podpise zmluvy zároveň klient splnomocnil
na základe samostatne dojednanej Dohody o splnomocnení združenie ProHelp, ktoré je notársky
osvedčené. To, že bola zmluva predložená spolu s úverovou zmluvou, nenapĺňa znaky protiprávnosti

tak, ako k tomu došiel vo svojom závere súd prvej inštancie. Zmluva slúži ako zabezpečovaní prostriedok
zmluvy o úvere a pristupuje sa k nej zásadne len vtedy, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti zo záväzku,
ku ktorému sa zaviazal. Plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli
nikdynaplnené.Pretoniejemožnépovažovaťzmluvuozriadenízáložnéhoprávazaneplatnú.Kzmenke
žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že takáto dohoda nemá čo hľadať v spotrebiteľských vzťahoch,

je nedôvodné a nepravdivé. Zmenka je totiž cenným papierom, a nie spotrebiteľskou zmluvou, a teda
vzťahy zo zmenky nemôžu byť spotrebiteľské. Taktiež namietal, že žalobkyňa nijakým relevantným
spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Mal za to, že žalobkyni finančné
zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadnaujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni nevznikla. Poukázal na
duplicitu požadovaných peňažných plnení zo strany žalobkyne - a to vydanie bezdôvodného obohatenia
a zároveň finančné zadosťučinenie. Takýto súhrn finančných nárokov vznesených žalobkyňou, bez

ohľadunafakt,žeichneuznáva,aničododôvodu,aničodovýšky,považujezašikanózny.Taktiežjetoho
názoru, že zo Zmluvy o úvere č. 404201399 nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, zmluva nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere
nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Razantne odmieta, že by

z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je splnený žiaden zákonom stanovený
predpoklad, ktorý sa pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne vyžaduje. Záverom uviedol, že
nakoľko je rozsudok vydaný nesprávne a predčasne, nesúhlasí ani s povinnosťou nahradiť žalobkyni
trovy konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, a to k jeho argumentácii ohľadom

neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 a na v ňom
uvedené, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho
podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. K žalovaným citovanému rozhodnutiu
Súdneho dvora Európskej únie vydanému dňa 15. 03. 2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10
uviedla, že text rozhodnutia pokračuje v takom znení, že uvedená smernica však nebráni tomu, aby

členský štát v súlade s právom Únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná ako celok, pokiaľ
sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa. Má za to, berúc do úvahy množstvo akcesorických
záväzkov viažucich sa k predmetnej zmluve o úvere, že lepšiu ochranu spotrebiteľa zaistí jednoznačne
vyhláseniehlavnejzmluvyzaneplatnú.TaktiežpoukázalanarozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnie

vo veci C 76/10 Pohotovosť proti Iveta Korčkovská. K otázke naliehavého právneho záujmu poukázala
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30. 06. 2009. Naviac má za to, že zo samotného
zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva
naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a
vyslovenia jej neplatnosti. K námietke žalovaného ohľadom výpočtu RPMN poukázala na argumentáciu

uvedenú v žalobnom návrhu, z ktorej vyplýva, že celková odplata prekročila výšku stanovenú § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného
k Dohode o zrážkach zo mzdy poukázala na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo
veci C-30/12 a k argumentácii ohľadom záložnej zmluvy na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Sp/4/2012. K námietke žalovaného ohľadom zmenky uviedla, že explicitne citovala ustanovenie

§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré zakazuje zabezpečenie splatenia spotrebiteľského úveru
zmenkou, pričom žalovaný napriek výslovnému zákazu uvedené zaistenie zmenkou použil. K námietke
žalovaného ohľadom finančného zadosťučinenia poukázala na rozhodnutie NS SR z 20. 03. 2008 sp.
zn. 6Obo/302/2006, v ktorom Najvyšší súd vymedzil kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia,
pričom pri posudzovaní je potrebné prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie

ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, dosah tohto konania,
okruhsubjektov,ktorýchmohlototokonaniezasiahnuť.Taktiežmázapreukázané,žejednoznačnedošlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci prejednania podaného
odvolania je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP), ako

i rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP), okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP,
vrátane prípadu, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
(§ 379 písm. a/ CSP). S použitím tohto zákonného ustanovenia § 379 písm. a/ CSP potom odvolací súd,
napriek tomu, že žalovaný napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie len v jeho vyhovujúcich výrokoch,
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho celom rozsahu, keď rozhodovanie o uplatnenom

nároku na primerané finančné zadosťučinenie a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom
(vovzťahukuktorýmnárokomsúdprvejinštanciežalobevyhovellenčiastočne)jezávisléodrozhodnutia
súdu o uplatnenom nároku žalobkyne na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov.5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).
10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 13. 03. 2015 domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
404201399, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 08. 2013, Záložnej zmluvy uzavretej medzi

žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území A., nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území F. U. a nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na LV
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území R., ako i neplatnosti Zmenky
zabezpečujúcej úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399. Ďalej sa domáhala

vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.631,30 eura s príslušenstvom (po pripustenej zmene
petitu žaloby), ako i zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur a náhrady
trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 19. 08. 2013 bola medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako
veriteľom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 2.000 eur za úrok vo výške 39,15% p.a. a administratívnych

nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.141 eur. Spolu so
Zmluvou bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy; záložná zmluva; zmenka a pravdepodobne aj
rozhodcovská zmluva. Úrok vo výške 39,15% ročne (pokiaľ by vôbec bolo možné akceptovať rozdelenie
celkového navýšenia na úrok a administratívny poplatok) je podľa názoru žalobkyne jednoznačne v
rozpore s dobrými mravmi. Úroková miera na základe údajov zverejnených na webovom sídle Národnej

banky Slovenska ku dňu poskytnutia úveru bola vo výške 11,55% ročne. Uvedená úroková miera 3,3-
násobne, teda podstatne, prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, a teda dohoda o výške
úrokovjevrozporesdobrýmimravmivzmysle§3ods.1Občianskehozákonníka.Žalobkyňamalazato,
že Zmluva o úvere ako celok nie je udržateľná, a preto je v zmysle § 39 absolútne neplatná. Predmetná
zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je ju potrebné

považovať minimálne za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej poukázala na to, že na základe uzavretej
Dohody o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľ strháva sumu vo výške 327 eur mesačne, a to napriek
skutočnosti, že istina poskytnutého spotrebiteľského úveru už bola uhradená. Moc nad jej majetkom
je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá dohoda poskytuje veriteľovi priamo

právny priestor na postihnutie jej majetku, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. K požadovanému vysloveniu neplatnosti
záložnej zmluvy uviedla, že nedisponuje jej znením a poukázala na rozhodnutie Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor V 6744/2014-12, ktorým okresný úrad zamietol vklad záložného práva, pričomona o uzatvorení predmetnej záložnej zmluvy nemá žiadnu vedomosť, ako ani nemá vedomosť, že by
akýmkoľvek právnym úkonom splnomocnila občianske združenie ProHelp k podpisu záložnej zmluvy.
Ďalej uviedla, že o tom, že je záväzok zo zmluvy o úvere zabezpečený zmenkou sa dozvedela náhodne,

tejto skutočnosti si nebola vôbec vedomá, pričom poukázala na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z. Titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhala zaplatenia sumy, ktorú nad
výšku poskytnutého úveru 2.000 eur plnila žalovanému. Zároveň sa domáhala zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur, keď dôvodila, že žalovaný ju prostredníctvom svojich
zamestnancov obťažoval telefonátmi a výhražným spôsobom ju atakoval v záujme dosiahnutia čo

najvyššieho plnenia. Rovnako žalovaný kontaktoval i mzdové oddelenie jej zamestnávateľa, pričom
príslušnej zamestnankyni hrozil rôznymi ujmami v prípade, ak nebude vykonávať zrážky zo mzdy v
požadovanej výške. Taktiež poukázala na písomnosti zasielané jej žalovaným. Naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právnych úkonov videla v tom, že v súčasnej dobe existuje stav právnej neistoty,
v dôsledku ktorej nie je zrejmé, koľko má žalovanému zaplatiť, aby nedošlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Zároveň splácanie neprimerane vysokých úrokov by mohlo mať za následok značne

nepriaznivé dôsledky tak, ako aj výkon zrážok zo mzdy. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
súvisiacich právnych úkonov vidí v tom, že tieto právne úkony sú v rozpore s platnou legislatívou a
vzhľadom na konanie žalovaného, kedy je možné predpokladať, že uplatní plnenie z týchto právnych
úkonov je potrebné vyhlásiť ich za neplatné.

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému nároku
na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, Dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 19. 08. 2013, Záložnej zmluvy zo dňa 21. 10. 2014 a Zmenky zabezpečujúcej úver na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399 vyhovel, keď vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu
na požadovanom určení uviedol, že žalobkyňa má na určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý

právny záujem, nakoľko v opačnom prípade by jej postavenie bolo neisté v tom, že by bola naďalej
podriadená režimu týchto zmlúv, na základe ktorých jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy, ale i zaťažil
nehnuteľnosť záložným právom a mohol by sa domáhať i neoprávneného plnenia z titulu vystavenej
zmenky.
12. Podľa § 80 písm. c/ OSP, účinného do 30. 06. 2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

13. Podľa § 137 písm. c/ CSP, účinného od 01. 07. 2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Určovacia žaloba (do 30. 06. 2016 - § 80 písm. c/ OSP, od 01. 07. 2016 - § 137 písm. c/ CSP)
má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu
skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je

opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba na splnenie
povinnosti]. To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte
len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku
preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne
zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto

žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä
o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre
právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).

15. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom
každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.
Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu
konania preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,

aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladáteda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so

zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne
preskúmateľné.

18. S ohľadom na obsah žalobkyňou podanej žaloby je nesporné, že táto podala okrem žaloby na
plnenie i žalobu určovaciu, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti troch právnych úkonov (zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy a záložnej zmluvy), ako i neplatnosti zmenky ako
cenného papiera, podmienkou prípustnosti ktorej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu

na požadovanou určení. Keďže žalobkyňa žiadala vysloviť neplatnosť právnych úkonov, ako i neplatnosť
zmenky, naliehavý právny záujem na požadovanom určení bolo potrebné skúmať vo vzťahu ku každému
žalobkyňou napádanému právnemu úkonu.

19. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie sa touto povinnosťou dôsledne

neriadil,keďzodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žezhľadiskaexistencie naliehavéhoprávnehozáujmu
len konštatoval, že žalobkyňa má na určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem,
nakoľko v opačnom prípade by jej postavenie bolo neisté v tom, že by bola naďalej podriadená režimu
týchto zmlúv, na základe ktorých jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy, ale i zaťažil nehnuteľnosť
záložným právom a mohol by sa domáhať i neoprávneného plnenia z titulu vystavenej zmenky. Súd

prvejinštanciesíceskonštatovalneplatnosťvšetkýchžalobkyňounapádanýchprávnychúkonov,vrátane
neplatnosti zmenky, avšak bez toho, aby sa primárne dôsledne zaoberal tým, či na požadovanom
určení, vo vzťahu ku každému právnemu úkonu samostatne, má žalobkyňa naliehavý právny záujem.
S ohľadom na uvedené skutočnosti potom rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v tomto ohľade
považovať za nepreskúmateľné, nakoľko neposkytuje odpoveď na tie skutkové a právne skutočnosti,

ktoré sú pre jeho rozhodnutie v danej veci potrebné.

20. Z hľadiska potreby súdu primárne skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na ňou požadovanom určení neplatnosti, a to samostatne vo vzťahu k ňou napádaným právnym
úkonom (vrátane neplatnosti zmenky) odvolací súd poukazuje i na to, že žalobkyňou uplatnený nárok,

okrem žaloby na určenie neplatnosti, obsahuje i nárok na plnenie (majúc na mysli nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia), pričom vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia. Rovnako je potrebné
konštatovať, že posúdenie dôvodnosti žaloby na plnenie v sebe zahŕňa aj vyriešenie predbežnej otázky
platnosti zmluvy, na základe ktorej je plnenie požadované. Potom by bolo nadbytočným, aby súd

samostatným výrokom rozhodol o neplatnosti zmluvy, keď z rozhodnutia súdu o nároku na plnenie a z
odôvodnenia rozsudku bude jednoznačne vyplývať, ako súd posúdil otázku platnosti zmluvy. Tak, ako
už odvolací súd zdôraznil, určovacia žaloba má zväčša preventívny charakter a jej opodstatnenosť je
daná vtedy, ak nemôže vyriešiť predmet sporu. V prípade, že medzi stranami sporu sú sporné otázkydefinitívne vyriešené práve rozhodnutím o nároku na plnenie, ani prípadným určením neplatnosti zmluvy
o úvere by sa právne postavenie žalobkyne nijak nezmenilo. Je potom potrebné posúdiť, či žaloba na
určenie, za súčasného uplatnenia žaloby na plnenie je procesne vhodným nástrojom ochrany práva

žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 16. 03. 2016 č. k.
8Cdo/251/2015.

21. Odvolací súd ďalej udáva, že vo vzťahu k žalobkyňou napádanej neplatnosti záložnej zmluvy
uzavretej dňa 21. 10. 2014 sa z hľadiska skúmania existencie naliehavého právneho záujmu súd prvej

inštancie nezohľadnil skutočnosť, že rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odbor katastrálny zo
dňa 16. 02. 2015 č. k. V 6744/2014-12 bol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 544/2014-RAČ zamietnutý, a v tomto kontexte potom
nevyhodnotil to, či vo vzťahu k žalobkyňou požadovanému určeniu neplatnosti záložnej zmluvy má
žalobkyňa na tomto určení naliehavý právny záujem. Len konštatovanie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, že žalovaný zaťažil

nehnuteľnosť žalobkyne záložným právom nezodpovedá uvedenému zisteniu v konaní a je z hľadiska
nedostatku dôvodov rozhodnutia nepreskúmateľné.

22. Napokon,odvolacísúdudáva,žerozhodnutiesúduprvejinštanciezhľadiskaposúdeniadôvodnosti
žalobkyňou uplatneného plnenia na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa považuje za nedostatočne odôvodnené, a
to predovšetkým vo vzťahu k výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, keď z tohto
pohľadu je len konštatovanie súdu o primeranosti výšky 500 eur, bez toho, že by bolo možné preskúmať
správnosť tohto rozhodnutia s ohľadom na konkrétne dôvody, ktoré súd viedli k stanoveniu tejto výšky,
nedostatočné.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd po prejednaní podaného odvolania žalovaného
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok (v celom jeho rozsahu, tak ako odvolací súd konštatoval v bode
4. svojho odôvodnenia) je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude primárne skúmať existenciu

naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení, a to vo vzťahu k ňou namietanej
neplatnosti jednotlivých právnych úkonov a vo veci opätovne rozhodnúť, súčasne sa vysporiadajúc s
argumentáciou strán sporu vo vzťahu k predmetu sporu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).